Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-98-2014.pdf
PDF · 98.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1T/98/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Pavloviča a členov senátu G. Ď. K. G.. G. L., v trestnej veci obžalovaného R. L., U.. XX.XX.XXXX H. D., trestne stíhaného na slobode pre pokračovací obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 15. decembra 2014 t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný: R. L., U.. XX.XX.XXXX H. D., F. R. L., C. Z. XXX/XX, na slobode
j e v i n n ý , ž e
ako zamestnanec spoločnosti A., E..A..O.., Č. XXX, B.: XX XXX XXX, s ktorou mal uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 01.01.2011 v období od mesiaca marec 2012 do dňa 17.12.2012 neodviedol do pokladne spoločnosti A., E..A..O.., Č. XXX tržby, ktoré ako predajca a obchodný zástupca spoločnosti A., E..A..O.., zinkasoval v uvedenom období od zákazníkov v regióne trnavského, nitrianskeho a trenčianskeho kraja vo forme záloh za objednané stavebné materiály, ktoré mali byť dodané do roku 2012, o čom im vystavil potvrdenie formou príjmového pokladničného dokladu a to konkrétne od C. Ž. vo výške 6.450,75 Eur, G. H. vo výške 4.608,51 Eur, D. F. vo výške 4.619,12 Eur, G. Š. vo výške 6.501,86 Eur, R. D. vo výške 10.887,64 Eur, M. O. vo výške 11.391,53 Eur, D. G. vo výške 10.506,94 Eur, K. C. vo výške 5.625,48 Eur, D. C. vo výške 4.803,10 Eur, A. T. vo výške 11.471,71 Eur, G. V. vo výške 8.104,31 Eur, G. A. vo výške 5.807,70 Eur, G. N. vo výške 9.555,87 Eur, N. N. vo výške 13.858,42 Eur, I. Y. vo výške 8.937,42 Eur, G. Á. vo výške 5.273,70 Eur, D. E. vo výške 12.650,94 Eur a následne rovnako tak v období od októbra 2012 do 17.12.2012 prevzal od zákazníkov spoločnosti v trenčianskom a trnavskom regióne finančné zálohy za objednaný stavebný materiál, ktorý mal byť dodaný v roku 2013, o čom im opätovne vystavil potvrdenie a to od N. Z. vo výške 14.497,- Eur, M. O. vo výške 2.000,- Eur, M. G. vo výške 2.700,- Eur, R. G. vo výške 16.700,- Eur, G. L. vo výške 6.080,- Eur, Ľ. L.M. vo výške 2.450,- Eur, D. C. vo výške 976,98 Eur, A. T. vo výške 6.000,- Eur, G. N. vo výške 9.000,- Eur, L. W. vo výške 3.600,- Eur, G. Š. vo výške 6.100,- Eur, G. G.L. vo výške 3.720,- Eur a Branislava Jurča vo výške 4.000,- peniaze použil pre vlastnú potrebu keď ich minul na tipovanie, čím spoločnosti A., E..A..O.., Č. XXX, B.: XX XXX XXX, spôsobil celkovú škodu vo výške 218.938,98 Eur,
t e d a
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu č í m s p á c h a l
obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 213 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 /päť/ rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 1 rok.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný poškodenej spoločnosti A., E..A..O.., Č. XXX, B.: XX XXX XXX, uhradiť náhradu škody vo výške 218.938,98 Eur.
odôvodnenie:
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie pod sp. zn. 1T/98/2014 trestné konanie proti obžalovanému na podklade obžaloby Krajskej prokuratúry Trenčín 1Kv 5/13/3300 - 545 zo dňa 16.06.2014, podanej podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku na tunajší súd dňa 19.06.2014, pre pokračovací obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom. V predmetnej trestnej veci nariadil tunajší súd hlavné pojednávanie na deň 29.09.2014 a 15.12.2014, na ktoré predvolal obžalovaného a upovedomil jeho obhajcu, prokurátora a poškodeného. Po otvorení hlavného pojednávania predseda senátu zistil, že prokurátor nechce uzatvoriť dohodu o vine a treste s poukazom na to, že snaha uzavrieť s obžalovaným dohodu bola, ale nesúhlasil s trestom. Obžalovaný a obhajca sa nevyjadrili. Po prečítaní obžaloby prokurátorom, po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach a poučení podľa § 257 Trestného poriadku, obžalovaný vyhlásil svoju vinu. Následne predseda senátu prečítal obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky odpovedal obžalovaný zhodne áno. Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, súhlasne sa vyjadril aj jeho obhajca. Nakoľko boli splnené procesné podmienky na prijatie vyhlásenia obžalovaného a jeho vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi, ktoré boli predložené súdu s obžalobou vo vyšetrovacom spise Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom ČVS: ORP - 126/OEK-NM-2013, súd prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku a dokazovanie o skutku v rozsahu v akom sa priznal nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Súd na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného (pravdivosti jeho vyhlásenia korešpondujú aj ostatné usvedčujúce dôkazy z prípravného konania, najmä výpoveď svedka poškodeného G. G., výpovede jednotlivých svedkov, od ktorých obžalovaný prevzal zálohy na objednaný stavebný materiál, pokladničné príjmové doklady o prijatých sumách a ostatné listinné dôkazy) uznal obžalovaného za vinného zo žalovaného skutku, ktorý je potrebné po právnej stránke kvalifikovať ako pokračovací obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, pretože obžalovaný si prisvojil cudziu vec - peniaze, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu. Ďalšie dokazovanie sa na hlavnom pojednávaní potom zameralo na vykonanie dôkazov súvisiacich s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. Z výsluchu obžalovaného R. L. na hlavnom pojednávaní, ktorý bol vykonaný k nároku na náhradu škody a ochrannému opatreniu vyplynulo, že nejakú škodu v malých čiastkach uhradil. Mal problémy v práci, ponížili mu plat na minimálnu mzdu a už potom neuhrádzal. Spolu uhradil približne 1 000,- Eur. Uhradil preto tak málo, lebo spláca aj kopu úverov a platí výživné na dcéru. Obdobného konania ako je prebiehajúce sa dopustil, ale peniaze vrátil. Navštevuje centrum pre drogové závislosti od februára 2014. Z prečítanej výpovede svedka poškodeného G. G. vyplynulo, že je konateľ a spoločník spoločnosti A., E..A..O.. Č. a obžalovaný u neho pacoval od 01.01.2011 a v priebehu prvého roku bolo všetko v poriadku. Koncom roka 2012 zistil s účtovníčkou pani L., že obžalovaný neodvádza spoločnosti prevzaté zálohy za objednaný tovar od zákazníkov, pričom bolo divné, že od účtovníčky žiadal, aby faktúry zákazníkom neposielal e-mailom alebo poštou, ale že ch doručí osobne. Po zistení týchto skutočností si zavolal obžalovaného, ktorý sa mu ku všetkému priznal a uviedol mu, že peniaze minul na tipovanie. Z výpovede poškodeného vyplynulo, že obchodný zástupca po objednaní stavebného materiálu zákazníkom na podklade ponukového listu od neho vyberie zálohu, ktorej výška je na úvahe obchodného zástupcu dohode so zákazníkom o čom vystaví pokladničný príjmový doklad. Takto zinkasované platby je potom
povinný odviesť do pokladne spoločnosti o čom pani L., T. K. D. R. vystavia fiskálny doklad z pokladne o prijatí zálohy alebo zálohovú faktúru. Obžalovaný objednaný tvar na sklade objednal a tento spravidla zákazníkom, od ktorých prevzal zálohy, bol dodaný, ale obžalovaný neodviedol do pokladne spoločnosti zálohy. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol dosiaľ súdne trestaný. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR zo dňa 03.04.2014 vyplynulo, že obžalovaný v tejto evidencii má evidované tri záznamy o dopravných priestupkoch zo rokov 2010, 2011 a 2012. Z miesta trvalého bydliska obcou L. nie je obžalovaný bližšie hodnotený. Podľa znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Andrei Žiškovej a MUDr. Márie Ohrablovej č. 20/13 a 27/13 zo dňa 30.07.2013 vyplynulo, že v čase spáchania trestného činu obžalovaný netrpel duševnou poruchou, prípadne chorobou v zmysle chronickej alebo prechodnej psychotickej poruchy, priebeh jeho konania v posudzovanom období poukazuje na plne zachované rozpoznávacie a ovládacie schopnosti a bol schopný rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania a svoje konanie ovládať. Obžalovaný trpí patologickým hráčstvom, tzv. gambligom, a to závislosťou od „stávkovania“. V čase znaleckého vyšetrenia nemal záujem svoj problémy riešiť pod vedením odborníka, i keď absentujem, riziko recidívy pretrváva, nakoľko abstinencia je vynútená aktuálnou životnou situáciou a trestným stíhaním. Znalci odporúčajú ochranné odvykacie liečenie zamerané na liečbu patologického hráčstva - gambilngu, a to ambulantnou formou. Na hlavnom pojednávaní boli vykonané ďalšie dôkazy uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 15.12.2014. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovaného podľa § 15 písm. a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle, keďže vzhľadom na všetky skutkové okolnosti vedel, že svojím konaním porušuje záujem chránený Trestným zákonom a napriek tejto vedomosti tak konal. Svojím konaním obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických a právnických osôb. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, Podľa § 38 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona, na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 48 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia. Podľa § 48 ods. 2 Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Podľa § 48 ods. 3 Trestného zákona, do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd a) páchateľa, ktorému uložil trest odňatia slobody na doživotie, alebo b) páchateľa obzvlášť závažného zločinu.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona, súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia
bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 213 ods. 4 písm. a) Trestného zákona, odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.
* * * *
Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho osobné pomery, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného existenciu dvoch poľahčujúcich okolností. Priznal mu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, nakoľko pred spáchaním skutku viedol riadny život, keďže pred spáchaním skutku obžalovaný nebol súdne trestaný. Má síce evidované dopravné priestupky, ale pri absencii iných priestupkových postihov a absencii iných odsúdení možno v celku prijať záver, že viedol pred spáchaním skutku riadny život. Ďalšou poľahčujúcou okolnosťou, ktorú priznal obžalovanému súd, je priznanie ku skutku v podobe vyhlásenia viny na hlavnom pojednávaní [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Vyhlásenie obžalovaného o vine za žalovaný skutok je potrebné hodnotiť ako priznanie podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko ide o odklon na hlavnom pojednávaní, ktorý ho urýchľuje, na rozdiel od často zdĺhavého a rozsiahleho hlavného pojednávania, na ktorom sa vykonávajú všetky dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, k osobe páchateľa, trestu a ochrannému opatreniu, prípadne k náhrade škody. Vyhlásenie viny skracuje čas medzi podaním obžaloby a konečným rozhodnutím vo veci samej. U obžalovaného tak prevažujú poľahčujúce okolnosti. Súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody podľa § 213 ods. 4 Trestného zákona. Podľa tohto zákonného ustanovenia je trestná sadzba trestu odňatia slobody stanovená v rozpätí 10 až 15 rokov. Súd pri vymedzení trestnej sankcie pri zohľadnení uvedených dvoch poľahčujúcich okolností dospel k záveru, že je namieste aplikovať zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, keďže použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Keďže obžalovaný nebol doposiaľ vôbec odsúdený za iný trestný čin, nebol ani vo výkone trestu odňatia slobody, dospel súd k záveru, že nie sú naplnené podmienky na zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia ako to má na mysli ustanovenie § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona a náprava obžalovaného bude lepšie zabezpečená v ústave na výkon trestu s minimálnym, teda najmiernejším, stupňom stráženia. Keďže obžalovaný bol odsúdený pre obzvlášť závažný zločin, súd obligatórne uložil obžalovanému ochranný dohľad nad jeho správaním po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok, pričom povinnosťou obžalovaného bude počas trvania ochranného dohľadu spolupracovať s probačným úradníkom súdu (nielen tunajšieho súdu, ale ktoréhokoľvek súdu v obvode, ktorého bude po prepustení z výkonu trestu bývať), hlásiť sa mu v intervaloch ním určených a plniť povinnosti mu uložené tak, aby sa po výkone trestu úspešne zaradil do spoločnosti. Preto súd, vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, s prihliadnutím na účel trestu, ktorým je okrem iného i zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ako aj uvedené úvahy, považuje z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov za primeraný a zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona. Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd obžalovanému neukladal ochranné liečenie ako navrhovali znalci, pretože z dokazovania vyplýva, že nie je naplnená ani jedna hypotéza pre jeho uloženie tak ako to má na mysli ustanovenie § 73 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (nebol zistená nepríčetnosť, zmenšená príčetnosť, nebola zistená duševná porucha, jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný podľa znalcov, nešlo o trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe ani ho nespáchal pod vplyvom návykovej látky).
Nakoľko si poškodená spoločnosť uplatnila včas a riadne náhradu škody, táto bola preukázaná listinnými dokladmi - najmä pokladničnými príjmovými dokladmi o zálohách na stavebný materiál, súd zaviazal obžalovaného na úhradu spôsobnej škody vo výške ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.