Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6S-158-2019.pdf
PDF · 206.89 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/158/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: x-trade eu s.r.o., so sídlom Rázusova 49, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 418 718, zastúpený Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, 974 01 Banská Bystrica, Lazovná č. 63, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101813659/2019 zo dňa 25.07.2019, takto
rozhodol:
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 27.09.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101813659/2019 zo dňa 25.07.2019, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa Daňového úradu Košice č. 100816448/2019 zo dňa 08.04.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom má za to, že postupom správcu dane, ako aj následne žalovaného, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
2. Namietal, že žalovaný neprihliadol na námietku žalobcu ohľadom nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci, kedy správca dane neprihliadal na všetko čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo.
3. Správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie november 2017 v celkovej sume 23.064,40 € zo siedmich faktúr od spoločnosti ZWYRO, s.r.o., Repná 10, 040 13 Košice, IČO: 44 688 776 (ďalej „ZWYRO, s.r.o.“). Spoločnosť ZWYRO, s.r.o. potvrdila spoluprácu s kontrolovaným daňovým subjektom, reálne uskutočnenie obchodov, nadobudnutie tovaru, následný predaj, konateľ spoločnosti podrobne popísal priebeh obchodov a správca dane uvedené dôkazy žiadnym argumentom nevyvrátil a svoje pochybnosti nepreukázal. Správca dane neprihliadal na zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania v rámci výsluchu svedka, vtedajšieho konateľa spoločnosti ZWYRO, s.r.o., o ktorom je spísaná Zápisnica č. 101320813/2018 zo dňa 10.07.2018 a následne ústneho pojednávania zo dňa 03.10.2018, o ktorom je spísaná zápisnica č. 101952764/2018. V rámci predmetného pojednávania svedok podrobne popísal spôsob obchodovania s kontrolovaným daňovým
subjektom, potvrdil obchodovanie, objednávky, vystavenie faktúr, dodanie tovaru a služieb, ako aj platby za uvedené dodania.
4. Kontrolovaný daňový subjekt vo svojom vyjadrení k oboznámeniu zo zisteniami v priebehu daňovej kontroly s poukazom na § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku žiadal, aby správca dane doplnil dokazovanie, a to dopočutím konateľa alebo zodpovedného zástupcu jeho dodávateľa a subdodávateľov ohľadom uskutočnenia zdaniteľných plnení vykázaných v účtovnej evidencii kontrolovaného daňového subjektu. Poukazoval na skutočnosť, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, pričom odmietol vykonať žalobcom, ako daňovým subjektom, navrhované dôkazy, ktoré môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný na strane 20-24 rozhodnutia uvádza, že predmetné námietky žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia považuje za neopodstatnené. Poukazoval na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR v rozsudku 8Afs 74/2009.
5. Rovnako namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nedostatočne odôvodnil, prečo námietku odvolávajúceho sa ohľadne aktuálnej a platnej judikatúry Európskeho súdneho dvora považuje za nedôvodnú. Poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011, z ktorého vyplýva, že nemožno vyvodzovať závery v neprospech kontrolovaného daňového subjektu z toho, že tento nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral. Nemožno pripisovať na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu neplnenie si povinností zo strany dodávateľov jeho dodávateľa, a to spoločnosti KOSHER, s.r.o. a Premio s.r.o., ILP TRADE s.r.o.. Správca dane teda nesprávne vyhodnotil získané dôkazy, keď svoju pozornosť upriamil len na tvrdenie iného daňového subjektu, ktorého porušenie povinnosti pripísal v neprospech kontrolovaného daňového subjektu. Dodal, že správca dane má dbať v zmysle § 3 ods. 9 Daňového poriadku na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
6. Kontrolovaný daňový subjekt uvedenej veci odoberal tovar od spoločnosti ZWYRO, s.r.o., kedy si túto spoločnosť riadne preveril, spoločnosť nefigurovala v zozname dlžníkov. V rámci jemu dostupných zákonných prostriedkov na overenie si dôveryhodnosti svojho obchodného partnera vyhodnotil ako dôveryhodného, pričom pristupoval s náležitou obozretnosťou. Rovnako tak si jeho dodávateľ overil svojich dodávateľov kedy sa na portáli Finančného riaditeľstva SR nenachádzal žiadny negatívny údaj o predmetných spoločnostiach. O uvedenom svedčia i výpisy zo systému VIES a portálu finančnej správy, za obdobie uskutočnenia prvých obchodov s predmetnou spoločnosťou, ktoré zabezpečilo ekonomické oddelenie kontrolovaného daňového subjektu, kedy sa predmetný dodávateľ v zoznamoch dlžníkov nenachádzal. Preto nemal prečo pochybovať o nedôveryhodnosti obchodného partnera, najmä keď nákup tovaru, jeho dodanie, ako aj fakturácia prebehli bez akýchkoľvek komplikácii.
7. Správca dane pripísal na ťarchu žalobcu neplnenie si povinností iným subjektom a nevysporiadal sa s aktuálnou a platnou judikatúrou. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 06.07.2006 v spojených veciach C-439/04 (Axel Kittel proti Belgickému štátu) a C-440/04 (Belgický štát proti RecoltaRecycling SPRL), kde Súdny dvor prijal záver, že s uvedenými cieľmi (spoločný systém DPH a zaistenie právnej istoty) je a fortiori v rozpore povinnosť daňového úradu brať na účely určenia, či je dotknuté plnenie dodávkou vykonanou platiteľom dane a hospodárskou činnosťou, do úvahy úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca a/ alebo podvodnú povahu, o ktorej tento platiteľ dane nevedel a nemohol vedieť, iného plnenia, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom dane (rozsudok Optigen a i.).
8. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (okrem uvedených rozsudkov napr. aj rozsudok C-80/11 a C-142/11 Mahagébenkfit a Peter Dávid z 21.06.2012) jednoznačne vyplýva nielen právo daňových orgánov zamietnuť odpočítanie dane, ale aj povinnosť daňových orgánov nepriznanie práva objektívne preukázať. Pre rozhodnutie odmietnuť priznanie práva na odpočet nepostačujú len domnienky o tom, že platiteľ vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom, pretože aplikácia tohto právneho názoru vyžaduje preukázanie, že platiteľ vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Z rozsudku Súdneho dvora EU v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagébenkft a Péter Dávid vyplýva, že v súlade s režimom práva na odpočet dane stanoveným v danej smernici nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva platiteľa
dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH (bod 47). Založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa totiž prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (bod 48). Rozsudky Súdneho dvora EÚ C- 439/04 Kittel, C-354/03 Optigen LTD a aj iné rozsudky umožňujú platiteľom, ktorí bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami riadne splnili. Tieto judikáty je možné jednoznačne aplikovať aj na predmetné daňové konanie.
9. Súdny dvor upresnil, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia na odpočet DPH zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Rovnaký záver platí, ak sú takéto plnenia, bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, vykonané v rámci podvodu spáchaného predávajúcim. Teda subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe.
10. V danom prípade správca dane nezachoval nestrannosť, nepoužil všetky prostriedky k tomu, aby čo najúplnejšie zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, čím porušil práva kontrolovaného daňového subjektu a zásady pri správe daní vyplývajúce z § 3 ods. 1 až 9 Daňového poriadku. Ďalej mal za to, že zamestnanci správcu dane pri výkone daňovej kontroly nepostupovali v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní, pričom porušili práva a právom chránené záujmy daňového subjektu. Preto konštatovanie správcu dane o tom, že tovar nemohol byť reálne dodaný, považoval za nesprávne, nakoľko správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci.
11. Mal za to, že je jednoznačne preukázaná skutočnosť, že žalovaný postupoval v rozpore s § 45 ods. 1 písm. c) § 24 ods. 2 Daňového poriadku a v rozpore so základnými zásadami správy daní, kedy sa v rámci daňovej kontroly nezaoberal každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, nepoužil najvhodnejšie prostriedky, ktoré by viedli k správnemu určeniu a vyrubeniu dane a nehodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, v dôsledku čoho máme za to, že rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nezákonné. Ak mal však žalovaný pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a vypočutých svedkov; predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy žalovaného, respektíve správcu dane, musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť, ako dôkazy predložené žalobcom ako daňovým subjektom. Od daňového subjektu nemožno očakávať predloženie dôkazov, ktorými nemôže disponovať a priori ani to, že odhadne, čo treba ako dôkaz predložiť, aby odstránil pochybnosti správcu dane o vierohodnosti dokladu.
12. Správca dane vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom. Mieru pochybenia správneho orgánu vzhľadom k celkovej komplikovanosti konania a s prihliadnutím ku komplikovanosti predmetnej veci možno v konečnom dôsledku považovať za ohrozujúcu právom chránené záujmy účastníka konania, pričom k prekročeniu tejto medze môže dôjsť nielen jediným závažným pochybením dostatočne závažného rázu, ale aj väčším počtom relatívne samostatných pochybení práve v tomto prípade, ktoré by sa pri ich jednotlivom posudzovaní mohli javiť ako marginálne, avšak súhrne dosiahli zásadnú intenzitu do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu.
13. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 100816448/2019 zo dňa 08.04.2019 podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel dane v sume 23.065,40 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac november 2017. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100289544/2018 zo dňa 05.02.2018, ktorá bola podľa ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov začatá dňa 13.03.2018. O výsledku kontroly bol vyhotovený Protokol č. 100407460/2019 zo dňa 08.02.2019, ktorý bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole, doručený dňa 27.02.2019 splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu, Mgr. Henrichovi Schindlerovi podľa ustanovení § 31 ods. 2 daňového poriadku. Daňový subjekt sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote určenej správcom dane vo výzve nevyjadril. Posledný deň lehoty na predloženie písomného vyjadrenia uplynul dňa 27.03.2019.
14. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101813659/2019 zo dňa 25.07.2019 rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 08.04.2019 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia zopakoval skutkové a právne závery Daňového úradu Košice vyplývajúce z jeho rozhodnutia, ako aj obsah odvolacích námietok žalobcu.
15. Za rozhodujúcu skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie november 2017 v celkovej sume 23 064,40 € zo siedmich faktúr od spoločnosti ZWYRO, s.r.o., Repná 10, 040 13 Košice, IČO: 44688776, a to:
- z faktúry č. 021117-02 zo dňa 02.11.2017, dátum dodania: 02.11.2017, základe dane: 15 799,00 €, DPH 20%: 3 159,80 €, spolu: 18 958,80 €, predmet fakturácie: 7 položiek tovaru (potlač papierové prestieranie Dobré časy - 20 000 ks, pivné poháre s potlačou Dobré časy - 1 000 ks, plagát A2 DČ - 1 000 ks, tričko s potlačou DČ - 250 ks, tričko s potlačou "General" - 60 ks, leták A5 DČ - 20 000 ks, leták A3 DČ - 10 000 ks) a 2 položky služieb (správa FB - DČ - 3 mesiace a fotenie + grafické spracovanie "Špeciálna ponuka December 2017" DČ - 75 hodín);
- z faktúry č. 061117-02 zo dňa 06.11.2017, dátum dodania: 06.11.2017, základe dane: 41 100,00 €, DPH 20%: 8 220,00 €, spolu: 49 320,00 €, predmet fakturácie: 6 položiek tovaru (tričko s potlačou GB modré - 2 500 ks, tričko s potlačou GB zelené - 2 500 ks, tričko s potlačou GB biele - 2 500 ks, uterák 90x140cm s personifikáciou 500gr GB biely - 2 000 ks, uterák 90x140cm s personifikáciou 500gr GB čierny - 2 000 ks, uterák 90xl40cm s personifikáciou 500gr GB červený - 2 000 ks,);
- z faktúry č. 091117-01 zo dňa 09.11.2017, dátum dodania: 09.11.2017, základe dane: 7 083,00 €, DPH 20%: 1 416,60 €, spolu: 8 499,60 €, predmet fakturácie: 1 položka služieb (sprostredkovanie reklamy
- 1 ks);
- z faktúry č. 131117-03 zo dňa 13.11.2017, dátum dodania: 13.11.2017, základe dane: 9 449,00 €, DPH 20%: 1 889,80 €, spolu: 11 338,80 €, predmet fakturácie: 5 položiek tovaru (krabičky s potlačou a výsekom - 10 350 ks, katalóg "Grand Bari" - 1 000 ks, kalendár A3 - 650 ks, kalendár A4 - 650 ks, pozdravy PF 2018 - 100 ks);
- z faktúry č. 161117-01 zo dňa 16.11.2017, dátum dodania: 16.11.2017, základe dane: 24 680,50 €, DPH 20%: 4 936,10 €, spolu: 29 616,60 €, predmet fakturácie: 10 položiek tovaru (BX TPU poltopánka S3-42 - 80 ks, BX TPU poltopánka S3-43 - 80 ks, BX TPU poltopánka S3-44 - 80 ks, lst VIBRA - X rukavice čierne 10 -200 ks, lst VIBRA - X rukavice čierne 11 - 200 ks, BI ROAD bound HV oranžová L
- 80 ks, EMERTON nohavice náprsné 52 - 50 ks, EMERTON nohavice náprsné 54 - 50 ks, EMERTON nohavice náprsné 56 - 50 ks, SIRET plášť zelený XL -100 ks);
- z faktúry č. 221117-01 zo dňa 22.11.2017, dátum dodania: 22.11.2017, základe dane: 15 990,00 €, DPH 20%: 3 198,00 €, spolu: 19 188,00 €, predmet fakturácie: 2 položky služieb (grafické spracovanie Ui design/Ux design Scratchers (android hra) 14MDx8h -112 hodín a grafické spracovanie zápasov EPF10 1-13 - 380 hodín);
- z faktúry č. 271117-01 zo dňa 27.11.2017, dátum dodania: 27.11.2017, základe dane: 1 225,50 €, DPH 20%: 245,10 €, spolu: 1 470,60 €, predmet fakturácie: 1 položka tovaru (tričko „Iron Clothing“ - 430 ks).
16. Dodal, že k uvedeným sporným faktúram, predloženým dňa 13.03.2018, neboli predložené žiadne ďalšie doklady. Z predloženej knihy záväzkov (stav k 19.02.2018) vyplýva, že k úhrade sporných faktúr od dodávateľskej spoločnosti ZWYRO, s.r.o. nedošlo.
17. Správca dane zistil, že k sporným dodávateľským faktúram č. 021117-02, č. 061117-02, č. 091117-01, č. 131117-03, č. 221117-01 a č. 271117-01, boli v deň deklarovaného prijatia tovarov a služieb následne v ten istý deň vystavené odberateľské faktúry (s totožným predmetom fakturácie druhu tovarov a služieb, ako aj ich množstva) č. 02201711, č. 03201711, č. 112017001, č. 04201711, č. 0501711 a č. 06201711 spoločnosti WOOW s.r.o., Stierova 1119/17, 040 23 Košice, IČO: 45904910. Z predloženej knihy pohľadávok (stav k 19.02.2018) vyplýva, že pohľadávky z deklarovaného dodania tovarov a služieb spoločnosti WOOW, s.r.o., neboli uhradené.
V súvislosti so spornou faktúrou č. 161117-01 zo dňa 16.11.2017 (dátum dodania: 16.11.2017) v celkovej sume 29 616,60 € správca dane zistil, že podľa poznámky na faktúre FO 63 a podľa fakturovanej sumy jej zodpovedá faktúra č. 103201711 zo dňa 01.11.2017 (dátum dodania: 01.11.2017) vystavená odberateľovi EKOTRANS Ľubotice, spol. s r.o. za reklamné služby na základe objednávky v celkovej sume 29 760,00 €. Správca dane zistil, že sporná faktúra č. 161117-01 nie je zaúčtovaná v účtovníctve daňového subjektu (aj keď na predkontácii na tejto faktúre je uvedený účet 504000 - predaný tovar) a faktúra č. 103201711 vystavená odberateľovi EKOTRANS Ľubotice, spol. s r.o. nie je zaúčtovaná na účte 602 - tržby z predaja (ako je uvedené na predkontácii), ale je zahrnutá na účte 604000 - tržby za tovar v celkovej sume 26 047,00 €.
18. Predmetom podnikateľskej činnosti daňového subjektu (aj v zdaňovacom období november 2017) bol nákup a predaj tovarov a služieb podľa predložených faktúr (sprostredkovanie reklamy, spracovanie grafického dizajnu a najmä nákup a predaj tovaru textilného, obuvi, katalógy, novoročné pozdravy
- podľa obsahu faktúr a reklamné predmety s potlačou). Daňový subjekt má registrované virtuálne sídlo na adrese Rázusova 49 v Košiciach, uvedenej v obchodnom registri, kde má priečinok na doručovanie písomností, ktoré sú riadne preberané. Daňový subjekt má udelený súhlas so zriadením sídla spoločnosti. Kancelárske priestory spoločnosť nevlastní, ani nemá prenajaté a taktiež ani skladové priestory. Daňový subjekt predmetný tovar neskladuje ani vo vlastných, ani v prenajatých priestoroch, ale tovar nakupuje od dodávateľa, ktorý to podľa pokynov konateľa daňového subjektu priamo dodá odberateľovi. Prepravu zabezpečuje dodávateľ a je zohľadnená v cene tovaru. Daňový subjekt nemal žiadnych zamestnancov. Pri nakládke tovaru u svojho dodávateľa a ani pri vykládke tovaru u svojho odberateľa nebol za daňový subjekt nikto prítomný. Úhrady za nákup a predaj tovarov a služieb prebiehali vždy bezhotovostne - predložené výpisy z účtov vedených v E., Q..A.., Č.. Ú. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX- O. XXX-XXX Q. Z. F. K. A. Q..A.., Č.. Ú. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX - O.Ž. XX-XX (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100538717/2018 zo dňa 13.03.2018 spísaná s JUDr. Z. M., ktorý bol na predmetné ústne pojednávanie splnomocnený).
19. Daňový subjekt na základe opatrení prijatých pri vyššie uvedenom ústnom pojednávaní dňa 13.03.2018 zaslal správcovi dane dňa 26.03.2018 e-mail (ev. pod č. 175318/2018), v ktorom uviedol, okrem iného, že požadovaný kontrolný výkaz bol odoslaný elektronicky a správca dane si ho má stiahnuť zo svojho portálu a výpis z účtu za 11/2017 bol predložený. Žiadne ďalšie doklady daňovým subjektom predložené neboli. Neboli predložené ani výpisy z účtu alebo doklady o úhrade faktúr vydaných a prijatých v mesiaci november 2017, ak boli uhradené v ďalších mesiacoch.
20. Správca dane zistil z informačných systémov o spoločnosti ZWYRO, s.r.o., že:
- v zdaňovacom období november 2017 bol konateľom a spoločníkom spoločnosti ZWYRO, s.r.o. p. E. J.;
- od 08.01.2018 spoločnosť ZWYRO, s.r.o. nemá konateľa, od 09.02.2018 je spoločníkom Q. Z. E., Srbská republika;
- spoločnosť ZWYRO, s.r.o. bola v zdaňovacom období november 2017 mesačným platiteľom dane z pridanej hodnoty, od 01.05.2009 do 31.03.2017 bola štvrťročným platiteľom dane z pridanej hodnoty;
- spoločnosť ZWYRO, s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie november 2017 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty dňa 27.12.2017, v ktorom vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 933,61 € (základe dane z dodania tovarov a služieb podľa ustanovenia § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov: 311 348,05 €, daň: 62 269,61 € a odpočítanie dane podľa ustanovenia § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov: 61 336,00 €);
- dňa 27.12.2017 podala spoločnosť ZWYRO, s.r.o. aj kontrolný výkaz, v ktorom ako dodávateľov tovarov a služieb, z ktorých si uplatňuje nárok na odpočítanie dane, uviedla spoločnosti PROJECT PLAN s.r.o., Premio s.r.o. a ILP TRADE s.r.o, avšak tieto spoločnosti nevykázali žiadne dodanie tovarov a služieb spoločnosti ZWYRO, s.r.o.. V cudzích kontrolných výkazoch na súvzťažnom zápise v sekcii A.1. nevykázal žiadny dodávateľ dodanie tovarov alebo služieb spoločnosti ZWYRO, s.r.o., okrem jednej spoločnosti, ktorá vykázala dodanie na základe jednej faktúry v celkovej sume 294,00 €, základ dane: 245,00 €, DPH 20%: 49,00 €;
- spoločnosti ZWYRO, s.r.o. bola zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty, pretože posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty bolo podané za zdaňovacie obdobie január 2018 a ďalšie daňové priznania spoločnosť ZWYRO, s.r.o. nepodala ani po výzve správcu dane;
- spoločnosť ZWYRO, s.r.o. nepodala za rok 2017 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby.
21. Správca dane v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku získal ďalšie informácie zo spisov spoločnosti ZWYRO, s.r.o., u ktorej boli vykonávané daňové kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017 a za zdaňovacie obdobie november 2017 (Úradné záznamy č. 101436873/2018 zo dňa 25.07.2018, č.101439457/2018 zo dňa 25.07.2018, č. 101601001/2018 zo dňa 16.08.2018, č. 101952725/2018 zo dňa 02.10.2018, č. 102021630/2018 zo dňa 10.10.2018 a č. 102500193/2018 zo dňa 06.12.2018) a zistil nasledovné:
- Spoločnosť ZWYRO, s.r.o. nepreberala zásielky správcu dane v odbernej lehote. Na adrese sídla mala označenie, ale v čase výkonu miestneho zisťovania sa tam nikto nenachádzal (úradný záznam č. 100556695/2018 zo dňa 15.03.2018).
- Pán E. J., ktorý bol v zdaňovacom období november 2017 jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti ZWYRO, s.r.o, uviedol, že táto spoločnosť v predmetnom období vykonávala ekonomickú činnosť, ktorá spočívala v sprostredkovaní obchodu, t. j. kúpa a predaj tovaru rôzneho charakteru. V predmetnom období spoločnosť ZWYRO, s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov a na partnerov, s ktorými obchodoval, si p. J. nespomenul. Doklady spoločnosti ZWYRO, s.r.o. odovzdal novému spoločníkovi, o čom predložil súvisiace dokumenty (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101320813/2018 zo dňa 10.07.2018).
- V protokole o odovzdaní dokladov o vedení obchodnej spoločnosti zo dňa 22.01.2018, predloženom p. J., na vyššie uvedenom ústnom pojednávaní, je ako nadobúdateľ obchodného podielu spoločnosti ZWYRO, s.r.o. uvedený p. Q. Z. E. v zastúpení Ing. Q. E., B.. Pretože na výzvu na predloženie dokladov č. 101325816/2018 zo dňa 10.07.2018, zaslanú spoločnosti ZWYRO, s.r.o. (doručenú dňa 16.07.2018) nikto nereagoval, správca dane zaslal opakovanú výzvu na predloženie dokladov č. 101443795/2018 zo dňa 26.07.2018 Ing. Q. E., avšak ani na túto výzvu nikto nereagoval.
- Ing. Q. E., ktorý sa dostavil na daňový úrad na základe telefonického kontaktu zo strany správcu dane, uviedol, že požadované daňové doklady spoločnosti ZWYRO, s.r.o. odovzdal začiatkom februára 2018 zástupcovi spoločníka spoločnosti ZWYRO, s.r.o. na území Rumunska (parkovisko pred hotelom M. O. M. A.), na jeho meno si nepamätal. Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí dokladov nedostal (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101630583/2018 zo dňa 21.08.2018).
- Pretože spoločnosť ZWYRO, s.r.o., ani jej spoločník - p. Q. Z. E., ktorému správca dane zaslal výzvu na predloženie dokladov do Rumunska (správcovi dane sa vrátila ako nedoručená), neumožnili správcovi dane vykonať daňovú kontrolu (nastali skutočnosti uvedené v ustanovení § 48 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku), správca dane pristúpil k procesu určovania dane podľa pomôcok. Na základe získaných pomôcok vyčíslil správca dane, vykonávajúci daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 v spoločnosti ZWYRO, s.r.o., rozdiel dane vo výške 88 936,00 € oproti podanému daňovému priznaniu, a to z dôvodu porušenia ustanovení § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, keďže spoločnosť ZWYRO, s.r.o. nepredložila daňové doklady, na základe ktorých si uplatnila právo na odpočítanie dane, nepreukázala žiadnymi dokladmi, kým a ako jej boli tovar a služby dodané a tým nepreukázala vznik práva na odpočítanie dane (protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 102267342/2018 zo dňa 16.11.2018).
22. Na základe skutočností zistených v daňových kontrolách vykonávaných v spoločnosti ZWYRO, s.r.o. správca dane konštatoval, že nebolo preukázané, že spoločnosť ZWYRO, s.r.o. v zdaňovacom období november 2017 (aj október 2017) reálne vykonávala ekonomickú činnosť, pretože nie sú známe žiadne účtovné a daňové doklady tejto spoločnosti a v predmetnom zdaňovacom období nebolo preukázané ani vedenie účtovníctva. Spoločnosť ZWYRO, s.r.o. v danom období nemala žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiadne výrobné, ani skladové priestory, ani majetok. Ako rozporné sa ukázali tiež svedecké výpovede bývalého konateľa spoločnosti ZWYRO, s.r.o - p. E. J., ktorý si nepamätal, či doklady spoločnosti ZWYRO, s.r.o. boli odovzdané novému spoločníkovi spoločnosti, na ústnom pojednávaní si nespomenul na žiadnych obchodných partnerov, s ktorými mal obchodovať v danom období a ani na oblasť, ktorej sa to malo týkať. Právny zástupca nového spoločníka spoločnosti ZWYRO, s.r.o., p. Q. E., ktorému mali byť doklady odovzdané, na výzvu správcu dane na predloženie dokladov najprv nereagoval a na vykonanom ústnom pojednávaní oznámil správcovi dane, že doklady odovzdal neznámej osobe bez akéhokoľvek potvrdenia, resp. protokolu. Uvedené konanie konateľa, nového spoločníka spoločnosti ZWYRO, s.r.o a jeho zástupcu, týkajúce sa predloženia účtovných a daňových dokladov, vyhodnotil správca dane ako účelové konanie v snahe neumožniť správcovi dane preveriť predmetné dodávateľsko-odberateľské vzťahy.
23. Dňa 03.10.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie so svedkom E. J. (žiadosť o predvedenie č. 101733303/2018 zo dňa 05.09.2018). Svedok nepredložil žiadne účtovné a daňové doklady požadované
správcom dane s odôvodnením, že ich odovzdal Ing. Q. E., ktorý mal sprostredkovať predaj spoločnosti ZWYRO, s.r.o. a ktorý bol splnomocnencom nového majiteľa. Na konkrétne otázky správcu dane, týkajúce sa predaja obchodného podielu a konania za spoločnosť ZWYRO, s.r.o., svedok uviedol už vyššie uvedené skutočnosti, ktoré správca dane vyhodnotil ako účelové, s cieľom zmariť správcovi dane možnosť získať doklady a preveriť deklarované zdaniteľné obchody. Svedok ďalej uviedol, že má pocit, že pre daňový subjekt robil nejaké reklamné predmety a pracovné odevy, ale nespomenul si presne. Jednať mal s p. Z., ale nevedel určiť, s ktorým, nespomenul si ani kto koho oslovil. Stretli sa v Košiciach, buď u neho alebo v kaviarni, dohodlo sa, akú má predstavu a ak bol spokojný, dodal mu tovar. Všetky rokovania a objednávky prebehli osobne a ústne. Svedok ďalej uviedol, že spoločnosť ZWYRO, s.r.o. vykonávala obchodnú činnosť, svedok tovar kúpil a predal na základe ústnych dohôd. Spoločnosť ZWYRO, s.r.o. nevlastnila, ani nemala v nájme žiadne výrobné, kancelárske a skladové priestory. Svedok si nespomenul, aké spoločnosti, resp. fyzické osoby, mali byť dodávateľmi a odberateľmi spoločnosti ZWYRO, s.r.o., ale vydedukoval si, že odberateľom mohol byť daňový subjekt x-trade eu s.r.o.. Svedok ďalej uviedol, že pre daňový subjekt dodával iba tovar, a to nejaké reklamné predmety a pracovné odevy, služby mu nedodával. Svedok potvrdil vystavenie predložených sporných faktúr ním osobne a následne uviedol, že ak sú na nich uvedené služby, tak došlo k ich dodaniu, ale nerobil ich on, ale spoločnosť KOSHER, s.r.o., bližšie sa k nim nevedel vyjadriť. K dodaniu fakturovaných tovarov svedok uviedol, že pre tovar si prišli nejaké osoby od daňového subjektu, ale nevedel povedať kto. Pre tovar prišli k nemu domov na adresu sídla spoločnosti ZWYRO, s.r.o., ktorá je rovnaká ako trvalý pobyt svedka (Repná 10 v Košiciach) a naložili tovar na auto. Tovar im svedok vydával osobne, ale potvrdenie o dodaní a prevzatí tovaru nevystavoval. Následne „dostali faktúru buď osobne p. Z. alebo vodičovi“. Tovar mal uskladnený doma alebo sa prehodil z auta do auta. Spoločnosť KOSHER, s.r.o., za ktorú jednal jej konateľ p. U. Š., mala byť, podľa vyjadrenia svedka, aj dodávateľom tovaru a zabezpečovala jeho prepravu alebo si tovar priviezol svedok osobne na svojom alebo požičanom motorovom vozidle. Tovar skladoval na adrese sídla spoločnosti ZWYRO, s.r.o. alebo išiel od dodávateľa (spoločnosti KOSHER, s.r.o.) priamo k odberateľovi (daňovému subjektu). Svedok uviedol, že spoločnosť ZWYRO, s.r.o. mala účty v Tatra banke, Všeobecnej úverovej banka, aj v Slovenskej sporiteľni, právo disponovať s nimi mal len on. Svedok uviedol, že k úhrade za fakturované činnosti v zdaňovacom období november 2017 určite došlo, odberateľ uhradil všetky faktúry na účet v Tatra banke, taktiež spoločnosť ZWYRO, s.r.o. uhradila všetky záväzky svojim dodávateľom, a to do doby, kedy bol svedok jej konateľom, t. j. do decembra 2017. Splnomocnený zástupca daňového subjektu, Mgr. Henrich Schindler, ktorý sa zúčastnil vypočutia svedka (upovedomenie č. 101733773/2018 zo dňa 05.09.2018), nevyužil právo klásť mu otázky (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101952764/2018 zo dňa 03.10.2018).
24. Správca dane vyhodnotil uvedené vyjadrenie svedka E.Š. J. tak, že nekorešponduje s vyjadrením daňového subjektu na ústnom pojednávaní dňa 13.03.2018, na ktorom daňový subjekt uviedol, že tovar neskladujú vo vlastných, resp. prenajatých priestoroch, ale tovar nakupujú od dodávateľa, ktorý ho podľa pokynov konateľa dodá priamo odberateľovi. Prepravu teda podľa vyjadrenia daňového subjektu zabezpečoval dodávateľ (spoločnosť ZWYRO, s.r.o.) priamo k odberateľovi (spoločnosti WOOW s.r.o., resp. k spoločnosti EKOTRANS Ľubotice, spol. s r.o.) a bola zohľadnená v cene tovaru a služieb. Konateľ daňového subjektu, ani iná osoba za daňový subjekt, osobne neboli pri nakládke a vykládke tovaru prítomní. Čo sa týka objednávok, daňový subjekt uviedol, že ich zasielal elektronicky a predložiť ich mal dodatočne, čo ale neurobil. Tieto vyjadrenia zástupcov oboch spoločností o spôsobe dodania a preberania tovaru a jeho preprave sú vo vzájomnom rozpore a nekorešpondujú navzájom.
25. Správca dane ďalej poukázal aj na skutočnosť, že odovzdanie tovaru neznámym osobám tak, ako to uviedol svedok E. J., bez dokladu o jeho odovzdaní a prevzatí, (protokol, dodací list, resp. iný doklad), je neštandardné obchodovanie a neštandardný postup, bez dodržania náležitého stupňa obozretnosti, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že za daný tovar nebolo v čase jeho odovzdania a prevzatia podľa predložených dokladov vôbec zaplatené. Odovzdanie tovaru, za ktorý nie je zaplatené, neznámym osobám bez dokladu o jeho odovzdaní a prevzatí, nepožíva podľa zvyklostí obchodného práva právnu ochranu a nie je vôbec štandardné.
26. Správca dane vyhodnotil ako nepravdivé aj tvrdenie svedka E. J., že dodávateľom tovaru mala byť spoločnosť KOSHER, s.r.o., pretože táto spoločnosť podala za zdaňovacie obdobie november 2017 negatívne (nulové) priznanie k dani z pridanej hodnoty a nulový kontrolný výkaz a ani spoločnosť ZWYRO, s.r.o. nedeklarovala menovanú spoločnosť ako svojho dodávateľa v podanom kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie november 2017.
27. Správca dane mal z výpisov z účtov preukázané, že k úhrade záväzkov zo strany spoločnosti ZWYRO, s.r.o. pre deklarovaných dodávateľov nedošlo a taktiež nedošlo ani k úhrade jeho pohľadávok, ktoré mal voči daňovému subjektu.
28. Správca dane zaslal jednotlivým bankám výzvy zo dňa 16.05.2018 (UniCredit Bank Czech and Slovakia, a.s. - výzva č. 100973432/2018 a Tatra banka, a.s. - výzva č. 100973125/2018) na zaslanie údajov o zriadení a zrušení účtov daňového subjektu a údaje o pohyboch na týchto účtoch za rok 2017. Na základe odpovedí z uvedených bánk ev. pod č. 250372546/2018 dňa 11.06.2018 a č. 377218/2018 dňa 02.07.2018, predložených výpisov z účtov za rok 2017, na základe predloženej knihy pohľadávok a knihy záväzkov so stavom k 19.02.2018 daňového subjektu, mal správca dane preukázané, že zo strany daňového subjektu nedošlo voči dodávateľovi ZWYRO, s.r.o. k úhrade žiadneho záväzku zo sporných faktúr. Taktiež nedošlo ani k úhrade pohľadávok z deklarovaného následného dodania tovarov a služieb odberateľom WOOW s.r.o.. Daňový subjekt nepredložil, ani napriek opakovaným požiadavkám správcu dane, žiadne doklady, ktorými by preukázal iný skutkový stav týkajúci sa úhrad záväzkov a pohľadávok ako zistil a uviedol správca dane.
29. Správca dane, v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku, získal výpisy z účtov spoločnosti ZWYRO, s.r.o. za rok 2017 (zaslaných správcovi dane jednotlivými bankami: Tatrabanka, a.s., VÚB, a.s., Slovenská sporiteľňa, a.s.), z ktorých vyplynulo, že spoločnosti ZWYRO, s.r.o. nebola zo strany daňového subjektu x-trade eu s.r.o. uhradená žiadna pohľadávka zo sporných faktúr a taktiež spoločnosť ZWYRO, s.r.o. neuhradila žiadnemu z deklarovaných dodávateľov (KOSHER, s.r.o., PROJECT PLAN s.r.o., Premio s.r.o., ILP Trade s.r.o.) nejaké záväzky z obchodných vzťahov (úradný záznam č. 101952725/2018 zo dňa 02.10.2018 zo získania informácií o spoločnosti ZWYRO, s.r.o.).
30. Preto správca dane konštatoval, že uvedené zistenia o neuhradených pohľadávkach a záväzkoch jednotlivých spoločností svedčia o skutočnosti, že deklarované zdaniteľné obchody neboli nikdy reálne uskutočnené a reálne nedošlo k dodaniu a prijatiu tovarov a služieb a celé transakcie sa javia ako nereálne bez ich finančného vysporiadania a zaplatenia.
31. Pretože u priameho dodávateľa daňového subjektu, spoločnosti ZWYRO, s.r.o., sa vierohodne a bezvýhradne nepotvrdilo reálne dodanie tovarov a služieb v zmysle sporných faktúr, správca dane preveroval aj dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi spoločnosťou ZWYRO, s.r.o. ako odberateľom a jeho deklarovanými dodávateľmi, a to spoločnosťou KOSHER, s.r.o., ktorú označil ako dodávateľa svedok E. J. a spoločnosťami PROJECT PLAN s.r.o., Premio s.r.o. a ILP TRADE s.r.o., ktoré boli uvedené ako dodávatelia v podanom kontrolnom výkaze spoločnosti ZWYRO, s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2017.
32. Správca dane konštatoval, že vyjadrenia p. U. Š., ako splnomocneného zástupcu spoločnosti KOSHER, s.r.o., sú dôkazom toho, že v priebehu roka 2017 vystavoval v mene spoločnosti KOSHER, s.r.o. faktúry, ktorých predmetom boli fiktívne obchody. Bolo preukázané, že spoločnosť KOSHER, s.r.o. reálne v roku 2017 nevykonávala podnikateľskú činnosť a v zdaňovacom období november 2017 ani nedeklarovala žiadne dodanie tovarov a služieb pre odberateľa ZWYRO, s.r.o.. Taktiež spoločnosť ZWYRO, s.r.o. nedeklarovala v listinných dôkazoch nákup tovarov a služieb od spoločnosti KOSHER, s.r.o..
33. Správca dane ďalej z informačných systémov zistil, že spoločnosti PROJECT PLAN s.r.o., Premio s.r.o. a ILP TRADE s.r.o., ktoré boli uvedené ako dodávatelia v podanom kontrolnom výkaze spoločnosti ZWYRO, s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2017, nepodali za predmetné zdaňovacie obdobie daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, len spoločnosť Premio s.r.o. podala negatívne (nulové) daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 a teda uvedené spoločnosti nepodali ani kontrolné výkazy, nedeklarovali žiadne dodanie tovarov a služieb spoločnosti ZWYRO, s.r.o., nedeklarovali vznik daňovej povinnosti a nedoviedli žiadnu daň. Ani jedna zo subdodávateľských spoločností nepodala za rok 2017 daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb a tým nedeklarovali vykonávanie ekonomickej činnosti.
34. Dodal, že daňový subjekt nepredložil správcovi dane ani po nahliadnutí do spisu (úradný záznam č. 102031396/2018 zo dňa 11.10.2018) žiadne dôkazy a doklady o tom, že fakturované dodávky tovarov
a služieb boli aj reálne dodané, a to práve deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou ZWYRO, s.r.o., ktorá je uvedená na sporných faktúrach.
35. Dňa 06.12.2018 správca dane oboznámil daňový subjekt so skutočnosťami zistenými v priebehu výkonu predmetnej daňovej kontroly a jeho závermi na základe vykonaných úkonov a zistení (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 684356/2018 zo dňa 06.12.2018). Správca dane konštatoval, že daňový subjekt mu nepredložil do dňa ústneho pojednávania dôkaz o tom, že dodanie tovarov a služieb fakturovaných spornými faktúrami boli skutočne realizované práve dodávateľom na nich uvedeným, t. j. spoločnosťou ZWYRO, s.r.o., čím nebola splnená podmienka pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods. 1, v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane uviedol, že z doposiaľ predložených dokladov mal správca dane preukázané, že spoločnosť ZWYRO, s.r.o. nedodala tovary a služby tak, ako to deklarovala predloženými faktúrami. Správca dane preto neuznal právo platiteľa dane na odpočítanie dane zo sporných faktúr. V zdaňovacom období november 2017 si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr v rozpore s ustanoveniami § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane uviedol, že v prípade, ak daňový subjekt disponuje ďalšími dokladmi, preukazujúcimi iný skutkový stav, a to aj čo sa týka úhrad za prijatie a dodanie tovarov a služieb, žiada o ich predloženie v lehote do ôsmich dní od ústneho pojednávania. Mgr. Q. M. (advokátsky koncipient), ktorá sa zúčastnila ústneho pojednávania za daňový subjekt na základe poverenia na zastupovanie udeleného splnomocneným zástupcom daňového subjektu, Mgr. Henrichom Schindlerom, sa v priebehu ústneho pojednávania vyjadril k zisteným skutočnostiam a uvedeným záverom správcu dane. Dňa 14.12.2018 daňový subjekt podal elektronicky vyjadrenie k uvedenej zápisnici o ústnom pojednávaní č. 684356/2018 zo dňa 06.12.2018 (ev. pod č. 6/15982714/2018), v ktorom uviedol ďalšie námietky, s ktorými sa správca dane podrobne vysporiadal v protokole č. 100407460/2018.
36. Správca dane, na základe námietky daňového subjektu uvedenej v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 684356/2018 zo dňa 06.12.2018 o nedostatočnom preverení úhrad preveril pohyby na účtoch spoločnosti ZWYRO, s.r.o. aj za rok 2018 (úradný záznam č. 102560270/2018 zo dňa 11.12.2018). Správca dane mal na základe odpovedí z jednotlivých bánk (ev. pod. č. 250693412/2018 dňa 20.12.2018, č. 719935/2018 dňa 28.12.2018 a č. 721203/2018 dňa 31.12.2018) za preukázané, že účty spoločnosti ZWYRO, s.r.o. boli v roku 2018 zrušené (vo Všeobecnej úverovej banke dňa 17.04.2018, v Tatra banke dňa 22.06.2018 a v Slovenskej sporiteľni dňa 09.08.2018), pričom do dátumu ich zrušenia neboli na tieto účty pripísané alebo odpísané žiadne platby, ktoré by sa týkali úhrad pohľadávok a záväzkov z preverovaných obchodných vzťahov.
37. Správca dane s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku konštatoval, že daňový subjekt nepodal ku dňu vypracovania protokolu č. 100407460/2018 okrem faktúr žiadne doklady, ani žiadne ďalšie vyjadrenia o tom, ako prebiehali konkrétne dodávateľsko-odberateľské vzťahy a kto reálne tovar a služby dodal, neuviedol žiadnych konkrétnych subdodávateľov svojho dodávateľa, ktorý prehlásil, že všetky tovary a služby boli dodané v subdodávkach. Daňový subjekt podal iba vyjadrenie, ktorým spochybňuje skutkové zistenia a závery správcu dane, avšak bez predloženia dôkazov o reálnom dodaní a tovarov a služieb práve dodávateľom - spoločnosťou ZWYRO, s.r.o..
38. Zdôraznil, že pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľných obchodov, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné obchody boli prijaté od platiteľa dane, ktorý ich fakturoval. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto podmienky boli splnené, nepostačuje pre vznik nároku na odpočítanie dane len samotná existencia dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti,
39. Skutočnosť, že daňový subjekt vlastní sporné faktúry od spoločnosti ZWYRO, s.r.o. ešte neznamená, že táto spoločnosť v skutočnosti zdaniteľné obchody aj uskutočnila, resp. zabezpečila ich uskutočnenie a v tejto súvislosti správca dane poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/81/2013.
40. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalovaný uviedol, že právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry,
na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane, nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v ustanovení § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, a to ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane.
41. K námietke daňového subjektu, že správca dane neprihliadal na zistenia (svedčiace v prospech daňového subjektu), ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania - výsluchu svedka E.Q. J. (jediného konateľa a spoločníka spoločnosti ZWYRO, s.r.o. v predmetnom zdaňovacom období), uviedol, že z predloženého spisového materiálu, ako aj z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane sa výpoveďami svedka podrobne zaoberal a vyhodnotil ich. Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že z výpovede svedka p. J. dňa 10.07.2018 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101320813/2018 zo dňa 10.07.2018 - úradný záznam č.101439457/2018 zo dňa 25.07.2018) nevplynuli žiadne informácie svedčiace v prospech daňového subjektu, pretože p. J. svoje tvrdenie, že spoločnosť ZWYRO, s.r.o. vykonávala v zdaňovacom období november 2017 ekonomickú činnosť spočívajúcu v sprostredkovaní obchodu (nákup a predaj rôzneho tovaru), žiadnym spôsobom nepreukázal a nespomenul si ani na jedného obchodného partnera. Doklady spoločnosti ZWYRO, s.r.o. mal p. J. podľa predložených dokumentov odovzdať jej novému spoločníkovi (p. Q. Z. E., ktorý je nekontaktný) v zastúpení Ing. Q. E., podľa vyjadrenia ktorého mali byť doklady spoločnosti ZWYRO, s.r.o. odovzdané bez potvrdenia začiatkom februára 2018 neznámej osobe v Rumunsku. Správca dane opodstatnene vyhodnotil uvedené konanie, týkajúce sa predloženia účtovných a daňových dokladov ako účelové, v snahe neumožniť správcovi dane preveriť predmetné dodávateľsko-odberateľské vzťahy. V priebehu ústneho pojednávania dňa 03.10.2018 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101952764/2018) si p. J. vydedukoval, že odberateľom spoločnosti ZWYRO, s.r.o. mohol byť daňový subjekt x-trade eu, s.r.o., pričom najprv poprel, že by mu okrem reklamných predmetov a pracovných odevov (na ktoré si nespomenul presne), dodával aj nejaké služby, ich dodanie potvrdil až po predložení sporných faktúr, ale nevedel sa ku nim vyjadriť. Ako dodávateľa spoločnosti ZWYRO, s.r.o. označil p. J. jedine spoločnosť KOSHER, s.r.o., čo ale správca dane vyhodnotil ako nepravdivé tvrdenie, pretože spoločnosť KOSHER, s.r.o. podala negatívne (nulové) daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 a nulový kontrolný výkaz a ani spoločnosť ZWYRO, s.r.o. nedeklarovala v podanom kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie november 2017 ako svojho dodávateľa spoločnosť KOSHER, s.r.o.. Správca dane taktiež uviedol, že vyjadrenie p. J. v priebehu ústneho pojednávania dňa 03.10.2018, že tovar bol skladovaný na adrese sídla spoločnosti ZWYRO, s.r.o. alebo išiel priamo od dodávateľa spoločnosti ZWYRO, s.r.o. - t. j. od spoločnosti KOSHER, s.r.o., priamo k odberateľovi - daňovému subjektu, nekorešponduje s vyjadrením splnomocneného zástupcu daňového subjektu (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100538717/2018 zo dňa 13.03.2018), že daňový subjekt tovar neskladuje, ale nakupuje ho od dodávateľa, ktorý ho podľa pokynov konateľa dodá priamo odberateľovi (v danom prípade boli odberateľmi daňového subjektu spoločnosti WOOW s.r.o. a EKONTRANS Ľubotice, spol. s r.o.). Správca dane sa taktiež zaoberal aj vyjadrením p. J., že sporné faktúry mali byť uhradené ešte v roku 2017 bezhotovostne na účet v Tatra banke a taktiež, že spoločnosť ZWYRO, s.r.o. uhradila všetky svoje záväzky voči jej dodávateľom a získal výpisy z účtov spoločnosti ZWYRO, s.r.o. za rok 2017 (úradný záznam č. 101952725/2018 zo dňa 02.10.2018) a zistil, že spoločnosti ZWYRO, s.r.o. nebola zo strany daňového subjektu x-trade, s.r.o. v roku 2017 uhradená žiadna pohľadávka a taktiež ani spoločnosť ZWYRO, s.r.o. neuhradila žiadnemu z deklarovaných dodávateľov (KOSHER, s.r.o., PROJECT PLAN s.r.o., Premio s.r.o., ILP Trade s.r.o.) záväzky z obchodných vzťahov. Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že samotné všeobecné potvrdenie dodania fakturovaných tovarov (na ktoré si p. J. presne nespomenul, pričom sprostredkovanie obchodu považoval za nákup a predaj tovarov) a služieb (dodanie ktorých p. J. najprv poprel) nie je možné považovať za dostačujúci dôkaz o ich dodaní, predovšetkým aj s prihliadnutím na skutočnosť, že správca dane preukázal, že niektoré tvrdenia p. J.
boli nepravdivé, resp. boli v rozpore s vyjadrením daňového subjektu. Vzhľadom na uvedené považuje Finančné riaditeľstvo SR túto námietku daňového subjektu za neopodstatnenú.
42. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe urobené podaním zo dňa 14.01.2020 v reakcii na žalobnú argumentáciu uviedol, že táto je zhodná s námietkami žalobcu proti odvolaním napadnutému rozhodnutiu správcu dane a doplnená o dôvody smerujúce proti postupu žalovaného. V podanej žalobe opakuje všeobecnú argumentáciu a žiadnym spôsobom nevyvracia tvrdenia správcu dane a žalovaného vo vzťahu k jeho námietkam uplatneným v priebehu daňovej kontroly a odvolacieho konania (napr. že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal platby za fakturovaný tovar a služby, čo bolo jednoznačne v jeho kompetencii a v jeho možnostiach, nepreukázal ani reálnu existenciu fakturovaného tovaru a služieb, žiadnym spôsobom neobjasnil a nepreukázal bližšie okolnosti ohľadom deklarovaných zdaniteľných obchodov, ani svoje tvrdenia, že svojho obchodného partnera si preveril).
43. Žalovaný sa vysporiadal so skutočnosťou, prečo námietku žalobcu ohľadom aktuálnej a platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ považuje za nedôvodnú na 22. a 23. strane žalobou napadnutého rozhodnutia (skutkový stav uvedený v judikatúre Súdneho dvora EÚ nie je totožný so skutkovým stavom danej veci, pretože správca dane v tomto prípade nevyvodil zámer o podvodnom konaní), pričom poukázal na skutočnosť, že pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní odvolával na niektoré rozsudky, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z citovaných rozsudkov a nielen uvádzať niektoré právne závery uvedené v týchto rozsudkoch. Nie je povinnosťou žalovaného právne analyzovať rozsudky a vysvetľovať, prečo ich je alebo nie je možné aplikovať na danú vec, ak to sám žalobca nepreukázal. So skutočnosťou, prečo nie je možné aplikovať vyššie uvedené rozsudky Súdneho dvora na predmetný skutkový stav, sa vysporiadal aj správca dane v protokole č. 100407460/2019 zo dňa 08.02.2019 (strana 30), ako aj v odvolaním napadnutom rozhodnutí č. 100846448/2019 zo dňa 08.04.2019 (strana 31).
44. Za nedôvodný považoval aj žalobný dôvod žalobcu, že ak mal žalovaný pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a vypočutých svedkov, predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy žalovaného, respektíve správcu dane, musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť, ako dôkazy predložené žalobcom. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým zabezpečil dostatočné množstvo takých dôkazov, ktoré jednoznačne spochybnili tvrdenia žalobcu a vypočutých svedkov (v zistenom obchodnom reťazci sa nachádzali rizikové a zaniknuté subjekty, ktoré so správcom dane nekomunikovali, nepredložili požadované doklady, ich podania vo vzťahu ku správcovi dane, a to daňové priznania a kontrolné výkazy, nekorešpondovali s údajmi uvádzanými v týchto evidenciách ďalšími zúčastnenými stranami, resp. daňové priznania alebo kontrolné výkazy vôbec nepodali, v preverovaných obchodných vzťahoch nedošlo k úhradám žiadnych pohľadávok a záväzkov).
45. K žalobnému dôvodu žalobcu, že od neho nemožno očakávať predloženie dôkazov, ktorými nemôže disponovať a priori ani to, že odhadne, čo treba ako dôkaz predložiť, aby odstránil pochybnosti správcu dane o vierohodnosti dokladu, žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu, ani z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu nevyplýva, že by správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania požadoval od žalobcu také úkony a dôkazy, ktoré nie je schopný zabezpečiť z dôvodu svojho postavenia. Žalobca v podanej žalobe ani neuvádza, predloženie akých konkrétnych dôkazov, ktorými žalobca nemôže disponovať, bolo od neho očakávané. Naopak, ako je už vyššie uvedené, žalobca nepredložil žiadne doklady a dôkazy, ktorými by vyvrátil skutočnosti zistené správcom dane preukazujúce neopodstatnenosť práva žalobcu na odpočítanie dane z predmetných faktúr, a to napr. objednávky, ďalšiu dokumentáciu k predmetným faktúram, výpisy z účtu o úhrade pohľadávok a záväzkov za zdaňovacie obdobie november 2017, ak boli uhradené v ďalších mesiacoch, pričom ich predloženie bolo žalobcovi uložené v opatreniach a záveroch prijatých pri ústnom pojednávaní dňa 13.03.2018 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100538717/2018). Z uvedených dôvodov považoval uvedený žalobný dôvod za neopodstatnený.
46. Dodal, že správca dane daňovou kontrolou preveroval dodržiavanie jednotlivých ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke a aj z dôvodu pochybností, keďže len na základe predložených listinných dokladov žalobcom nemohol uznať odpočítanie dane tak, ako si žalobca uplatnil. Správca dane neobral žalobcu o
žiadne jeho práva, keď preveroval ďalšie skutočnosti obchodnej transakcie, ale chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že žalobca ani počas výkonu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom a v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia preukázal. Žalobca mal právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, mal povinnosť poskytovať požadované informácie sám, ktorými by preukázal reálne uskutočnenie sporných obchodných transakcií. Napriek týmto zákonným povinnostiam žalobca ani na požiadavky správcu nepredložil všetky relevantné dôkazy a neuviedol bližšie okolnosti obchodných transakcií, vzhľadom na čo možno konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku.
47. Z dôvodu, že žaloba neobsahuje žiadne konkrétne námietky, ktoré by sa týkali skutočností zistených správcom dane pri preverovaní opodstatnenosti uplatneného odpočítania dane, konštatuje, že správca dane vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako bolo uvedené na sporných faktúrach. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal relevantné dôkazy, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, zaoberal sa skúmaním jednotlivých skutočností, faktúr, vyjadrení, ktoré hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery, týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku.
48. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 107 ods. 2 a § 105 ods. 2 písm. a/ a c/ SSP) zistil skutkový stav a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
49. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
50. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
51. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
52. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bo vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
53. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
54. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
55. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.
56. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.
57. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
58. Podľa § 2 zákona č. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., je predmetom dane: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského Štátu Európskej únie (ďalej len „Členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.
59. Podľa 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z., je dodaním tovaru dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.
60. Podľa § 9 ods. 1, základná veta zákona č. 222/2004 Z. z., je dodaním služby každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8.
61. Daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
62. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť pri dodaní služby vzniká dňom dodania služby.
63. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
64. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., odpočítanie dane platiteľom platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.
65. Správca dane - Daňový úrad Košice svojim rozhodnutím č. 100816448/2019 zo dňa 08.04.2019 podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 23.065,40 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac november 2017. Zároveň určil, že rozdiel dane za zdaňovacie obdobie november 2017 vo výške 23.065,40 Eur je splatný do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101813659/2019 zo dňa 25.07.2019 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil.
66. Podľa správneho súdu žalovaný v napadnutom rozhodnutí, aj správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu, v daňovom konaní vychádzali zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku a vykonali dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či boli splnené zákonom stanovené podmienky pre odpočítanie dane. Jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a ako vyplýva z odôvodnení rozhodnutí, správca dane, aj žalovaný, prihliadali na vyjadrenia žalobcu počas daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania a vysporiadali sa s jeho námietkami. Z obsahu rozhodnutí je zrejmé, že správne orgány sa pri svojich správnych úvahách riadili pri posúdení skutkového stavu veci ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný posúdením rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu, zotrval na závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že postup správcu dane, bol v súlade s platnými právnymi predpismi a práva žalobcu neboli porušené.
67. Ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Faktúry sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie od dane, použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť, ale sami o sebe nedeklarujú uskutočnenie obchodov, sú len tvrdením o určitých skutočnostiach a použiteľné sú len vtedy, ak sa preukáže, že skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý podklad.
68. Pokiaľ sa týka dokazovania v daňovom konaní, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 401/2009-17, ktorý vychádza aj z ustálenej judikatúry (napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2000 sp.zn. 4Sž/136/1999) vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu, týkajúcu sa jeho tvrdení. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.
69. V nadväznosti na uvedené žalobné dôvody, ktoré vo všeobecnosti žalobca uvádza v úvode správnej žaloby (bod 1. a nasl. rozsudku), správny súd uvádza, že zákon č. 222/2004 Z. z. pre uznanie nároku na odpočítanie dane vyžaduje, aby boli v zmysle § 49 a § 51 súčasne splnené všetky uvedené zákonné podmienky, pričom nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok má za následok neuznanie nároku na odpočítanie dane. Práve na základe tohto zákonného imperatívu bolo žalovaným vykonávané rozsiahle dokazovanie, ktoré spochybnilo fakty, ktoré uvádza žalobca v úvode správnej žaloby. Dokazovaním sa zistilo, že zdaniteľné plnenia neboli uskutočnené tak, ako to deklaroval
daňový subjekt. Dôkazné bremeno bolo prenesené na žalobcu, ktorý ho už počas daňového konania neuniesol. V odôvodnení napádaného rozhodnutia je pomerne podrobne rozpísaná metodika vedeného dokazovania (pozri bod 14 a nasl. rozsudku) a argumentácia, prečo správne orgány vykonávali rôzne dôkazné prostriedky a prečo z nich vyvodili dané právne názory. Takémuto hodnoteniu dôkaznej situácie zo strany daňových orgánov nemožno nič vytknúť. Pre správny súd je zrozumiteľné a korektné.
70. Správny súd poukazuje na to, že Najvyšší súd SR už vo svojej judikatúre viackrát zdôraznil (napríklad rozsudok sp. zn. 1Sžf/76/2017 zo dňa 26. októbra 2017), že predmetom DPH je zdaniteľný obchod v rôznych formách (viď § 2 ods. 1 zákona o DPH), čím je okrem iného aj dodanie tovaru/poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku vykonané platiteľom dane prostredníctvom ekonomickej, najčastejšie zmluvne dohodnutej činnosti. S prihliadnutím na takto vymedzený zdaniteľný obchod len pri jeho reálnom splnení vzniká dodávateľovi daňová povinnosť a protistrane, ako odberateľovi (v preskúmavanej veci sťažovateľovi), následne vzniká právo na odpočítanie DPH, ktorého uplatnenie sa viaže u odberateľa na preukázanie vecných a formálnych podmienok.
71. Splnenie iba formálnych podmienok prostredníctvom predloženia listinných dôkazov (najmä faktúry) na záver o vzniku práva na odpočítanie DPH vo veci samej nepostačuje. Faktúra, doklad o jej zaplatení a iné doklady vystavené deklarovaným dodávateľom nepochybne sú dôkaznými prostriedkami, ktoré podporujú tvrdenie daňového subjektu obsiahnuté v daňovom priznaní, že tento dodávateľ mu naozaj tovar alebo službu dodal. Obvykle ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou. Ich vierohodnosť je potom podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný, či rozhodujúci dôkaz. Ak však správca dane pri preverovaní týchto tvrdení narazí na skutočnosti a dôkazy spochybňujúce, či priamo popierajúce tvrdenia z predložených dokladov, je namieste a v súlade so zákonom, keď považuje tieto tvrdenia za nepreukázané a vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Takým dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 prvá veta Daňového poriadku). Nie je presne predpísané, aké dôkazy je potrebné predložiť, vždy to závisí od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností.
72. Správca dane preveroval reálne (hmotné) poskytnutie služby dodávateľom, pričom pochybnosti o skutočnom dodaní tovarov a služieb vznikli hneď na začiatku pri zisťovaní, či a ako bolo plnenie realizované.
73. Žalobca má registrované virtuálne sídlo, kancelárske priestory, nevlastní, ani nemá prenajaté a taktiež ani skladové priestory. Tovar neskladuje ani vo vlastných, ani v prenajatých priestoroch, ale tovar nakupuje od dodávateľa, ktorý to podľa pokynov konateľa daňového subjektu priamo dodá odberateľovi. Prepravu zabezpečuje dodávateľ a je zohľadnená v cene tovaru. Žalobca nemal žiadnych zamestnancov. Pri nakládke tovaru u svojho dodávateľa a ani pri vykládke tovaru u svojho odberateľa nebol za žalobcu nikto prítomný.
74. Takisto bolo zistené, že k sporným dodávateľským faktúram č. 021117-02, č. 061117-02, č. 091117-01, č. 131117-03, č. 221117-01 a č. 271117-01 boli v deň deklarovaného prijatia tovarov a služieb následne v ten istý deň vystavené aj odberateľské faktúry. Tieto boli dokonca vystavené aj s totožným predmetom fakturácie druhu tovarov a služieb, ako aj ich množstva) č. 02201711, č. 03201711, č. 112017001, č. 04201711, č. 0501711 a č. 06201711. Tieto odberateľské faktúry boli vystavené spoločnosti WOOW s.r.o.. Avšak ani tieto odberateľské faktúry z deklarovaného dodania tovarov a služieb spoločnosti WOOW, s.r.o. neboli uhradené. To znamená, neboli jednak uhradené dodávateľské faktúry zo strany žalobcu spoločnosti ZWYRO, s.r.o. a navyše ani neboli uhradené odberateľské faktúry zo strany spoločnosti WOOW s.r.o. žalobcovi. Zo strany žalobcu neboli predložené ani výpisy z účtu alebo doklady o úhrade faktúr vydaných a prijatých v mesiaci november 2017, ak boli uhradené v ďalších mesiacoch.
75. Rovnako aj ďalšie dokazovanie správcu dane iba potvrdzuje tú skutočnosť, že tovar, ktorý je predmetom fakturácie, nebol reálne dodaný. Totižto spoločnosť ZWYRO, s.r.o. podala aj kontrolný výkaz, v ktorom ako dodávateľov tovarov a služieb, z ktorých si uplatňuje nárok na odpočítanie dane, uviedla
spoločnosti PROJECT PLAN s.r.o., Premio s.r.o. a ILP TRADE s.r.o., avšak tieto spoločnosti nevykázali žiadne dodanie tovarov a služieb spoločnosti ZWYRO, s.r.o.. Dokonca správca dane zistil, že v cudzích kontrolných výkazoch na súvzťažnom zápise v sekcii A.1. nevykázal žiadny (vyššie uvedený) dodávateľ dodanie tovarov alebo služieb spoločnosti ZWYRO, s.r.o., okrem jednej spoločnosti, ktorá vykázala dodanie na základe jednej faktúry v celkovej sume 294,00 €, základ dane: 245,00 €, DPH 20%: 49,00 €.
76. V zdaňovacom období november 2017 bol konateľom a spoločníkom spoločnosti ZWYRO, s.r.o. p. E.Á. J., pričom od 08.01.2018 spoločnosť ZWYRO, s.r.o. nemá konateľa. Konateľ tejto spoločnosti v rámci svojej výpovede ako svedok potvrdil, že spoločnosť ZWYRO, s.r.o. nevlastnila, ani nemala v nájme žiadne výrobné, kancelárske a skladové priestory. K dodaniu fakturovaných tovarov svedok uviedol, že pre tovar si prišli nejaké osoby od žalobcu, ale nevedel povedať kto. Pre tovar prišli k nemu domov na adresu sídla spoločnosti ZWYRO, s.r.o., ktorá je rovnaká ako trvalý pobyt svedka (Repná 10 v Košiciach) a naložili tovar na auto. Tovar im svedok vydával osobne, avšak potvrdenie o dodaní a prevzatí tovaru nevystavoval.
77. Podľa názoru správneho súdu sú vyjadrenia svedka - konateľa spoločnosti ZWYRO s.r.o., v rozpore s tvrdením žalobcu, ktorý uviedol, že tovar neskladujú vo vlastných, resp. prenajatých priestoroch, ale tovar nakupujú od dodávateľa, ktorý ho podľa pokynov konateľa dodá priamo odberateľovi. Samotný svedok potvrdil, že pre tovar si prišli nejaké osoby od žalobcu, ktorých totožnosť však nevie uviesť. Teda, pre tovar si neprišli osoby od odberateľov žalobcu, ale priamo žalobca.
78. Navyše, z výpisov z účtov spoločnosti ZWYRO s.r.o. bolo preukázané, že k úhrade záväzkov zo strany tejto spoločnosti pre deklarovaných dodávateľov nedošlo a taktiež nedošlo ani k úhrade jeho pohľadávok, ktoré mal voči žalobcovi (pozri bod 29 odôvodnenia rozsudku).
79. Dodanie tovarov a služieb bez náležitej protihodnoty je skutočnosťou, ktorá je v rozpore so zásadami obchodného práva a samotným pojmom podnikanie, ktorým sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku (majetkového prospechu), ktorý však nemôže byť dosiahnutý, ako v týchto daných prípadoch, bez poskytnutého finančného, resp. iného majetkového prospechu.
80. Správca dane teda vyhodnotil zistené skutočnosti správne, ak dospel k pochybnosti o tom, či k deklarovaným dodaniam tovarov a služieb skutočne došlo a považoval tento fakt za nepreukázaný. V prospech tvrdenia, že k realizácii týchto obchodov došlo svedčili iba faktúry predložené žalobcom. Okrem predmetných faktúr neboli zo strany žalobcu predložené žiadne iné doklady preukazujúce reálne dodanie tovarov a služieb a nárok žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty.
81. Správny súd poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu žalovaného a právne uzatvára, že pod ťarchou týchto dôkazov žalovaný správny orgán rozhodol zákonným spôsobom. Produkovaná argumentácia žalobcu pretavená do žalobných námietok nebola spôsobilá na kasáciu napádaného rozhodnutia. Žalobcom tvrdené skutočnosti nemohli preukázať iné skutočnosti, ako tie, ktoré boli ustálené dokazovaním daňových orgánov. Z uvedeného dôvodu správny súd má za to, že vykonané dokazovanie správnym orgánom považoval za absolútne dostačujúce na judikovanie právneho názoru, ktorý zastáva žalovaný správny orgán.
82. Správny súd teda uzatvára, že vyššie uvedené skutočnosti svedčia o tom, že deklarované zdaniteľné obchody neboli nikdy reálne uskutočnené a reálne nedošlo k dodaniu a prijatiu tovarov a služieb. Zo strany súdu sa transakcie javia ako nereálne, bez ich finančného vysporiadania a zaplatenia.
83. Správny súd v preskúmavanej právnej veci poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2Sžf 44/2013 z 02.07.2014 (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2015, č. judikátu 69): „Ak konaniu daňového subjektu vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci chýba akýkoľvek ekonomický zmysel, je potom potrebné, vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyvodiť logicky záver, že i napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bolo v danom prípade zo strany daňového subjektu sledovanie jediného účelu, a to iba získanie nadmerného odpočtu. II. Nemožno potom takémuto konaniu daňového subjektu
prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu.“
84. Krajský súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo žiadna z námietok žalobcu, podľa súdu, nie je opodstatnená. Preto správny súd žalobu žalobcu, postupom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku, zamietol ako neopodstatnenú.
85. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
86. Rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).