Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Sp-21-2014.pdf
PDF · 94.71 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sp/21/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. H. Y., bytom F. XXXX/X, W., 2/ Ing. P. S., bytom T. XXXX/XX, U., obaja zastúpení JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti odporcovi: Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor so sídlom Trenčín, Piaristická 25, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 1509/14 zo dňa 25.04.2014, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporcu číslo V 1509/14 zo dňa 25.04.2014 a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. a) O.s.p.
Navrhovateľom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľov na povolenie vkladu vecného bremena na základe zmluvy o zriadení vecného bremena, uzatvorenej dňa 26.03.2014 medzi navrhovateľom 1/ ako oprávneným z vecného bremena a navrhovateľkou 2/ ako povinným z vecného bremena, predmetom ktorej bola povinnosť podielového spoluvlastníka pozemku CKN parcela číslo XXX, záhrada vo výmere 362 m2, pozemku CKN parcela číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 295 m2, pozemku CKN parcela číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2 a stavby so súpisným číslom 7547 postavenej na pozemku CKN parcela číslo XXX/X, zapísaných v liste vlastníctva číslo XXX, v katastrálnom území W., strpieť právo doživotného užívania zriadeného v prospech oprávneného z vecného bremena, ktorý je podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností vo veľkosti podielu 1/2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového zistenia, že vyššie popísané nehnuteľnosti, ktoré majú byť zaťažené vecným bremenom zodpovedajúcim právu doživotného užívania týchto nehnuteľností, sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov zmluvy v rovnakom pomere, teda aj oprávnený a aj povinný z vecného bremena sú podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti podielu 1/2 predmetných nehnuteľností. S odkazom na ustanovenie § 123, § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 31 ods. 3 katastrálneho zákona odporca ustálil, že v súdenej veci nie sú splnené podmienky na vklad. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporca pri ustálení tohto záveru bol vedený úvahou, že vecné bremená sú typickým právom k cudzej nehnuteľnej veci, teda ako také obmedzujú vlastnícke právo k cudzej nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu. Subjektmi vecného bremena na strane povinného sú vlastníci určitej nehnuteľnosti. Z uvedeného podľa názoru odporcu vyplýva, že vecné bremeno je možné zriadiť iba k cudzej nehnuteľnej veci, teda nie k veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve oprávneného a povinného z vecného bremena. Odporca zdôraznil, že nielen vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, ale toto právo prináleží i podielovému spoluvlastníkovi, pričom u podielových spoluvlastníkov je toto právo určené
veľkosťou spoluvlastníckeho podielu, ktorý určuje mieru, ktorou sa spoluvlastníci podieľajú na právach vyplývajúcich zo spoločnej veci. Z uvedeného teda podľa názoru odporcu vyplýva, že navrhovateľ 1/ je v rozsahu zodpovedajúcom veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu oprávnený nehnuteľnosti vyššie uvedené užívať a nie je potrebné, aby bolo v jeho prospech zriadené vecné bremeno, nakoľko jeho práva v ňom dohodnuté vyplývajú z jeho spoluvlastníckeho práva a sú určené a garantované zákonom.
Včas podaným odvolaním navrhovatelia napadli vyššie uvedené rozhodnutie odporcu s odôvodnením, že odporca v napadnutom rozhodnutí rozhodol skutkovo nesprávne a v rozpore so zákonom. Navrhovatelia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Sžo/98/2010 zo dňa 13. mája 2010, ktorý obsahovo v totožnej veci vyslovil právnu vetu, že cit.: „Keďže je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov. O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci s tým, že obsahom vecného bremena, ktoré zriaďuje podielová spoluvlastníčka v prospech druhej spoluvlastníčky nehnuteľnosti, je právo doživotného bývania, podľa ktorého má oprávnený z vecného bremena právo bezplatne doživotne užívať uvedené nehnuteľnosti a povinná z vecného bremena sa zaväzuje rozsah tohto užívania strpieť, pričom toto vecné bremeno zaťaží aj prípadných nadobúdateľov jej spoluvlastníckeho podielu. ... Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom navrhovateliek, že zmluva o zriadení vecného bremena neodporuje zákonu, takže zamietnutie vkladu je neprimeraným a neopodstatneným zásahom do ich zmluvnej voľnosti."
Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z. a ustálil, že návrhu navrhovateľov je potrebné priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V 1509/14 zo dňa 25.04.2014, ktorým odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľov na povolenie vkladu vecného bremena na základe zmluvy o zriadení vecného bremena, uzatvorenej dňa 26.03.2014 medzi navrhovateľom 1/ ako oprávneným z vecného bremena a navrhovateľkou 2/ ako povinným z vecného bremena, predmetom ktorej bola povinnosť podielového spoluvlastníka pozemku CKN parcela číslo XXX, záhrada vo výmere 362 m2, pozemku CKN parcela číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 295 m2, pozemku CKN parcela číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2 a stavby so súpisným číslom 7547 postavenej na pozemku CKN parcela číslo XXX/ X, zapísaných v liste vlastníctva číslo XXX v katastrálnom území W., strpieť právo doživotného užívania zriadeného v prospech oprávneného z vecného bremena, ktorý je podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností vo veľkosti podielu 1/2.
Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil námietku navrhovateľov, že rozhodnutie odporcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ako dôvodnú, keď odporca v napadnutom rozhodnutí nesprávne ustálil, že vecné bremeno je možné zriadiť iba k cudzej nehnuteľnej veci, teda nie k veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve oprávneného a povinného z vecného bremena. Krajský súd v Trenčíne takto vyslovený právny názor odporcu opravuje a uvádza, že po správnosti je potrebné zákonné ustanovenie § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka interpretovať tak, že nemožno zmluvu o zriadení vecného bremena, na základe ktorej sa oprávneným z vecného bremena stane jeden z podielových spoluvlastníkov vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti, považovať za zmluvu odporujúcu zákonu, teda vecné bremeno je možné zriadiť i v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť zaťažená vecným bremenom.
Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že skutkový stav medzi účastníkmi nie je v žiadnom smere sporným. Navrhovatelia 1/ a 2/ sú rovnodielnymi (každý v 1/2) podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré majú byť na základe zmluvy o zriadení vecného bremena zaťažené vecným bremenom v prospech jedného z podielových spoluvlastníkov. Navrhovatelia 1/ a 2/ teda mienia svojím právnym úkonom docieliť právny stav, ktorý je upravený v ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
To, že vecné bremeno je možné zriadiť zmluvne, nie je v súdenej veci spornou otázkou, nakoniec uvedené priamo vyplýva z ust. 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Jedinou spornou otázkou medzi stranami je otázka, či oprávneným z vecného bremena môže byť jeden z podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, ktoré majú byť vecným bremenom zaťažené. Na tomto mieste Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že predmetná právna otázka nie je nielen v rámci právnickej obce jednotne ustálená, ale dokonca ani v samotnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Odborná právnická literatúra sa však prikláňa k záveru, že oprávneným z vecného bremena môže byť jeden z podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, ktoré majú byť vecným bremenom zaťažené.
Z vyššie citovaného ust. § 151n ods. 1 veta posledná Občianskeho zákonníka je zrejmé, že zákon vymedzuje dva druhy vecných bremien, a to 1. vecné bremená spojené s nehnuteľnosťou (in rem), alebo 2. vecné bremená patriace určitej osobe (in personam). Uvedené dva druhy vecných bremien sa od seba odlišujú tým, že 1. oprávnenie z vecného bremena in rem prechádza spolu s prevodom nehnuteľnosti, v prospech ktorej je vecné bremeno zriadené na nového vlastníka tejto nehnuteľnosti, čo je dané hlavne zmyslom tohto vecného bremena, keď vecné bremeno in rem má slúžiť na účelnejšie a prospešnejšie využívanie (panujúcej) nehnuteľnosti (napr. právo cesty cez susedný pozemok; susedný pozemok tak predstavuje slúžiacu nehnuteľnosť a pod.), pričom naopak oprávnenie z vecného bremena in personam nemôže za žiadnych okolností prejsť na inú osobu, napr. právo doživotne užívať určitú nehnuteľnosť (§ 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka), že 2. vecné bremeno in personam vždy zanikne smrťou osoby, v prospech ktorej je vecné bremeno zriadené, pričom naopak, dôvodom zániku vecného bremena in rem nemôže byť smrť vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej je vecné bremeno zriadené (§ 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 151p ods. 4 občianskeho zákonníka ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
Iné odlišnosti, ako sú vyššie popísané medzi jednotlivými druhmi vecných bremien (in rem a in personam), zákon neupravuje, preto je Krajský súd v Trenčíne toho názoru, že pre posúdenie, či je možné zriadiť vecné bremeno v prospech podielového spoluvlastníka, t.j. či oprávneným z vecného bremena môže byť jeden z podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, ktoré majú byť vecným bremenom zaťažené, nemá žiaden vplyv, či ide o vecné bremeno in rem alebo vecné bremeno in personam. Buď teda je možné zriadiť v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľností, ktoré majú byť vecným bremenom zaťažené aj vecné bremeno in rem a aj vecné bremeno in personam, alebo naopak nemožno v prospech takéhoto podielového spoluvlastníka zriadiť ani vecné bremeno in rem, a ani vecné bremeno in personam.
Odborná právnická literatúra sa v zásade vyjadrovala len k možnosti zriadiť vecné bremeno v prospech podielového spoluvlastníka vlastniaceho vecným bremenom zaťažovanú nehnuteľnosť len vo vzťahu k vecným bremenám in rem. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy súdu sú však tieto závery použiteľné i na vecné bremená in personam. Názor, že vecné bremeno nemôže byť zriaďované v prospech spoluvlastníka zaťažovanej nehnuteľnosti, bol v odbornej právnickej literatúre vyhodnotený ako príliš formalistický a prísny s odôvodnením, že by nemalo nič brániť zriadeniu vecného bremena in rem v prospech susednej nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je spoluvlastník zaťažovanej nehnuteľnosti. V takomto prípade totiž osoba vlastníka, akoby ustupovala do pozadia a vecné bremeno sa tak javí ako oprávnenie patriace nehnuteľnosti, umožňujúce jej lepšie využitie akémukoľvek ďalšiemu vlastníkovi, či už bude tiež spoluvlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti alebo nie. I vo vzťahu k vecnému bremenu in personam si je potrebné uvedomiť, že vecné bremeno predsa len môže mať iný obsah než právo spoluvlastníka, a najmä dáva čo do trvania oprávnenému väčšie záruky než právo spoluvlastnícke.
S možnosťou zriadiť vecné bremeno v prospech spoluvlastníka zaťažovanej nehnuteľnosti priamo súvisí otázka zániku vecného bremena splynutím, t.j. na základe skutočnosti, že oprávnený z vecného bremena sa stane i vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti. Otázka zriadenia vecného bremena v prospech spoluvlastníka zaťažovanej nehnuteľnosti súvisí s otázkou zániku vecného bremena v dôsledku splynutia podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne z toho dôvodu, že oba prípady (právne stavy) sú založené na totožnom skutkovom základe, keď vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom slúžiacej i panujúcej nehnuteľnosti v oboch prípadoch je totožná osoba. Z toho Krajský súd v Trenčíne usudzuje, že pokiaľ by nebolo možné zriadiť vecné bremeno v prospech spoluvlastníka zaťažovanej nehnuteľnosti, muselo by zároveň platiť, že vecné bremeno splynutím zaniká (čo však neplatí).
Ako už Krajský súd v Trenčíne vyššie uviedol, vecné bremeno samotným splynutím nezaniká, k čomu sa prikláňa i odborná literatúra. V takomto prípade (v prípade splynutia) vecné bremeno nie je samozrejme vykonávané a vlastník má možnosť ho nechať vymazať z katastra nehnuteľností. Pokiaľ vymazané nie je a vlastníctvo panujúceho a zaťaženého (slúžiaceho) pozemku sa rozdelí, stane sa jeho výkon opäť aktuálnym. Na tomto mieste Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že je potrebné si uvedomiť, že zánik vecných bremien je upravený komplexne v hlave tretej časti druhej Občianskeho zákonníka, a úpravu zániku záväzkov v časti ôsmej Občianskeho zákonníka je možné naň použiť len primerane (analogicky). To vyplýva napr. i zo skutočnosti, že dôsledky smrti veriteľa sú upravené v ust. § 579 Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že pokiaľ rozumieme veriteľom osobu oprávnenú z vecného bremena, hodí sa táto úprava i na vecné bremená; napriek tomu zákon smrť oprávneného z vecného bremená upravuje zvlášť (§ 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka). To platí i pre nemožnosť výkonu práva (§ 575, § 151p ods. 2 in fine Občianskeho zákonníka). Zánik vecných bremien splynutím však zákon priamo neupravuje, a tak nemožno úplne vylúčiť ani záver, že splynutím samotné bremeno nezaniká, viac menej stáva sa nepraktickým, dočasne ako by „spalo" (vlastník slúžiacej i panujúcej nehnuteľnosti je stále oprávneným z vecného bremena medzi týmito nehnuteľnosťami, ale súčasne tieto nehnuteľnosti užíva z titulu vlastníckeho práva, takže vecné bremeno ustupuje do pozadia). Môže sa však stať, že oprávnený z vecného bremena cesty sa stane vlastníkom zaťaženého pozemku, ktorý má tretia osoba v nájme; vyvstane tak otázka, na základe akého dôvodu by vlastník mohol cez prenajatý pozemok prechádzať. V tomto prípade by bolo zjavne nesprávne odvodzovať, že právo vecného bremena zaniklo (splynutím) a že vlastník cez prenajatý pozemok naďalej prechádzať nemôže. Ak sa stane vlastník panujúcej nehnuteľnosti vlastníkom nehnuteľnosti zaťaženej, vstupuje do právneho vzťahu ako osoba povinná i oprávnená. To je síce na prvý pohľad absurdné, ale nemožno prehliadať, že vecné práva k veci cudzej vychádzajú z myšlienky (hoc teoreticky nesprávne) vzťahu osoby k veci, a ten sa nemení, pokiaľ sú tu dve samostatné nehnuteľnosti. Pretože neprichádza do úvahy zánik vecného bremena dohodou (tú vlastník nemôže uzavrieť sám so sebou), postačí, keď vlastník oboch nehnuteľností nechá vykonať výmaz vecného bremena z katastra nehnuteľností. Právnou skutočnosťou, o ktorú sa výmaz opiera, bude zrejme jednostranné prehlásenie vlastníka o zrušení vecného bremena. Názor o možnom „obživnutí" vecného bremena, presnejšie povedané o tom, že v prípade splynutia zaniká vecné bremeno až výmazom z katastra, jednoznačne lepšie vyhovuje právnemu a hospodárskemu styku; pokiaľ sa totiž v dobe, kedy obe nehnuteľnosti boli vo vlastníctve jednej osoby, nezmenili pomery natoľko, že by sa toto bremeno stalo hospodársky neúčelným, a pokiaľ súčasne nebolo vymazané z katastra nehnuteľností, je nepochybne účelnejšie a pohodlnejšie pokračovať v jeho výkone, než zriaďovať bremeno nové.
I vyššie uvedené názory z odbornej literatúry jednoznačne potvrdzujú záver o možnosti zriadenia vecného bremena v prospech spoluvlastníka zaťažovanej nehnuteľnosti. Totožný právny názor (že vecné bremeno je možné zriadiť i v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť zaťažená vecným bremenom) je vyslovený i v judikáte R 45/86, podľa ktorého cit.: „Nemožno vylúčiť ani takú zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorou si pôvodný vlastník celej nehnuteľnosti, ktorý scudzil len jej časť a zostal tak spoluvlastníkom, zriadil právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to užívanie celej nehnuteľnosti. Ako spoluvlastník má právo nehnuteľnosť užívať a pokiaľ s tým ďalší spoluvlastník súhlasí, môže užívať hoci i celú nehnuteľnosť na základe dohody. Ak si však chce spoluvlastník svoje právo užívať celú nehnuteľnosť zabezpečiť i voči právnym nástupcom druhého spoluvlastníka, nemožno považovať takúto zmluvu za odporujúcu zákonu". Rovnaký záver zaujal i Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.05.2010, sp. zn. 8Sžo/98/2010 (na ktorý sa nakoniec odvolávajú navrhovatelia).
Odporca v súdenej veci zaujal opačný právny názor, čím zaťažil katastrálne konanie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že odporca nesprávne interpretoval zákonné ustanovenia na prejednávanú vec sa vzťahujúce. Rozhodnutie odporcu, ako vyplýva z vyššie uvedeného, tak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na to Krajský súd v Trenčíne podľa vyššie cit. ust. § 250q ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. a) v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou odporcu vo veci opätovne rozhodnúť, aplikujúc na súdenú vec Krajským súdu v Trenčíne vyslovený právny názor, ktorým je odporca viazaný (§ 250j ods. 7 O.s.p.).
Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že úspešným navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal, čo je odôvodnené tým, že navrhovatelia priznanie náhrady trov konania nežiadali (ani v písomnom vyhotovení odvolania a ani na súdnom pojednávaní dňa 15.12.2014).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.