Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15C-17-2014.pdf
PDF · 107.11 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/17/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: G. E. K., K..Q..X.., K. K. S. X, C., P.: XX XXX XXX, práv. zast. R. E., K..Q..X.., K. K. S. X, C., P.: XX XXX XXX, proti žalovanému: O. C., H.. XX.XX.XXXX, R. C. H. S. XXX/X, Č. H. R., za účasti vedľajšieho účastníka T.G. H. X. X. K. D., P.: XX XXX XXX, K. K. N. XX, S., zastúpeného A.. P. Š., B., K.. D. XXX/XX, K., o zaplatenie X.XXX,XX Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Návrh zamieta.
II. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu X.XXX,XX Eur, úrok z omeškania vo výške XX,XX Eur a 9,25% ročný úrok z omeškania zo sumy XXX,XX Eur od XX.X.XXXX do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, so K. K., B..K.., uzavrel dňa XX.XX.XXXX Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal riadne splatiť. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a dlžnú sumu neuhradil. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX, prešla pohľadávka na žalobcu. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu X.XXX,XX Eur, ktorá pozostávala z istiny X.XXX,XX Eur, riadneho úroku XXX,XX Eur a úroku z omeškania XXX,XX Eur. Uplatnil si trovy konania.
Vo veci bol dňa X.XX.XXXX vydaný platobný rozkaz č.k. XXRo/XXX/XXXX-XX, voči ktorému podal žalovaný dňa XX.XX.XXXX odpor, v ktorom uviedol, že dlžnú sumu nezaplatil, nakoľko finančná situácia rodiny mu neumožnila plniť si svoje záväzky bez toho, aby ohrozil základnú starostlivosť o syna. Navyše úroky považuje za neprimerané. Banka platby, ktoré žalovaný uhrádzal nezohľadňovala ako vklady na istinu, z ktorého dôvodu pohľadávka neustále narastala. Pre prípad, že ho na úhradu dlžnej sumy súd zaviaže, požiadal o možnosť úhrady dlhu v splátkach. Listom zo dňa X.XX.XXXX vstúpilo do konania T. H. X. X. D., ako vedľajší účastník na strane žalovaného. V písomnom vyjadrení doručenom súdu XX.XX.XXXX vedľajší účastník poukázal na to, že ide o spotrebiteľskú vec, pričom Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Namietal, že žalovaný nekonkretizoval, kedy od zmluvy odstúpil, ani nešpecifikoval, z ktorých konkrétnych splátok pozostáva istina a kedy sa tá ktorá splátka stala splatnou. Vzniesol námietku premlčania splátok, ktoré sa stali splatnými pred viac ako troma rokmi pred podaním žaloby. Predloženú Dohodu o uznaní záväzku považoval za absolútne neplatnú, pripravenú na vopred predtlačenom formulári majúc za to, že bolo by nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty pri premlčanej pohľadávke. Uplatnil si trovy konania.
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX namietal, že na premlčanie môže súd prihliadať len na námietku dlžníka. Vedľajší účastník nemôže vzniesť sám námietku premlčania. Navyše v danom prípade dlžník uznal svoj dlh písomne čo do dôvodu aj do výšky. Ustanovenie § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Dohodu o uznaní dlhu žalovaný podpísal dobrovoľne, od jej uzavretia začala plynúť nová, 10-ročná premlčacia lehota.
Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami žalobcu, výsluchom žalovaného, oboznámením listinných dôkazov a to žalobou, Zmluvou o vydaní a používaní bankomatovej platobnej karty zo dňa X.XX.XXXX, Dodatkom č. 1 k Zmluve o vydaní a používaní bankomatovej platobnej karty zo dňa XX.XX.XXXX, obchodnými podmienkami pre kreditné karty, Dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa XX.X.XXXX, Dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa X.X.XXXX, oznámením o postúpení pohľadávky, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, vyjadrením vedľajšieho účastníka, podrobným výpisom z účtu žalovaného a zistil tento skutkový stav:
Dňa XX.XX.XXXX uzavrel právny predchodca žalobcu, K. K., B..K.. so žalovaným Zmluvu o vydaní a používaní bankomatovej platobnej karty č. XXXXXXXXX (ďalej len Zmluva), na základe ktorej poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo výške kartového rámca XX.XXX,-Sk, t.j. XXX,XX Eur. Súčasťou Zmluvy boli Obchodného podmienky pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet. Dňa XX.XX.XXXX uzavrel právny predchodca žalobcu, K. K.B., B..K.. so žalovaným Dodatok č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, v ktorej sa účastníci dohodli na konečnej splatnosti Kartového rámca na deň XX.XX.XXXX. Medzi účastníkmi bola dohodnutá premenlivá úroková sadzba XX,XX% ročne. Poplatok za správu kartového rámca bol medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutý vo výške X,XX% z kartového rámca mesačne pri konečnej splatnosti kartového rámca dňa XX.XX.XXXX. Prevzatie bankomatovej karty a oboznámenie sa s Obchodnými podmienkami potvrdil žalovaný vlastnoručným podpisom dňa X.XX.XXXX. Podľa č.l. III bod. 4 Dodatku k Zmluve, držiteľ karty je povinný pravidelne mesačne, vždy k 15. dňu príslušného mesiaca, poukazovať bezhotovostným prevodom na Kartový účet peňažné prostriedky vo výške najmenej X% z Kartového rámca, t.j. X.XXX,-Sk, a to až do splatenia pohľadávky. V č.l. V. bod 1. Dodatku k Zmluve sa účastníci dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo dňa jej podpísania zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, maximálne však do dosiahnutia XX. roku veku držiteľa karty. Podľa č.l. V. bod 2. Dodatku k Zmluve, kartový rámec je splatný v deň splatnosti uvedený v bode 4 č.l. I. Zmluvy. V prípade predĺženia doby trvania tejto zmluvy podľa predchádzajúceho bodu sa splatnosť Kartového rámca predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená doba trvania tejto zmluvy, t.j. o jeden rok.
Z predloženého prehľadu transakcií súd zistil, že žalovaný naposledy čerpal finančné prostriedky v rámci kartového rámca dňa XX.X.XXXX.
Z predloženej Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že žalovaný, ako dlžník, uznal svoj záväzok zo zmluvy č. XXXXXXXXX v bode 2 Dohody s tým, že celková dlžná suma vo výške X.XXX,XX Eur pozostávala z istiny vo výške X.XXX,XX Eur, ostatného príslušenstva XXX,XX Eur, z úroku z omeškania vo výške X,XX% ročne zo K. X.XXX,XX Eur za dobu od XX.X.XXXX do dňa splatnosti poslednej splátky a nákladov na inkasné konanie vo výške XXX,- Eur.
Z predloženej Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa XX.X.XXXX N., že žalovaný, ako dlžník, uznal svoj záväzok zo zmluvy č. XXXXXXXXX v bode 2 Dohody s tým, že celková dlžná suma vo výške X.XXX,XX Eur pozostávala z istiny vo výške XXX,XX G., ostatného príslušenstva X.XXX,XX Eur, z úroku z omeškania vo výške X,XX% ročne zo sumy XXX,XXX Eur za dobu od XX.X.XXXX do dňa splatnosti poslednej splátky a nákladov na inkasné konanie vo výške XXX,- Eur. V bode 3 bod 3.4 Dohody je zároveň uvedené, že dlžník vyhlasuje že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Z listu zo dňa XX.X.XXXX, ktorý žalovaný predložil súdu na pojednávaní, súd zistil, že žalobca zaslal žalovanému dva rovnopisy návrhu Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorým
upozornil žalovaného, že platby záväzku formou splátok bude akceptovať len vtedy, ak priloženú Dohodu žalovaný podpíše a doručí žalobcovi. V opačnom prípade žalobca trvá na úhrade dlžnej sumy naraz.
Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že na základe uzavretej Zmluvy so K. K., B..K.., používal bankomatovú kreditnú kartu. Spolu s manželkou zobrali niekoľko pôžičiek, no v roku XXXX sa finančná situácia rodiny, z dôvodu straty zamestnania žalovaného skomplikovala, príjmy rodiny nepostačovali na úhradu dlhov. Preto žalovaný požiadal o zníženie splátok. Poštou mu bola doručená Dohoda o uznaní záväzku, ktorej súčasťou bol nový splátkový kalendár. Žalovaný tvrdil, že o tom, že jeho záväzok je premlčaný nemal vedomosť, domnieval sa, že predmetom dohody je len zníženie splátok, o ktoré žiadal. Listom, ktorého súčasťou bola i Dohoda o uznaní záväzku, mu žalobca oznámil, že znížené splátky bude žalobca akceptovať len v tom prípade, ak podpíše predloženú Dohodu. V liste nebola ani zmienka o tom, že by mal byť záväzok premlčaný. Žalovaný poukázal na to, že ukončil strednú železničnú školu, o žiadnom premlčaní nemal vedomosť, ani nevedel čo premlčanie znamená. O tom, čo premlčanie je, sa dozvedel až keď sa začalo súdne konanie. Bol sa poradiť v E., v Centre právnej pomoci, kde mu poradili, aby vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že úver zo K. K. si zobral len z dôvodu, že nestačil splácať predchádzajúce pôžičky. Žalovaný na pojednávaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.
Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa XX.X.XXXX podľa § 524 a násl. Občianskeho zákonníka, medzi postupcom K. K., a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Ku dňu postúpenia výška pohľadávky predstavovala X.XXX,XX Eur, ktorá pozostávala z istiny X.XXX,XX Eur a príslušenstva pohľadávky (bez zákonného úroku z omeškania) vo výške X.XXX,XX Eur. Z Prílohy č. 1 tiež vyplýva, že v čase postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní XXXX dní. V zmluve postupca, K. K., B..K.. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedená v prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Podľa ust. § 497 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej dobe, inak do jedného mesiaca odo dňa, kedy ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. absolútny obchod, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou. Treba pritom podotknúť, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovaného je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý vykonáva svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj personál s právnickým a ekonomickým vzdelaním. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme; b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj do výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Dobré mravy fungujú ako korektív zmluvnej slobody. Ide predovšetkým o aspekt zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak ako aj zmluvná sloboda, majú svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov je inštitút dobrých mravov. Preto i právnym úkon, ktorý je výsledkom konsenzu zmluvných strán, môže svojim obsahom odporovať dobrým mravom. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to aj v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je. V zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. V zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje právo a rovnako i zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v tejto lehote svoje právo u príslušného orgánu nevykonala predpísaným spôsobom, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, čo spôsobí, že oprávnená osoba sa nemôže s úspechom domáhať pred súdom svojho práva. V danom prípade sa žalobca podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanému v podobe úverového rámca čerpaného prostredníctvom poskytnutej platobnej karty. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol dňa XX.XX.XXXX záväzkovo-právny vzťah titulom zmluvy o vydaní a používaní bankomatovej platobnej karty. Zmluva o vydaní a používaní bankomatovej platobnej karty je v časti poskytnutého kartového rámca v zmysle ustanovení zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere (čerpanom v podobe úverového rámca prostredníctvom platobnej karty) uzavretou medzi veriteľom, ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom, ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorení medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným teda spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávane obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre poskytovanie a
používanie elektronických služieb a platobných kariet, ktoré žalovaný, ako dlžník, ovplyvniť nemôže. Sú vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Súd mal rovnako preukázané i to, že na základe vyššie špecifikovanej zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver v podobe úverového rámca vo výške XXX,XX Eur (XX.XXX,-Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu do XX.XX.XXXX. Z uzavretého Dodatku č. 1 k zmluve vyplýva, že tento Dodatok bol uzavretý na dobu určitú 1 roka. Zmluvné strany si dohodli možnosť predĺženia doby trvania zmluvného vzťahu vždy o 1 rok. Nakoľko žalovaný naposledy čerpal z úverového rámca finančnú hotovosť dňa XX.X.XXXX, súd vychádzajúc z č.l. V. bod 2 Dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankomatovej platobnej karty zo dňa XX.XX.XXXX mal za to, že splatnosť pohľadávky titulom čerpaných prostriedkov v rámci úverového rámca nastala dňa XX.XX.XXXX. Uvedené mal súd preukázané z Dodatku č. 1 k Zmluve o vydaní a používaní bankomatovej platobnej karty zo dňa XX.XX.XXXX, ako i z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, z ktorej vyplynulo, že žalovaný bol ku dňu postúpenia pohľadávky ( t.j. ku dňu XX.X.XXXX) v omeškaní s úhradou pohľadávky XXXX dní (t.j. viac ako 3 roky). Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným preto súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcovi nemožno priznať z dôvodu jeho premlčania, keďže predmetný nárok zo zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným sa stal splatným XX.XX.XXXX, vzhľadom k tomu, že v roku XXXX žalovaný naposledy čerpal finančné prostriedky v rámci poskytnutého úverového rámca). Žalobca podal na súde žalobu až dňa XX.XX.XXXX, teda zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba začala plynúť dňa XX.XX.XXXX a uplynula M. XX.XX.XXXX.Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dohoda o uznaní dlhu (a to v čase, kedy bola pohľadávka už premlčaná). Dohodu o uznaní súd považoval za právne neúčinnú, pretože v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v čase podpisu tejto dohody vedel o premlčaní dlhu, ktorý uznal tak, ako to vyžaduje ust. § 558 Občianskeho zákonníka, pričom bolo na žalobcovi, aby túto skutočnosť preukázal. Súd poukazuje na skutočnosť, že Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa X.X.XXXX B. T. M. XX.X.XXXX majú podobu predtlačeného formulára s vopred predtlačeným textom, ktorý žalobca naformuloval. Ako vyplynulo z výpovede žalovaného, tento mal záujem o zníženie splátok, nakoľko pôvodne dohodnuté splátky, vzhľadom na jeho finančnú situáciu, ho neúmerne zaťažovali. Dohoda mu bola predložená na podpis s upozornením, že v prípade, že ak ju nepodpíše, žalobca nižšie splátky akceptovať nebude. Táto skutočnosť bola preukázaná i sprievodným listom zo dňa XX.X.XXXX, ktorým žalobca zaslal Dohodu o uznaní dlhu žalovanému. Žalovaný nebol vôbec informovaný o tom, že jeho záväzok je premlčaný, dokonca ani nevedel, čo inštitút premlčania znamená. Konanie žalobcu, ktorý žalovanému predložil na podpis vopred pripravený formulár s vopred naformulovaným textom, ktorý bol úmyselne naformulovaný tak, aby ho dlžník (spravidla osoba neznalá práva) nemal možnosť v čase podpísania riadne pochopiť a byť si vedomý jeho dôsledkov, je konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a teda i právny úkon - uznanie záväzku je úkonom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a takýto úkon je neplatný. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je povinnosťou súdu vždy skúmať účelnosť vynaložených trov. Základnou úlohou občianskeho súdneho konania je poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. Za účelne vynaložené trovy je nutné považovať iba také výdavky, bez ktorých účastník nemohol riadne brániť svoje porušené právo. Zastupovania advokátom je ústavne legitímnym prostriedkom odbornej asistencie poskytovanej účastníkovi pri participácií na súdnom konaní. Nemá však absolútnu povahu. Môžu sa vyskytnúť prípady, v ktorých aj zastúpenie účastníka advokátom nebude možné považovať za účelné k riadnemu uplatneniu alebo bráneniu práva. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo skutočnosti, že vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania ako profesijná organizácia založená za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov z vlastného podnetu, pričom splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov na jeho zastupovanie v súdnom konaní. Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa, teda možno dôvodne predpokladať, že samo združenie bude disponovať kvalifikovanými a odbornými prostriedkami na zabezpečenie pomoci spotrebiteľovi.
Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta. V tomto prípade možno konštatovať, že zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, neúčelné a nehospodárne, keďže združenie samo sa prezentuje ako inštitúcia spôsobila poskytnúť ochranu spotrebiteľovi v rámci súdneho konania. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na § 25 ods. 6 písm. a zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého ministerstvo podporí združenie, ak je pri výkone činnosti zamerané na ochranu práv spotrebiteľa na súde. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia uplatnené vedľajším účastníkom, súd môže priznať len náhradu tých výdavkov, ktoré boli potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva, pričom trovy vynaložené účastníkom konania musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti tvrdenému nároku, pričom každý úkon sa musí posudzovať samostatne. Právny zástupca vedľajšieho účastníka oznámil vstup do konania, o predmete ktorého nemal žiadnu vedomosť. Pred začatím pojednávania bolo súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe, ktorým podaním si vedľajší účastník uplatnil i trovy konania a to za dva úkony právnej pomoci. Zo spisu, ani z výpovede žalovaného, ani z vyjadrenia vedľajšieho účastníka však nevyplýva, že by toto podanie bolo urobené po predchádzajúcom jednaní so žalovaným ani to, že by vedľajší účastník mal súhlas žalovaného k takémuto postupu vo veci. Žalovaný pred súdom potvrdil, že vedľajší účastník ho v tomto konkrétnom prípade neoslovil, neprejednal s ním danú vec, vôbec sa s ním nekontaktoval, aj keď žalovaný s jeho vstupom do konania na pojednávaní vyjadril dodatočný súhlas. Súd je toho názoru, že poskytnutie ochrany spotrebiteľovi vo forme procesných úkonov vykonaných v konkrétnej veci neprekračuje rámec minimálnej odbornej úrovne právnych znalostí osôb vykonávajúcich činnosť v prospech združenia, ktoré má reálne a nie len formálne napĺňať obsah a účel právnej ochrany spotrebiteľa podľa § 25 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ vedľajší účastník na strane žalovaného namietal, že žalovaný nekonkretizoval, kedy od zmluvy odstúpil, ani nešpecifikoval, z ktorých konkrétnych splátok pozostáva istina a kedy sa tá ktorá splátka stala splatnou, súd tieto podmienky, vzhľadom na premlčanie uplatneného nároku neskúmal. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania splátok, ktoré sa stali splatnými pred viac ako troma rokmi pred podaním žaloby. Na premlčanie je súd povinný prihliadať ex offo v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa bez toho, aby to niektorá zo strán v spore namietala a v konečnom dôsledku túto námietku vzniesol na pojednávaní i samotný žalovaný. Na základe uvedených zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že trovy vedľajšieho účastníka spočívajúce v odmene advokáta za poskytnutie právnych služieb neboli vynaložené účelne a preto mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1). Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.