Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sp/23/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci navrhovateľov 1/ M. A., bytom S. XX/XX, C. C., 2/ Q. W., bytom XXX E. F., P. XXXXX, L., obaja zastúpení JUDr. Miroslavou Čapkovou, advokátkou so sídlom Námestie sv. Anny 21, Trenčín proti odporcovi Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor so sídlom Trenčín, Piaristická 25, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 2615/14 zo dňa 20.06.2014, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporcu číslo V 2615/14 zo dňa 20. júna 2014 a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu ,

Navrhovateľom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa návrh navrhovateľov na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.05.2014, uzatvorenej medzi navrhovateľom 1/ ako predávajúcim a navrhovateľom 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E. M. a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX ako C KN parcela č. XXXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere 2293 m2 v podiele 1/1. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení, že pozemok, ktorý je predmetom prevodu, má výmeru 2293 m2, nachádza sa mimo zastavaného územia obce a že kupujúci má trvalé bydlisko v USA a rovnako i štátne občianstvo USA. Po citácii jednotlivých ustanovení , , , , odporca v napadnutom rozhodnutí vyslovil, že nadobúdateľ ako cudzozemec v zmysle platnej právnej úpravy nemôže nadobudnúť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku. V závere napadnutého rozhodnutia odporca odcitoval ešte ust. , ako i právny záver vyplývajúci z judikátu R 39/1998, podľa ktorého absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho ex lege, t.j. priamo zo zákona a hľadí sa naň, akoby nebol urobený.

Včas W. odvolaním navrhovatelia napadli vyššie uvedené rozhodnutie odporcu s odôvodnením, že Slovensko pri vstupe do Európskej únie v máji 2004 uplatnilo moratórium na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom - fyzickým osobám na obdobie siedmich rokov s platnosťou do 30. apríla 2011. V januári 2011 slovenská vláda schválila návrh na predĺženie moratória na nákup poľnohospodárskej pôdy a lesov cudzincami o ďalšie 3 roky, teda do 30. apríla 2014, tento návrh Slovensko predložilo Európskej komisii a tá ho v apríli 2011 schválila. Od 1. mája 2014 sa tak skončilo trojročné prechodné obdobie na obmedzenie nadobúdania poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Ustanovenie tak podľa názoru navrhovateľov stratilo platnosť. Navrhovatelia zdôraznili, že napriek tomu, že v období od 1. mája 2014 do 31. mája 2014 nebol (devízový zákon)

novelizovaný a obsahoval naďalej ustanovenie § 19a ods. 2, sú navrhovatelia toho právneho názoru, že toto ustanovenie zákona nebolo platné, keďže bolo v rozpore s právne záväznými aktmi Európskej únie, ktorými je Slovenská republika viazaná. Keďže predmetná zmluva o prevode vlastníctva bola uzatvorená dňa 23. mája 2014, teda v období, kedy už neplatilo ustanovenie Devízového , predmetná zmluva bola uzavretá platne a nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy cudzincami nebolo nijako obmedzené. Navrhovatelia vytýkajú odporcovi, že odporca sa nemal odvolávať v predmetnej veci na postup v zmysle ustanovenia Devízového zákona (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2014), ale mal postupovať v zmysle ustanovenia , podľa ktorého ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na katastrálne konanie o zápise prevodu vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku do katastra nehnuteľností začaté a právoplatne neukončené do 31. mája 2014, čoho dôsledkom by bolo, že by odporca vklad povolil. V závere odvolania navrhovatelia poukázali na skutočnosť, že na Ústavnom súde Slovenskej republiky je vedené konanie podľa článku 125 o súlad ustanovení s .

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa , v spojení s v nadväznosti na a ustálil, že návrhu navrhovateľov je potrebné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V 2615/14 zo dňa 20. júna 2014, ktorým odporca zamietol podľa návrh navrhovateľov na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.05.2014 uzatvorenej medzi navrhovateľom 1/ ako predávajúcim a navrhovateľom 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E. M. a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX ako C KN parcela č. XXXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere 2293 m2 v podiele 1/1.

Krajský súd v Trenčíne na tomto mieste predovšetkým zdôrazňuje, že námietky navrhovateľov predstavujú otázky, ktorými sa odporca v napadnutom rozhodnutí pri posudzovaní, či sú splnené podmienky na vklad, mal zaoberať a vyhodnotiť ich. Keďže tak odporca neučinil, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, ako i pre nedostatok dôvodov.

Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (správny poriadok), ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z vyššie citovaného § 22 ods. 5 katastrálneho zákona vyplýva, že na katastrálne konanie sa vzťahuje správny poriadok, čo znamená, že rozhodnutie vydané v rámci katastrálneho konania musí mať všeobecné náležitosti správneho rozhodnutia tak, ako to ustanovuje § 46 správneho poriadku a odôvodnenie správneho rozhodnutia musí dať odpoveď na všetky otázky rozhodujúce pre posúdenie, či v konkrétnej veci sú splnené podmienky na vklad (§ 47 ods. 3 správneho poriadku).

Ako už Krajský súd v Trenčíne vyššie uviedol, bolo povinnosťou odporcu, aby sa dôsledne zaoberal otázkami rozhodujúcimi pre posúdenie, či v predmetnej veci sú splnené podmienky na vklad a v prípade, že sa odporca týmito otázkami zaoberal, bolo jeho povinnosťou svoje úvahy (a to konkrétne úvahy týkajúce aplikácie zákonných ustanovení na prejednávanú vec, keďže skutkové

otázky v prejednávanej veci spornými neboli), uviesť v napadnutom rozhodnutí. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia po tom, ako popísal predmet prevodu (že ide o CKN parcelu, trvalý trávnatý porast v extraviláne o výmere 293 m2), odcitoval ust. Devízového zákona, následne , to všetko bez toho, aby v napadnutom rozhodnutí popísal úvahy, ktoré ho k aplikácii týchto ustanovení zákona viedli a taktiež bez toho, aby vyslovil záver (hoc i len čiastkový záver), ktorý odporca na základe aplikácie týchto zákonných ustanovení ustálil. Možno sa len domnievať (čo je dôkazom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, keďže správne rozhodnutie nesmie dávať priestor na žiadne domnienky, ale jednoznačne musí dávať odpovede na všetky podstatné otázky), že odporca bol vedený pri svojich úvahách tým smerom, že keďže v katastri nehnuteľností je predmet prevodu evidovaný ako trvalý trávnatý porast, je tento predmet prevodu v zmysle ust. poľnohospodárskou pôdou. Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, že Devízového zákona (a ani žiadne ďalšie ustanovenie Devízového zákona), ktorý odporca citoval spolu s zákona , nepozná (nepoužíva) termín „poľnohospodárska pôda“ a tento termín vo vzťahu k zákazu nadobúdania vlastníctva () nepoužíva ani , resp. z explicitne vyplýva, že poľnohospodárska pôda nie je to isté, ako poľnohospodársky pozemok (nie každá poľnohospodárska pôda je zároveň i poľnohospodárskym pozemkom, čo znamená, že nie na každú poľnohospodársku pôdu sa vzťahuje zákaz nadobúdania vlastníctva cudzozemcom). Je teda zrejmé, že z citácie Devízového zákona v spojení s odporca v napadnutom rozhodnutí nevyvodil žiaden záver, čím zaťažil konanie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Následne sa odporca v napadnutom rozhodnutí zaoberal osobou navrhovateľa 2/. V tejto súvislosti Krajský súdu v Trenčíne konštatuje, že úvaha odporcu týkajúca sa záveru, že navrhovateľ 2/ je cudzozemcom, je jedinou úvahou odporcu, z ktorej je zrejmé, prečo na danú otázku použil odporca v napadnutom rozhodnutí citované ustanovenia zákona (, c Devízového zákona) a súčasne aký záver odporcovi použitím konkrétneho zákonného ustanovenia vyplynul. Následne odporca odcitoval Devízového zákona (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2014) bez akéhokoľvek zdôvodnenia a záveru. Len v stručnosti Krajský súd v Trenčíne poukazuje na to, že prechodné ustanovenia spravidla (ako je tomu i v tomto prípade) stanovujú, že právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novely sa spravujú zákonom účinným po novele, avšak vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred novelou sa posudzujú podľa zákona účinného do novely. V zmysle ust. katastrálneho zákona bol odporca povinný preskúmať predmetnú kúpnu zmluvu, a teda si musel dať odpoveď na otázku, či predmetnú zmluvu bude posudzovať podľa Devízového zákona účinného do 31.05.2014 alebo Devízového zákona účinného od 01.06.2014. Podľa ktorého Devízového zákona odporca posudzoval predmetnú zmluvu, to odporca v napadnutom rozhodnutí neuviedol. Opäť sa možno len domnievať, že odporca posudzoval predmetnú kúpnu zmluvu podľa Devízového zákona účinného od 01.06.2014, keďže v napadnutom rozhodnutí odporca použil slovné spojenie „v zmysle platnej právnej úpravy“ keď uviedol cit.: „Z uvedeného vyplýva, že nadobúdateľ ako cudzozemec v zmysle platnej právnej úpravy nemôže nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku“. Otázka, prečo odporca použil na posúdenie predmetnej kúpnej zmluvy Devízový zákon účinný od 01.06.2014, nebola taktiež v napadnutom rozhodnutí zodpovedaná, čo je ďalšou vadou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti je pre súd nezrozumiteľné, prečo sa odporca nezaoberal zákonným ustanovením , t.j. prečo sa odporca v napadnutom rozhodnutí s týmto ustanovením zákona absolútne nevysporiadal. Ďalší záver - a to záver rozhodujúci - že nadobúdateľ ako cudzozemec v zmysle platnej právnej úpravy nemôže nadobúdať vlastníctvo k poľnohospodárskemu pozemku, odporca v napadnutom rozhodnutí absolútne nezdôvodnil. Po vyslovení tohto záveru odporca v napadnutom rozhodnutí odcitoval ust. a následne judikát R 39/1998, ktorý sa zaoberá absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Pre Krajský súd v Trenčíne je nezrozumiteľné, akými úvahami bol odporca vedený, keď citoval vyššie uvedené zákonné ustanovenie a taktiež judikát; či bolo dôvodom to, že odporca považuje predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú podľa , a ak áno, malo byť v napadnutom rozhodnutí potom uvedené, o ktorý konkrétny dôvod neplatnosti v posudzovanom prípade ide, keďže ust. obsahuje tri dôvody neplatnosti, a to neplatnosť pre 1. odporovanie zákonu, 2. obchádzanie zákona, 3. rozpor s dobrými mravmi a následne malo byť uvedené, na základe akej úvahy k takému záveru odporca dospel. Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že pod zdôvodnením nemožno chápať len strohé odcitovanie zákonných ustanovení. Citované ust. správneho poriadku je potrebné interpretovať tak, že z rozhodnutia správneho orgánu musí byť zrejmé nielen to, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a aký skutkový stav v posudzovanej veci správny orgán ustálil a prečo, ale tiež, pod aké zákonné ustanovenie tento skutkový stav správny orgán

subsumoval, prečo a aký záver z toho plynie. Z vyššie popísaných záverov Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že odporca sa neriadil dôsledne ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, čoho dôsledkom je to, že napádané rozhodnutie odporcu je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.

Podľa o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou .

Podľa súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že odporca sa neriadil dôsledne zákonnými ustanoveniami na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. Rozhodnutie odporcu, ako vyplýva z vyššie uvedeného, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. S poukazom na to Krajský súd v Trenčíne podľa vyššie cit. ust. a v spojení s zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou odporcu svoje závery riadnym spôsobom zdôvodniť, aby neboli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Pre úplnosť Krajský súd v Trenčíne uvádza, že prerušenie konania z dôvodu, že na Ústavnom súde Slovenskej republiky je vedené konanie podľa článku 125 o súlad ustanovení s , by nielen vzhľadom na výsledok sporu (keď napadnuté rozhodnutie odporcu bolo zrušené), ale najmä na dôvod, pre ktorý bolo napadnuté rozhodnutie zrušené (napadnuté rozhodnutie bolo zrušené pre nepreskúmateľnosť), nebolo namieste. Pokiaľ je totiž napadnuté rozhodnutie správneho orgánu posúdené ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nemá konanie pred Ústavným súdom SR žiaden vplyv na rozhodnutie všeobecného súdu, ako tomu bolo i v súdenej veci.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že úspešným navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal, čo je odôvodnené tým, že navrhovatelia priznanie náhrady trov konania nežiadali (ani v písomnom vyhotovení odvolania a ani na súdnom pojednávaní dňa 15.12.2014).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa a pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.