Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/186/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: K.. K. K., R..: XX.X.XXXX, XXX XX A. XXX, zastúpeného JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO 44 325 452 zo dňa 19. januára 2012 pod sp. zn. X P. XXXX/XXXX,

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 205,67 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu 16.7.2013 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozsudok, ktorým by zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn.: XC/XXXX/ XXXX z 19.01.2012 a uložil žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy konania podľa ust. a v spojitosti s ust. o rozhodcovskom konaní.

Žalobu odôvodnila tým, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľky. Na základe tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Žalobkyňa ďalej uviedla, že platné dohodnutie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je možné len individuálne. V danom prípade tomu tak však tak nebolo, pretože rozhodcovská doložka tvorí súčasť poistnej zmluvy. Ďalej žalobkyňa citovala časti niektorých rozhodnutí všeobecných súdov a uviedla, že súdy SR už svojou judikatúrou ustálili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Na pojednávaní doplnila, že si nie je vedomá, prečo by mala platiť nejaké ďalšie peniaze. Nevie podľa čoho bola suma uvedená v rozhodcovskom rozsudku vypočítaná

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomnom vyjadrení k nej uviedol, že podaný návrh je neurčitý a bezdôvodný. Zo žalobnej žiadosti - petitu žalobcu podľa neho nevyplýva určito, jasne a zrozumiteľne čoho sa domáha, aké právne účinky podanou žalobou sledoval, a z ktorého právneho dôvodu žalobca žiada rozsudok zrušiť. Podaná žaloba neodstraňuje stav právnej neistoty, ale naopak ho vytvára. Žalobný návrh podľa neho nemá zákonné náležitosti a preto je potrebné žalobu zamietnuť.

Žalovaný vo vyjadrení ďalej citoval časť preambuly, resp. zdôvodnenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej zámerom je medzi iným, aby poistné zmluvy, ktorých podmienky definujú a popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, neboli podriadené takému hodnoteniu, pokiaľ sa tieto podmienky berú do úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom. Uviedol, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve ovplyvňuje tzv. gama inkasné náklady, a že dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve preto vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia, teda aj v prípade poistenia osôb. Rozhodcovská doložka v poistnej zmluve teda v dôsledku priameho účinku smernice nepodlieha súdnemu prieskumu, lebo je to v rozpore so zámerom smernice.

Ďalej žalovaný uviedol, že navrhovateľ odôvodňuje neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy ust. . V zmysle uvedeného ustanovenia sa za neprijateľné podmienky považujú ustanovenia, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní - vynechaná podľa neho je už však veta, ktorá by túto normu uvádzala do súladu so zámerom smernice - „na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov“. Podľa neho transpozícia smernice 93/13/EHS do O.z. bola zaťažená hrubou prekladovou chybou pri preklade tejto smernice do slovenského jazyka, a poukázal na podľa neho nesprávny preklad bodu 1 písm. q) prílohy tejto smernice. Uviedol, že keďže je v právnom poriadku SR rozhodcovské upravené v zákone, tak nie je ani možná aplikácia tejto prílohy v tom zmysle, že samotné dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských vzťahoch.

Vo vzťahu k namietaným dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalovaný uviedol, že rozhodcovská doložka bola medzi navrhovateľom a odporcom dojednaná individuálne, nie je preto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je teda platná. Uviedol, že rozhodcovská doložka bola uvedená a dojednaná v rámci Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, obsahujúcich len dva body, pričom bod 2. týchto dojednaní obsahuje rozhodcovskú doložku a priamo odkazuje na XV. časť VPP. Táto XV. časť VPP sa platne vzťahuje na daný poistný vzťah len v prípade súhlasu poistníka s Osobitnými zmluvnými dojednaniami č.01/2007. Uviedol, že v tomto prípade išlo medzi účastníkmi o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže navrhovateľ podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by navrhovateľ rozhodcovskú doložku nepodpísal, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok VPP a teda na poistný vzťah. Dôsledkom individuálnej voľby (výberu) poistníka z viacerých alternatív je individuálne dojednaná zmluvná podmienka. Uviedol, že nie je podstatné, ktorá strana podmienku formulovala, ale podstatná je tá skutočnosť, že tu existuje právo oboch strán podmienku individuálne odmietnuť, prijať alebo modifikovať, a to v dôsledku ich osobitného dojednania. K ďalším skutočnostiam uvedeným v žalobe žalovaný uviedol, že žalobca bol v rozhodcovskom konaní úplne pasívny a nevyužil žiadne zo svojich procesných práv. Predmetný rozhodcovský rozsudok vydal nezávislý rozhodcovský orgán, ktorého výberom poveril žalovaný tretiu osobu, v súlade s dohodnutým spôsobom ustanovovania rozhodcov. Rozhodovací proces podľa neho nemohol žiaden z účastníkov ovplyvniť viac ako druhý účastník.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, kópie spisu Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. XC/ XXXX/XXXX a výsluchom žalobkyne, a zistil tento skutkový stav:

Dňa 27.3.2008 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Z priloženej prílohy súd zistil, že v rovnaký deň žalobkyňa podpísala Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. (ďalej len „VPP“) marginálne v spodnej časti označené ako Všeobecné poistné podmienky (21-05-07).

Z nespochybnených tvrdení účastníkov a spisu Arbitrážneho súdu Košice vyplýva, že žalobou zo dňa 2.1.2012 označenou ako návrh na začatie konania o zaplatenie 102,90 Eur a návrh na splátkový kalendár podanou na Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice sa žalovaný domáhal, aby rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým by žalobkyni (vtedy žalovanej) uložil povinnosť zaplatiť žalovanému (vtedy žalobcovi) dlžnú pohľadávku vo výške 102,90 Eur a trovy konania, a to do piatich dní od jeho doručenia. Odôvodnil ju tým, že v okolnostiach prípadu mu vznikla na základe časti XVII. odst. 7a (resp. odst. 8, ak sa na poistenie vzťahujú poistné podmienky s účinnosťou od 1.1.2012 alebo od 1.1.2011) príslušných všeobecných poistných podmienok voči žalovanému (teraz žalobcovi) pohľadávka vo výške 102,90 Eur, ktorá mala zodpovedať nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia, a ktorú mu žalobkyňa (vtedy žalovaná) dodnes neuhradila a nedošlo ani k jej zápočtu voči prípadnej pohľadávke žalobcu (vtedy žalovanému) na odkupnú hodnotu alebo poistné plnenie. Poukázal pritom na to, že podľa časti XV. poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistenia, sa vzájomné spory medzi nimi prejednajú v rozhodcovskom konaní podľa s tým, že rozhodcovská doložka odkazujúca explicitne na časť XV. Všeobecných poistných podmienok bola samostatne dohodnutá v rámci osobitných dojednaní k poistnej zmluve. Poplatok za konanie podľa potvrdenia o prijatí návrhu (č.l. 61) i spisového prehľadu spisu Arbitrážneho súdu Košice zaplatený nebol.

Arbitrážny súd Košice tejto žalobe s poukazom na časť XVII. ods. 7a (resp. ods. 8, ak sa v okolnostiach prípadu aplikujú všeobecné poistné podmienky účinné od 1.1.2010 a 1.1.2011), znenie poistnej zmluvy a všeobecným odkazom na ďalšie listiny predložené žalobcom a jeho tvrdenia v celom rozsahu vyhovel, a podľa jeho písomného vyhotovenia dňa 19.1.2012 vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým žalobcovi (vtedy žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť požadovanú sumu, alebo v tej istej lehote podať odpor. V odôvodnení poukázal aj na to, že z písomného poverenia žalobcu z 1.1.2009, resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice, a tento je orgánom príslušným vo veci konať a rozhodnúť. Súčasťou rozhodcovského rozsudku bolo i poučenie, že podmienkou prihliadania na odpor žalovaného je zaplatenie poplatku za podanie odporu, ktorý je vo výške 72,- Eur, a je splatný spolu s podaním odporu. Rozhodcovský rozsudok bol podľa doručenky Arbitrážneho súdu Košice žalovanej (teraz žalobkyni) doručený 18.6.2013.

Z ďalších dôkazov žalovaným navrhovaný výsluch sprostredkovateľky poistenia k zisteniu splnenia informačnej povinnosti o podmienkach zmluvy vo vzťahu k žalobkyni súd, vzhľadom na predmet konania a jeho hodnotenie, už nepovažoval za potrebné a účelné, a preto tento ani nevykonal.

Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

V danom prípade súd, aj vzhľadom na námietky žalovaného, najprv osobitne preskúmal podmienky konania. Žalovaný namietal, že podaný návrh je neurčitý a bezdôvodný. Zo žalobnej žiadosti - petitu žalobcu podľa neho nevyplýva určito, jasne a zrozumiteľne čoho sa domáha, aké právne účinky podanou žalobou sledoval, a z ktorého právneho dôvodu žalobca žiada rozsudok zrušiť. Žalobný návrh podľa neho nemá zákonné náležitosti a preto je potrebné žalobu zamietnuť. Podľa názoru súdu však podaná žaloba obsahovala všetky esenciálne obsahové náležitosti návrhu v zmysle ust. . Je z nej zrejmé, že smeruje proti rozhodcovskému rozsudku a domáha sa jeho zrušenia, a to s poukazom na ust. a námietku, že rozhodcovská doložka je neplatná, teda z dôvodu popierania platnosti rozhodcovskej doložky, ako aj s poukazom na ust. o rozhodcovskom konaní, teda z dôvodu že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Zo žiadneho právneho predpisu pritom nevyplýva povinnosť žalobcu formulovať dôvody návrhu priamo v jeho petite, a ani potreba ich (tomu zodpovedajúceho) prevzatia do výroku rozsudku. V danom prípade pri zrušení rozhodcovského rozsudku nejde o určovací návrh. Aj dispozícia normy v ust. umožňuje domáhať sa len zrušenia rozhodcovského rozsudku, a teda predpokladá len zrušovací, a nie určovací petit (a v nadväznosti na to aj výrok prípadného vyhovujúceho rozsudku). Dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku (rozhodnutím všeobecného súdu) sú síce s poukazom na ust. nepochybne významné aj pre ďalší právny režim vzťahov medzi účastníkmi, určitosti rozhodnutia súdu a jeho účinkov (podobne ako vo vzťahu k posudzovaniu iných procesných otázok - napr. k otázke res iudicata) však nebráni ich uvedenie „len“ v rámci odôvodnia pri uvedení toho, ako súd vec právne posúdil, práve tak ako to predpokladá priamo aj zákon ( ). Ustanovenie umožňuje súdny prieskum tuzemských rozhodcovských rozsudkov, a ako vyplýva z cit. ust. a 41 , takúto žalobu možno podať, z dôvodov v nich uvedených, proti každému rozhodcovskému rozsudku, keď na jej podanie a konanie o nej zákon, okrem zachovania 30 dňovej lehoty odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, nevyžaduje žiadne ďalšie osobitné predpoklady. V posudzovanom prípade žaloba smeruje proti vydanému tuzemskému rozhodcovskému rozsudku zo dňa 19.1.2012, ktorý bol žalobkyni doručený 18.6.2013, žalobkyňa (ako účastník rozhodcovského konania) sa ňou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, žalobu odôvodnila prípustnými dôvodmi podľa a , a podala na súd 16.7.2013, teda v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od jeho doručenia. Preto považoval súd uvedené procesné námietky žalovaného za nedôvodné a rozhodcovský rozsudok vecne preskúmal v hľadísk uvedených v .

Podľa účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

1. Podľa rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa (ďalej len „“) - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Žalobkyňa v danom prípade, okrem iného, popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Podľa napadnutého rozhodcovského rozsudku rozhodcovské konanie vychádzalo z časti XV. Všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že poskytovanie poistenia bolo predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného (dodávateľ) a žalobkyňa je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ) je nepochybné, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi, spolu so všeobecnými poistnými podmienkami (a rozhodcovskou doložkou) tvoriacimi jej súčasť, spadá pod režim spotrebiteľských zmlúv podľa a nasl. , u ktorých 1. v zmysle zmluvné podmienky (dojednania) nimi upravené, sa nemôžu odchýliť od ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkých iných ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (žalobca), v neprospech spotrebiteľa (žalobcu), a ktoré 2. v zmysle nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ak neboli individuálne dojednané.

Podľa rozhodcovskej doložky a časti XV. Všeobecných poistných podmienok, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie nepochybne zodpovedá definícii neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa (ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní), čo nespochybnil ani žalovaný. V zmysle tohto všeobecne záväzného indikatívneho zoznamu neprijateľných podmienok ( ) je teda jednou z neprijateľných podmienok, a pre posúdenie jej platnosti bolo preto rozhodujúce zistenie v zmysle ust. , či, tak ako to namieta aj žalovaný, bola individuálne dojednaná.

Za individuálne dojednanú podmienku, osobitne v prípade tzv. formulárových zmlúv, napísaných na vopred pripravených tlačivách (ako tomu bolo aj v tomto prípade), možno pritom podľa súdu považovať iba takú podmienku, ktorú si zmluvné strany vyjednali osobitne, na základe zvláštnej požiadavky zmluvnej strany, mimo obvyklého štandardného rámca väčšiny zmlúv. Opačný prípad, keď je zmluvná podmienka prítomná v drvivej väčšine, možno vo všetkých obdobných zmluvách uzatváraných dodávateľom, totiž indikuje záver, že bola súčasťou štandardných zmlúv, v rámci obchodných praktík výsledkom obvyklého uzatvárania zmlúv (teda nie individuálne dojednaná), a druhej (slabšej) zmluvnej strane nejakým spôsobom nanútená. Je totiž prakticky vylúčené, aby si spotrebitelia, individuálne odlišný, nachádzajúci sa v rôznych životných situáciách, so svojimi rôznymi potrebami a z toho plynúcimi požiadavkami, individuálne vyjednali úplne identickú podmienku. Toto má napokon svoje vyjadrenie aj v ust. , podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah.

Žalovaný poukazoval na to, že rozhodcovská doložka bola uvedená a dojednaná samostatne pod textom VPP v rámci Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, obsahujúcich len dva body, pričom bod 2. týchto dojednaní obsahuje rozhodcovskú doložku a priamo odkazuje na XV. časť VPP. Táto XV. časť VPP sa platne vzťahuje na daný poistný vzťah len v prípade súhlasu poistníka s Osobitnými zmluvnými dojednaniami č.01/2007. Žalobkyňa podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by žalobkyňa rozhodcovskú doložku nepodpísala, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok VPP a teda na poistný vzťah. Dôsledkom individuálnej voľby (výberu) poistníka z viacerých alternatív je individuálne dojednaná zmluvná podmienka. Žalobkyňa mala teda podľa neho dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP - podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijala z podpisu vyplývajúce ustanovenie čl. XV. VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať, čím by vylúčila použitie ustanovenia čl. XV. VPP, avšak jej poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý.

Už z uvedeného je zrejmé, že zmluvné ustanovenie o rozhodcovskej doložke bolo pripravené vopred, a hoci sa s ním žalobkyňa mohla oboznámiť pred jeho podpisom, nemala možnosť ovplyvniť jeho obsah, a toto ustanovenie tak v zmysle ust. nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalobkyňa mala k osobitným zmluvným dojednaniam na výber len, či predložený návrh podpíše alebo nie. Pri rozhodcovskej doložke (odkazujúcej na časť XV. Všeobecných poistných podmienok) však v tomto prípade nešlo len o to, či sa účastníci podrobia rozhodcovskému konaniu alebo nie, ale aj o dohodu na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia podľa časti XV.

Všeobecných poistných podmienok (obsiahnutých v predtlačenom formulári), a v konečnom dôsledku aj o dohodu o pravidlách rozhodcovského konania (, ), ktorých obsah (na predtlačenom formulári) však už žalobkyňa (spotrebiteľ) nemohol ovplyvniť, a bol tak viazaný obsahom, ktorý mu jednostranne (bez individuálneho dojednania) nanútil žalovaný (dodávateľ). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na žalovaným citované (č.l. 78) „Princípy európskeho zmluvného práva“ (PECL), podľa ktorých „Podmienka je „individuálne dojednaná“ ak bola výslovným predmetom rokovaní medzi stranami. Tieto rokovania môžu viesť ku zmene alebo vypusteniu podmienky navrhnutej druhou stranou“ (PECL, IURA edition, Bratislava 2009, s. 122).

Okrem toto, aj z formálnej stránky, podľa gramatického výkladu, súd poukazuje na to, že rozhodcovská doložka bola písomne dojednaná v rámci tzv. ďalších zmluvných dojednaní súčasne s inými ustanoveniami (napr. o zániku poistenia pre neplatenie). Obsahu pojmu individuálne (dojednanie), však, okrem vyššie uvedeného, podľa Slovníka slovenského jazyka, zodpovedá pojem jednotlivo, osobitne, svojrázne. V danom prípade teda rozhodcovská doložka nebola dojednaná ani gramaticky jednotlivo a osobitne (a teda individuálne), ale len spolu s ďalšími zmluvnými ustanoveniami (v ich rámci), pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť meniť ich obsah, resp. pôsobenie niektorých z nich vylúčiť.

Žalovaný na preukázanie tvrdení o individuálnom dojednaní poukázal len na osobitné umiestnenie rozhodcovskej doložky oddelene od ostatného textu s podpisom pod ňou a na informovanosť spotrebiteľa o všetkých podmienkach poistného vzťahu. Samotná oddelenosť ďalších zmluvných dojednaní (s rozhodcovskou doložkou) od ostatného textu, keď nebolo preukázané, že by spotrebiteľ mohol ovplyvniť ich obsah, a keď rozhodcovská doložka bola zároveň súčasťou iných zmluvných ustanovení, však neznamená, tak ako bolo vysvetlené vyššie, že bola individuálne dojednaná. Nič by na tom nezmenila ani prípadná výslovná informovanosť spotrebiteľa o všetkých podmienkach poistného vzťahu, ku ktorej pritom žalovaný poukazoval len na všeobecný, a v tomto smere nič nehovoriaci, Záznam o požiadavkách a potrebách klienta vypracovaný sprostredkovateľom.

S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, zákonnú prezumpciu neindividuálneho dojednania zmluvných ustanovení a neunesenie dôkazného bremena opaku zo strany žalovaného podľa (podľa ktorého zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak), mal preto súd za to, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, a preto je s poukazom na ust. ako neprijateľná podmienka neplatná.

Neplatnosť rozhodcovskej doložky však súd videl aj z ďalších dôvodov.

2. Podľa zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.

Podľa zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V zmysle rozhodcovskej doložky vo Všeobecných poistných podmienkach v časti Osobitné zmluvné dojednania (č.l. 86) sa účastníci dohodli, že namiesto súdneho konania sa z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto všeobecných poistných podmienok. Podľa časti XV. bod 2. Všeobecných poistných podmienok pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne.

Ustanovenia , resp. umožňujú zmluvným stranám v rozhodcovskej zmluve dohodnúť sa na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo postupe jeho dodatočného ustanovenia, resp. že svoj spor predložia určitému stálemu rozhodcovskému súdu. Pokiaľ sa nedohodnú, platí podporne postup v zmysle ust. . Z citovaného zmluvného ustanovenia však podľa názoru súdu nevyplýva určite a zrozumiteľne, že sa zmluvné strany dohodli na osobe rozhodcu (rozhodcov), pripadne na určitom (konkrétnom) postupe jeho dodatočného ustanovenia, alebo že svoj spor predložia určitému stálemu rozhodcovskému súdu. Zákon pritom vyžaduje dohodu o osobe sudcu, postupe jeho ustanovenia, alebo o určitom (konkrétnom) stálom rozhodcovskom súde. Zo slovného vyjadrenia, a ani z celkového obsahu časti XV. Všeobecných poistných podmienok, tvoriacej súčasť rozhodcovskej zmluvy, však v tejto súvislosti žiadna konkrétna dohoda nevyplýva. Ako prejav vôle, v tomto dvojstrannom právnom úkone (zmluve), smerujúci k zloženiu rozhodcovského súdu, je tak toto vyjadrenie neurčité, akoby so zachovaním všetkých alternatív, prípadne ponechaním výberu na vôľu poisťovne. Neurčitosť tohto dojednania preukazuje aj to, že dokonca i v prípade, ak by naopak druhá zmluvná strana (spotrebiteľ) chcela na základe rozhodcovskej doložky svoj nárok a spor s poisťovňou uplatniť v rozhodcovskom konaní, určenie resp. neurčenie rozhodcu alebo určitého stáleho rozhodcovského súdu z neho nevyplýva, a musela by sa so žiadosťou o ich určenie alebo výklad obrátiť na poisťovňu. Takéto neurčité zmluvné dojednanie je však v zmysle ust. neprípustné, pre neurčitosť neplatné, a ako súčasť rozhodcovskej doložky tak spôsobuje aj neurčitosť a neplatnosť časti rozhodcovskej zmluvy v zmysle ust. .

3. Podľa účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V nadväznosti na vyššie uvedené je tiež zrejmé, že časť XV. bod 2. Všeobecných poistných podmienok, tvoriaca súčasť rozhodcovskej doložky (zmluvy), okrem svojej neurčitosti vo vzťahu k zloženiu rozhodcovského súdu, zveruje určenie osoby rozhodcu alebo určitého stáleho rozhodcovského súdu, resp. spôsobu ich ustanovenia, iba poisťovni. Takéto zmluvné ustanovenie je však svojim obsahom a účelom v príkrom rozpore s ust. , podľa ktorého majú účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní rovné postavenie, ako aj v zrejmom rozpore s ustanovením rozhodcu podľa , prípadne dohodou zmluvných strán, resp. s ustanovením rozhodcu podľa rovnakým pôsobením zmluvných strán (každá zmluvná strana jedného rozhodcu) alebo inou (nezávislou) osobou. Na zdôraznenie toho súd pripomína, že v zmysle ust. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, a teda zmluvné ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách sa nesmú odchýliť od žiadnych ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (v tomto prípade od ustanovení upravujúcich rozhodcovské konanie), v neprospech spotrebiteľa. Pri tejto interpretácii, už len doplnkovo, súd poukazuje aj na súčasné znenie výkladového pravidla podľa , v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V danom prípade sa však časť XV. bod 2. Všeobecných poistných podmienok svojim obsahom a účelom odchýlila od zákona určujúceho rovné postavenie zmluvných strán pri ustanovení rozhodcu, je s ním v rozpore, a preto je v tejto časti (o ustanovení rozhodcu podľa vôle poisťovne) rozhodcovská zmluva pre rozpor so zákonom neplatná aj podľa .

Vo vzťahu k námietkam žalovaného o obmedzeniach aplikácie smernice 93/13/EHS na poistné zmluvy a nesprávnosti jej transpozície (prekladu) do vnútroštátneho práva súd poznamenáva, že uvedené právne závery nie sú výsledkom aplikácie tejto smernice, a nie je z nich zrejmý ani vplyv k aplikovaným zákonným ustanoveniam, a preto sa nimi súd ani bližšie nezaoberal. Len na margo týchto tvrdení súd pripomína, že vo vzťahu k tejto smernici a jej uplatňovaniu žalovaný opomína inú časť jej preambuly, resp. zdôvodnenia, podľa ktorej členské štáty by mali mať možnosť výberu, so zreteľom na zmluvu, poskytnúť spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany prostredníctvom vnútroštátnych ustanovení, ktoré sú prísnejšie ako ustanovenia tejto smernice, ako aj skutočnosť, že príloha tejto smernice stanovuje len indikatívny zoznam neprijateľných zmluvných podmienok, a členské štáty tak môžu stanoviť aj inak (ďalšie, alebo prísnejšie).

Podľa účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Poznámka 13a pod čiarou obsahuje iba príkladmý výpočet niektorých ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a rozsah posudzovania porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov v zmysle cit. ustanovenia, okrem toho že sa majú vzťahovať na ochranu práv spotrebiteľa, tak nie je nijako ohraničený. Pojem všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa pritom nemá žiadnu legálnu definíciu, a podľa názoru súdu tak nimi možno rozumieť všetky všeobecne záväzné právne predpisy ustanovené na ochranu práv rôznych subjektov, ktoré sa v tom ktorom prípade dotýkajú subjektu v postavení spotrebiteľa. Na ochranu práv spotrebiteľa totiž neslúžia iba osobitné predpisy vzťahujúce sa výlučne na spotrebiteľov, ale aj iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa v tom ktorom prípade dotýkajú práv spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené, vo vzťahu k ustanoveniam spôsobujúcim značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, s dosahom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, by v danom prípade podľa zisteného skutkového stavu a názoru súdu ďalej bolo možné uvažovať aj

- o porušení rovnosti účastníkov (značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach) tým, že rozhodcu vyberala iba poisťovňa bez ingerencie spotrebiteľa,

- o porušení rovnosti účastníkov tým, že odpor spotrebiteľa proti rozhodcovskému rozsudku bol podmienený zaplatením poplatku za podanie odporu, hoci druhej strane bolo umožnené rozhodcovské konanie a vydanie rozhodcovského rozsudku bez toho, aby zo spisu vyplývala úhrada poplatku za návrh,

- o porušení rovnosti účastníkov a zákona o rozhodcovskom konaní (na ochranu práv spotrebiteľa) tým, že rozhodcovský súd vychádzal z tvrdení iba jednej strany a bez dôkazov o dojednaní povinnosti zaplatiť províziu v konkrétnej výške, hoci podľa mal postupovať tak, aby skutkový stav zistil úplne, podľa i v prípade nečinnosti žalovaného pokračovať bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu, a podľa rozhodnúť na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené (zákon rozhodcovský rozsudok v skrátenom konaní nepozná, podaním „odporu“ sa rozhodcovský rozsudok nezrušuje, v zmysle kogentných ust. a ho možno preskúmať iba na základe dohody v rozhodcovskej zmluve, a to vždy iným rozhodcom)

- o porušení zákona o rozhodcovskom konaní tým, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala (mimo rámca rozhodcovskej doložky), keď rozhodoval stály rozhodcovský súd, hoci podľa časti XV. bod 2 Všeobecných poistných podmienok (keďže poisťovňa nepoverila osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadila stály rozhodcovský súd) mal byť rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami, a podľa mal rozhodcovský súd pripravovať a viesť rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania, a

- o porušení zákona o rozhodcovskom konaní a ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, keď rozhodcovský súd prisúdil poisťovni osobitný provízny náklad na uzavretie poistenia, o ktorom nebol spotrebiteľ preukázateľne informovaný, hoci podľa rozhodcovský súd nemôže prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú podmienku, a podľa indikatívneho zoznamu a za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, a ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Hoci všetky tieto ďalšie možné dôvody na zrušenie rozhodcovského súdu súd považuje za nemenej dôležité, dotvárajú celkový obraz o markantnom zneužívaní práva a postavenia silnejšej zmluvnej strany (hraničiacom s úmyselným organizovaným zavádzaním spotrebiteľov do omylu s podozrením, že sa podnikateľ spolieha na neinformovanosť a nečinnosť priemerného spotrebiteľa a tak pravdepodobnosť jeho úspechu v prevažnej väčšine prípadov), vzhľadom na záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, postačujúci už samostatne na zrušenie rozhodcovského rozsudku, sa týmito dôvodmi pre nadbytočnosť už bližšie nezaoberal, a rozhodcovský rozsudok zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pre neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa .

Keďže dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku bol dôvod podľa , po právoplatnosti jeho zrušenia bude súd v zmysle ust. pokračovať v konaní vo veci vedenej pôvodne v rozhodcovskom konaní v rozsahu uvedenom v žalobe doručenej rozhodcovskému súdu.

O trovách tohto konania súd rozhodol podľa , keď žalobkyni ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd v roku 2013) po 60,07 Eur a 1 úkon právnej služby za účasť na pojednávaní 15.12.2014 vo výške 61,87 Eur, čo po prirátaní režijného paušálu vo výške 2 x 7,81 Eur k dvom úkonom v roku 2013 a 1 x 8,04 Eur k úkonu v roku 2014 predstavuje spolu 205,67 Eur. Súd nepriznal žalobkyni náhradu trov konania uplatnenú za 2 úkony právnej služby - písomné vyjadrenie zo dňa 25.9.2013 a 10.3.2014, nakoľko prvým na základe výzvy súdu len vyjadrila (doplnila) aby sa o navrhovanom odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku rozhodlo formou predbežného opatrenia (ktoré bolo zamietnuté), a druhým bez výzvy súdu (hoci v nej tvrdí opak) predložila vyjadrenie, ktorým podľa jeho prevažného obsahu iba dopĺňala žalobu, nebolo vyžiadané súdom a odôvodnené ani žiadnou zvláštnou procesnou situáciou, a preto ho súd nepovažoval za potrebné na účelné uplatňovanie práva. Vo vzťahu k prípadným pochybnostiam o náhrade trov konania v súvislosti s nadväzujúcim konaním súd poukazuje na to, že teraz rozhodoval o trovách tohto konania, v ktorom bola žalobkyňa úspešná, a ktoré jej preukázateľne vznikli. O trovách ďalšieho nadväzujúceho, ale samostatného konania, ktorého predmet je odlišný, a ktorého výsledok nemožno dopredu prejudikovať, sa bude rozhodovať v inom konaní. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že o trovách rozhoduje na návrh (kedykoľvek), v zmysle ust. iba spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.