Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-91-2014.pdf
PDF · 84.83 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/91/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 26, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, O. nad I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 1 228,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 30. 1. 2014 č. k. 11C 299/2013-54 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 138,44 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 9. 1. 2008 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému ver vo výške 1991,64 Eur. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať mesačné splátky úveru po 237,10 Eur. Podľa tvrdenia žalobcu dňa 30.07.2008 bol žalovanému poskytnutý revolving 1963,22 Eur, ktorý mal žalovaný splácať v 12- tich mesačných splátkach po 237,10 Eur. Žalovaný bol v omeškaní so splácaním dlhu, preto žalobca 13.09.2009 zosplatnil celý úver. Z oznámenia o zosplatnení a z vyjadrení žalobcu vyplynulo, že okamžité zosplatnenie dlhu nastalo dňom 04.10.2009, pričom žalovaný vykonal čiastočnú úhradu dlhu vo výške 600 Eur. Žalobu podal žalobca až 20.08.2013. Súd prvého stupňa zdôraznil, že v danom prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah. Vedľajší účastník v konaní vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky žalobcu. Súd prvého stupňa sa s touto námietkou vyporiadal, ustálil, že splatnosť dlhu nastala 4. 10. 2009. Od nasledujúceho dňa mohol žalobca podať žalobu na súde, čo však urobil až 20. 8. 2013, teda po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej lehoty. Námietku premlčania tak hodnotil ako opodstatnenú, preto žalobu zamietol. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a podľa tohto ustanovenia rozhodol aj o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca namieta zákonnosť a správnosť postupu súdu, ktorý pri posúdení námietky premlčania vychádzal z trojročnej premlčacej lehoty. Súd svoj záver, pre ktorý neaplikuje relevantnú právnu úpravu premlčania plynúcu z Obchodného zákonníka, žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Z rozsudku nemožno zistiť, na základe čoho súd aplikoval občianskoprávnu úpravu premlčania, čo z rozsudku robí nepreskúmateľné a arbitrárne rozhodnutie. Uvádza, že zmluva o úvere, a teda aj zmluva o revolvingovom úvere je tzv. absolútnym obchodnom, čo znamená aj to, že úprava Obchodného zákonníka sa použije vždy, ibaže je niektorá otázka v ňom neupravená alebo osobitný právny predpis obsahuje samostatnú úpravu na ochranu spotrebiteľa výhodnejšie. Obchodný zákonník upravuje premlčanie, a to komplexne. Súčasná úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie je právnou úpravou určenou na ochranu spotrebiteľa, preto sa malo postupovať podľa obchodnoprávnej regulácie premlčania, čo však súd neurobil. Posúdil tak nesprávne uplatnenú námietku premlčania podľa nesprávnej právnej normy, čím neobstojí rozhodnutie pre rozpor so zákonom. Aj prípadná úvaha a tvrdenie, že občianskoprávna úprava premlčania je pre spotrebiteľa výhodnejšia, vychádza len zo zdanlivého a predčasného záveru a platí iba pre prípad, ak spotrebiteľ vystupuje v postavení dlžníka. Ak by bol spotrebiteľ v postavení veriteľského subjektu, potom by pre neho táto úprava žiadnu výhodu nepriniesla, skôr naopak. Zdanlivá výhoda použitia občianskoprávnej úpravy premlčania oproti obchodnoprávnej sa prejaví ako nevýhoda vtedy, ak dôjde napr. k uznaniu dlhu dlžníkom. Teda ak je spotrebiteľ dlžníkom zo zmluvného vzťahu. Podľa predpisov občianskeho práva je v takom prípade premlčacia doba 10 rokov. Podľa predpisov obchodnoprávnych je jej dĺžka 4 roky. To znamená, že v prípade uznania záväzku štvorročná lehota ani nemusí byť celá vyčerpaná. Teda ak dlžník spotrebiteľ uzná občianskoprávny záväzok, premlčacia doba je 10 rokov od uznania alebo od doby, kedy mal uznaný dlh plniť. Ak ten istý dlžník spotrebiteľ ale uzná obchodnoprávny záväzok, premlčacia doba je maximálne 4 roky. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 3337/2010. Žalobca tak namieta, že konajúci súd nezákonne rozhodol, keď dospel k záveru o premlčaní uplatneného nároku a mal vychádzať zo štvorročnej premlčacej doby. Nesúhlasí tiež s rozhodnutím o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. Tvrdí, že nemožno na základe § 93 ods. 4 O.s.p. aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v konaní nemal. Namieta tiež, že údajné náklady na zastúpenia občianskeho združenia advokátom nepredstavujú účelne vynaložené trovy, lebo podľa zákona sa priznáva len ich náhrada. V zmysle týchto dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
Žalovaný ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ v znení platnom k 30. 7. 2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1, 2 citovaného zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, medzi účastníkmi konania bola dňa 9. 1. 2008 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, ktorou bol poskytnutý úver vo výške 1991,64 Eur a žalovaný sa ho zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach po 237,10 Eur. Žalobca ďalej poskytol žalovanému úver 30. 7. 2008 vo výške 2845,25 Eur, ktorý mal žalovaný splácať taktiež v 12 mesačných splátkach po 237,10 Eur, to všetko v termínoch splatnosti podľa určeného splátkového kalendára. Z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní so splácaním stanovených splátok, žalobca zosplatnil dlh vo výške 1828,04 Eur ku dňu 4. 10. 2009. Je zrejmé, že žaloba žalobcu bola na súd prvého stupňa v predmetnej veci doručená dňa 20. 8. 2013, a teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty určenej v § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý súd prvého stupňa vo veci správne aplikoval po tom, čo vedľajší účastník v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.
Podstatnou pre posúdenie predmetnej veci bola aplikácia premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka, ktorú zvolil súd prvého stupňa a tento postup bol z jeho strany aj riadne zdôvodnený. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 52 ods. 2 v spojení s § 54 ods. 1 OZ, pričom z týchto ustanovení vyplýva prednostná aplikácia tých noriem práva, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v tomto zmysle ide aj o posudzovanie zmluvných podmienok.
Je potrebné konštatovať, že zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, to znamená, či ide o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a práve v tomto smere ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje zmluvné (a teda i právne) postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve. Táto ochrana je taktiež zakotvená v už citovanom ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tieto právne predpisy teda zaručujú prednostnú aplikáciu tých v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie práve za účelom dodržania princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľa v právnom vzťahu s dodávateľom.
Nemožno preto súhlasiť s námietkou žalobcu v tom zmysle, že v skutočnosti najmä pri uznaní záväzku a ďalších prípadoch je obchodnoprávna úprava premlčania pre spotrebiteľa výhodnejšia. V tejto súvislosti je bez právneho významu aj poukazovanie na to, že v Obchodnom zákonníku je presne stanovené, ktoré z jeho ustanovení sa na právny vzťah účastníkov spotrebiteľského charakteru nemôžu použiť (§ 340a ods. 4, § 340b ods. 5, § 369c) alebo ktoré upravujú obmedzenia pre ich použitie (§ 369 ods. 3 Obchodného zákonníka). Nie je právne významné, že úprava premlčania k týmto ustanoveniam nepatrí, pretože aplikácia § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka dáva priestor pre použitie občianskoprávnych predpisov aj v otázke premlčania, ako to správne realizoval súd prvého stupňa.
Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách konania účastníkov a trovách konania vedľajšieho účastníka, a to v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní vzniklo
žalovanému právo na náhradu trov, avšak tieto trovy uplatnené neboli a rovnako vedľajší účastník vystupujúci v konaní na strane žalovaného má nárok na náhradu trov, ktoré pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc.
Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z § 93 ods. 4 O.s.p., pričom tento právny predpis v § 24 umožňuje účastníkovi dať sa zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom nepochybne môže byť aj advokát. Pokiaľ ide o výšku trov vedľajšieho účastníka, táto bola súdom prvého stupňa určená správnym spôsobom.
Poukazujúc na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.