Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-2445-1998.pdf
PDF · 65.13 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/2445/1998
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: SOREA, spol. s r.o., IČO: 31339204 so sídlom Odborárske nám. 3, 815 70 Bratislava (na základe zlúčenia nástupca pôvodného oprávneného TradeLeas spol. s r.o., IČO: 31351182 so sídlom Odborárske nám. 3, 815 70 Bratislava) proti povinnému: Q. R., nar. X.X.XXXX, H. č. XX, XXX XX U., zast. opatrovníkom: Margita Plavcová, pracovníčka Exekútorského úradu v Leviciach u súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej, pre vymoženie istiny 2 617 566,00 SKK (86 887,27 EUR) s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov konania nie je povinný platiť trovy exekúcie.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 29.10.1998 sa pôvodný oprávnený TradeLeas spol. s r.o., IČO: 31351182 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny 2 617 566,00 SKK (86 887,27 EUR). Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Alene Szalayovej udelené súdom dňa 26.11.1998. Dňa 31.10.2014 poverený súdny exekútor predložil súdu podnet zo dňa 20.08.2014 na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na zastavenie exekúcie odôvodnený tým, že povinný nevlastní žiaden majetok, zároveň uviedol, že nežiada priznať trovy exekúcie. Možnosť zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) bola do Exekučného poriadku zaradená až novelou 32/2002 Z.z. účinnou od 01.02.2002. Podľa prechodných ustanovení príslušnej novely exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. v prejednávanej veci, ktorá začala pred 01.02.2002 nie je možné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného. Dikcia podnetu súdneho exekútora (vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie) smeruje na rozdiel od jeho odôvodnenia k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ("Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať."). Podľa názoru súdu však možno aplikovať uvedené zákonné ustanovenie len na nemožnosť vykonania exekúcie spočívajúcu v objektívnych dôvodoch spôsobujúcich neprípustnosť exekúcie. Nie je možné ho aplikovať na základe existencie subjektívneho dôvodu reálne (avšak nie z právneho hľadiska) znemožňujúcom vykonanie exekúcie, akým je nemajetnosť povinného. Uvedený názor podporuje aj činnosť zákonodarcu, ktorý novelou zakotvil nedostatok majetku povinného výslovne ako jeden z dôvodov zastavenia exekúcie, čo by bolo nadbytočné, pokiaľ by na túto situáciu bolo možné aplikovať už vtedy platnú normu obsiahnutú v § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Na výzvu súdu sa oprávnený k podnetu súdneho exekútora zo dňa 20.08.2014 vyjadril písomným podaním zo dňa 10.12.2014 v ktorom navrhol exekúciu zastaviť. Podľa § 58 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený navrhol zastavenie exekúcie, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Podľa § 200 ods. 5/ Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Oprávnený, ktorý navrhol zastavenie exekúcie, z procesného hľadiska zavinil zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu nemá právo na náhradu trov exekúcie, naopak mu súd môže uložiť ich úhradu. Nakoľko si však povinný žiadne trovy exekúcie v konaní neuplatnil, ani poverený súdny exekútor trovy exekúcie nežiada, súd o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v stave účinnom do 31.10.2013 možno proti výroku o náhrade trov exekúcie podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach. V zmysle § 243b ods. 1: Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa § 243b ods. 3: O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.