Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/1/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: VELIKOPOL s.r.o. so sídlom Kukorelliho 1505/50, Humenné, IČO: 36 463 582 zast. JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, AK Kukorelliho 1505/50, Humenné proti žalovanému: CEDENT, s.r.o. so sídlom Gen. Svobodu 325/57, Vranov n/T, IČO: 36 450 227 zast. AK NOVIKMEC s.r.o. so sídlom Rázusova125, Vranov n/T, IČO: 36 868 701 o náhradu škody, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Spoločnosť CEDENT, s.r.o. sa v konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. domáhala voči žalovanému spoločnosti VELIKOPOL, s.r.o. zaplatenia sumy 20.029,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy od 31.07.2010 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo v zmysle . Uvedenou zmluvou si žalovaný objednal u žalobcu vykonanie diela a to opláštenie haly sendvičovými panelmi s priemyselnou betónovou podlahou, podľa špecifikácie v prílohe zmluvy ako aj zabezpečiť dopravu, montáž, servis podľa zmluvy. Za vykonané dielo sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi dojednanú cenu v zmysle čl. VI. a to 111.442,62 eur s DPH. V priebehu vykonávania diela sa účastníci dohodli na zmene diela a to tak, že dodávku, montáž sendvičových panelov ako aj stavebné práce s tým spojené zhotoviteľ nevykoná. Zhotoviteľ sa zaviazal vykonať ostatné stavebné práce, dodávku a montáž plastových okien, napojenie vody na obecný vodovod , rozvod vody a hydrant. V súvislosti so zmenou predmetu zmluvy o dielo si účastníci dohodli aj zníženie ceny diela o čiastku pripadajúcu na práce, ktoré sa nevykonávajú. Žalobca teda žalovanému vyfakturoval len odmenu za skutočne vykonané práce a to faktúrou č. 2010022 v sume 20.029,77 s DPH. Vykonané dielo žalovanému odovzdal a ten ho bez výhrad prevzal a dielo od prevzatia aj užíva, pričom doposiaľ neuplatni l voči žalobcovi žiadnu reklamáciu. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi zálohu vo výške 20.000 eur pred začatím prác. Zostávajúcu cenu diela sa žalovaný zaviazal zaplatiť po prevzatí diela do 7 dní od vystavenia faktúry. žalovaný splnil svoj záväzok len čiastočne a žalobcovi uhradil len zálohu vo výške 20.000 eur dňa 24.05.2010 bankovým prevodom. Žalobca v zmysle dohody po odovzdaní diela dňa 23.07.2010 vystavil celkovú faktúru č. 2010022, ktorá bola splatná dňa 30.07.2010 na sumu 40.029,77 eur, pričom v nej zohľadnil aj zálohu vo výške 20.000 eur. Žalovaný je v omeškaní s úhradou vo výške 20.029,77 eur.

Počas konania spoločnosť VELIKOPOL s.r.o. podala dňa 29.04.2011 protižalobu o náhradu škody vo výške 19.620,37 eur. Odôvodnil to tým, že medzi účastníkmi konania bola dňa 19.05.2010 uzatvorená zmluva o dielo podľa § 536 Obch. zákonníka. V zmluve o dielo sa okrem iného zmluvné strany dohodli na termíne jeho ukončenia, spôsobe prevzatia diela (o prevzatí dokončeného a namontovaného diela musí byť spísaný odovzdávací protokol podpísaný objednávateľom a zhotoviteľom. Deň podpisu protokolu oboma zmluvnými stranami sa považuje za deň odovzdania diela - čl. III. ods. 3 druhá veta zmluvy o

dielo), ako aj o spôsobe zaplatenia diela ( 7 dní po prevzatí diela ) vyššie uvedeným postupom. Zmluvné strany dohodli taktiež sankcie za porušenie zmluvných podmienok a zmluvné strany sa dohodli, že „zmeny a dodatky tejto zmluvy musia byť vykonané formou písomného dodatku k zmluve a musia byť podpísané oboma zmluvnými stranami (čl. IX ods. 2 zmluvy o dielo). Túto zmluvu podpísali za zmluvné strany osoby oprávnené konať a to obidvaja konatelia. Preto je na žalobcovi, aby preukázal zhotovenie diela tak, ako sa zaviazal podľa zmluvy o dielo a tým aj splnenie dohodnutých zmluvných podmienok pre zaplatenie ceny diela. Akékoľvek tvrdenia o zmene pri vykonávaní diela neobstoja, nakoľko k písomnej zmluve o dielo neboli vyhotovené žiadne písomné dodatky. Žalobca produkuje súdu kadejaké tvrdenia, či svedkov svedčiacich, kto koho a kde videl, či počul a kto kde a komu podal ruku a čo povedal a pod., ktoré pre plnenie zmluvného vzťahu nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu. Títo svedkovia nie sú účastníkmi zmluvy a podľa zásady pacta sunt servanta (zmluvy sa musia dodržiavať) povinnosťou žalobcu bolo riadne a včas dielo vykonať a potom povinnosťou žalovaného dielo prevziať a v stanovenej lehote riadne zaplatiť cenu diela. Ak nastali skutočnosti, ktoré zmluvné strany nepredvídali pri uzatváraní zmluvy, alebo vznikli po uzatvorení zmluvy, bolo potrebné ich riešiť formou písomných dodatkov (tak ako si to podmienili v samotnej zmluve) k zmluve o dielo. Ak tieto skutočnosti sa stali neriešiteľné, prípadne žeby žalovaný nemal záujem ich riešiť a pod., žalobca mohol využiť svoje právo odstúpiť od zmluvy a tým dožadovať sa zaplatenia ceny diela po odpočítaní toho, čo ušetril nevykonaním diela. Doposiaľ k účinnému odstúpeniu od zmluvy o dielo nedošlo, preto žalobca podal žalobu minimálne predčasne a žalovaný nemôže byť ani v omeškaní so zaplatením ceny diela. Žalovaný svojím podaním zo dňa 04.02.2011 si uplatnil u žalobcu svoju pohľadávku vo výške 19.620,37 eur. Označená pohľadávka spočíva z porušenia zmluvy o dielo č. (plnenie ktorej je predmetom tohto súdneho sporu) a to čl. VIII ods. 1(pri nedodržaní termínu realizácie dodávky a montáže diela zhotoviteľom (čl. III bod 1 tejto zmluvy) je zhotoviteľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo sumy za dielo, za každý deň omeškania. Dielo malo byť ukončené do 9.7.2010 a podľa čl. III. ods. 3 sa v zmluve dohodlo, že o prevzatí dokončeného a namontovaného diela musí byť spísaný odovzdávací a preberací protokol podpísaný objednávateľom a zhotoviteľom. Deň podpisu protokolu oboma zmluvnými stranami sa považuje za deň odovzdania diela, ako aj odo dňa podpisu začína plynúť záručná doba. Dielo doposiaľ nie je ukončené a odovzdané tak ako sa zmluvné strany dohodli. Zmluvnú pokutu si uplatnili za obdobie od 10.07.2010 do 31.1.2011, ktorej výška je 11.422,87 eur. Žalobca si svojvoľne zo staveniska odviezol majetok žalovaného a to vlnitý plech v množstve 797,26 m2 , ktorý predstavuje hodnotu 4.657,50 eur a 2 ks železných vrát v hodnote 3.540,- eur, spolu ktorých hodnota materiálu je 8.197,50 eur. Podľa , odporca môže za konanie uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi vzájomným návrhom. Podľa vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu. Žalovaný si proti žalobcovi uplatnil svoju pohľadávku na započítanie vo výške 19.620,37 eur a navrhol, aby súd o nej rozhodol.

V predmetnej pôvodnej právnej veci súd vo veci rozhodol a to tak, že zaviazal žalovaného spoločnosť VELIKOPOL s.r.o. zaplatiť žalobcovi spoločnosti CEDENT, s.r.o. sumu 19.745,45 eur ako cenu za vykonané dielo spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 19.745,54 eur od 31.07.2010 do zaplatenia. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Protižalobu žalovaného vylúčil na samostatné konanie a rozhodnutie, ktoré sa vedie pod sp. zn .

Žalobca - spoločnosť VELIKOPOL s.r.o. podanú žalobu o náhradu škody vo výške 19.620,37 vzala po začatí pojednávania vo veci samej čiastočne a to čo do sumy zmluvnej pokuty vo výške 11.422,87 eur späť. Súd konanie v tejto časti uznesením zo dňa 23.09.2014 zastavil. Predmetom konania tak ostal nárok na zaplatenie sumy 8.197,50 eur ako náhrady škody za plech a dva kusy železných vrát.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom spisu sp. zn. a to žalobným návrhom, listinnými dôkazmi a to zmluvou o dielo zo dňa 19.05.2010 vrátane kalkulácie, výkazu výmer, a sumarizáciou, faktúrou č. 2010022, upomienkou zo dňa 10.08.2010, špecifikáciou stavby na čl. 21, vyjadrením žalobcu zo dňa 15.11.2010, vyjadrením žalovaného vo veci zo dňa 12.01.2011 ohľadom výsluchu svedka, vyjadrením žalovaného vo veci zo dňa 13.01.2010, pracovnou zmluvou medzi žalovaným a V.. I. Q., dodatkom k tejto pracovnej zmluve vrátane oznámenia o skončení pracovného pomeru, fotodokumentáciou na čl. 74-79, výkazom výmer na čl. 80, 81, 82, zápisom o odovzdaní a prevzatí diela na čl. 83-84, písomnosťou žalovaného na čl. 85-87, výpisom z LV č.XXX, výpisom z obchodného registra Mestského súdu v C. týkajúci sa žalovaného, vyjadrením žalobcu vo veci zo dňa 25.02.2011, plnomocenstvom na čl. 110, vyjadrením žalovaného vo veci

zo dňa 28.04.2011- protižalobou žalovaného, oznámením žalovaného o uplatnení zmluvnej pokuty adresované žalobcovi zo dňa 04.02.2011, správou OO PZ zo dňa 26.01.2011, vyjadrením žalobcu o protižalobe zo dňa 13.06.2011, upomienkou zo dňa 10.08.2010, cenovou ponukou a výkazom výmer na čl. 174-180, znaleckým posudkom č. 24/2011, vyjadrením žalobcu k znaleckému posudku zo dňa 05.03.2012, vyjadrením žalovaného k posudku k veci zo dňa 16.05.2012, vyjadrením znalkyne k námietkám k podanému posudku zo dňa 02.07.2012, ponukou cien, dokladom predloženým zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa 11.07.2012, stavebným denníkom, výsluchom účastníkov konania a svedkov, originálmi listín nachádzajúcimi sa v prílohovej obálke a to originálom zmluvy o dielo zo dňa 19.05.2010, výkazom výmer -cenovou ponukou, kalkuláciou cien, špecifikáciou stavby, faktúrou č. 2010022, zálohovou faktúrou, upomienkou zo dňa 10.08.2010, zápisom o odovzdaní a prevzatí diela, odvolaním proti rozsudku a ďalej písomným vyjadrením konateľa spoločnosti CEDENT, s.r.o., jeho opätovným výsluchom ako aj opätovným výsluchom svedkov a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí :

Zo zmluvy o dielo zo dňa 19.05.2010 vyplýva, že účastníci konania v tento deň uzavreli zmluvu na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonať dielo definované v čl. II zmluvy a to opláštenie haly sendvičovými panelmi s priemyselnou podlahou podľa špecifikácie, ktorú tvorí príloha č. 1 tejto zmluvy, ďalej sa zaviazal zabezpečiť dopravu, montáž a servis podľa podmienok stanovených touto zmluvou. Zhotoviteľ sa zaviazal, že zabezpečí potrebné množstvo kvalifikovaných a technicky spôsobilých pracovníkov na riadne a včasné splnenie diela podľa zmluvy. Z čl. I vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ sa zaviazal dielo prevziať a zaplatiť zaň zhotoviteľovi dojednanú odmenu podľa čl. V zmluvy. Z čl. III zmluvy ďalej vyplýva, že zhotoviteľ sa zviazal začať vykonávať dielo v termíne do 5 dní odo dňa pripísania zálohy na účet zhotoviteľa a termínom ukončenie do 45 dní. Z tohto článku druhého odseku vyplýva, že zhotoviteľ nie je v omeškaní s vykonávaním diela so splnením záväzku ak mu objednávateľ neposkytne potrebnú súčinnosť. O prevzatí dokončeného a namontovaného diela musí byť spísaný odovzdávací protokol a podpísaný objednávateľom a zhotoviteľom. Deň podpisu protokolu zmluvnými stranami sa považuje za deň odovzdania diela. Z čl. V vyplýva, že objednávateľ je povinný dielo prevziať.

Z čl. VI tejto zmluvy ďalej vyplýva, že cena za vykonané dielo bola určená dohodou a to na sumu 93.649,26 eur bez DPH, je špecifikované v prílohe č. 1 k zmluve. Z z odseku 3 zmluvy vyplýva, že objednávateľ sa zaviazal uhradiť zálohu 20.000 eur bez DPH pred začatím vykonávania prác a zvyšok po prevzatí diela.

Z čl. VIII odseku 2 vyplýva, že účastníci zmluvy si dohodli pre prípad omeškania objednávateľa, teda žalovaného pri úhrade faktúry za vykonanie diela úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy.

Z čl. IX bodu 2 zmluvy ďalej vyplýva, že zmeny a dodatky tejto zmluvy musia byť vykonané formou písomného dodatku k zmluve a musia byť podpísané oboma zmluvnými stranami.

Súčasťou zmluvy o dielo je aj príloha č. 1 , ktorá obsahuje kalkuláciu- výpočet ceny, výkaz výmer, popis prác a celkovú sumarizáciu. Zo sumarizácie čl. 18, druhá strana vyplýva že bola poskytnutá zľava vo výške 2.488,84 eur.

Z vyjadrenia spoločnosti CEDENET s.r.o. pôvodného žalobcu zo dňa 13.06.2011 vyplýva, že na pojednávaní dňa 02.05.2012 mu bol doručený protinávrh žalovaného, ktorým si žalovaný spoločnosť VELIKOPOL, s.r.o. uplatnil proti žalobcovi pohľadávku na započítanie vo výške 19.620,37 eur. Žalovaný túto pohľadávku vyčíslil ako zmluvnú pokutu za obdobie od 10.07.2010 do 31.01.2011 v sume 11.422,87 eur a náhradu demontovaného plechu a 2 ks vstupnej brány v sume 8.197,50 eur. Žalovaným uplatnený nárok je nedôvodný, bez akéhokoľvek právneho titulu a ktorý bol podaný iba účelovo. Zmluvnú pokutu si žalovaný nárokuje z údajného porušenia zmluvy o dielo zo dňa 19.05.2010 a to pre nedodržanie lehoty na dokončenie diela v zmysle pôvodne dojednanej zmluvy o dielo. Odhliadnuc od skutočnosti, že jednou zo základných otázok riešených v tomto súdnom konaní je zmena dohodnutej zmluvy pokiaľ sa týka rozsahu vykonaného diela a následného ukončenia resp. neukončenia diela, je toto uplatnenie zmluvnej pokuty v absolútnom rozpore s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 06.12.2010 ako aj osobnými vyjadreniami žalovaného na pojednávaniach v tomto konaní. V uvedenom písomnom vyjadrení žalovaný sám uviedol, že na jeho pokyn došlo k zastaveniu diela a vo výpovediach na pojednávaniach sa vyjadril, že od žalobcu nechce a ani mu už neumožní stavbu diela. Uvedené skutočnosti o zmene

rozsahu diela a zastavení vykonávaných prác boli dokázané aj svedeckými výpoveďami v tomto konaní. Taktiež im nebolo jasné prečo si žalovaný uplatňuje zmluvnú pokutu za obdobie od 31.01.2011 keďže k dostavbe diela podľa pôvodnej zmluvy doposiaľ nedošlo. Pokiaľ žalovaný argumentuje dohodnutými ustanoveniami pôvodnej zmluvy, je nutné poukázať na skutočnosť, že podľa pôvodnej zmluvy bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi pred začatím prác zálohu vo výške 20.000,- eur bez DPH. Žalovaný však zaplatil žalobcovu zálohu iba vo výške 16.806,72 eur bez DPH. Z uvedeného vyplýva, že podľa dojednaní pôvodnej zmluvy na ktorú sa žalovaný odvoláva si žalovaný nesplnil základnú povinnosť zaplatenia zálohy a teda žalobcovi ako zhotoviteľovi nevznikla žiadna povinnosť v určenej lehote dielo dokončiť.

Poukázal ďalej, že pokiaľ sa týka uplatnenej náhrady demontovaného plechu a údajnom svojvoľnom privlastnení kovošrotu uviedol, že k tomuto sa vyjadrili už v podaní zo dňa 25.02.2011 a opakovane uvádzajú, že tieto tvrdenia žalovaného sú celkom nepravdivé a hraničia s naplnením skutkových podstát trestných činov krivého obvinenia, ohovárania a pod. Údajná šrotovná hodnota demontovaného materiálu je neodôvodnená, niekoľko násobne prevyšuje reálnu hodnotu demontovaného materiálu a tvrdenia o svojvoľnom privlastnení tohto materiálu sú nepravdivé. Žalobca sa so žalovaným pri rozpočte stav. práv dohodli na zlikvidovaní tohto nepotrebného materiálu, za čo žalobca poskytol žalovanému zľavu z ceny diela vo výške 2.488,84 eur, ktorá zľava je výslovne uvedená aj v Sumarizácií stavebných prác a dodaných materiálov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani v prípade platnosti pôvodnej zmluvy a ani v prípade platnosti zmeneného znenia zmluvy, nie je žalovaným uplatnený nárok žiadnym spôsobom odôvodnený a z uvedených dôvodov navrhli, aby súd zamietol vyššie uvedený protinávrh žalovaného v celom rozsahu.

Žalovaný a to konateľa žalovaného V. S. vo svojom vyjadrení uviedol, že dielo na hale skladu liehovín bolo ukončené pretože boli s pánom majiteľom požiadaní, aby už na tejto stavbe nevykonávali žiadne práce. Doslova dal príkaz jeho zamestnancom, aby opustili stavbu, čo dosvedčia všetci zamestnanci firmy. Dokončenie prác je zaznamenané v denníku stavebných prác, podpísaný vtedajším generálnym riaditeľom firmy SPIRITEX, s. r. o. N. Hrabovec, p. V.. I. Q., povereným konať za firmu pri týchto rekonštrukčných prácach. Pán majiteľ firmy SPIRITEX, s. r. o. sa pohyboval v areály firmy a celkovo na Slovensku len zriedkavo. Hlavný dôvod ukončenia prác je v tom, že hala deklarovaná ako sklad liehovín podlieha na Slovensku protipožiarnym smerniciam, ktoré striktne určujú hrúbku protipožiarnych panelov a vzdialenosti jednotlivých budov od skladu, čo značne predražuje túto stavbu s tým, že sa musí vypracovať nový projekt zohľadňujúci protipožiarne predpisy. Nový projekt sa začal spracovávať projekčnou kanceláriou p. V.. V., kde tieto veci boli zohľadňované a navyše v projekte bola spracovaná kanalizácia a splašková voda. Cenu tejto kanalizácie a splaškovej vody vypracoval podľa projektu p. N. O., certifikovaný rozpočtár stavebných prác. Keď pánu majiteľovi bola preložená táto cena, vyhodil tieto rozpočty po celej kancelárií, aby sme si to strčili niekam. Napriek tomu na požiadanie pána majiteľa F. ponúkol novú alternatívu dokončenia opláštenia haly a oplotenia, aby areál bol oddelený od susednej firmy PLASTIMEX, s. r. o., v cene, ktorá bola v konkurencií najnižšia. Bohužial vo firme SPIRITEX, s. r. o. došlo k nejakým nedorozumeniam medzi konateľmi ohľadom jej fungovania. Jeho, ako dodávateľa stavebných prác a každého, kto poznal niekoho z jeho spoločníkov, vsúval nejakými narážkami do ich problémov čo je preňho poburujúce, absurdné a nepochopiteľné. Ako sa niekto môže vmiešať do chodu cudzej firmy. On si poctivo urobil svoju prácu a ak by nebola prerušená, bola by včas ukončená ! Najhoršie práce, ktoré táto hala potrebovala boli urobené (hlavne tie špinavé čistiace práce v nebezpečnej výške 7,5 m, vo výške orezávanie železných rámov okien okolo celej haly autogénom, pancierová železobetónová podlaha, kopacie práce prípojky hydrantu a i.). Oplášťovanie a detailovanie by na hale bola otázka 20-30tich dní! To je tá práca, ktorá ukazuje tvar diela, ale nie drinu, ktorá je predchádzala. Keď požiadal p. majiteľa, aby urobili odovzdávací protokol, odkázal ho na p. V.. Q., aby si všetko vymerali, spočítali a môže vystaviť faktúru. Všetko urobil ako požadoval, ale nedokázal to, aby osobne podpísal preberací protokol, lebo súrne odchádzal mimo Slovenska. Poverená osoba p. V.. I. Q. práce odsúhlasil, ale nechcel nič podpisovať, hoci všetko prešli aj viackrát. Na firme SPITIREX, s. r. o. to fungovalo tak, že kto niečo niekomu podpísal, do týždňa bol prepustený z firmy. Po vystavení faktúry sa spojil s pánom F. a potvrdil, že do týždňa faktúru hradí. Keď po 3-4roch týždňoch sa p. F. vrátil na firmu a on ho prosil, aby mu uhradil z faktúr aspoň to DPH, ktoré si uplatnil od štátu za jeho vystavené a neuhradené faktúry, lebo nemôže uspokojiť dodávateľa materiálov na jeho stavbu a hlavne už nebolo ani na výplaty pre robotníkov, ktorí tam robili sobotami a nedeľami. Vtedy ho požiadal, aby mu ešte spravil ponuku na prístavbu skladu liehovín, lebo strecha nebola izolovaná a dochádzalo tam k veľkému úniku liehu. Urobil mu ponuku, on ju vykrátil zo 7.000,- eur na 5.000,- eur s tým, že mu ju vyplatí cez

pokladňu, aby sa nebál, že vystaví faktúru a on mu ju zase neuhradí a jemu ostane povinnosť DPH. Už v tom čase bol v zúfalej situácií, tak to za 10 dní včítane soboty a nedele urobili, ale úhrady sa nedočkal. Po rôznych telefonátoch (pretože zasa nebol 5-6 týždňov na Slovensku) mu zaslal čiastkovú úhradu z faktúry výrobnej haly, ktorá bola ukončená ako prvá. Bol pravidelným návštevníkom ekonomického oddelenia, kde mu bolo hovorené, že už sú peniaze na ceste a to týždeň čo týždeň. Bol svedkom aj nechutných scénok, keď zamestnanci firmy SPIRITEX, s. r. o. alebo ich rodinní príslušníci nadávkami a vyhrážkami sa dožadovali výplat, ktoré firma dlžila vlastným pracovníkom. Na dôvažok aj p. F. prestal dvíhať telefón, keď sa mu snažil dovolať, z tohto dôvodu už nevidel inú možnosť ako si uplatniť nárok svojej firmy za dodávky a prevedené práce iba súdnou cestou. Ďalej vzhľadom na to, že uviedol, že so stanoviska odviezli majetok spoločnosti SPIRITEX, s. r. o. a vyčíslené nezmysly, ktoré uviedol v presných číslach. Je pravda, že v r. 1970 ukradol p. farárovi zo za košík jabĺk, ale to ak sa dobre pamätá, bola jeho posledná veľká krádež a bol za ňu potrestaný zákazom miništrovania. Ak ukradol tento demontovaný hrdzavý a nepotrebný materiál v takej vysokej hodnote, je povinný to ohlásiť príslušným orgánom činným v trestnom konaní, lebo v opačnom prípade on podá trestné oznámenie za ohováranie a na cti utŕhanie s finančné náhradou, ktorú poukáže nadácií „SLNIEČKO“.

Z výpovede štatutárneho zástupcu spoločnosti CEDENT, s.r.o. vyplýva, že zmluva o dielo zo dňa 19.5.2010 bola žalobcom a žalovaným riadne podpísaná, bola vyhotovená samotným žalovaným. Predmetom vykonávaného diela bola výstavba haly a to výstavba sendvičových panelov zo železobetónovým podkladom. Zároveň bolo dohodnuté aj odpláštenie haly a malo dôjsť k realizácií uloženia sendvičových panelov. Pokiaľ ide o dielo bolo vykonané z našej strany, bol daný podkladný betón, priemyselná podlaha, odpláštenie, ošetrenie konštrukcie náterom, bola urobená podmúrovka s tým, že bola urobená časť prípojky na hydrant. Po vykonaní týchto prác ich investor odstavil s tým, že poukázal na zápis v stavebnom denníku a na zmenu projektu. Zo strany žalovaného im bolo oznámené, že dielo vychádza veľmi draho a nemajú dostatok financií. Bolo im oznámené, že majú počkať a že bude riešený iný systém odpláštenia. Predmetom diela bolo oprava, rekonštrukcia dvoch hál. Jedna, tak ako uviedol, výrobná hala bola dielo, bolo prerušené, ďalšia hala a to skladová hala jej dokončenie bolo prerušené. Ďalšia hala, ktorá bola prerábaná bola výrobná hala s prístavbou, tá bola riadne dokončená a žalovaný ju užíva.

Z opätovnej výpovede štatutárny zástupca žalovaného, aby sa opätovne vyjadril k okolnostiam toho, ako bolo dohodnuté v súvislosti so strhnutím plechu, koľko bolo strhnuté, koľko pôvodného plechu ostalo, ako to bolo s plechovou bránou, kde to bolo odvezené, či to bolo odvezené, kto bol prítomný pri realizovaní týchto krokov zo strany žalobcu, zo strany žalovaného, kde bol plech odvezený vyplýva, že s firmou Spiritex pri podpisovaní zmluvy pri určovaní ceny zohľadnili to, že cenu plechového šrotu, ktorý sa dá dole, ohodnotili na 2.000,- eur. V zmluve je o túto sumu ponížená cena. Strhávalo sa opláštenie budovy a to zhruba vo výške 40%. Strecha ostala, 40% z obvodu sa strhlo. Skutočná hodnota kovového demontovaného odpadu, išlo zhruba o 540 m2, jeden m2 vážil 8 kg, to znamená, že tam sa jednalo okolo o 4.200 kg, čo sa dalo dole. Cenová hodnota tohto kovového šrotu pri cene 0,13 za 1 kg je 561,60 eur. O túto sumu boli ukrátení firmou Spiritex, vzťah k tomuto odpadu nemali, nakoľko bolo dohodnuté, že odpad patrí im. Do zberu však neodviezli ani 1 kg kovového šrotu, kovový šrot neviezli oni ale odviezla ho firma Spiritex, plech sa odvážal na ich motorovom vozidle, nakoľko čakali návštevu.

Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že štatutárny zástupca žalobcu, teda bývalý, o tom vedel, on dal na to príkaz, vzhľadom na to, že čakali návštevu. Dokonca aj plech, ktorý robili z neho výber na oplotenie staveniska, išlo okolo o 150 m2, aj toto odviezli. Následne po jeho proteste pretože s týmto nesúhlasil pričom sľúbil môjmu stavbyvedúcemu, že ak urobí výber môže si sám ten plech odviezť. Uviedol, že firma VELIKOPOL, s.r.o. zobrala okrem svojho plechu aj jeho plech. Čo sa týka brány tá sa odpálila, oni ju zvesili dole, bola na zemi. Žalobca chcel, aby túto bránu porezali, tí čo nakladali. S tým nesúhlasili. Následne strážna služba si to prerezala a naložila na Liazku a vyviezli do šrotu. Ak žalobca bude trvať na tom, že niečo z toho šrotu zobrali, bude trvať na tom, aby bola privolaná polícia nakoľko nezobrali 1 kg plechu pričom v zberných surovinách sa určite vedie záznam o tom kto priviezol kovový šrot.

Štatút. zástupca žalovaného na otázku súdu, či žalovaný fyzický dával tento kovový šrot do zberu, či dostal za neho nejakú náhradu vzhľadom na pôvodne uzavretú dohodu štatút. zástupca žalovaného uviedol, že nie, kovový šrot neodviezol do zberu a žiadnu finančnú náhradu za neho nedostal. Následne výber z tých 150 m2 z Liazkou žalobcu bolo odvezených na N. T. R. Y. C.. R..

Štatút. zástupca žalovaného na otázku súdu, či sa jedná o zvyšok, ktorý ostal z nového opláštenia budovy, ktorú ich firma realizovala štatút. zástupca žalovaného uviedol, že áno. Uviedol, že z pôvodného plechu, ktorý bol daný z budovy, ten bol používaný po odrezaní spodnej časti na oplotenie, bol určený na oplotenie pričom z týmto plechom nie je manipulované, je v depozite v ich sklade. Uviedol, že žiaden kúsok kovového šrotu neodviezli do zberu. Takisto nesúhlasia s množstvami, ktoré sú uvádzané nakoľko pri prepočte mu vychádza, že ide o plech na zhruba 18 hál na opláštenie. Uviedol, že pri uzatváraní zmluvy bol spolumajiteľ, ktorý o tom plechu vie. Takisto má tu ako svedka stavbyvedúceho, ktorý to môže potvrdiť.

Z výpovede svedok N. Š. vyplýva, že vie čo je predmetom konania, účastníkov konania pozná. Na žiadneho z nich sa nehnevá. Svedok na dotaz súdu v akom vzťahu bol k žalobcovi uviedol, že v roku 2009 bol spolumajiteľom, následne bol konateľom a potom bol riaditeľom spoločnosti. Svedok na otázku súdu dokedy reálne v spoločnosti pôsobil uviedol, že do 31.05.2009 s tým, že pracovný pomer bol ukončený asi 31.07.2009. Svedok následne opravil svoju výpoveď - išlo o rok 2010.

Svedok na dotaz súdu, aby ozrejmil svoje časové pôsobenie vo firme žalobcu uviedol, že v mesiaci október, november 2009 začalo sa s rekonštrukciou firmy SPIRITEX a to objektu firmy SPIRITEX. U žalobcu vlastne pôsobil ako konateľ firmy už od roku 1999. V roku 2009 predal prvý obchodný podiel p. F.. V októbri, novembri začala rekonštrukcia objektu a vo februári 2010 predal zvyšný obchodný podiel p. F.. Potom ako predal zvyšný obchodný podiel v spoločnosti pôsobil ako riaditeľ spoločnosti. Reálne ako riaditeľ v spoločnosti pôsobil do 31.05.2010 s tým, že pracovnú zmluvu mal až do 31.07.2010. Pôvodne mu dali výpoveď, následne po jeho nesúhlase dal výpoveď on.

Svedok na otázku súdu, aby ozrejmil okolnosti uzavretia dohody v súvislosti s rekonštrukciou objektu žalobcu v súvislosti s uzavretou zmluvou medzi žalobcom a žalovaným, ktorý realizoval rekonštrukciu, či má vedomosť o tom, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o tom, že žalovaný si môže po rekonštrukcií objektu odviezť kovový šrot, ktorý vznikol po rekonštrukcií, či má vedomosť o tom, či žalovaný si tento kovový šrot aj reálne odviezol, ak áno kedy, ak nie, aby bližšie uviedol okolnosti v súvislosti s týmto kovovým šrotom svedok uviedol, že bol prítomný v kancelárií pri tom ako p. F. povedali p. S., že on plechy nepotrebuje a povedal p. S., že plechy si môže zobrať, aby to zohľadnil v cene. Svedok na otázku súdu, či osobne bol prítomný pri tomto rozhovore svedok uviedol, že áno. Svedok na otázku súdu, či žalovaný s týmto súhlasil uviedol, že áno.

Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného ako sa potom zohľadnila táto skutočnosť pri cene diela svedok uviedol, že vie o tom, že p. S. dal nejakú nižšiu cenovú ponuku. Pán F. bol pri cenotvorbe a pýtal si nejakú zľavu. Pokiaľ sa pamätá p. S. povedal, že mu dá zľavu zhruba asi 2.000,- eur. Presne doslovne si to už nepamätá, avšak bolo to povedané v tomto duchu. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či za jeho pôsobnosti bolo začaté vykonávané dielo svedok uviedol, že áno, bolo začaté. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby sa vyjadril k pôsobeniu bývalého konateľa p. F. uvádza, že pán F. trávil čas na firme niekedy aj 12 hodín. Každý jeden úkon, ktorý sa na firme dial odsúhlasoval. Pokiaľ vie, osobne dozeral aj na rekonštrukciu celej stavby. Vie, že aj robotníkom dával nejakú pálenku.

Svedok na otázku štatút. zástupcu žalobcu, či sa nepamätá kedy začala rekonštrukcia v súvislosti s plechom svedok uviedol, že celková rekonštrukcia firmou CEDENT začala niekedy na prelome apríl - máj 2010 nakoľko sa robila aj hala aj výrobné priestory, toho oplotenia tam bolo viacej, celý objekt bol oplotený. Svedok uviedol, že celý objekt firmy SPIRITEX bol oplotený, bol tam kovový plot, boli tam prístrešky. Vtedy p. F. povedal, že žiadne plechy mu netreba, ani z haly ani prístrešky.

Svedok na dotaz súdu, či vie uviesť kedy sa to presne začalo uviedol, že presne to nevie. Nevie uviesť, že čo sa začalo prvé rozoberať. Vie, že p. F. povedal, že žiadne kovové šroty nechce a aby si ich žalovaný započítal do ceny.

Svedok ďalej na otázku súdu, aby uviedol, či má vedomosť, či reálne žalovaný tento kovový šrot, ktorý ostal po rekonštrukcií si sám fyzický z areálu žalobcu vyviezol a kde svedok uviedol, že k tomuto sa vyjadriť nevie nakoľko v tomto času už tam nepôsobil. Svedok na otázku štatút. zástupcu žalobcu dokedy bol spoločníkom v spoločnosti uviedol, že asi do februára 2010. Svedok na otázku štatút. zástupcu žalobcu dokedy bol konateľom spoločnosti uviedol, že ide asi o totožný dátum ako spoločníctvo. Svedok

na otázku štatút. zástupcu žalobcu, či spoločnosť vlastnila aj nejaké vozidlo Liaz svedok uviedol, že áno ale bolo vyradené z evidencie.

Z výpovede svedka N. U. vyplýva, že pozná účastníkov konania, vie čo je predmetom konania, žalovaný je jeho zamestnávateľom. Svedok na dotaz súdu odkedy u žalovaného pracuje uviedol, že v súčasnosti už nepracuje, ale pracoval. U žalovaného pracoval zhruba 3-4 roky. Prácu u žalovaného skončil minulého roku. Odišiel na dôchodok.

Svedok následne na dotaz súdu, aby ozrejmil v akom vzťahu pracoval u žalovaného, či ako živnostník alebo v pracovnom pomere uviedol, že pracoval ako živnostník u žalovaného na dohodu pri rekonštrukcií budovy žalobcu.

Svedok na otázku súdu, či vie uviesť, ako bolo žalovaným naložené s kovovým šrotom, ktorý bol strhnutý z opláštenia budovy v rámci rekonštrukcií, či ho žalovaný niekde vyviezol ak áno kde, príp. čo vie uviesť ako s ním bolo naložené svedok uviedol, že podieľal sa na rekonštrukcií celej tejto haly na odplášťovaní plechu aj na demontáži kovových vrát. Jeho vedúci - tu prítomný štatút. zástupca žalovaného povedal, že dobre plechy do výšky 2 m majú zdemontovať a spodky, ktoré boli hrdzavé môžu odrezať a dať ich na kopu. Tak to bolo dookola celej haly. Čo sa týka vrát, boli odrezované závesy, vráta boli zložené dole. Najprv boli rozhádzané okolo stavby. Prišiel riaditeľ a povedal, že tie vráta majú dať na jednu kopu, že príde kontrola z dakade z Talianska alebo zo Švédska, presne uviesť nevedel. On poslal auto Liazku, poslal svojich chlapov a tieto vráta odviezli preč. Ešte ho popýtal vzhľadom na to, že dal málo chlapov, aby tieto vráta išiel z flexkou porezať pričom on to neurobil vzhľadom na to, že vedúci im vytýkal, že išlo veľa kotúčov a kyslíka. Keď robil na druhej strane parapety, chlapi prišli za nim, že berú aj tie hrdzavé plechy krátky, ktoré boli na asfalte, ktoré boli odrezané, že aj toto nahádzali na auto. Pričom ešte s pomocou ďalších mu následne pomáhal nakladať aj tieto veľké vráta. Plechy boli naložené na ich auto a odviezli ich na družstvo.

Svedok na otázku súdu, či žalovaný sám fyzický reálne si tieto plechové šroty odviezol uviedol, že nie. Sľúbil ich jemu. Plech, ktorý mali sľúbený bol od vedúceho žalobca zobral. Svedok na otázku súdu, či má vedomosť o tom, žeby žalovaný dostal za kovový šrot nejakú finančnú náhradu uviedol, že nie.

Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či s touto osobou komunikoval viackrát svedok uviedol, že áno. On za nimi chodil, že niečo treba. Bol s nimi vysoko spokojný. Vtedy ako mala prísť kontrola všetko zobral preč.

Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či má vedomosť o tom kde momentálne tieto plechy sú svedok uviedol, že pokiaľ vie potom ako ich zobrali, odviezli ich do R. na družstvo na sklad. Zdá sa mu, že je možné, že ich aj popredali nakoľko nemali peniaze na výplatu.

Svedok na otázku štatút. zástupcu žalobcu, či si vie spomenúť presne kedy to bolo, má na mysli odvoz šrotu, svedok uviedol, že vie, že to bolo štvrtok, niekedy v jeseni. Robili tam dlhšie. Skôr by povedal, že to mohlo byť v septembri, októbri. Keby vedel pozrel by si to nakoľko tieto veci má poznačené.

Súd poukazuje, že títo svedkovia vypovedali na pojednávaní dňa 12.06.2011 a pán Š. dňa 11.07. Ich výpovede sú totožné s výpoveďami na týchto pojednávaniach, ktoré boli rozsiahlejšie vzhľadom na to, že uvádzali časový bližší odstup. Podľa ust. s. 1,2,3 zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Podľa ust. 537ods. 2 objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

Podľa ust. ak má zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jeho povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť

zhotoviteľovi to o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol z dôvodu , za ktorý objednávateľ nezodpovedná.

Podľa ust. ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z dôvodov za ktoré zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá v nároku zhotoviteľa podľa ust. . Podľa ust. s. 1 objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Podľa ust. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa ust. ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť ( ), patrí zhotoviteľovi cena , na ktorú má nárok na základe zmluvy . Od tejto ceny sa však odpočíta to čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu. Podľa ust. s. 1 zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa ust. ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny diela, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú. Podľa ust. ods. ,1,2,3OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa ust. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa ust. pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia a nasl. Podľa ust. , mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá. Podľa ust. ,, Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant. Podľa ust. mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie záležitosti a na veciach prevzatých pri jej zariaďovaní od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Tieto veci je mandatár povinný dať včas poistiť, len keď to určuje zmluva alebo keď ho mandant o to požiada, a to na účet mandanta. Na základe vykonaného dokazovania, tak ako je to vyššie uvedené s poukazom na citované zákonné ustanovenia má súd za to, že nárok žalobcu na náhradu škody nie je dôvodný.

Predpokladmi pre vznik zodpovednosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení pre vznik škody sú protiprávny úkon, ujma-škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie. Prvé tri predpoklad majú objektívnu povahu a musí ich preukázať poškodený. uvádza ešte zavinenie, ktoré má povahu subjektívnu a túto predpokladá. Exkulpácia škodcu je založená na

preukázaní tohto, že škodu nezavinil. Prezumpcia zavinenia je vyvrátiteľnou domnienkou. Ustanovenia ma povahu dispozitívnu, teda účastníci zmluvného vzťahu si môžu dohodnúť povinnosť nahradiť škodu aj na princípe zavinenia. Úprava to umožňuje. Len za splnenia týchto predpokladov možno hovoriť o vzniku zodpovednosti za vzniknutú škodu. hovorí ešte o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť, ak ich preukáže zbaví sa zodpovednosti.

Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti ,teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto protiprávne správanie je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe zahŕňa tak zavinené protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná. Musí ísť o úkon, t. j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním, lebo inak by bolo právnej irelevantné. Správanie je vždy povinnou zložkou protiprávneho úkonu. PV prípade, keď právo vo výnimočných prípadoch zodpovednosti dôsledky nahradiť škodu viaže aj na pôsobenie udalosti, ktoré nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale z iných dôvodov, v tých prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Správanie ako prejav vedomia a vôle človeka treba chápať v juristickom význame . Tento termín zahŕňa tak konanie (správanie aktívneho charakteru - komisívne), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru - omisívne). Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej v to zn., že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (), ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v (). na viacerých miestach ustanovuje obdobnú platnosť a nasl., a to aj pre prípady, keď škoda nevznikla ako dôsledok porušenia povinnosti (napr. ,357). V prípade, keď škoda nevznikne ako dôsledok porušenia povinnosti ,chýba protiprávny úkon, a preto nemožno hovoriť ani o zodpovednosti. Platí zásada, že bez protiprávnosti nieto zodpovednosti. V týchto prípadoch sa síce využíva mechanizmus náhrady škody ( a nasl.), ale škoda tu nie je zodpovednostnou sankciou. Povinnosť nahradiť škodu nemá zodpovednostný charakter.

Ďalším predpokladom náhrady škody je existencia škody, t. j. majetkovej ujmy, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného. Rozoznávame dva druhy škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda je majetková ujma, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda môže mať rôzne podoby. Spravidla sa prejaví v zmenšení majetku poškodeného tým, že sa poškodia alebo zničia veci poškodeného. Charakter skutočnej škody majú aj náklady, ktoré poškodený márne vynaložil (napr. pri príprave plnenia) a ktoré sa v dôsledku škodnej udalosti ukázali ako zbytočné. Súčasťou skutočnej škody je aj ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Niekedy sa tieto náklady uvádzajú ako samostatná zložka popri skutočnej škode. Ušlý zisk je majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré , nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti (pravidelný priebeh vecí) odôvodnene očakávať. Skutočná škoda a ušlý zisk spolu predstavujú všetko škodu.

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti . Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti (príčinou) a vznikom škody (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku, teda to, že bez porušenia povinnosti (škodnej udalosti) by škoda nevznikla. Táto príčina je právne relevantná len vtedy, keď je priama a nie sprostredkovaná. Príčinná súvislosť je kategória prírodná a spoločenská. Má objektívnu povahu. Jej aplikácia v oblasti práva spočíva v skutkovom zistení. Príčinnú súvislosť spravidla dokazuje poškodený. V sú však upravené aj prípady, keď príčinnú súvislosť zákon predpokladá (. ). S kauzálnym nexom určitým spôsobom súvisí aj problematika predvídateľnosti škody, ktorá obmedzuje povinnosť nahradiť škodu len na predvídateľnú škodu a vylučuje zodpovednosť v rozsahu, v akom škodu nebolo možné predvídať. O nepredvídateľnosti škody pozri vo výklade o rozsahu škody.

Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie danej povinnosti, resp. osoba voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade porušenia záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej povinnosti. V prípade náhrady škody z porušenia mimozáväzkovej zákonom ustanovenej povinnosti môže byť oprávnenou osobou len ten, voči komu sa škodca dopustil porušenia tejto povinnosti. Rozsah

protiprávnosti ako základy predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým spôsobom lokalizovaný k určitým osobám. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je ten , kto podľa zákona za spôsobenú škodu zodpovedá. Touto zodpovednou osobou je ten ,kto porušil záväzok. Môže ňou byť dlžník alebo veriteľ, ale aj tretia osoba. Môže ním byť aj strana (dlžník, veriteľ), ktorá sama neporušila záväzok, a to vtedy ,a keď zodpovedá za správanie inej osoby. Ide najmä o prípady zodpovednosti za osobu použitú na splnenie(§ 331). V zásade platí, že v prípade porušenia povinnosti zo záväzku je ten, kto svoju povinnosť porušil, zodpovedný voči druhej zmluvnej strane. V ňom Najvyšší súd ČR dospel k záveru, že „porušenie zmluvnej povinnosti je protiprávnym úkonom aj vo vzťahu k poškodenému, ktorý nie je účastníkom zmluvy“(R 56/2004). Z neho vyplynul záver, že právo na náhradu škody môže mať aj tretia osoba, pokiaľ záväzok, ktorý bol porušený, mal dopad na právnu sféru poškodeného. Začiatok plynutia premlčacej doby pri práve na náhradu škody upravuje § 398. Ustanovenie je dispozitívne, a preto si zmluvné strany môžu dohodnúť aj iný zodpovednostný systém náhrady škody, prípadne ho modifikovať.

Celková škoda, ktorú si žalobca po čiastočnom späťvzatí uplatňuje v podanej protižalobe predstavuje sumu 8.197,50 eur. Táto suma pozostáva zo sumy 4.657,50 eur za vlnitý plech vo výmere 797,26 m2 a zo sumy 3540 eur za dva kusy železných vrát.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po preskúmaní vecí bolo preukázané, že a to jednak to, že bývalý konateľa žalobcu Y. F. uzavrel so žalovaným ústnu dohodu v súvislosti s uzatváraním zmluvy o dielo v tom zmysle, že pri rekonštrukcii priestorov si môže žalovaný vziať starý demontovaný plech, kovový šrot a že pričom táto skutočnosť bola aj zohľadnená pri stanovovaní ceny diela, ktoré mal žalovaný pre žalobcu vykonať v zmysle zmluvy zo dňa 19.05.2010 čo vyplýva to jednak zo sumarizácie a jednak z výpovede svedka N. Š..

Na druhej strane taktiež bolo preukázané, že reálne aj napriek uzavretej dohode, že žalovaný si mohol kovový šrot odviesť, si žalovaný z kovového šrotu a ani kovové vráta, tak ako to tvrdí žalobca nič neodviezol a neobdŕžal žiadnu finančnú náhradu. Nepochybne to vyplýva z výpovede svedkov, N. U. a iných vypočutých v pôvodnom konaní, ktorých výpovede sú identické.

Je teda zrejmé, že žalovaný sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania ( ani sa ho dopustiť nemohol), ktorým by spôsobil žalobcovi škodu, pretože v súvislosti vykonávaním diela žalovaným pre žalobcu v zmysle zmluvy zo dňa 19.05.2010 preukázateľne uzavretá dohoda v tom zmysle, že žalovaný si môže vziať s súvislosti vykonávanou s rekonštrukciou v zmysle zmluvy od dielo zo dňa 19.05.2010 po demontáži kovový šrot, pričom o jeho cenu bola ponížená cena samotného diela podľa uzavretej dohody. Dielo bolo preukázateľne vykonané, bola stanovená cena a bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti žalobcu za vykonané dielo žalovanému zaplatiť. Išlo o konanie pod sp. zn. .

Zároveň, tak ak je to vyššie uvedené bolo nepochybne preukázané, že ani fyzicky kovový šrot a vráta žalovaný nedoviezol z priestorov žalobcu, nepredal ho a neobdŕžal za neho žiadnu finančnú náhradu, teda nie je možné, aby mu vôbec nejakú škodu reálne spôsobil. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bolo preukázané, že v žiadnom prípade neboli zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za vznik škody a to žiadne z nich.

Pre úplnosť súd poukazuje, že tvrdenia žalobcu o odkazovaní na podaný znalecký posudok sú preto neopodstatnené a vzhľadom na nesplnenie iných predpokladov pre vznik škody je bezpredmetné vyčísľovanie ceny kovového šrotu a zisťovanie jeho množstva, skutočnosti ktoré boli sporné pretože ak nie je splnený čo i len jeden z predpokladov pre vznik škody nemožno hovoriť o jej vzniku.

Na základe uvedeného preto súd žalobu o náhradu škody ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka trov konania, súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V danom prípade súd o trovách rozhodol podľa tohto ustanovenia, s poukazom na zložitosť prípadu a potrebu právoplatného rozhodnutia o tlmočnom a znalečnom a následne o trovách štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. Odvolanie nie je prípustné proti tej časti v ktorom bola protižaloba žalovaného vylúčená na samostatné konanie a rozhodnutie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l b/ konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd I.stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/ f/ rozhodnutie súdu I.stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.