Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/22/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobkyne Y. Y., L.. XX.X.XXXX, J. S. D. XX, XXX XX J., zast. JUDr. Marta Šuvadová, Advokátska kancelária, Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému I.. E.O. Q., S., K. O. XX, XXX XX J., o zaplatenie 4.000 € s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.763,16 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 13.10.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie v časti o sumu 1.173,81 € z a s t a v u j e.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 1.521,94 € a iných trov vo výške 232,42 €, na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Marta Šuvadová, Advokátska kancelária, Floriánska 16, 040 01 Košice, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 10.9.2013 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 4.000 € s prísl. Svoj návrh odôvodnila tým, že 23.7.2012 udelila plnomocenstvo žalovanému ako advokátovi, aby v trestnom konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ Svidník (ďalej len „OR PZ Svidník“) pod sp. zn. ČVS: ORP-112/OVK-SK-2012 a následne v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , zastupoval jej syna C. Y.. Podľa vyjadrenia žalobkyne žalovaný toto právne zastúpenie prevzal a zároveň mu bola vyplatená záloha za poskytnutie právnych služieb vo výške 5.000 € v dvoch splátkach, a teda dňa 23.7.2012 suma 500 € a dňa 31.7.2012 suma 4.500 €.

Keďže žalobkyňa neskôr prejavila nespokojnosť s právnym zastupovaním svojho syna, k 12.10.2012 vypovedala žalovanému plnomocenstvo udelené 23.7.2012 a žiadala ho o vyúčtovanie prevzatej zálohy. Žalovaný reagoval takým spôsobom, že listom zo dňa 17.10.2012 oznámil, že vyúčtovanie zašle do 7 dní. Podľa žalobkyne žalovaný tak neučinil a listom z 23.10.2012 jej oznámil, že celú záležitosť považuje za vybavenú a že medzi nimi neexistujú žiadne záväzky. Žalobkyňa uviedla, že tento list žalovaného neobsahoval žiadne vyúčtovanie konkrétnych úkonov právnych služieb, z ktorého by bolo zrejmé aké úkony a v akej hodnote žalovaný vykonal.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa nebola spokojná s postupom žalovaného ako advokáta, dňa 6.12.2012 podala Slovenskej advokátskej komore (ďalej len „SAK“) sťažnosť, na ktorú táto reagovala listom zo dňa 26.6.2013, v ktorom jej oznámila, že vec bola postúpená Disciplinárnej komisii SAK.

Žalobkyňa uviedla, že aj napriek výzvam žalovaný nevyúčtoval prevzatú zálohu vo výške 5.000 €, aj napriek prevzatej zálohe nevykonával úkony riadne a včas a nespotrebovanú časť zálohy nevrátil. Žalobkyňa si v konaní uplatnila sumu 4.000 €, pretože vzala do úvahy skutočnosť, že aj keď nevie presne aké, ale predsa len niektoré úkony v trestnej veci jej syna žalovaný vykonal, a preto si voči nemu z titulu bezdôvodného obohatenia neuplatňuje nárok na vrátenie plnej sumy, ale poníženej o 1.000 €.

Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.000 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.000 € od 13.10.2012 do zaplatenia a taktiež aby ho zaviazal k náhrade trov konania.

Súd vo veci vydal dňa 13.12.2013 Platobný rozkaz č. k. -20, proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom dôvodil tým, že právne zastúpenie syna žalobkyne prevzal dňa 23.7.2012 a toho istého dňa sa osobne na OR PZ vo Svidníku informoval na jeho trestnú vec, ale keďže išlo o obzvlášť závažný zločin, C. Y. bol eskortovaný do Prešova, kde vycestoval aj žalovaný. Dňa 24.7.2012 žalovaný zastupoval obvineného v konaní pred Okresným súdom Prešov, kde sa rozhodovalo o väzbe menovaného, pričom žalovaný uviedol, že na toto konanie pripravil sľub obvineného. Súd vzal obvineného do väzby, proti čomu podal žalovaný ako obhajca sťažnosť, ktorú následne písomne zdôvodnil. Na žiadosť žalobkyne dňa 2.8.2012 navštívil žalovaný jej syna vo väznici v Prešove, kde mu bola poskytnutá informácia, že obvinený bol eskortovaný do väzenskej nemocnice v Trenčíne. V odpore žalovaný vymenoval ďalšie úkony, ktoré v prospech syna žalobkyne vykonal v dňoch 9.8.2012, 13.8.2012, 15.8.2012, 23.8.2012, 4.9.2012, 7.9.2012, 13.9.2012, 14.9.2012 a 9.10.2012. Išlo o návštevy klienta, písomné podania vo veci, nazretie do spisu a účasť pri výsluchu svedkov. Žalovaný tvrdil, že všetky úkony realizoval na základe podrobnej konzultácie so žalobkyňou, ktorá bola pred a po každom úkone o všetkom informovaná. Žalovaný vyslovil názor, že nespokojnosť žalobkyne sa prejavila vtedy, keď nedostala včas súhlas na návštevu svojho syna, ktorá sa mala konať 8.10.2012 a taktiež aj potom, čo ľudia z okolia žalobkyne mali údajne tvrdiť, že jej syn už mal byť dávno doma z väzenia. O týchto skutočnostiach žalovaný informoval aj syna žalobkyne, ktorého navštívil vo väzení a ten mu 15.10.2012 udelil plnomocenstvo, pretože mal byť s jeho obhajobou spokojný. Následne dňa 26.10.2012 žalovaný prevzal vypovedanie plnomocenstva zo strany žalobkyne, na ďalší deň jej zaslal celý spis a 23.10.2012 vyčíslil trovy konania. Žalovaný súčasne uviedol, že pri poskytovaní právnych služieb postupoval s náležitou starostlivosťou. Zároveň dodal, že synovi žalobkyne poskytol kvalitnú obhajobu a psychickú podporu. Okrem toho žalovaný uviedol, že v trestnej veci syna žalobkyne išlo o obzvlášť závažný zločin, a preto výšku odmeny považuje za adekvátnu a zároveň dojednanú. Navyše podotkol, že na základe jeho sťažnosti došlo k zrušeniu dôvodu kolúznej väzby jej syna.

K odporu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá argumentovala tým, že medzi ňou a žalovaným nebola uzavretá Zmluva o poskytovaní právnych služieb v písomnej forme a taktiež medzi nimi neexistovala žiadna dohoda o zmluvnej odmene. Podľa vyjadrenia žalobkyne až v liste zo dňa 23.10.2012 sa žalovaný prvýkrát zmieňuje o akejsi zmluvnej odmene. Žalobkyňa dodala, že jej nie známa výška zmluvnej odmeny a ani úkony, ktoré mali byť za túto odmenu poskytnuté. Žalobkyňa dodala, že zmluvná odmena by mala byť z dôvodu právnej istoty dohodnutá v písomnej forme a mal by byť zrejmý spôsob jej výpočtu. K tomu však medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo. Okrem toho žalobkyňa zastáva názor, že vzhľadom na to, že žalovaný neposkytoval právne služby jej synovi do úplného ukončenia veci, mala mu byť vyplatená len pomerná časť „dojednanej zmluvnej“ odmeny. Okrem toho žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný uvádza, že na základe jeho sťažnosti zo dňa 4.9.2012 Krajský súd v Prešove zrušil dôvod kolúznej väzby jej syna, avšak toto tvrdenie sa nezakladá na pravde a z tohto dôvodu je potrebné vysloviť pochybnosti o starostlivom a zodpovednom prístupe žalovaného pri poskytovaní právnych služieb.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov a podstatným obsahom trestného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. a zistil tento skutkový stav:

Dňa 23.7.2012 žalobkyňa ako matka obvineného C. Y. splnomocnila žalovaného ako advokáta na obhajobu jej syna. Žalovaný od nej prevzal sumu 500 €, o čom vystavil žalobkyni príjmový pokladničný doklad č. 25 s dátumom 23.7.2012. Dňa 31.7.2012 žalovaný vystavil žalobkyni ďalší príjmový pokladničný doklad č. 26 na sumu 4.500 €.

Skutočnosť, že žalobkyňa udelila plnomocenstvo žalovanému v trestnej veci jej syna vyplýva aj zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. (č. l. 6 spisu). Z predmetného spisu súd ďalej zistil, že 23.7.2012 žalovaný nazrel do súdneho spisu v čase od 15.35 do 15.55 hod. Dňa 24.7.2012 sa zúčastnil výsluchu obvineného C. Y., ktorý na súde trval od 13.00 hod do 13.50 hod. Toho istého dňa obvinený predložil písomný sľub. Žalovaný bol prítomný aj pri výsluchu D. C. v čase od 13.55 hod do 14.40 hod. Dňa 30.7.2014 sudca pre prípravné konanie vydal príkaz na premiestnenie a eskortu C. Y. do Nemocnice pre odsúdených a obvinených v Trenčíne, kde bol premiestnený dňa 31.7.2012 a po ukončení liečby bol vrátený do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Prešove dňa 6.8.2012. Dňa 14.8.2012 žalovaný ako obhajca podal sťažnosť proti uzneseniu z 24.7.2012 o vzatí C. Y. do väzby. Dňa 23.8.2012 bol žalovaný prítomný na výsluchoch na Okresnom súde Prešov v čase od 9.00 hod. do 10.10 hod. a následne od 10.30 hod. do 10.55 hod. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. z 23.8.2012 bol dôvod väzby u syna žalobkyne rozšírený aj o § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (kolúzna väzba). Dňa 5.9.2012 bola Okresnému súdu Prešov doručená sťažnosť žalovaného proti uzneseniu z 23.8.2012. O sťažnosti rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 6.9.2012 tak, že dôvodu kolúznej väzby C. Y. sa nedotkol, o čom svedčí aj oznámenie Krajského súdu v Prešove zaslané Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov zo dňa 6.9.2012, podľa ktorého u C. Y. trvajú dôvody kolúznej a pokračovacej väzby. Dňa 9.10.2012 žalovaný nazrel do súdneho spisu v čase od 13.05 hod. do 13.30 hod. Dňa 23.10.2012 žalobkyňa splnomocnila JUDr. Martu Šuvadovú na zastupovanie jej syna v danej trestnej veci.

Žalobkyňa vypovedala žalovanému plnomocenstvo ku dňu 12.10.2012 a dňa 17.10.2012 žalovaný písomne prisľúbil, že vyúčtovanie za úkony právnej služby zašle do 7 dní.

Listom zo dňa 23.10.2012 žalovaný žalobkyni oznámil, že za poskytovanie právnych služieb v trestnej veci jej syna stíhaného za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), b), c), d) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona vedenej na OR PZ Svidník pod sp. zn. ČVS:ORP-112/OVK- SK-2012 a následne na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , bola podľa § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) dohodnutá zmluvná odmena vo výške 5.000 €. V uvedenom podaní žalovaný žalobkyni oznámil, že dňa 11.10.2012 bezdôvodne zrušila zastupovanie svojho syna, ktorý podľa jeho udania mal aj naďalej záujem o jeho služby. Navyše podotkol, že na základe jeho podaní bola C. Y. zrušená kolúzna väzba. Žalovaný súčasne žalobkyni oznámil, že tým považuje celú záležitosť za vybavenú.

Dňa 6.12.2012 žalobkyňa podala na žalovaného sťažnosť na SAK, v ktorej uviedla okolnosti prípadu, a teda, že žalovanému odovzdala sumu 5.000 € ako zálohu na obhajobu jej syna. Keďže nebola spokojná s jeho právnymi službami, plnomocenstvo vypovedala a žalovaného požiadala o vyúčtovanie trov, ktoré jej však žalovaný nepredložil.

Na sťažnosť žalobkyne reagovala SAK, ktorá v liste z 18.4.2013 uviedla, že vec postúpila Disciplinárnej komisii SAK na ďalšie konanie.

Na pojednávaní žalobkyňa trvala na dôvodoch žaloby a vyjadrila sa ku všetkým skutočnostiam za účelom ozrejmenia súvislostí. Uviedla, že hoci pokladničné doklady na celkovú sumu 5.000 € boli zo strany žalovaného vystavené 23.7.2012 a 31.7.2012, v skutočnosti k prevzatiu a odovzdaniu celkovej sumy došlo aj v iných dňoch, a to tak, že 23.7.2012 bola žalovanému odovzdaná suma 500 €, dňa 24.7.2012 suma 3.000 € a dňa 31.7.2012 suma 1.500 €. Okrem toho uviedla, že s manželom poskytli žalovanému na jeho požiadanie aj ďalšiu sumu vo výške 10.000 € za poskytovanie právnych služieb, ale že tieto peniaze im žalovaný napokon dňa 17.10.2012 vrátil. Na túto sumu si museli vziať úver zo Slovenskej sporiteľne, o čom predložili súdu dôkaz. Taktiež im žalovaný mal predtým oznámiť, nech si pripravia ďalšiu sumu 20.000 € na obhajobu ich syna, ale k odovzdaniu a prevzatiu tejto sumy už nedošlo. Žalobkyňa tvrdila, že medzi nimi nebola uzavretá žiadna písomná zmluva a ani nebola dohodnutá žiadna zmluvná odmena a že dosiaľ nevie za čo žalovanému ako advokátovi platila, pričom vždy, keď mu odovzdávala peniaze nepýtala sa ho načo budú použité a ani žalovaný ju o tejto skutočnosti neinformoval. Peniaze mu odovzdala, pretože šlo o jej syna. Po zrušení plnej moci sa snažila vec riešiť zmierne, avšak bezúspešne. Jej právna zástupkyňa dodala, že žalobkyňa rešpektuje každý úkon, ktorý

žalovaný vykonal v prospech jej syna, ale dosiaľ nevie, aké úkony to boli a aká odmena za ne žalovanému patrí.

Žalovaný na pojednávaní nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne. V zhode s ňou však tvrdil, že žiadna písomná zmluva o poskytovaní právnych služieb nebola medzi nimi uzatvorená. Na rozdiel od žalobkyne tvrdil, že táto bola o každom úkone vopred ako aj po ňom informovaná, ale keďže sa nedalo určiť koľko bude obhajoba stáť, prevzal od nej a jej manžela celkovo sumu 5.000 € a taktiež aj sumu 10.000 €, ktorú im neskôr vrátil. Okrem toho tvrdil, že dokáže vyšpecifikovať hodnotu úkonov, ktoré v prospech syna žalobkyne vykonal, ale len v celkovej hodnote 5.000 €. Na pojednávaní dňa 15.10.2014 sa však nevedel vyjadriť k odmene za každý jednotlivý úkon. Napokon súhlasil, že odmenu za úkony právnej služby, ktoré poskytol C. Y., vypočíta podľa tarify v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Žalovaný súčasne tvrdil, že listy, ktoré mu písal syn žalobkyne z väzenia svedčia o tom, že obvinený bol s jeho obhajobou spokojný. Žalovaný o tom predložil súdu dôkazy zo dňa 17.8.2012 a 10.9.2012. Súd konštatuje, že obsahom týchto listov je bežná komunikácia medzi obhajcom a obvineným.

V priebehu konania podaním doručeným súdu 4.11.2014 žalovaný predložil prehľad úkonov vykonaných v trestnej veci C. Y. s údajmi o výške odmeny za ten - ktorý úkon. Žalovaný predložil súdu Tabuľku č. 1 (č. l. 60 spisu), v ktorej uviedol prehľad 18 úkonov vykonaných v období od 23.7.2012 do 9.10.2012 v celkovej sume 1.287,60 €. Zároveň predložil súdu Tabuľku č. 2 (č. l. 62 spisu). V tejto tabuľke vyčíslil celkovú odmenu na sumu 3.390,51 €, pričom za 18 úkonov vykonaných od júla do októbra 2012 účtoval odmenu vo výške 858,60 €, za 10 úkonov od júla do októbra 2012 účtoval odmenu vo výške 477 € a za jednanie s vyšetrovateľom a riaditeľom ohľadom nezaslania pozvánky na návštevu do väznice z 8.10.2012 účtoval odmenu v sume 47,70 €. Okrem toho žalovaný v Tabuľke č. 2 účtoval 47 x režijný paušál v sume 7,63 € za úkony od 1.1.2012 do 31.12.2012 v celkovej sume 358,61 €, náhradu cestovného za jednu cestu Bardejov - Svidník - Prešov a späť a za zvyšné cesty na trase Bardejov - Prešov a späť (v počte 11 za obdobie od 24.7.2012 do 15.10.2012) v celkovej sume 340,01 € a náhradu za stratu času v celkovej sume 686,12 €.

V priebehu konania žalovaný predložil aj „Potvrdenie o predvedení klienta“, z ktorého vyplýva, že v dňoch 9.8.2012, 15.8.2012, 23.8.2012, 30.8.2012, 14.9.2012, 26.9.2012, 9.10.2012 a 15.10.2012 vykonal 8 návštev obvineného C. Y. vo väzení a zároveň predložil súdu plnomocenstvo z 15.10.2012, ktoré mu mal udeliť C. Y..

K Tabuľke č. 1 sa vyjadrila aj žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a uviedla, že úkony, ktoré v nej žalovaný spolu s odmenou za ne uviedol, vedia akceptovať, až na nesprávnosť výpočtu, keď správne by mala odmena za tieto úkony predstavovať sumu 1.068,18 €, a nie 1.287,60 €. K tomu predložila súdu dôkaz v podobe vlastných výpočtov.

Pokiaľ ide o Tabuľku č. 2, k tejto žalobkyňa uviedla, že neuznávajú 28 úkonov uvedených žalovaným, ale že žalobkyňa sa s ním stretla len 8 krát a že len 4 z týchto stretnutí možno kvalifikovať ako rokovanie s klientom. Ide o rokovania v dňoch 31.7.2012, 23.8.2012, 30.8.2012 a 14.9.2012, každý úkon po 31,79 € vrátane režijných paušálov po 7,63 €, v celkovej sume 157,68 €. Pokiaľ ide o vyúčtované cestovné náhrady a náhradu za stratu času, toto nespochybňujú s výnimkou cesty z Bardejova do Prešova a späť dňa 2.8.2012, pretože ako vyplýva z potvrdenia väznice, v tento deň žalovaný neuskutočnil návštevu C. Y.. Podľa žalobkyne by teda cestovné náhrady a náhrada za stratu času žalovaného mali spolu predstavovať sumu 947,95 €.

Podľa vyúčtovania predloženého žalobkyni v priebehu konania táto uviedla, že celkovo by žalovanému patrilo za poskytnutie právnych služieb 2.173,81 €. Zároveň uviedla, že zo sumy 5.000 € žalovali len sumu 4.000 € a že návrh o sumu 1.173,81 € tým berie späť, s čím žalovaný súhlasil.

Žalobkyňa zároveň žiadala, aby jej bola priznaná plná náhrada trov konania, aj keď žalobu vzala čiastočne späť. Bolo to však dôsledkom a zavinením správania žalovaného, ktorý vyúčtovanie trov právneho zastúpenia syna žalobkyne predložil až v priebehu konania. Keďže pre tento nedostatok nevedela ustáliť výšku žalovanej sumy, nemôže znášať trovy konania ani v časti späťvzatia žaloby a čiastočného zastavenia konania.

Žalovaný k uvedeným tvrdeniam žalobkyne uviedol, že odmenu, ktorú v predložených Tabuľkách č. 1 a č. 2 vyúčtoval v celkovej sume 4.678 € považuje za adekvátnu a zároveň v záverečnej reči dodal, že suma 5.000 €, ktorú mu žalobkyňa odovzdala bola zmluvne dohodnutá, pretože ak by tomu tak nebolo, žiadne peniaze by mu neodovzdala. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a nahradiť trovy konania.

Súd vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom vychádzal z tejto právnej úpravy:

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase poskytovania právnych služieb žalovaným výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len „výpočtový základ“).

Podľa § 2 ods. 1 a 2 citovanej vyhlášky pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvná odmena sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena), b) paušálnou sumou (paušálna odmena), c) podielom na hodnote veci (podielová odmena), d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.

Podľa § 12 ods. 3 písm. c) citovanej vyhlášky pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu.

V danom prípade bol C. Y. obvinený z obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. a) až d) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona, za čo mu hrozil trest odňatia slobody od 10 do 15 rokov.

Podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, d) vypracovanie právneho rozboru veci okrem trestnoprávnej veci, e) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, f) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo rokovania s klientom, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, sa preukazuje potvrdením príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.

Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na obnovu konania, d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania.

Podľa § 14 ods. 4 citovanej vyhlášky odmena vo výške jednej tretiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ak nepresiahne jednu hodinu, b) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, ak nepresiahne jednu hodinu.

Podľa § 14 ods. 6 citovanej vyhlášky ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.

Podľa § 14 ods. 8 citovanej vyhlášky za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

Podľa § 15 citovanej vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa § 18 ods. 2, 4 a 5 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom v relevantnom čase (ďalej len „zákon o advokácii“) advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

Podľa § 24 ods. 1 a 3 zákona o advokácii advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

Súd mal za preukázané, že žalobkyňa udelila 23.7.2012 žalovanému ako advokátovi plnú moc na účely obhajoby jej syna stíhaného za obzvlášť závažný zločin. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná, takisto ani skutočnosť, že žalovaný prevzal od žalobkyne na tento účel celkovo sumu 5.000 €, o čom svedčia výpovede účastníkov konania, ako aj príjmové pokladničné doklady z 23.7.2012 na sumu 500 € a z 31.7.2012 na sumu 4.500 €.

Žalobkyňa nebola spokojná s poskytovaním právnych služieb zo strany žalovaného, a preto mu ústne 12.10.2012 vypovedala plnú moc a následne ho žiadala o vyúčtovanie trov za poskytnuté právne služby, čo žalovaný 17.10.2012 prisľúbil, ale v liste z 23.10.2012 vyúčtovanie za poskytnuté právne služby nepredložil, pričom sa obmedzil na konštatovanie, že odmena vo výške 5.000 € bola dohodnutá a že celú vec považuje týmto za vybavenú.

Vyúčtovanie právnych služieb žalovaný predložil až v priebehu konania dňa 4.11.2014.

Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania nebola písomne uzavretá žiadna zmluva, predmetom ktorej by bolo poskytovanie právnych služieb žalovaným.

Spornou medzi účastníkmi konania bola otázka povahy, resp. charakteru odmeny za poskytnuté právne služby, keď žalobkyňa tvrdila, že odmena nebola dohodnutá a žalovaný tvrdil, že odmena vo výške 5.000 € dohodnutá bola.

Keďže v danej veci neexistuje písomná zmluva a žalovaný ako advokát po ukončení právneho zastúpenia nevyúčtoval žalobkyni odmenu za poskytnuté právne služby a ani jej neuviedol, ktoré úkony v prospech jej syna vykonal, keďže tak učinil až na pojednávaní, súd vychádzal z § 24 ods. 3 zákona o advokácii, podľa ktorého ak nedôjde medzi advokátom a klientom k dohode, platí sa tarifná odmena.

Vzhľadom na to, že otázka dohody o odmene bola medzi účastníkmi konania sporná, súd musel vyhodnotiť tvrdenia účastníkov konania a zaujať svoj právny názor. V danom prípade prisvedčil tvrdeniam žalobkyne o neexistencii dohody o zmluvnej odmene, pričom prihliadal na slabšie postavenie žalobkyne, ktorá bola spotrebiteľom právnej služby. Tá pritom tvrdila, že ani do podania žaloby nevedela za ktoré úkony právnej služby a v akej výške platila odmenu, ktorú vopred žalovanému zaplatila v sume 5.000 €. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii je advokát povinný spotrebiteľa právnej služby informovať vopred o úkone a odmene zaň. Žalobkyňa v priebehu celého konania tvrdila, že o vykonaných úkonoch a odmenách zaň nebola zo strany žalovaného informovaná. V prospech žalobkyne pritom vyznieva aj konanie samotného žalovaného, ktorý jej nepredložil vyúčtovanie v liste z 23.10.2012. Napokon ani na pojednávaní dňa 13.10.2014 žalovaný nevedel špecifikovať úkony právnej služby vykonané v trestnej veci C. Y., pričom zároveň nevedel uviesť výšku odmeny za ne.

Podľa názoru súdu uvedené zistenia svedčia jednoznačne pre záver o tom, že medzi žalobkyňou ako klientom a žalovaným ako advokátom nedošlo k dohode o výške odmeny za poskytnutie právnych služieb, pričom za dohodu v okolnostiach tohto prípadu nemožno považovať bez ďalšieho to, že žalobkyňa odovzdala žalovanému sumu 5.000 €, ako tvrdil žalovaný. Odovzdanie tejto sumy žalobkyňou žalovanému súd vyhodnotil ako preddavok v zmysle § 24 ods. 1 zákona o advokácii, aj keď o primeranosti tohto preddavku možno mať, a to vzhľadom na konečné vyúčtovanie, dôvodné pochybnosti.

Súd teda uzavrel, že odmena za poskytovanie právnych služieb nebola medzi účastníkmi dohodnutá, a preto ju bolo potrebné ustáliť podľa tarify.

Súd zastáva názor, že žalobkyňa bola v tomto prípade spotrebiteľom právnej služby, čo vyplýva z toho, že ako fyzická osoba - matka obvineného C. Y. splnomocnila žalovaného k poskytovaniu právnych služieb. Je nepochybné, že žalobkyňa nekonala v rámci podnikania, ale využitie právnej služby malo výlučne súkromný a osobný charakter. Takáto definícia žalobkyne ako spotrebiteľa právnej služby zodpovedá aj judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (napr. rozsudok vo veci C-464/01, Johann Gruber v. Bay Wa AG z 20. januára 2005).

Hoci žalobkyňa je v tomto prípade spotrebiteľom, pri interpretácii znenia § 18 ods. 4 zákona o advokácii súd nepostupoval prísne formálne, ale vychádzal z materiálneho aspektu ochrany práv a v tej súvislosti bral zreteľ na zmysel a podstatu tohto ustanovenia, ktoré má chrániť klienta ako slabšiu stranu vo vzťahu k advokátovi, ktorý je znalý práva. To znamená, že súd neuzavrel, že žalovanému ako advokátovi odmena za poskytnutie právnych služieb nepatrí vôbec, keďže nebolo preukázané, aby žalobkyňu informoval o odmene za každý úkon. Na druhej strane nebol preukázaný ani opak. V záujme skutočného hľadania spravodlivosti súd vzal do úvahy tvrdenia žalobkyne, ktorá nespochybňovala poskytnutie niektorých úkonov právnej služby a nespochybňovala ani to, že za poskytnutie relevantných úkonov právnych služieb žalovanému odmena patrí.

Na základe uvedeného súd vyhodnotil, že žalovaný ako advokát mal nárok na odmenu za tieto úkony právnej služby: Prevzatie a príprava zastúpenia z 23.7.2012, preštudovanie spisu na OR PZ Svidník 23.7.2012, preštudovanie spisu na OS Prešov 23.7.2012, účasť na pojednávaní 24.7.2012, vypracovanie a doručenie písomného sľubu 24.7.2012, účasť na pojednávaní 23.8.2012, výsluch svedkov 13.9.2012, preštudovanie spisu na OS Prešov 9.10.2012 od 13.05 hod. do 13.30 hod. T. j. 8 x 95,37 € čo činí 762,96 €.

Tieto úkony si žalovaný vyúčtoval v sume 95,37 € vychádzajúc z § 12 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., aj keď správne by mal nárok na vyššiu odmenu, a teda 1/6 výpočtového základu. Išlo totiž o zastupovanie vo veci obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon umožňoval uložiť trest odňatia slobody od 10 do 15 rokov. Žalovaný tak pri vyúčtovaní mal vychádzať z § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky. Keďže žalovaný si výšku odmeny vyúčtoval vychádzajúc z § 12 ods. 3 písm. b) vyhlášky, teda v nižšej sume, než by mu patrila, aj pri priznaní odmeny za ďalšie úkony právnej služby súd vychádzal z takto určenej základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, teda zo sumy 95,37 €.

Žalobkyňa v tomto prípade namietala úkon vykonaný 9.10.2012 (nazretie do spisu) a tvrdila, že za tento úkon odmena žalovanému nepatrí, pretože už bola vypovedaná plná moc. Akceptovala však úkon

vykonaný toho istého dňa neskôr (rokovanie s klientom od 13.40 hod. do 14.15 hod.), a preto súd žalovanému uznal vykonanie tohto úkonu, ako aj odmenu zaň. Navyše v konaní žalobkyňa tvrdila, že k vypovedaniu plnomocenstva ústne došlo až 12.10.2012, to znamená, že až po poskytnutí právnej služby, ktorú odmietala uznať.

Súd konštatuje, že žalovaný mal v zmysle § 14 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. nárok na 1 základnej sadzby tarifnej odmeny za úkony: sťažnosť proti väzbe 13.8.2012 a sťažnosť proti kolúznej väzbe zo 4.9.2012, každý úkon po 47,70 €. T. j. 2 x 47,70 € čo činí 95,40 €.

Nárok na 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny mal žalovaný v zmysle § 14 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za úkony, ktoré sám vyčíslil v Tabuľke č. 1 (doručené súdu 4.11.2014): rokovanie s klientom 9.8.2012 od 11.17 hod. do 11.30 hod., rokovanie s klientom 15.8.2012 od 14.48 hod. do 15.35 hod., rokovanie s klientom 23.8.2012 od 11.10 hod. do 11.28 hod., rokovanie s klientom 14.9.2012 od 10.35 hod. do 10.55 hod. a rokovanie s klientom 9.10.2012 od 13.40 hod. do 14.15 hod. Ide o úkony, ktoré žalovaný realizoval v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, čo vyplýva aj z potvrdenia tohto ústavu z 22.10.2014. Z tohto potvrdenia zároveň vyplýva, že žalovaný vykonal aj ďalšie rokovania s klientom, avšak za tieto si nevyúčtoval odmenu, a preto sa nimi súd ďalej nezaoberal. Žalovaný si vyúčtoval aj odmenu za úkon rokovanie s Y. a K. z 20.9.2012, avšak žalobkyňa tvrdila, že k tomuto úkonu došlo 30.8.2012 a tento uznala. Žalovaný si vyúčtoval aj odmenu za úkon rokovanie s Y. a jasnovidcom august 2012, avšak tento žalobkyňa neuznala. Uznala však odmenu za iné úkony, a teda rokovania medzi ňou a žalovaným z 31.7.2012, 23.8.2012 a 14.9.2012 (jej vyjadrenie k Tabuľke č. 2, č. l. 77 spisu), o ktorých sa žalovaný nezmienil, a preto súd nepristúpil k formálnemu posúdeniu tohto úkonu (rokovanie v prítomnosti jasnovidca) a odmenu za tento úkon mu priznal berúc do úvahy aj skutočnosť, ktorá nebola medzi účastníkmi konania sporná, a teda, že stretnutie v prítomnosti jasnovidca sa uskutočnilo. V tomto prípade žalovanému patrila odmena za 7 úkonov x 31,80 €, čo činí 222,60 €.

Za tieto úkony v počte 17 patril žalovanému aj režijný paušál, a teda 17 x 7,63 €, čo činí 129,71 €.

Pokiaľ ide o cestovné náhrady za použitie motorového vozidla 1 x na trase Bardejov - Svidník - Prešov a späť dňa 23.7.2012 a 11 x na trase Bardejov - Prešov a späť v dňoch 24.7.2012, 2.8.2012, 9.8.2012, 15.8.2012, 23.8.2012, 13.9.2012, 14.9.2012, 26.9.2012, 8.10.2012, 9.10.2012, 15.10.2012, tieto si žalovaný vyčíslil v celkovej sume 340,01 € (pri základnej náhrade za 1 km vo výške 0,183 €, 7 l spotrebe na 100 km a 1,40 € pri cene za liter pohonných hmôt).

Žalovaný síce nepredložil doklady potrebné k prevereniu tohto vyúčtovania (technický preukaz od osobného motorového vozidla), ale žalobkyňa nespochybňovala vykonanie uvedených ciest a tieto uznala, pričom napokon uznala aj cestovné náhrady žalovaného za cestu absolvovanú 2.8.2012, keď jej syn bol v tom čase eskortovaný do nemocnice v Trenčíne, a teda vo väznici v Prešove sa nenachádzal. Uznala však, že žalovaný cestu do Prešova absolvoval.

Žalobkyňa po predložení vyúčtovania žalovaným uznala aj právo žalovaného na náhradu za stratu času za vyššie absolvované cesty v celkovej sume 686,12 € (pri 12,71 € za každú aj začatú polhodinu, čo je 1/60 zo 763 €, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal právo na zaplatenie sumy 2.236,84 € za poskytnutie právnych služieb synovi žalobkyne. Z celkovej sumy 5.000 €, ktorú od žalobkyne žalovaný prevzal, si žalobkyňa v konaní uplatňovala len nárok na zaplatenie sumy 4.000 €, neuplatňovala si nárok na zaplatenie sumy 1.000 €, keďže o tejto sa domnievala, že žalovanému titulom poskytnutia právnych služieb patrí.

V priebehu konania žalobkyňa vzala žalobu o sumu 1.173,81 € späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Podľa názoru žalobkyne táto suma predstavovala odmenu, ktorá žalovanému popri sume 1.000 € patrila. Žalovaný s tým súhlasil.

Podľa § 96 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný,

ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa na druhom pojednávaní vzala svoj návrh čiastočne späť a žalovaný s tým súhlasil, v súlade s § 96 OSP súd konanie v časti o sumu 1.173,81 € zastavil.

Zároveň súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 63,03 €. Táto suma predstavuje rozdiel medzi tou časťou nároku, ktorú súd ustálil, že žalovanému patrila titulom poskytnutia právnych služieb a sumou, ktorú žalobkyňa domnievajúc sa, že žalovanému patrí, vzala späť (1.236,84 € mínus 1.173,81 €).

Na základe uvedených skutočností súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.763,16 €, žalobu v časti 63,03 € zamietol a konanie v časti o sumu 1.173,81 € zastavil.

Súd považuje za potrebné dodať, že nárok žalobkyne na zaplatenie sumy vo výške 2.763,16 € je potrebné kvalifikovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniklo tým, že žalovaný prijal celkové plnenie v sume 5.000 € za poskytnutie právnych služieb, avšak právny nárok mal len na plnenie v sume 2.236,84 €. Z tohto dôvodu je žalovaný povinný sumu vo výške 2.763,16 € zaplatiť žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v plnení bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Žalobkyňa súčasne žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu spolu s 9 % úrokom z omeškania. Pokiaľ ide o počiatok omeškania 13.10.2012, ten počítala odo dňa nasledujúceho po ústnom vypovedaní plnomocenstva, ku ktorému došlo 12.10.2012, keď žalovaného požiadala o vyúčtovanie trov právneho zastúpenia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Tá bola k 13.10.2012 vo výške 1%.

Z tohto dôvodu súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2, prvej vety § 146 ods. 2 a § 151 ods. 1 OSP.

Žalobkyni priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 1.521,94 € a iných trov (súdny poplatok) v sume 232,42 €.

Pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia súd vychádzal z vyhlášky č. 655/2004 Z. z, a to z § 1 ods. 3, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 a zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

Pri výpočte pomeru úspechu účastníkov v konaní pre účel rozhodnutia o trovách konania súd vychádzal zo stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods.1 OSP), pričom prisúdená žalovaná suma s kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 3.304,13 € (t.j. istina vo výške 2.763,16 €, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.763,16 € od 13.10.2012 do 15.12.2014 vo výške 540,97 €), neprisúdená (zamietnutá) suma vo výške 63,03 € a čiastočné späťvzatie v časti 1.173,81 €. Vzhľadom na to, že konanie v časti o sumu 1.173,81 € bolo zastavené pre správanie žalovaného, ktorý až v priebehu konania vyúčtoval odmenu za poskytnuté právne služby, súd priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania aj v tejto časti.

Žalobkyňa tak bola v konaní úspešná v časti 98,42 % a žalovaný v časti 1,58 %.

Vychádzajúc z uvedeného pomeru úspechu účastníkov vznikol žalobkyni nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku v rozsahu 96,84 % (98,42 % - 1,58 %). Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 240,00 € a z trov právneho zastúpenia za šesť úkonov právnej služby po 151,05 € (príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, podanie zo dňa 28.11.2013, podanie zo dňa 07.03.2014, účasť na pojednávaní dňa 15.10.2014 a dňa 27.11.2014), trikrát paušálnej náhrady po 7,81 €, trikrát paušálnej náhrady po 8,04 €, to všetko zvýšené o DPH v sume 220,98 €, t. j. v celkovej sume 1.325,88 €. Právna zástupkyňa žalobkyne si taktiež uplatnila cestovné náhrady vo výške 84,94 €, ktoré pozostávajú z cesty na pojednávanie trasa Košice - Bardejov a späť dňa 15.10.2014 vo výške 42,80 € a dňa 27.11.2014 vo výške 42,14 € a náhradu za stratu času celkovo vo výške 160,80 € (dňa 15.10.2014 - 6 polhodín po 13,40 €, dňa 27.11.2014 - 6 polhodín po 13,40 € v zmysle § 17 ods.1 vyhlášky). Trovy tak predstavujú sumu 1.521,94 € (96,84 % z 1.571,60 €) z titulu trov právneho zastúpenia a sumu 232,42 € (96,84 % z 240,00 €) z titulu zaplateného súdneho poplatku.

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.