Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-90-2014.pdf
PDF · 83.03 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/90/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko a. s., Hodžova 11, Žilina, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká s. r. o., Žabotova 2/B, Bratislava proti žalovanému: G. Q., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom W. XX, V. - K. B., zastúpenému opatrovníčkou Q. Q., bytom W. XX, V. - K. B., o zaplatenie 112,39 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12. 03. 2014, č. k. 14C/19/2013-146 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 16. 12. 2008 uzavreli účastníci zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb a dodatok k tejto zmluve. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, aké operácie boli realizované na predmetnom účte, vrátane vkladov a výberov žalovaného. Vklady žalovaného predstavovali sumu 559,58 Eur a výbery sumu 545,68 Eur. Z vyjadrení žalobcu, aj z rozhodovacej praxe súdu v obdobných veciach je zrejmé, že debetný zostatok vznikol v dôsledku toho, že banka zaťažila predmetný účet o inkaso poplatkov v zmysle sadzobníka, resp. inkaso zrážkovej dane z úrokov. Podstatnou okolnosťou pre posúdenie veci je odstúpenie žalobcu od zmluvy na základe listinu z 30. 06. 2011. V takom prípade sa zmluva zrušuje od počiatku a tým zanikajú aj práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, pričom iné dojednanie by súd musel vyhodnotiť ako neplatné s poukazom na § 54 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Sám žalobca naformuloval znenie zmluvy a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie týkajúce sa odstúpenia od zmluvy, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď). Pre takýto právny vzťah potom platí režim § 457 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého je každý povinný vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo podľa zmluvy dostal. Preto aj žalobca môže žiadať len vrátenie súm, ktoré poskytol žalovanému bez akýchkoľvek vedľajších plnení z titulu poplatkov, úrokov, resp. zmluvných pokút. Keďže bolo preukázané, že vklady, ktoré realizoval žalovaný sú vyššie ako výbery, žalovaný nemá povinnosť vrátiť žalobcovi žiadnu sumu, a preto žaloba ako nedôvodná bola zamietnutá.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalobca uvádza, že zmluva o bežnom účte patrí medzi tzv. absolútne obchody. Ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, teda aj v prípade, ak majiteľom účtu bude fyzická osoba - nepodnikateľ. Podľa čl. I bod 3 všeobecných obchodných podmienok sú tieto súčasťou zmluvy a podľa čl. I bod 7 za poskytovanie bankových produktov a služieb a úkony s nimi súvisiace je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov banky v platnom znení. Ak vznikne na účte debetný zostatok, resp. je prekročené povolené čerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu. Banka je tiež oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy. Žalovaný porušil zmluvu. Jeho účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu. Žalobca preto listom zo dňa 30. 06. 2011 od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného na úhradu príslušného debetného zostatku. V tomto konaní sa žalobca domáha sumy rovnajúcej sa výške debetného zostatku, ktorý zostal neuhradený v sume 90,32 Eur a ktorý pozostáva z nedoplatkov na poplatkoch a úrokoch a sankčného úroku (zmluvnej pokuty) vo výške 22,70 Eur. Podľa žalobcu súd prvého stupňa nesprávne aplikoval právny predpis na daný právny vzťah, pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, a to Občiansky zákonník, napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte je uzatvorená medzi bankou a klientom v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka a patrí medzi absolútne obchody. Žalobca ďalej uvádza, že právna úprava odstúpenia od zmluvy je v Obchodnom zákonníku komplexnou, a preto sa ustanovenia Občianskeho zákonníka nepoužijú. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil v tom zmysle, že na všetky nároky plynúce zo spotrebiteľských zmlúv majú byť aplikované výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale tak, že len ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú jednostranne kogentné, tzn. aj voči Obchodnému zákonníku. Zákonodarca nemal v úmysle určiť jednostrannú kogentnosť Občianskeho zákonníka un block, ale len jednostrannú kogentnosť úpravy spotrebiteľských zmlúv. Nárok žalobcu je preto plne v súlade s citovanými právnymi predpismi a namietané tvrdenie súdu, že odstúpenie od zmluvy a účinky s tým spojené sa v tomto prípade riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O. s. p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.
Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, vo veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 16. 12. 2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 citovaného zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Podľa ust. § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenia.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z vykonaného dokazovania je nepochybne zrejmé, že účastníci konania uzatvorili dňa 16. 12. 2008 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb v spojení s jej dodatkom, obsahom ktorej bola zmluva o zriadení rastového osobného účtu. Podľa čl. I bod 2 zmluvy bol prijatý návrh na vydanie a používanie platobnej karty Maestro s denným limitom 10 000 Sk a podľa čl. I bod 3, došlo aj k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní elektronického bankovníctva s potvrdením žalovaného o prevzatí zapečatenej a neporušenej obálky s bezpečnostnými a identifikačnými údajmi pre prístup k službe e- banka s gridkartou.
Žalobca dňa 11. 07. 2011 odstúpil od zmluvy z dôvodu ním tvrdeného podstatného porušenia zmluvných podmienok.
V konaní nebolo sporné, že vklady žalovaného v súvislosti s takto uzatvorenou zmluvu v prospech žalobcu predstavovali sumu 559,58 Eur a jeho výbery tvorili sumu 545,68 Eur. Uvedené vyplynulo z predložených listinných dôkazov, ktorými sú výpisy z účtu (č. l. 69 a nasl.). Debetný zostatok, ktorý je uplatňovaný v tomto konaní, pozostáva z nedoplatkov na poplatkoch a úrokoch a sankčného úroku (zmluvnej pokuty) spolu vo výške 112,39 Eur.
Právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený inak v Obchodnom zákonníku, ako aj v Občianskom zákonníku. Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, na ktoré už vyššie odvolací súd poukázal. Je potrebné ďalej konštatovať, že zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, tzn., či ide o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a práve v tomto smere ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje zmluvné (a teda i právne) postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve a taktiež je táto ochrana zakotvená v citovanom ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Tieto právne predpisy zaručujú prednostnú aplikáciu tých právnych predpisov na spotrebiteľský vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie práve za účelom dodržania princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľa v právnom vzťahu s dodávateľom.
Odstúpením od uzatvorenej zmluvy zo strany žalobcu sa zmluva v súlade s občianskoprávnou úpravou od začiatku zrušila a žalobca z takto zrušenej zmluvy nemôže voči žalovanému uplatňovať sankčný úrok, dohodnuté zmluvné úroky, vrátane poplatkov za bežný účet. Zo zrušenej zmluvy vzniklo žalobcovi právo domáhať sa voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad upravených § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, na čo správnym spôsobom poukázal aj súd prvého stupňa. Keďže realizované vklady zo strany žalovaného prevyšovali jeho výbery z účtu, žalobe s ohľadom na uvedené nebolo možné vyhovieť.
So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.