Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-117-2012.pdf
PDF · 114.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/117/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: EURO PROVIDIUS a.s., so sídlom Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 35 962 682, právne zast. JUDr. Marianom Ďuranom, PhD., advokátom so sídlom Tajovského 5, Žilina, proti odporkyni: X. I., X..Č.. XXXXXX/XXXX, I. G. XXX, A., štátny občan SR, o zaplatenie 806,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 546,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 546,30 eur od 03.06.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
III. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 42 eur a náhradu iných trov konania v sume 17,05 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 12.04.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 806,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 806,- eur od 03.06.2011 do zaplatenia titulom neuhradených záväzkov zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretom medzi účastníkmi dňa 03.06.2010. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 29 ods. 6 O.s.p. drobným sporom je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k hodnote sporu súd rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, žiadosťou o spotrebiteľský úver, splátkovým kalendárom, prehľadom úhrad, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 07.09.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni bezúčelový, hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 700,- eur. Odporkyňa sa zaviazala poskytnutú sumu zaplatiť navrhovateľovi zvýšenú o poplatky súvisiace s pokytnutím úveru a správou úveru a úrok ( 15% ročne ako fixná ročná úroková sadzba). Celkové náklady odporkyne spojené s úverom predstavovali 259,70 eur, takže spolu mala uhradiť sumu 959,70,- eur, a to v 51 týždenných splátkach po 14,70 eur a poslednej - 52. splátke vo výške 210,- eur. Prvá splátka bola dohodnutá na 7. kalendárny deň od uzavretia zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky bola každý nasledujúci deň, ktorý sa pomenovaním zhoduje s dňom, kedy bol dlžník povinný splatiť prvú splátku. Konečná splatnosť úveru bola v lehote 52 týždňov odo dňa podpisu zmluvy a to v deň, ktorý sa pomenovaním zhoduje s dňom podpisu tejto zmluvy. V zmluve bola uvedené ročná percentuálna miera nákladov ( ďalej len RPMN) 72,22 % a priemerná ročná percentuálna miera nákladov ku dňu podpisu zmluvy 76,00 %.
Ako vyplýva z platobnej histórie predmetného úveru, odporkyňa v období od 10.06.2010 do 19.08.2010 uhradila navrhovateľovi prvých 10 splátok po 14,70 eur a naposledy zaplatila sumu 6,70 eur dňa 19.08.2010 ako časť 11. splátky. Spolu zaplatila 153,70 eur. Zvyšné splátky zostali neuhradené.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné
Podľa § 52 ods. 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne, avšak len v časti. Súd mal preukázané, že navrhovateľ v postavení právnickej osoby - podnikateľa, ktorý konal v rámci predmetu svojho podnikania, poskytol úver na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere odporkyni ako fyzickej osobe. Medzi účastníkmi teda bola platne uzavretá úverová zmluva v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je vzhľadom na charakter jej účastníkov a okolnosti jej vzniku súčasne zmluvou spotrebiteľskou, a preto sa jej vznik ako aj nároky z nej vyplývajúce spravujú nielen ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale aj zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku postavenie lex specialis, a ktorý pre spotrebiteľskú zmluvu o úvere za účelom ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany stanovuje špecifické náležitosti (§ 9 ods. 2 cit. zák.) s tým, že ich absenciu v zmluve spája s určitými následkami (§ 4 ods. 3 cit. zák.).
Z obsahu predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi účastníkmi súd zistil, že táto neobsahuje náležitosti tak, ako sú predpísané ustanovením § 4 ods. 2 cit. zák., a to najmä náležitosti podľa písm. g) - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, podľa písm. h) - ročnú úrokovú sadzbu a podľa písm. i) - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V dôsledku absencie týchto náležitostí je potom potrebné úver poskytovaný na základe predmetnej zmluvy v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
K absentujúcej náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) cit. zák. súd uvádza, že zo znenia tohto ustanovenia vyplýva pre veriteľa povinnosť explicitne uviesť v zmluve konkrétny údaj o konečnej splatnosti úveru, čo v súdenom prípade splnené nebolo. V texte zmluvy sa uvádza, že konečná splatnosť úveru je v lehote 52 týždňov odo dňa podpisu tejto zmluvy a to v deň, ktorý sa pomenovaním zhoduje s dňom podpisu tejto zmluvy, z čoho je zrejmé, že text zmluvy neobsahuje žiaden údaj, ktorý by sa dal považovať za konečnú splatnosť úveru, ale iba všeobecné údaje smerujúce k prípadnému výpočtu dátumu splatnosti zmluvy, bez ohľadu na konkrétne podmienky predmetnej úverovej zmluvy. S ohľadom na znenie uvedeného zákonného ustanovenia nepostačuje a nemôže byť rozhodujúce, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné dátum konečnej splatnosti vypočítať, keďže zákonodarca v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Ak by totiž postačovalo, že konečná splatnosť úveru sa dá vypočítať, tak potom údaj o konečnej splatnosti úveru by vôbec nemusel byť obsiahnutý v žiadnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, pretože ak sa v nej uvádzajú základné náležitosti iba podľa písm. i) citovaného zákona, dátum konečnej splatnosti úveru by bol vypočítateľný vždy.
Pokiaľ ide o absenciu ďalšej náležitosti, hoci zmluva obsahuje údaj o fixnej ročnej úrokovej sadzbe 15%, nie je ním naplnená podmienka uvedenia ročnej úrokovej sadzby podľa písm. h) § 4 ods. 2 písm. g) cit. zákona, pretože tento údaj je zavádzajúci. V čl. I. zmluvy sa uvádza, že dlžník je povinný splatiť veriteľovi sumu 700,- eur „zvýšenú o poplatky súvisiace s poskytnutím a správou úveru a úrok ( 15% p.a.- fixná ročná úroková sadzba) spolu v celkovej výške 959,70 eur.“ Tu spomenutý poplatok však nie je nikde definovaný, ani bližšie vysvetlený, nie je uvedená jeho výška, ani spôsob výpočtu, preto mal súd za to, že ide o poplatok fiktívny a navrhovateľ týmto ustanovením zmluvy obchádzal svoju povinnosť uviesť v zmluve reálnu výšku ročnej úrokovej sadzby, pričom v skutočnosti suma 259,70 eur ako rozdiel medzi istinou a odplatou je iba úrokom z úveru a tento úrok reálne predstavuje 34,23% ročne. Z uvedeného dôvodu súd nemohol uznať navrhovateľovi splnenie zákonom stanovenej náležitosti úverovej zmluvy tak, ako je uvedená v § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože tam uvedený údaj je chybný, resp. zavádzajúci. Tento prístup navrhovateľa sa navyše javí ako nekalá obchodná praktika v zmysle citovaného § 7 zákona č. 250/2007 Z.z., ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.
Rovnako si navrhovateľ nesplnil povinnosť uviesť v zmluve výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Cieľom zákonodarcu je dosiahnuť v spotrebiteľkých zmluvách členenie jednotlivých splátok úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v záujme prehľadného vymedzenia povinností
dlžníka tak, aby sa tento dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. V prejednávanom prípade však odporkyňa pre absenciu zákonnej náležitosti v zmluve takúto možnosť nemala. Navyše, v predtlačenom formulári zmluvy sa uvádza jednotne pre všetky úvery fixná úroková sadzba pre úver 15 % ročne, pričom tento úrok, ako je uvedené vyššie, je vyčíslený iba spoločne s uvedenými a bližšie nešpecifikovanými „poplatkami súvisiacimi s poskytnutím a správou úveru“, takže celková odplata veriteľa za poskytnutie úveru v sebe zahŕňa celkom neprehľadne viaceré neidentifikovateľné položky, čím nepochybne došlo k porušeniu povinnosti navrhovateľa uviesť v zmluve výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Takýto prístup v tvorbe spotrebiteľských úverových zmlúv, keď veriteľ dlžníkovi poskytuje konkrétny údaj o (domnele celkovej) úrokovej sadzbe, pričom však skutočnú výšku úrokov ako odmeny za poskytnutie úveru skrýva pod spoločným označením zahŕňajúcim aj ďalšiu nárokovanú položku a výšku tejto už dlžníkovi neoznamuje, by bolo navyše možné vyhodnotiť aj ako nekalú obchodnú praktiku prípadne konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je neprípustné (§ 7 zákona č. 250/2007 Z.z.).
Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola teda platne uzavretá, pretože navrhovateľ z nej poskytol odporkyni úver, avšak navrhovateľovi z neho nevznikol nárok na žiadne poplatky a úroky. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ na základe zmluvy o spotrebiteľskom úveru poskytol odporkyni úver na vo výške 700,- eur, pričom odporkyňa z titulu plnenia záväzkov vyplývajúcich jej z tejto zmluvy uhradila navrhovateľovi sumu 153,70,- eur, preto vychádzajúc z vyššie uvedených záverov o povahe úveru ako bezúročného a bez poplatkov súd uzavrel, že navrhovateľovi vznikol nárok len na zaplatenie sumy 546,30 eur predstavujúcej rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a sumou úhrad odporkyne. Súd preto navrhovateľovi priznal iba časť žalovanej sumy titulom dlžnej istiny 546,30 eur a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Zároveň, keďže odporkyňa svoj dlh vo výške 546,30 eur nesplnila včas, dostala do omeškania s plnením dlhu a navrhovateľ má nárok aj na zákonný úrok z omeškania zo sumy dlžnej sumy. Navrhovateľovi takto prislúcha úrok určený podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinným ku dňu omeškania odporkyne, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Dlžná suma 546,30 eur pozostáva zo súčtu neuhradených týždenných splátok za obdobie od 19.08.2010 do 02.06.2011 a do omeškania sa dostala vždy s každou splátkou dňom nasledujúcim po márnom uplynutí jej splatnosti. V období od 19.08.2010 do 12.04.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1% ročne, takže z dlžných splátok z uvedeného obdobia má navrhovateľ nárok na úroky z omeškania vo výške 9% ročne, zatiaľ čo v období od 13.04.2011 až do splatnosti poslednej splátky bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,25% ročne, takže navrhovateľovi by podľa zákona patril úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo splátok, splatných v označenom období. Keďže ale navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania jednotne sumou 9% ročne za všetky dlžné splátky a to jednotne až odo dňa márneho uplynutia termínu splatnosti poslednej z nich, súd mu ich priznal v tejto výške ( ktorá nepresahovala zákonom stanovený úrok z omeškania) a odo dňa 03.06.2011 tak, ako to navrhovateľ žaloval, kedy už všetky splátky boli splatné.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prejednávanej veci súd návrhu vyhovel v rozsahu sumy 546,30 eur s príslušenstvom a v prevyšujúcom rozsahu nesplateného úveru, t.j. v sume 259,70 eur s príslušenstvom návrh zamietol. Z uvedeného je zrejmé, že úspešnejším účastníkom bol navrhovateľ, ktorého čistý úspech v konaní predstavuje 35,54 % (pomerný úspech navrhovateľa 67,77 %, pomerný úspech odporkyne 32,23 %). Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh 48 eur ako aj právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 118,16 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. ako odmenu advokáta za 2 úkony právnej služby (1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. písomné podanie na súd) po 51,45 eur a príslušný režijný paušál 2 x 7,63 eur, teda spolu 118,16 eur, ktoré trovy právneho zastúpenia mu súd po preskúmaní správnosti ich výpočtu ako dôvodné priznal, a to v rozsahu zodpovedajúcom jeho čistému úspechu, teda v sume 17,05 eur eur titulom náhrady trov za zaplatený súdny poplatok a v sume 42 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Keďže navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátom, súd podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal
odporkyňu zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.