Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-77-2014.pdf
PDF · 96.64 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PE-2P/77/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Partizánskom v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Vigašom vo veci starostlivosti o maloletého S. C., L.. X.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov - matky E. T.S., L.. XX.XX.XXXX, J. J., T. XXX/XX, a otca G. C., L.. XX.XX.XXXX, J. M. D. J., S. L. K. D. J., C. XXX/X, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého S. C., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti a výchovy matky. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec maloletého S. C., L.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý s účinnosťou od 04.01.2014 prispievať na výživu mal. S. C., L.. XX.XX.XXXX sumou 27,13-€ mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a v budúcnosti pri zmene životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, mesačne, ktorú bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky.
Zročné výživné pre mal. S. C., L.. XX.XX.XXXX v sume 277,93 € za obdobie od 04.01.2014 do 31.12.2014 je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach po 20,- € spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto výroku rozsudku o zročnom výživnom pod následkom straty výhody splátok.
Styk otca s maloletým S. C., L.. XX.XX.XXXX sa n e u p r a v u j e.
V prevyšujúcej časti sa návrh matky z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka maloletého S. C. sa návrhom zo dňa 16.10.2014 domáha zverenia maloletého S. do svojej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otcovi maloletého vo výške 80,-€ mesačne s účinnosťou od 04.01.2014. Na pojednávaní uviedla, že styk otca s maloletým nenavrhuje upraviť. Návrh odôvodnila tak, že s otcom maloletého nežije v spoločnej domácnosti. Od januára 2014 jej otec dieťaťa na jeho výživu nijako neprispel okrem sumy 45,-€. Matka dieťaťa býva v domácnosti svojej matky a jej priateľa.
Otec maloletého sa k návrhu vyjadril písomne dňa 12.12.2014, kde sa vyjadril len k svojim majetkovým pomerom a osobnému stavu. Dňa 15.12.2014 telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a vyjadril súhlas s konaním v jeho neprítomnosti.
Kolízny opatrovník navrhol po vykonanom dokazovaní zveriť maloletého S. do starostlivosti matky a určiť výšku vyživovacej povinnosti otca s prihliadnutím na vek a potreby maloletého a možnosti a schopnosti oboch rodičov.
Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti otca podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Súd na pojednávaní oboznámiac sa s návrhom, vyjadrením k návrhu, výsluchom matky maloletého, a oboznámením sa s listinnými dôkazmi preukazujúcimi majetkové pomery, príjmy a výdavky rodičov, ako aj správou o šetrení pomerov v rodine maloletého zistil nasledovný skutkový stav.
Maloleté dieťa S. C. pochádza z družského spolužitia rodičov G. C. a E. T.. Zo správy o šetrení pomerov v rodine a výsluchu matky vyplýva, že maloletý je zdravý, je plienkovaný, matka je s maloletým na rodičovskej dovolenke. Náklady na výživu maloletého vyčíslila na 90,-€ mesačne. Matka dieťaťa býva u svojej matky v trojizbovom dome, ktorej neprispieva na úhradu nákladov spojených s bývaním, ako uviedla na pojednávaní. Stará matka dieťaťa je zamestnaná.
Matka na pojednávaní uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa žila v spoločnej domácnosti asi len po dobu 6 mesiacov a to v dobe narodenia maloletého. Po narodení dieťaťa asi po dobu 2 týždňov bývali v Spišskej Belej v dome rodičov otca maloletého dieťaťa, následne vzhľadom k problémom otca dieťaťa s alkoholom sa vrátila aj s dieťaťom domov ku svojej matke, kde býva aj v súčasnosti. Otec zostal bývať v Spišskej Belej. V roku 2013 jej nepravidelne prispieval na výživu maloletého. Bol ho asi trikrát navštíviť, neudržiaval pravidelný kontakt s maloletým. Od začiatku roku 2014 už maloletého ani nenavštívil. Nie sú už spolu ani v telefonickom kontakte. Na jeho výživu prispel len raz v mesiaci marec alebo máj 2014 sumou 45 €. Nekupuje mu ani darčeky ani inak na jeho výživu neprispel. Matke vypomáha stará matka dieťaťa. Už v čase spolužitia otec dieťaťa nemal stále zamestnanie, bol zamestnaný nepravidelne, väčšinou len brigádnicky, často bol PN, nedokázal si udržať prácu. Matka nie je ani v kontakte s rodinou otca maloletého. Matka v súčasnosti spláca pôžičku v sume 700 €, na základe zmluvy uzatvorenej ešte v čase spolužitia s otcom dieťaťa, aby mu pomohla uhradiť jeho dlh v spoločnosti Orange Slovensko a.s., takto spláca mesačne sumu 27,90 € s tým, že úver by mal byť splatený do 20.08.2015. Poberá len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Nie je vlastníčkou nehnuteľností ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty. Má vyživovaciu povinnosť len k maloletému S.. Otec maloletého má tiež len jednu vyživovaciu povinnosť.
Z predložených listín, ktoré sú súčasťou spisu vyplýva, že matka dieťaťa bola pred nástupom na materskú dovolenku zamestnaná vo firme B-Frost s.r.o. Bratislava, miesto výkonu práce Bošany, na dobu neurčitú.
Otec maloletého v písomnom vyjadrení zo dňa 12.12.2014 uviedol a listinami do spisu doložil, že v súčasnosti má pobyt hlásený už len na obec Spišská Belá. Nie je vlastníkom žiadnych hodnotných vecí, s rodinou nebýva, občas ju navštívi. Od roku 2006 do 2014 bol prevažne evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Od 17.11.2014 do 6.12.2014 pracoval vo firme XAWAX Profi s.r.o. v Pardubiciach, ale odišiel kvôli pracovnému úrazu, čaká na zaslanie výpovede. Nebol ani nie je poberateľom dávok sociálneho zabezpečenia. Z potvrdenia ÚPSVaR Kežmarok vyplýva, že bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 20.10.2006 do 16.07.2007, od 26.77.2007 do 15.01.2008, od 16.04.2008 do 12.05.2008, od 07.06.2008 do 30.11.2010, od 14.12.2010 do 25.09.2011, od 20.10.2011 do17.07.2012, od 08.02.2013 do 30.06.2013 a od 17.03.2014 do 02.11.2014. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka Poprad vyplýva, že od 1.1.2014 do 31.12.2014 nemal vyplatenú dávku v nezamestnanosti.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd po vykonanom dokazovaní prihliadnuc k stanovisku kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do starostlivosti matke, ktorá sa o maloleté dieťa osobne celodenne stará, a to od jeho narodenia, pričom rodičia dieťaťa dlhodobo spolu nežijú a maloleté dieťa s otcom nie je v pravidelnom kontakte. Pretože súd nezistil dôvod na obmedzenie práv jedného z rodičov
rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté dieťa naďalej zastupovať a spravovať jeho majetok. Keďže rodičia nežiadali úpravu styku otca s maloletým, súd styk otca s maloletým neupravil.
Pri rozhodovaní o výživnom súd má za to, vychádzajúc z písomného vyjadrenia otca listinných správ a o evidencii otca ako uchádzača o zamestnanie, ako aj vyjadrenia matky o otcovi z doby ich vzájomného spolužitia, že otec maloletého dlhodobo nie je schopný získať stabilné zamestnanie a príjem, ktorý by umožnil úhradu vyššieho výživného, ako je minimálna zákonná výška. Zo správy ÚPSVaR Kežmarok vyplýva, že je už od roku 2006 prevažne vedený v evidencii ako uchádzač o zamestnanie. Z lustrácie Sociálnej poisťovne, ako aj predloženej zmluvy s firmou XAWAX Profi s.r.o., vyplýva, že pokiaľ bol zamestnaný, tak len krátkodobo a najmä na základe dohody o pracovnej činnosti. Matka má v súčasnosti príjem len z rodičovského príspevku a poberá prídavok na dieťa, býva však v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá hradí náklady domácnosti. Výživným rodič prispieva na úhradu potrieb dieťaťa, aby sa jeho životná úroveň dorovnala životnej úrovni rodiča. Hoci ťažisko výdavkov na výživu maloletého musí znášať matka, výška určenej vyživovacej povinnosti otcovi nemôže byť určená fiktívne nad jeho reálne možnosti a schopnosti najmä pokiaľ je zrejmé, že ide o stav nie krátkodobý (napríklad spôsobený dočasnou práceneschopnosťou, či stratou zamestnania) ale dlhodobý trvajúci viac rokov, preto súd určil výšku vyživovacej povinnosti tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Výživné v tejto výške ( jeho výška sa odvíja od sumy uvedenej v § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov - v súčasnosti 27,13-€ ) je však už otec povinný platiť bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Súd nad rozsah určenej výšky výživného návrh matky zamietol. Súd rozhodol aj o zročnom výživnom. Pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dieťa bolo v starostlivosti matky už dňa 4.1.2014, tak ako v návrhu uvádza matka dieťaťa, a matka tak musela uhrádzať náklady spojené s jeho výživou, pričom otec jej s výnimkou sumy 45,-€ nijak neprispel na výživu dieťaťa, a výživné možno priznať aj spätne ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), pričom takýmito dôvodmi je najmä dlhodobé neprispievanie na výživu dieťaťa otcom nie len peňažnými prostriedkami, ale ani darmi či inou formou, súd rozhodol o zročnom výživnom. Zročné výživné vypočítal ako sumu 27,13-€ za mesiac, násobiac dobou 11 mesiacov a 27 dní (od 4.1.2014 do 31.12.2014) teda 322,93-€ s odpočítaním sumy 45,-€, ktorú v roku 2014 otec ako výživné zaplatil, t.j. zročné výživné predstavuje sumu 277,93 €. Vzhľadom k majetkovým pomerom otca, zmierňujúc účinky jednorazového finančného zaťaženia, tomuto povolil podľa § 160 ods. 1 O.s.p. možnosť úhrady zročného výživného v splátkach tak, že je povinný ho zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20,-€ s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto výroku rozsudku o zročnom výživnom, avšak pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).