Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/1531/2013

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného MEDIA/ST, s. r. o., so sídlom Moyzesova 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 380 849, právne zastúpeného JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom, AK so sídlom Nám. M. R. Štefánika 1, 010 01 Žilina, proti povinnému DIZAJNO, s. r. o., so sídlom Slnečná 9, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 44 015 836, právne zastúpeného JUDr. Máriou Bellákovou, advokátkou, AK so sídlom Nemčianska cesta 95, 974 01 Nemce, o vymoženie pohľadávky vo výške 399,60 € s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jancom, Exekútorský úrad so sídlom Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, sp. zn. EX 880/13, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 €, ktoré má povinnosť znášať povinný.

Povinný je p o v i n n ý nahradiť oprávnenému trovy exekučného konania vo výške 32,22 € na účet jeho právneho zástupcu vedený v B. Z. M., F.. M.., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnému trovy exekučného konania vo výške 45,50 € na účet jeho právneho zástupcu vedený v U. Z. M., F.. M.., č, účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Uznesením č. k. -35 zo dňa 14. 01. 2014, právoplatným dňa 13. 02. 2014, vyhovel tunajší súd námietkam povinného v časti vymáhania istiny vo výške 399,60 € a zároveň exekúciu vo zvyšnej časti vymáhania úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 399,60 € od 13. 08. 2011 do 15. 11. 2012 a trov predchádzajúceho konania vo výške 98,50 € zastavil.

Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Vzhľadom na to, že súd právoplatne rozhodol o zastavení exekúcie v časti príslušenstva a trov predchádzajúceho konania a vo zvyšnej časti (istiny) vyhovel námietkam povinného, exekúcia v súčasnosti už neprebieha na žiadnu časť vymáhaného nároku oprávneného, a preto ju súd postupom podľa citovaného zákonného ustanovenia § 50 ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súd v súlade s ustanovením § 200 ods. 5 Exekučného poriadku rozhodoval o trovách exekúcie, vzhľadom na to, že exekúciu zastavil a za týmto účelom vyzval súdneho exekútora, či si uplatňuje trovy exekúcie a nech predloží ich vyúčtovanie. Súdny exekútor na výzvu súdu oznámil, že exekúcia skončila vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie, a preto postupom podľa § 60 Exekučného poriadku vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie a zaslal konečné vyúčtovanie exekučného konania, z ktorého vyplýva, že odmena súdneho exekútora predstavuje sumu 33,19 € a náhrada nákladov sumu 21,91 €, dohromady spolu s DPH vo výške 66,12 €.

Vzhľadom na to, že sa predmetná exekúcia neskončila vymožením pohľadávky, príslušenstva a trovy exekúcie, ale zastavením, nakoľko súd uznesením č. k. -35 zo dňa 14. 01. 2014 zastavil exekúciu v časti príslušenstva a trov predchádzajúceho konania a týmto uznesením vo zvyšnej časti (istina), súd túto skutočnosť oznámil súdnemu exekútorovi a vyzval ho na špecifikáciu svojich trov, ktoré vyčíslil v konečnom vyúčtovaní exekučného konania, a to v časti hotových výdavkov, nakoľko nie je zrejmé aké hotové výdavky a v akej výške súdny exekútor vynaložil a či išlo o výdavky účelne vynaložené na exekúciu. Súdny exekútor na výzvu súdu nereagoval.

Súd má za to, že súdny exekútor vzhľadom na vyššie uvedené nepostupoval správne, keď považoval exekúciu za skončenú vymožením pohľadávky, príslušenstva a trovy exekúcie, keďže došlo k zastaveniu exekúcie rozhodnutím súdu, a preto súd rozhodol o trovách exekúcie, ako mu to v prípade zastavenia exekúcie ukladá ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku. Ako základ pre rozhodnutie o trovách súd zobral vyčíslenie trov, ktoré súdny exekútor vykonal v rámci konečného vyúčtovania trov exekučného konania. Po jeho preskúmaní súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú minimálnu odmenu vo výške 33,19 €. Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov vo výške 21,91 € súdny exekútor tieto výdavky nešpecifikoval ani napriek výzve súd a tým sám svojou pasivitou znemožnil súdu preskúmať ich skutočnú výšku a účelnosť. Preto súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov nepriznal. Keďže súdny

exekútor je platiteľom DPH, súd mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu o 20 %, teda o sumu 6,64 €.

Súd ďalej posudzoval, kto je povinný uhradiť exekútorovi vzniknuté trovy. V zmysle § 197 Exekučného poriadku uhrádza trovy exekúcie zásadne povinný. Súd môže zaviazať na ich náhradu aj oprávneného podľa § 203 ods., 1 Exekučného poriadku, ak zastavenie exekúcie zavinil. Pod zavinením oprávneného v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť také jeho porušenie procesných predpisov, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. 04. 2010).

V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu, že došlo k uhradeniu vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva čiastočne pred začatím exekučného konania a čiastočne po jeho začatí. Oprávnený teda podal návrh na vykonanie exekúcie v časti dôvodne. To znamená, že k vzniku rovnakých trov exekúcie by došlo aj v prípade, keby oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie len na časť vymáhanej sumy, ktorá bola uhradená až po začatí exekučného konania. V takomto prípade by hradil trovy exekúcie povinný, nakoľko by zo strany oprávneného išlo o dôvodne podaný návrh na vykonanie exekúcie. Z uvedeného súd vyvodil, že hoci oprávnený čiastočne zavinil zastavenie exekučného konania, trovy exekúcie by v rovnakom rozsahu vznikli aj bez tohto zavinenia a hradil by ich povinný, čiže oprávnený v konečnom dôsledku svojim konaním nespôsobil (nezavinil) vznik trov exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi vyššie. Preto nie je na mieste prelomenie zásady uvedenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku a zaviazanie oprávneného na trovy exekúcie, ale súd na úhradu trov exekúcie zaviazal povinného.

Z konečného vyúčtovania súdneho exekútora súd zistil, že z jeho strany už došlo k vymoženiu požadovaných trov od povinného, preto súd vo výroku uviedol len výšku trov exekúcie, ktorá súdnemu exekútorovi patrí a uviedol, ktorý účastník exekučného konania je povinný trovy znášať. Takýto výrok je nutný napriek skutočnosti, že súdny exekútor si od oprávneného trovy už stiahol, nakoľko v prípade zastavenia exekúcie rozhoduje o trovách exekúcie vždy súd. Súdny exekútor si na trovách exekúcie stiahol viac ako mu priznal súd, preto je potrebné, aby prevyšujúcu sumu vrátil povinnému. Súd v tejto súvislosti zároveň poznamenáva, že súdny exekútor si stiahol z účtu povinného svoje trovy v rozpore s Exekučným poriadkom, nakoľko povinný podal v zákonnej lehote námietky proti exekúcii, ktorým súd následne vyhovel, a vo zvyšku exekúciu zastavil. Preto súdny exekútor nemohol vydať exekučný príkaz na úhradu trov exekúcie, nakoľko v zmysle § 52 ods. 1 Exekučného poriadku je tento možné vydať len po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa súdnemu exekútorovi doručí právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým sa námietky zamietli. Keďže v danej veci došlo k vyhoveniu námietkam povinného a zároveň k zastaveniu exekúcie vo zvyšnej časti, nemal súdny exekútor vôbec pristúpiť k samotnému výkonu exekúcie, teda k speňažovaniu majetku povinného.

Súd ďalej v súlade s ustanovením § 200 ods. 1 druhá veta rozhodoval aj o trovách oprávneného, ktoré si právny zástupca oprávneného uplatnil v podaní zo dňa 31. 07. 2013 vo výške 32,22 €. Ako už súd skonštatoval vyššie, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne len v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 399,60 € od 13. 08. 2011 do 15. 11. 2012 v sume 45,42 € a trov predchádzajúceho konania vo výške 98,50 €, dohromady v sume 143,92 €, teda úkony právnej služby vykonané v súvislosti s vymáhaním tejto sumy je možné považovať za trovy oprávneného účelne vynaložené s vymáhaním nároku. V súlade s ustanovením § 10 vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb predstavuje z takto určenej tarifnej hodnoty veci odmena za jeden úkon právnej služby sumu 16,60 €, ktorá sa znižuje na polovicu v súlade s ustanovením § 14 ods. písm. e) citovanej vyhlášky účinnej v čase vykonania úkonov na sumu 8,30 € za jeden úkon právnej služby. Trovy právneho zastúpenia tak pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava veci a podanie návrhu na vykonanie exekúcie (2 x 8,30 €), a režijný paušál za každý úkon (2 x 7,81 €), dohromady vo výške 32,22 €, ktoré súd oprávnenému priznal v súlade s jeho vyúčtovaním a zaviazal na ich úhradu povinného.

Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Súd ďalej rozhodoval aj o návrhu povinného na priznanie trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia podaný zo dňa 09. 06. 2014. Exekučný poriadok nerieši náhradu trov konania medzi účastníkmi konania, teda medzi oprávneným a povinným, ale v § 200 ods. 1 uvádza len toľko, že oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Citované zákonné ustanovenia bolo doplnené o tretiu vetu, ktorá sa týka náhrady trov povinného v prípade úspešne vznesených námietok, toto ustanovenie však bolo do Exekučného poriadku zaradené až s účinnosťou od 01. 11. 2013, pričom sa v zmysle prechodného ustanovenia § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. Keďže sa predmetné exekučné konanie začalo dňa 27. 05. 2013 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, musí sa dokončiť podľa predpisov platných do 31. 10. 2013, a teda ustanovenie o náhrade trov povinného nie je možné na daný prípad aplikovať.

Súd má však napriek tomu za to, že aj povinný má nárok na náhradu účelne vynaložených trov. Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č. k. -194 zo dňa 25. 09. 2012, uviedol, že Exekučný poriadok v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému a súdnemu exekútorovi, no i rozhodnutie o trovách exekúcie musí zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnutné vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. V ustanovení § 200 ods. 2 Exekučného poriadku je vo všeobecnosti zakotvená zásada, že v prípade, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Odvolací súd sa priklonil k názoru, že nárok na náhradu trov exekúcie podľa zákona vzniká oprávnenému a súdnemu exekútorovi, a za naplnenia hypotézy uvedenej v ustanovení § 203 Exekučného poriadku, aj povinnému. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku upravuje náhradu trov exekúcie v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie (odsek 1). Povinný má nárok na náhradu trov exekúcie výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, ktorý procesne zavinil oprávnený. Súd už vyššie skonštatoval, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený a povinný tak bol nútený v exekučnom konaní brániť sa voči nezákonnej exekúcii, a to účinne podanými námietkami, ktoré súd už skorším uznesením vyhodnotil ako opodstatnené a vyhovel im. Keďže žiadne z ustanovení Exekučného poriadku možnosť priznať náhradu trov exekúcie aj povinnému priamo nevylučuje, je potom možné prijať záver, že pokiaľ bola vedená oprávneným voči povinnému exekúcia neoprávnene, je v súlade so zásadou spravodlivosti, aby bola aj povinnému priznaná náhrada trov potrebných a účelne vynaložených na účinnú obranu voči nezákonnej exekúcii. Za takto účelne vynaložené trovy exekúcie je určite možné považovať trovy právneho zastúpenia povinného nevyhnutné k tomu, aby sa povinný úspešne svojho práva na obranu voči exekúcii domohol. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie je podľa právneho názoru krajského súdu nutné vychádzať z ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p., v zmysle ktorého sa na exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) použijú ustanovenia predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Obdobný právny názor vyslovil Krajský súd v Banskej Bystrici aj v uzneseniach č. k. -48 zo dňa 29. 02. 2012 a zo dňa 30. 11. 2011 a rovnako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí publikovaným pod sp. zn. R 36/2007.

Súd preto aplikoval na rozhodnutie o trovách povinného ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, pričom povinnému priznal trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby vykonané v rámci tej časti exekučného konania, ktorej zastavenie zavinil oprávnený (časť, v ktorej súd vyhovel námietkam povinného), teda v rámci vymáhania istiny vo výške 399,60 € a zaviazal na ich úhradu oprávneného,

ako účastníka, ktorý zavinil zastavenie konania v tejto časti. Povinný si v konaní uplatnil trovy právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca povinného vyčíslil v súlade s ustanovením § 10 vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keď vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 399,60 €, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 29,88 €, ktorú právny zástupca znížil na polovicu v súlade s ustanovením § 14 ods. písm. e) citovanej vyhlášky účinnej v čase vykonania úkonov na polovicu, teda na sumu 14,94 € za jeden úkon právnej služby. Súd preto priznal povinnému náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava veci a podanie námietok proti exekúcii (2 x 14,94 €) a režijný paušál za každý úkon (2 x 7,81 €), dohromady vo výške 45,50 € a zaviazal na ich úhradu oprávneného. Právny zástupca povinného si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia za návrh na čiastočné zastavenie exekúcie vo výške 16,11 €. Tento úkon právnej služby však súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy, nakoľko išlo o návrh na zastavenie exekúcie v časti, v ktorej oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne (príslušenstvo pohľadávky a trovy predchádzajúceho konania). Exekúcia sa zastavila práve z dôvodu, že povinný túto časť vymáhanej po začatí exekučného konania dobrovoľne uhradil to znamená, že oprávnený bol v exekúcii úspešný. Bolo by absurdné priznávať povinnému náhradu trov právneho zastúpenia od oprávneného v prípadoch, keď povinný počas exekúcie dobrovoľne uhradí vymáhanú sumu a následne splnomocní právneho zástupcu, ktorý podá návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu splnenia vymáhanej pohľadávky. Takýmto postupom by v skutočnosti došlo k ukráteniu oprávneného, ktorý podal (v časti) dôvodný návrh na vykonanie exekúcie a následne by musel povinnému uhrádzať trovy v súvislosti so splnením povinnosti povinného. Preto súd povinnému náhradu za tento úkon právnej služby nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.