Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-586-2005.pdf
PDF · 79.89 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/586/2005
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Rišian, Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Calibra CZ, s.r.o., IČO: 26 704 161, Zelený pruh 1091/111, Krč, 140 00 Praha 4, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Karel Zílka, advokát, Benešova 610, Hlouška, 28401 Kutná Hora, Česká republika, proti povinnému: LAURIS, a.s., IČO: 36 398 985, Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 35,66 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 09.05.2005, súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu vo výške 54.500,- Kč s úrokom z omeškania vo výške 2% ročne od 21.12.2003 do zaplatenia a istinu vo výške 11.590,- Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 2% ročne od 23.12.2003 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 368,29 Eur a trov exekúcie.
Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 21.05.2013 podal podnet k zastaveniu exekúciu z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR/172/2010-117 zo dňa 18.08.2011, bola obchodná spoločnosť LAURIS, a.s., zrušená bez likvidácie a obchodná spoločnosť s obchodným menom LAURIS, a.s., so sídlom Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina, IČO: 36 398 985 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 13.01.2012 v y m a z a n á.
Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 13.01.2012 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. l EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h/ EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa tohto ustanovenia, nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 5 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 89,47 Eur.
Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnený nárok podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) (Pozn. súdu: podľa prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov; exekučné konanie v danej veci bolo začaté 09.05.2005.) a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu vo výške 35,66 Eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 16,60 Eur + DPH, z toho:
a/ 6,64 Eur za úkony v trvaní celkovo 1 hodiny (§ 14 vyhlášky základná hodinová sadzba 6,64 € za každú aj začatú hodinu času účelne vynaloženého na exekúciu): 1. Kontrola návrhu na vykonanie exekúcie - 10 minút; 2. Vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie - 10 minút; 3. Vyhotovenie výzvy povinnému na predloženie vyhlásenie o stave majetku 2x - 10 minút; 4. Vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke - 25 minút; 5. Vyhotovenie správy o stave exekučného konania - 5 minút;
K uvedenej priznanej sume súd uvádza, že v rámci posúdenia účelnosti a v jej rámci aj časovej náročnosti úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných podľa počtu hodín súd ustálil, že uvedeným úkonom exekučnej činnosti z hľadiska ich reálnej časovej a právnej náročnosti zodpovedá vyššie uvedená minutáž času potrebného na tieto úkony, nakoľko pri daných úkonoch ide spravidla o vypĺňanie dokumentov vo forme šablóny, a preto pokiaľ si súdny exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.
Exekučný súd pri výpočte časovej odmeny vôbec nebral do úvahy nasledovné súdnym exekútorom uplatnené úkony: prijatie, zaevidovanie a založenie spisu, zakladanie doručeniek, vyhotovenie návrhu na zastavenie exekúcie a odoslanie na súd, vyúčtovania, vrátenie poverenia, archivácia spisu a žurnalizácia spisu, pretože sa jedná buď iba o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky, za ktoré náhrada je
zahrnutá v odmene exekútora alebo dané úkony nesmerujú k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisia.
Rovnako súd pre účely výpočtu časovej odmeny nebral do úvahy čas potrebný na vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia a vyhotovenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti na Daňový úrad a Dopravný inšpektorát, nakoľko všetky tieto úkony sú paušálne odmenené v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky sumou 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti, a preto priznaním odmeny za tento úkon aj v rámci časovej odmeny by sa jednalo o duplicitné odmenenie tej istej služby. (Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/136/2008 z 19.02.2009);
b/ 9,96 Eur za 3 paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti): 1. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie; 2. Zisťovanie účtu povinného - Daňový úrad; 3. Zisťovanie majetku povinného - Dopravný inšpektorát;
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu 5x 3,32 Eur za úkony exekučnej činnosti: doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 2x a doručenie exekučného príkazu 2x, nakoľko z exekučného spisu vyplýva, že buď súdny exekútor na doručenie uvedených písomností využil služby iného subjektu (pošta), a teda ich nedoručoval priamo exekútor, resp. exekútorský úrad alebo v exekučnom spise sa nenachádza žiaden dôkazný prostriedok (potvrdenie adresáta o prijatí písomností alebo doručenka preukazujúca doručenia prostredníctvom exekútorského úradu), na základe ktorého by súdny exekútor preukázal, že mu odmena za tieto úkony exekučnej činnosti patrí. Súd tu poukazuje nielen na znenie ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b/, c/ a d/ vyhlášky, podľa ktorého odmena prináleží exekútorovi za doručenie uvedených písomností, teda za fyzické doručenie týchto písomností priamo exekútorom resp. exekútorským úradom, preto v prípade doručenia prostredníctvom pošty má exekútor nárok iba na náhradu poštovného, ale aj na to, že súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí dostatočným spôsobom preukázať a to spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti.
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 13,12 Eur + DPH (§ 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky): 1. Poštovné - 13,12 Eur za: 1. Upovedomenie o začatí exekúcie 2x - 3,41 Eur; 2. Príkaz na začatie exekúcie - 1,03 Eur; 3. Exekučný príkaz 5x - 8,68 Eur;
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov na poštovnom vo výške 21,34 Eur. Súd však priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné výdavky vo výške 13,12 Eur, ktoré boli preukázané poštovými doručenkami. Súd uvádza, že v exekučnom spise sa nachádza 8 poštových doručeniek, a teda súdny exekútor vznik hotových výdavkov vo zvyšnej ním uplatnenej náhrade hotových výdavkov na poštovnom nepreukázal. Pre úplnosť súd dodáva, že pri priznávaní poštovného, súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že niektoré zásielky súdny exekútor zasiela ,,obyčajnou poštovou zásielkou“, no v tomto prípade by súčasťou exekučného spisu mala byť aj fotokópia podacieho lístka potvrdeného poštou preukazujúca, že súdny exekútor služby pošty aj skutočne využil. V opačnom prípade súdnemu exekútorovi náhrada za tieto hotové výdavky nepatrí z dôvodu, že ich nepreukázal. Rovnako súd nepriznal náhradu hotových výdavkov vo výške 3,32 Eur za kolky z dôvodu, že tieto hotové výdavky súdny exekútor nepreukázal. Exekučný súd k tomuto tiež poznamenáva, že nárok na zaplatenie trov exekúcie je nárokom súdneho exekútora, preto by malo byť predovšetkým v jeho záujme, aby ním vyhotovené vyúčtovanie trov exekúcie bolo v súlade s obsahom exekučného spisu a neponechávalo žiaden priestor na dohady a nejasnosti. V tomto smere má vyvíjať iniciatívu výlučne súdny exekútor, a nie súd.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 3,42 Eur za archivovanie spisu, nakoľko uvedené výdavky predstavujú výdavky na chod exekútorského úradu, za ktorých náhrada je zahrnutá už v odmene súdneho exekútora. Navyše výška a účelnosť uvedených výdavkov nie je preskúmateľná.
3/ DPH 20% zo základu 29,72 Eur vo výške 5,94 Eur (§ 196 veta druhá EP v platnom znení ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.)
Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk) preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto súd zvýšil odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora o 20 % DPH.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.