Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-74-2010.pdf
PDF · 138.96 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/74/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: U. A., W.. I., R.. X. X. XXXX, W. XXX, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Jánom Garajom, advokátom, Hlavná 137, 080 01 Prešov proti žalovaným: X. W. U., R.. XX. X. XXXX, XXXXX P., L. P. V. Z. N. R., Z. N. O., O. T. XGX, P., právne zastúpený JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, Vajanského 33, 080 01 Prešov, 2. Š. A., T. XXX, P., Č. W., X. K. J., R. N. XXX, XXX XX J. N. J., X. K. J., R. N. XXX, XXX XX J. N. J., v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu a o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že darovacia zmluva zo dňa 13. 3. 2008 uzatvorená medzi nebohou O. U. ako obdarovanou a nebohým S. A. a žalobkyňou ako darcami, predmetom ktorej je nehnuteľnosť - rodinný dom, č. súp. XXX postavený na parcele č. XXX, nachádzajúci sa v okrese Prešov, obec W., k. ú. W., evidovaný na Okresnom úrade Prešov, Katastrálny odbor na LV č. XXXX, ktorej vklad bol povolený pod C. - XXXX/XXXX j e n e p l a t n á .
Súd u r č u j e , že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu, č. súp. XXX postavený na parcele č. XXX, nachádzajúci sa v okrese Prešov, obec W., k. ú. W., evidovaný na Okresnom úrade Prešov, Katastrálny odbor na LV č. XXXX v podiele 1 a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 na nehnuteľnosti - rodinnom dome, č. súp. XXX postavený na parcele č. XXX, nachádzajúci sa v okrese Prešov, obec W., k. ú. W., evidovaný na Okresnom úrade Prešov, Katastrálny odbor na LV č. XXXX p a t r í do dedičstva po nebohom S. A., R.. XX. X. XXXX, U. X. X. XXXX, naposledy bytom W. XXX.
Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania, ktoré predstavujú náklady právneho zastúpenia vo výške 1.158,48 EUR a tieto zaplatiť na účet právnemu zástupcovi žalobkyni JUDr. Jánovi Garajovi, advokátovi v Prešove, Hlavná 137 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo vzťahu k žalovaným v rade 2, 3, 4, súd n e p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa dňa 31. 3. 2010 doručila návrh, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam voči pôvodne žalovanými v 1. rade O. U., W.. J., a v 2. rade S. A., ktorí po podaní žaloby zomreli a do ich práv vstúpili v prípade žalovanej v 1. rade O. U. jej syn W. U. a právni nástupcovia žalovaného v 2. rade S. A. jeho potomkovia syn Š. A., K. J. O. K. J.. Žalobkyňa svoj návrh odôvodňovala tým, že koncom roku 2009 sa dozvedela, že ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti rodinného domu C. W., č. súp. XXX, zapísaného v katastri nehnuteľností, Správy katastra Prešov na LV č. XXXX, postavený na parcele č. 232, v ktorom dlhé roky bývala spolu s manželom Jozefom Dorkom, je zapísaná žalovaná v 1. rade O. U., pritom však nemala žiadnu vedomosť o tom, že by na ňu svoj podiel previedla a bola v tom vedomí, že predmetný rodinný dom má v bezpodielovom
spoluvlastníctve spolu so svojim manželom. Takisto nemala žiadnu vedomosť o tom, že by podpisovala darovaciu zmluvu. V tom období podpisovala iba nejaký papier, o ktorom si myslela, že súvisí s opravou strechy na jej rodinnom dome, nakoľko o tejto skutočnosti komunikovala so svojim manželom. Podpis v osvedčovacej knihe obce Radatice zo dňa 13. 3. 2008 nie je jej a v uvedený deň sa do osvedčovacej knihy nepodpisovala. Darovacia zmluva tak nespĺňa podstatnú náležitosť, a to úradné osvedčenie podpisu prevodcu žalobkyne. Žalobkyňa nemala dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu, ktorý urobila a pri jeho uskutočnení bola uvedená do omylu konaním žalovaných. Z tohto dôvodu žiadala určiť neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 13. 3. 2008, ktorá mala byť uzatvorená medzi ňou a žalovaným v 2. rade ako darcom a žalovanou v 1. rade ako obdarovanou, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť rodinný dom v Radaticiach, v ktorom býva.
Dňa 5. 11. 2014 doručila návrh na zmenu petitu a žiadala, aby súd okrem určenia neplatnosti darovacej zmluvy zároveň určil, že je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, č. súp. XXX, postaveného na parcele č. XXX v Radaticiach, zapísaný na Q. XXXX v podiele 1 a 2. polovica tejto nehnuteľnosti patrí do dedičstva po nebohom poručiteľovi S. A., U.. A. X. X. XXXX. Jej manžel darovaciu zmluvu urobil s pani U. len preto, že ona sľúbila, že sa bude o neho starať do smrti, čo však nedodržala a ani jeden deň ho neopatrovala, pričom on mal zdravotné problémy a bol ťažko chorý, nezaobišiel sa bez pomoci. V tom čase ona nebola doma, nemal sa o neho kto postarať, ale nepostarala sa o neho ani pani U.. Od začiatku bol voči nej urobený podvod, ktorý urobila pani U., ktorá jej pred podpisom darovacej zmluvy hovorila, že idú opravovať strechu a muž žijúci v obci, ktorý takéto práce robí, pán J. jej povedal, že musí mať na to stavebné povolenie. Bola teda v tom vedomí, že tento úkon sa týkal opravy strechy. Pred podpisom jej O. U. povedala, že ona dá opraviť túto strechu na svoje náklady. Strechu na dome potrebovali opraviť, nemali na to dosť peňazí, chceli si vziať s manželom pôžičku, ale stále jej bolo divné, prečo O. U. im mala opraviť strechu a keď sa o tom neskôr s manželom rozprávala, priznal sa, že jej daroval dom, že ju týmto podviedol a keď mu to vyčítala, ako to mohol urobiť, hovoril, že tiež bol v tom vedomí, že pani U. opraví strechu a postará sa o neho, ale ona nič neurobila. Zmluva o darovaní je neplatná z dôvodu relatívnej neplatnosti v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka, keď pri uzatváraní tejto zmluvy bol tu zlý úmysel ostatných účastníkov právneho vzťahu zmluvy vo vzťahu k žalobkyni. Zmluva bola uzatvorená za pochybných okolností, absentoval tu úmysel darovania, taktiež absentovalo poučenie žalobkyne o právnom úkone, ktorý bol vykonaný.
Žalovaný v 1. rade, ako právny nástupca pôvodne žalovanej O. U., nárok žalobkyne neuznal a poukazoval na to, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva na základe dedičského konania. Právny úkon darovania je platný, došlo tým aj k platnému prevodu nehnuteľnosti. Žalobkyňa vedela o tomto právnom úkone, vedela, čo podpisuje, muselo jej byť doručené rozhodnutie katastrálneho úradu o vklade vlastníckeho práva. Žalobkyňa udáva rôzne verzie o tom, že nikdy sa nepodpisovala v Osvedčovacej knihe, resp., že podpisovala čisté listiny darovacej zmluvy, čo bolo vyvrátené svedeckými výpoveďami, preto žiadal žalobu zamietnuť. Z overovacej knihy je zrejmé, že žalobkyňa sa podpisovala a osvedčovala darovaciu zmluvu a pri podpise jej neboli predložené iné listiny, teda musela si byť vedomá aký právny úkon robí. Žalovaný v 1. rade vzniesol aj námietku premlčania, lebo k uplatneniu relatívnej neplatnosti nedošlo v trojročnej lehote. Žaloba síce bola doručená na súd dňa 31. 3. 2010, ale nebola doručená žalovanej v 1. rade O. U., lebo táto dňa 2. 7. 2010 zomrela a tým nedošlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti v zákonom stanovenej trojročnej lehote.
Žalovaný v 2. rade, právny nástupca žalovaného v 2. rade, poukazoval na to, že mal vedomosť o tom, že sa mala opravovať strecha rodinného domu niekým iným. Otec ho informoval, aby sám nepripravoval opravu strechy, ale nehovoril s ním o nejakom darovaní. Z týchto dôvodov nárok žalobkyne uznal a žiadal vyhovieť žalobe.
Žalovaní v 3. a 4. rade sa k návrhu nevyjadrili, uviedli, že nie sú im známe bližšie skutočnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov X. H., K. F., K. Z., E. J.E., A. J., darovacou zmluvou, Osvedčovacou knihou, listom vlastníctva č. XXXX, dedičskými spismi, sp. zn. 26 D 231/2010 po poručiteľovi S. A. a sp. zn. 26 D 1233/2012 po poručiteľke O. U. a ďalšími listinami a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy, na základe ktorej ona a jej manžel S. A. ako darcovia mali darovať obdarovanej O. U., rod. J. v celosti nehnuteľnosť
nachádzajúcu sa v Radaticiach, a to rodinný dom, č. súp. XXX, postavený na parcele č. XXX (pozemok neusporiadaný) v celosti do jej vlastníctva.
Z predloženej darovacej zmluvy vyplýva, že takáto zmluva bola vyhotovená dňa 13. 3. 2008 a podpísaná účastníkmi zmluvy S. A., U. A. O. O. U.. Na základe tejto darovacej zmluvy bol povolený zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva č. XXXX, na základe čoho podľa tohto zápisu s dátumom vyhotovenia dňa 30. 3. 2010 bola O. U., W.. J. zapísaná ako vlastník rodinného domu, č. súp. XXX, na parcele č. XXX, zapísaná v celosti ako vlastník s titulom nadobudnutia vlastníctva C.-XXXX/XXXX, darovacia zmluva.
Predmetná darovacia zmluva obsahuje body I. - V., ktoré sú uvedené na strane prvej, v ktorých je popis darovanej nehnuteľnosti, vyhlásenie darcov pod bodom II., že darujú obdarovanej predmetnú nehnuteľnosť v celosti a obdarovaná tento dar prijíma. V bode III. je vyhlásenie, že na prevádzanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy ani obmedzenia prevodu vlastníckeho práva a nehnuteľnosť sa prevádza bezplatne. Pod bodom IV. je uvedené, že vlastníctvo sa prevádza dňom povolenia vkladu v katastri nehnuteľnosti a účastníci berú na vedomie, že darcovia sa môžu domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaná správa voči nim tak, že hrubo poruší dobré mravy a pod bodom V., že zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu a účinnosť dňom povolenia vkladu správou katastra a bola vyhotovená v 5 exemplároch. Druhý list darovacej zmluvy hore obsahuje vyhlásenie, že zmluva bola uzavretá slobodne, vážne, zrozumiteľne, dostatočne určito, nebola uzavretá v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok a na znak súhlasu s jej obsahom po jej prečítaní ju podpisujú. Podpisy sú označené s dátumom 13. 3. 2008, overené osvedčením obce W. pod poradovými číslami 35, 36, 37 Overovacej knihy obce W..
Žalobkyňa tvrdí, že nemala žiaden úmysel darovať rodinný dom, ktorý vlastnila s manželom S. A. v bezpodielovom spoluvlastníctve. O darovaní nič nevedela. Darovaciu zmluvu nepodpisovala a O. U.Á. a manželom S. A. bola uvedená do omylu, keď ju žiadali, aby podpísala povolenie na opravu strechy. S tým vedomím sa podpisovala. O. U. a manžel S. A. ju podviedli, keď pred podpisom jej povedali obaja, že sa ide opravovať strecha, ktorú aj skutočne potrebovali opraviť na rodinnom dome a keďže predtým muž, ktorý robí takéto práce v obci, pán J. jej povedal, že na opravu strechy musí mať stavebné povolenie, bola v tom, že tento úkon sa týka opravy strechy. Nikto jej nepovedal nič o darovacej zmluve, ani matrikárka, ktorá overovala ich podpisy a pred podpisom O. U. jej povedala, že „ideme opravovať strechu“ a že ona im s tým pomôže. O. U. bola sesternicou jej nebohého manžela aj keď sa udivila, že ona im bude pomáhať opravovať strechu, O. U. jej odpovedala: „a kto iný vám pomôže“. Tento rozhovor sa odohral po podpise zmluvy. Bolo jej divné, prečo O. U. im mala opraviť strechu, rozprávala sa o tom s manželom a manžel sa jej až neskôr priznal, že jej daroval dom a že ju podviedol a keď mu to vyčítala, ako to mohol urobiť, hovoril, že tiež bol v tom, že ona opraví túto strechu, ale nič neurobila.
Dňa 4. 11. 2009 sa obrátila na Centrum právnej pomoci, kde bol s ňou spísaný zápis a chcela riešiť túto záležitosť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že spolu s manželom boli v starobinci v R. I., kde však manžel nebol spokojný, vrátil sa do domu a celý rok takto boli oddelení. V tej dobe sa mu zhoršil zdravotný stav a pani U. mu sľúbila, že sa oňho postará, ale vôbec nič neurobila, a preto, keď sa po nejakej dobe mu zlepšil stav, prišiel pre ňu do R. I. s tým, aby sa k nemu vrátila, čo aj urobila. Kým bol chorý, o manžela sa starali deti a vnuk. S O. U. neviedla žiaden rozhovor o darovaní, ani jej nemala dôvod darovať svoj majetok, ktorý si ťažko vyrobila a stratila pri ňom zdravie. Žalobkyňa vyznáva tradičné spôsoby života, nevedela, čo podpisuje a vychádzala z dôvery osôb, hlavne z dôvery voči svojmu manželovi, keď podpisovala tieto papiere.
Nebohý S. A. eše ako účastník konania po doručení žaloby doručil dňa 1. 10. 2010 písomné vyjadrenie k návrhu s dátumom 29. 9. 2010, v ktorom uviedol, že je pravdou, že svoju manželku navrhovateľku úmyselne pri podpisovaní darovacej zmluvy, ktorej predmetom bol ich rodinný dom, uviedol do omylu a manželke spolu s nebohou O. U. vedome klamali, keď jej povedali, že pani O. U. zastupuje spoločnosť, ktorá má opraviť strechu na ich rodinnom dome, ktorý vlastnili s manželkou. Aj po podpise zmluvy sa s manželkou bavili o tom, ako pani U. zabezpečí opravu strechy a len on sám vedel o tom, že zmluva je darovacia. Tento podvod na manželke vykonal z toho dôvodu, že manželku nenávidí, chcel jej urobiť zle a ku pani U. cítil blízke citové naviazanie. Je si plne vedomí všetkých skutočností, ktoré uvádza vo svojom prehlásení a na staré kolená chce aspoň odčiniť, čo urobil
zle. Toto podanie obsahuje podpis Jozefa Dorku, ktorý bol zároveň aj overený v Osvedčovacej knihe obce W. dňa 30. 9. 2010 pod poradovým číslom 75/2010.
Z dedičského spisu, sp. zn. 26 D 231/2011 po poručiteľovi S. A., zomrelom dňa 2. 3. 2011 bolo zistené, že dedičmi po ňom ostala manželka U. A., syn Š. A. a právom nebohej dcéry H. J. jej detí K. J. a K.. K. J.. Š. A., K. J. O. K.. K. J. súd pribral do konania ako právnych nástupcov dedičov po S. A..
Z dedičského spisu, sp. zn. XX A. XXXX/XXXX dedičská vec po poručiteľke O. U., zomrelej dňa 2. 7. 2010, z rozhodnutia zo dňa 27. 5. 2013 mal súd preukázané, že došlo k schváleniu dohody o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke a nehnuteľnosť v katastrálnom území Radatice, na Q. Č.. XXXX, rodinný dom, č. súp. XXX, postavený na parcele P. XXX s príslušenstvom, vlastnícke právo zapísané pod B/1 v celosti, katastrálne územie Radatice nadobudol jej syn W. U. bez povinnosti vyplatiť spoludedičku.
Po zistení skutočností, že po podaní žaloby pôvodne žalovaná v 1. rade O. U. zomrela dňa 2. 7. 2010, súd zisťoval jej dedičov, keďže zomrela v Kanade, prostredníctvom Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Kanade, ktorý zaslal úmrtné listy O. U. a jej manžela E. U.Á., ktorý následne zomrel dňa 22. 11. 2011, pričom ako vyplýva z oznámenia Zastupiteľského úradu SR v Kanade, konzulát ich získal až dňa 13. 2. 2012, ktoré superlegalizoval a požiadal o zápis úmrtia do osobitnej matriky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s údajmi o pozostalých. Na základe týchto skutočností žalobkyňa doručila podanie s dátumom 21. 10. 2011, ktorým bol upravený okruh účastníkov o právnych nástupcov nebohej O. U., O. T. V. H. Y., W.. U., W. U. O. E. U. a následne na pojednávaní dňa 9. 7. 2014 žalobkyňa voči H. Y. O. E. U. vzala návrh späť, o čom súd rozhodol uznesením o zastavení konania zo dňa 9. 7. 2014.
Svedkyňa K. F. vypovedala, že žalobkyňa a jej manžel sú jej susedia, stále sa s nimi stretávala, obaja odišli do starobinca, ale pán A. sa tam necítil dobre, vrátil sa domov, pani A. ešte ostala v starobinci a o pána Dorku sa potom starali syn s vnukom až do jeho smrti. Pani U. nikdy nevidela k nim chodiť, ohľadne darovacej zmluvy jej pán A. hovoril, že všetko je zrušené, že ich podviedli. Tiež videla pani D., keď tam išla overovať podpisy a túto zmluvu potom oni zrušili, čo vie z rozprávania nebohého pána A.. Takto hovoril tesne pred smrťou, lebo jej nevesta mu volala záchranku. Potom, keď pán A. prišiel z nemocnice, vrátila sa aj pani A. začali spolu žiť až do jeho smrti. Celá dedina v W. rozprávala ako A. podviedli, keď cudzí ľudia majú ich dom. Od pani A. vie, že k podvodu malo dôjsť tak, že jej dali podpísať údajne papier o oprave strechy, asi jej dali podpísať prázdny papier. Všetci ľudia, ktorí prichádzali k A. museli prejsť okolo jej domu a pani U. nikdy nevidela k nim chodiť. Od nebohého vie, že čo sa malo týkať tejto zmluvy, on ju zrušil. Pani A. je teraz v starobinci, kde za ňou chodí vnuk a syn Š., ktorí jej pomáhajú. Je tam z toho dôvodu, kým sa tieto veci nedajú do poriadku. Štyridsať rokov býva v susedstve vedľa A. a nikdy nevidela nikoho okrem ich detí, že by im pomáhal. S. A. pred svojim úmrtím, keď sa ešte vrátil z nemocnice jej hovoril, že ho podviedli a keď sa ho pýtala, kto ho podviedol, nepovedal jej meno, ale stále opakoval: „podviedli ma, podviedli ma a ešte než budem žiť, chcem dať všetko do poriadku“. Nevedela o kom hovorí, ale potom keď zomrel sa od jeho manželky dozvedela, čo sa stalo. Tieto skutočnosti sa dozvedela až po jeho smrti. Sama sa dozvedela po smrti S. A., že pán A. a jeho manželka podpísali zmluvu, lebo si mysleli, že im budú pomáhať opravovať strechu a nevedeli, o čo ide.
Svedkyňa X. H., rod. D. vypovedala, že pracuje ako referentka Obecného úradu v Radaticiach a vykonáva aj činnosť overovania podpisov. Vykonala aj overenie podpisu k darovacej zmluve U. A. a S. A., kde pod poradovými číslami 36 a 35 dňa 13. 3. 2008 overovala ich podpisy. Taktiež overovala podpis S. A. k jeho vyjadreniu k návrhu zo dňa 30. 9. 2010, ktorý je v overovacej knihe pod poradovým číslom 75/2010. Ju na Obecnom úrade navštívila pani U., veľmi dobre si na to pamätá a žiadala, aby prišla overiť podpisy A.. Bolo obvyklé, že pokiaľ išlo o starších ľudí, nevolala ich na Obecný úrad, ale išla priamo do ich domu, vzala so sebou overovaciu knihu, pečiatky. Pamätá si, že darovaciu zmluvu podpisovali 5 - krát. Domnievala sa, že vedeli, čo podpisujú. Nepamätá sa, či pred pristúpením k podpisu ich vyzvala, či poznajú obsah listiny, ktorú podpisujú. Predpokladala, že to vedia. Keď listiny podpísali, vzala overovaciu knihu a odišla preč. Na tento prípad si pamätá z toho dôvodu, lebo po tomto úkone v dedine sa šírili reči, keď jej bolo dávané za vinu, že overovala podpisy. Pani U. nepoznala, ale bežne takto postupovala, keď ju občania požiadali o overenie podpisu, vzala overovaciu knihy, pečiatky a išla k ním. Pamätá si, že k overeniu došlo v predsieni, kde mali A. stolík a keďže všetci traja sa podpisovali a mala overovať 15 podpisov, tento úkon rýchlo neprebehol. Zmluvy boli prichystané už na stolíku a pred ňou všetci traja podpisovali zmluvy. Niečo medzi sebou rozprávali, ale na to si nepamätá. Bežne nekladie otázky občanom, ktorí prídu a chcú overiť nejakú listinu. Prišla overiť podpisy a toto aj
vykonala. Obsah listiny neprečítala, len zachytila názov darovacia zmluva. Ďalšie veci neposudzovala. Po nejakom čase ju pani A. obvinila, že overila podpisy a nepovedala jej o čo ide. Bola nespokojná s tým, čo podpisovala, teda, že darovala a darovať nechcela. A že pani U. mala urobiť nejakú rekonštrukciu a toto neurobila. Keď sa stretli s pani A., objasnila jej, že jej povinnosťou bolo overiť podpisy, nič viac. Pri osvedčovaní podpisov postupuje tak, že jej predložia občania občianske preukazy, zapíše poradové číslo, osobné údaje, potom opečiatkuje listinu pečiatkami, ktoré tam patria, vyplní kolónku v overovacej knihe, podpíše a zároveň potom oni sa podpisujú do overovacej knihy a zároveň podpisujú overenú listinu. Keď toto podpíšu, na konci podpisuje príslušné doklady svojim podpisom. V kolónke, kde je uvedené označenie listiny, túto vypĺňa podľa označenej listiny, ktorá jej bola predložená k overeniu, čiže postupovala tak, že vypísala meno, potom označenie listiny, kde v konkrétnom prípade uviedla darovacia zmluva, číslo občianskeho preukazu a údaje o správnom poplatku. Na konci je jej podpis. Má poverenie vykonávať túto činnosť mimo Obecný úrad, má vlastnú pečiatku a poverenie k tomuto úkonu potvrdené starostom obce. Nie je možné, aby sa v overovacej knihe podpísala iná osoba, resp. len vtedy, ak by takáto osoba poverila inú osobu, že za ňu môže vykonávať tieto úkony. Keď vypíše všetky údaje, tak sa osoba podpisuje na listine a zároveň hneď aj v osvedčovacej knihe. Podpisy musia byť zhodné. Nebola jedinýkrát u A. overovať ich listiny, už aj predtým k nim chodila overovať ich listiny. Aj to bol dôvod, prečo ich navštívila priamo, a to kvôli ich zdravotnému stavu. S. A. bol v ťažkom zdravotnom stave, každý mesiac potreboval overovať podpis, ktorý to pre neho robila. Niekedy prišiel na aute na Obecný úrad, ale tiež chodila k nim overovať jeho podpisy. Taktiež overovala podpis Jozefa Dorku dňa 30. 9. 2010. Obsah tejto listiny nepoznala, prečíta si len názov listiny a ten uvádza do overovacej knihy. Vedela, že má zdravotné problémy, ktoré sa týkali jeho fyzického stavu, ale pokiaľ ide o myseľ, vedel sa orientovať, hneď ju poznal, pamätal si na ňu. Jeho podpis overený dňa 30. 9. 2010, je pod poradovým číslom 75/2010 overovacej knihy.
Svedkyňa K. Z. vypovedala, že O. U. je jej sestra, zomrela dňa 2. 7. 2010 v Kanade. Jej syn W. U. na Veľkú noc priniesol urnu matky a urobili pohrebný akt, na druhý deň vycestoval do Kanady. Dedičstvo v Kanade žiadne neprebehlo. Niečo počula o darovacej zmluve, ale viac by o tom vedela povedať sestra E. J., za ktorou aj žalobkyňa bola a bola takisto v kontakte s nebohým S. A.. Žalobkyňa ju dvakrát vyhľadala v práci, v predajni, kde jej vynadala. Ale vie, že S. A. sa vyjadril, že to bolo jeho želanie a urobil tak, že svoju polovicu majetku previedol na sestru.
Svedkyňa E. J. vypovedala, že je sestrou nebohej O. U., ktorá zomrela dňa 2. 7. 2010 v Kanade, kde žila s rodinou. Deti nebohej sestry vedia o tomto spore, tiež vedia, že ich matka mala darovaciu zmluvu od S. A. a to, ako chcú nakladať s týmto majetkom jej nie je známe. Pokiaľ ide o predmet sporu, vie len toľko, že nebohý S. A. bol bratom jej matky, teda ich ujo a pred 7 rokmi pracoval na tom, aby sestre O. daroval svoju čiastku. Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň. Žalobkyňa v minulom roku (pozn. v roku 2010) prišla za ňou do zamestnania v predajni a vyvolala strašnú hádku. Nadávala jej pred zákazníkmi, spoluzamestnancami a jej nadávky smerovali na jej sestru s tým, že má zavolať sestre, aby zrušila darovaciu zmluvu a vyjadrila nesúhlas s darovaním a tiež, že donúti uja, aby zrušil darovaciu zmluvu. Preto na druhý deň volala ujovi, ktorý povedal, že sa nemá do toho miešať, že on urobil tak, ako on chcel, že je to jeho prianie. A nemá volať ani sestre O. do Kanady. V máji 2010 telefonicky rozprávala so sestrou, ktorá vedela o tom spore, povedala, že príde na Slovensko a dá veci do poriadku. Sestra však v júli 2010 zomrela. Po jej smrti prišla opäť žalobkyňa na jej pracovisko, kde vyjadrila, že je rada, že sestra zomrela. Na druhý deň volala ujovi, povedala jej o tejto návšteve a on opätovne hovoril, že bude tak ako sa on rozhodol a nič sa na tom nemení. Darovaciu zmluvu pozná z toho dôvodu, že sestra O. nechala túto zmluvu u nej, aby ju mala k dispozícii a aby ju potom odovzdala synovi W.. Vie, že sa malo jednať o čiastku na dome, ktorá patrila ujovi, nepozná okolnosti, za ktorých bola darovacia zmluva urobená. Sestra O. bola na Slovensku, keď sa uzatvárala darovacia zmluva, inak žila v Kanade 21 rokov. Vie, že ujo korešpondoval s jej sestrou v Kanade, že si písali listy, ona má túto korešpondenciu, odkladala si ju pre takýto prípad, že by bolo potrebné preukazovať toto darovanie a všetku korešpondenciu odovzdala synovi W.. Vie, že sestra v čase, keď bola uzavretá darovacia zmluva bola na návšteve jeden mesiac a keď ju podpísala, túto zmluvu jej nechala. Nebolo jej divné, že ujo jej chce dať svoju čiastku, pretože vedela, že nejaký čas s manželkou nežili spolu, že ho opustila, odišla do nejakého ústavu alebo niečo podobné a tiež preto, že keď sa napr. pýtala syna uja ako sa má, jej odpovedal, že sa ho nemá na to pýtať, že on ho nezaujíma. Práve za týchto okolností sa jej nezdalo divné konanie uja. So sestrou sa viac o tejto záležitosti nebavili a ju ani ďalej nezaujímala.
Svedok A. J. vypovedal, že W. U. je jeho bratranec a vie o prebiehajúcom spore. O korešpondencii matky a W. s pánom A. nič nevie. V máji 2011 bol bratranec W. U. na Slovensku, 3 týždne u neho býval a riešil tieto záležitosti. Teda kontaktoval sa na právnika, ktorý ho mal zastupovať a zároveň mu odovzdal darovaciu zmluvu.
Podľa § 80 ods. c) O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Naliehovasť na určení neplatnosti právneho úkonu je daná potrebou vyriešiť vlastnícke právo a je sporné, či došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva darovaním.
Právny úkon vyžaduje pre svoju platnosť splnenie zákonom požadovaných predpokladov, ktorými sú požiadavky vôľovej stránky osoby robiacej právny úkon a jej prejav, z tohto hľadiska musí byť právny úkon predovšetkým urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Právnym následkom vadnosti právneho úkonu je jeho neplatnosť. Nesplnenie náležitostí uvedených v § 37 Občianskeho zákonníka má za následok tzv. absolútnu neplatnosť právneho úkonu a okrem absolútnej neplatnosti zákon pozná relatívnu neplatnosť právneho úkonu z dôvodov uvedených v § 40a Občianskeho zákonníka.
Relatívna neplatnosť je druhou formou neplatnosti právneho úkonu a spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá. To znamená, že relatívne neplatný právny úkon pôsobí akoby bol platný, pokiaľ svojej platnosti nebol zbavený na základe jednostranného právneho úkonu, dovolania sa relatívnej neplatnosti. Prejav vôle, ktorým sa účastník dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu musí vyjadrovať tak skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti ako aj konkrétnu vytýkanú vadu právneho úkonu, ktorá spôsobila relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je zásadne stanovená, možno tak urobiť aj v konaní pred súdom k návrhu na začatie konania a dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu možno brániť aj v konaní proti návrhu, teda žalobou o neplatnosť právneho úkonu. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu je úkonom hmotného práva, ide o ohlásenie námietky neplatnosti právneho úkonu vo forme jednostranného právneho úkonu, ktorým dotknutý subjekt uplatňuje svoje právo a dotknutý právny úkon stráca svoju účinnosť a dôsledok jeho uplatnenia nastáva priamo zo zákona ex lege. Uplatnenie relatívnej neplatnosti sa stáva perfektným, keď prejav vôle toho, kto je neplatnosťou právneho úkonu dotknutý a kto sa neplatnosti domáha, dôjde druhému účastníkovi právneho úkonu a aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu možno považovať za dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka.
Dôvodom neplatnosti právneho úkonu okrem vady vôle a vady prejavu je aj nesúlad medzi vôľou a jej samotným prejavom. Výsledkom tohto nesúladu je omyl konajúceho. Zákon chráni konajúceho v omyle tým, že takto urobený právny úkon vyhlasuje za neplatný, ak ho vyvolal druhý účastník alebo ak tento o omyle konajúceho vedel a napriek tomu právny úkon urobil. Podstata omylu vo vôli spočíva v tom, že konajúci má nesprávnu alebo nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu.
Dôvodom neplatnosti je omyl len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle, teda ak je nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník úkonu zamýšľal vyvolať a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal, ktoré vzniknú z právneho úkonu vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúceho zo skutočnosti, ktorá je pre právny úkon rozhodujúca a bez neho by k právnemu úkonu nedošlo, pričom súčasne osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v dobe právneho úkonu aspoň vedieť. Podiel druhého účastníka na omyle konajúceho spočíva v tom, že tento účastník omyl konajúceho priamo vyvolal alebo o ňom hoci ho sám nevyvolal, musel so zreteľom na všetky okolnosti vedieť. Podstatné je, či si osoba, ktorej bol právny úkon určený, uvedomila ešte pred urobením právneho úkonu, že tu došlo k omylu. Omyl je vyvolaný druhým účastníkom vtedy, ak tento účastník spôsobil vznik omylu napr. uvedením nepravdivých skutočností, ktoré boli pre utváranie vôle mýliaceho sa účastníka rozhodujúce, a to bez úmyslu uviesť ho do omylu alebo v prípade, ak druhý účastník buď omyl poznal alebo vzhľadom na okolnosti musel poznať a neupozornil mýliaceho sa na jeho omyl. Právny význam má len podstatný omyl, t. j. ktorý sa môže týkať právneho dôvodu, ak vôľa konajúcej osoby bola zameraná na iný právny úkon alebo ak sa konajúci mylne domnieva, že jeho vôľa smeruje k určitému úkonu, zatiaľ čo ide o iný úkon. O omyl v predmete právneho úkonu ide, ak konajúca osoba so zreteľom na povahu právneho úkonu, by právny úkon neurobila, keby o omyle vedela, ďalej tu môže ísť o zámenu osoby, pokiaľ by sa bez neho právny úkon neuskutočnil a iných okolností, bez ktorých by k urobeniu právneho úkonu nedošlo. V prípade, ak omyl bol druhým účastníkom vyvolaný úmyselne, ľsťou, zákon nevyžaduje, aby išlo o podstatný omyl a takýto právny úkon je neplatný bez ohľadu na to, či bol podstatný alebo nepodstatný, ale spočíva obvykle v tom, že druhý účastník úmyselne predstiera niečo, čo neexistuje alebo naopak zastiera niečo, čo existuje. Za neplatný omyl sa považuje aj právny úkon, ak omyl konajúca osoba vyvolala úmyselne.
V prejednávanej žalobe žalobkyňa tvrdila, že konala v omyle, keď bola v tom vedomí, že podpisuje papiere, ktoré súvisia s opravou strechy na rodinnom dome, nakoľko o tejto otázke skutočne aj komunikovala so svojim manželom a riešili s ním možnosti opravy a vedela, že k tomuto bude potrebovať stavebné povolenie. Keď predmetnú listinu podpisovala, nemala žiadnu vedomosť o darovacej zmluve, ani nemala úmysel nič darovať. S manželom sa o darovacej zmluve nebavili, pri osvedčovaní podpisu nebola upozornená pracovníčkou, ktorá overovala jej podpis, že ho overuje k darovacej zmluve a nepoznala ani obsah darovacej zmluvy. S. A., ktorý bol účastníkom tejto darovacej zmluvy ešte za svojho života podaním s dátumom 29. 9. 2010 potvrdil, že svoju manželku úmyselne uviedol do omylu pri podpisovaní darovacej zmluvy, ktorej predmetom bol rodinný dom a vedome s O. U. klamali, že O. U. zastupuje spoločnosť, ktorá má opraviť strechu na rodinnom dome a aj po podpise zmluvy sa s manželkou bavili o tom ako pani U.C. zabezpečí opravu. Sám však vedel o tom, že zmluva je darovacia. Tento podvod na manželke vykonal z toho dôvodu, že manželku nenávidí, chcel jej urobiť zle a ku pani U. cítil blízke citové naviazanie. Je si plne vedomí všetkých skutočností, ktoré uvádza vo svojom prehlásení, no na staré kolená chce to aspoň takto odčiniť, čo urobil zle. S. A. toto podanie urobil s overeným podpisom a bolo doručené súdu dňa 1. 10. 2010. S. A. zomrel dňa 2. 3. 2011. Ako vyplynulo zo svedeckej výpovede X. H., rod. D., dňa 30. 9. 2010 overovala jeho podpis na tomto vyjadrení, ktorý je evidovaný v osvedčovacej knihe pod poradovým číslom 75/2010, pričom podľa výpovede svedkyne, S. A. bol z hľadiska psychického stavu v poriadku, nemal dobrý zdravotný stav z hľadiska fyzického stavu, o čom mala vedomosť aj z toho, že starostka obce zabezpečovala preňho donášku nákupu. Toto vyjadrenie urobil S. A. sám a žalobkyňa sa o obsahu tohto vyjadrenia dozvedela až na súdnom pojednávaní, t. j. po jeho smrti. Žalovaný v 1. rade spochybňoval hodnovernosť tohto písomného vyjadrenia, spochybňoval pravosť podpisu a v tejto súvislosti žiadal nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie zdravotného stavu S. A., resp. zadováženie jeho zdravotnej dokumentácie s tým, že nejde o jeho vyjadrenie, lebo bolo napísané cez počítač. Súd tieto dôkazy odmietol jednak z dôvodu, že bolo preukázané, že podpis tohto písomného vyjadrenia doručeného dňa 1. 10. 2010 bol overený v osvedčovacej knihe Obecného úradu Radatice dňa 30. 9. 2010 a svedeckou výpoveďou zamestnankyne, ktorá robila toto overenie bolo preukázané, že S. A. síce mal zdravotné problémy fyzického charakteru, ale čo sa týkalo mysle bol v poriadku, poznal ju, keď prišla za ním do jeho domu, vedel sa orientovať v čase a priestore. S. A. urobil toto vyjadrenie v čase, keď ešte žil a bol riadnym účastníkom podanej žaloby a urobil tak bez vedomia žalobkyne, po doručení žaloby. Obsah tohto vyjadrenia sa zhoduje s tvrdeniami žalobkyne, že bola uvedená účastníkmi zmluvy S. A. O. O. U.C. do omylu úmyselne, lebo jej klamali, že O. U. zastupuje spoločnosť, ktorá má opraviť strechu na ich rodinnom dome, ktorý vlastnil s manželkou a aj po podpise zmluvy sa s ňou bavili o tom, ako pani U. zabezpečí opravu strechy, hoci vedel o tom, že zmluva je darovacia. Motívom jeho konania bolo, že jej chcel urobiť zle, nenávidel manželku a k pani U. cítil citové naviazanie. Žalobkyňa taktiež tvrdila, že po
celú dobu nemala žiadnu vedomosť o darovacej zmluve, nemala ani žiaden záujem, ani motív darovať rodinný dom O. U., ktorá bola príbuznou jej manžela, s účastníkmi zmluvy sa vôbec nebavila o darovacej zmluve, ale len o oprave strechy a o tom kto to bude financovať. Ešte bola udivená, keď O. U. sa vyjadrila, že to bude ona. Taktiež z výsluchu svedkyne X. H., W.. D. vyplynulo, že sama predtým ako pristúpila k overeniu podpisov účastníkov zmluvy, ich neoboznámila s jej obsahom a o tom, že overuje podpisy k darovacej zmluve zistila sama tým, že si zapamätala názov zmluvy. Nikto pred ňou z účastníkov tohto právneho úkonu sa nezmieňoval, že sa ide uzatvárať darovacia zmluva, ani ona. Sama obsah darovacej zmluvy nečítala, pretože prišla overiť len podpisy a len toto urobila. Podnet, aby prišla overiť podpisy jej dala O. U., ktorá ju navštívila na Obecnom úrade a požiadala ju o tento úkon. Zo svedeckej výpovede E. J., sestre pôvodne žalovanej O. U. vyplynulo, že už v máji 2010 vedela O. U. o tomto spore, následne v júli 2010 zomrela, žila v Kanade, na Slovensku bola, keď sa robila darovacia zmluva, pričom S. A., ktorý je jej príbuzný, pracoval na tom, že jej daruje svoju čiastku 4 - 5 rokov. Keď ho kontaktovala po návšteve žalobkyne, ktorá jej nadávala a naliehala, aby sestra zrušila darovaciu zmluvu, povedal jej, že sa nemá čo do toho miešať, že to bolo jeho prianie a nemá volať ani sestre O. do Kanady.
Právny úkon darovacia zmluva, ktorú urobila žalobkyňa a jej nebohý manžel je neplatným právnym úkonom, lebo žalobkyňa konala v omyle, ktorý vyvolali ostatní účastníci právneho úkonu, a to nebohý manžel žalobkyne S. A. a nebohá O. U. úmyselne, keď ju uviedli do omylu, že sa riešia veci týkajúce sa opravy strechy ich rodinného domu. Žalobkyňa, keď podpisovala darovaciu zmluvu mala nesprávnu vedomosť ohľadne predmetu právneho úkonu, pretože zamýšľaným úkonom chcela riešiť opravu strechy a nie darovať svoj majetok. Jej vôľa teda nesmerovala k právnemu úkonu darovania. Úmysel vyvolať omyl priznal pôvodne žalovaný v 2. rade S. A., keď výslovne uviedol v písomnom vyjadrení, že vedome klamal žalobkyňu spolu s O. U., keď jej povedal, že ona zastupuje spoločnosť, ktorá má opraviť strechu na rodinnom dome, hoci vedel, že text zmluvy je darovacia zmluva a toto urobil z nenávisti k manželke a z citovej naviazanosti k pani U.. Súd s poukazom na § 49a Občianskeho zákonníka, ale taktiež aj s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka určil, že ide o neplatný právny úkon jednak z dôvodu absolútnej neplatnosti, lebo absentuje u žalobkyne vážnosť vôle uskutočniť darovanie a tiež je aj neplatný z dôvodov relatívnej neplatnosti pre omyl žalobkyne vyvolaný úmyselným konaním teda lsťou zo strany ostatných účastníkov právneho úkonu darovania, keď ju uviedli do omylu úmyselne tým, že obaja predstierali, že podpisujú záležitosti týkajúce sa opravy strechy a O. U. predstierala, že zastupuje firmu, ktorá to vykoná a zamlčali jej, že v skutočnosti podpisujú darovaciu zmluvu.
Pokiaľ žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania, keď tvrdil, že žalovanému v 1. rade nebolo v 3
- ročnej premlčacej lehote doručené dovolanie sa relatívnej neplatnosti, súd v tomto smere poukazuje na to, že takýmto dovolaním je samotná žaloba, ktorú žalobkyňa doručila dňa 31. 3. 2010 na súd, ktorú prevzal S. A. dňa 15. 10. 2010, O. U. na adrese trvalého bydliska, ktoré mala nahlásené u svojej sestry K. Z. si zásielku neprevzala a 9. 4. 2010 bola uložená na pošte a do dňa 12. 4. 2010 s výzvou, aby si ju adresát O. U. prevzala na pošte a dňa 5. 5. 2010 bola súdu vrátená ako nedoručená. Aj z vykonaného dokazovania, a to výsluchu E. J. vyplynulo, že pôvodne žalovaná O. U. sa dozvedela o dovolaní sa tejto neplatnosti a o tom, že žalobkyňa chce zrušiť darovaciu zmluvu v máji 2010, kedy sa s ňou telefonicky rozprávala o tomto spore s tým, že O. U. vyhlásila, že príde na Slovensko a veci dá do poriadku. O. U. následne dňa 2. 7. 2010 zomrela. Keďže forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je stanovená, možno tak urobiť akýmkoľvek spôsobom a jedným z nich je aj žaloba o neplatnosť právneho úkonu, čo urobila žalobkyňa v trojročnej lehote ešte voči pôvodne žalovanej O. U., súd má za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 13. 3. 2008, ktorá bola uzatvorená medzi O. U. ako obdarovanou, nebohým S. A. a žalobkyňou ako darcami a predmetom ktorej bol rodinný dom, č. súp. XXX, postavený na parcele 232 v obci Radatice, k. ú. Radatice, evidovaný na liste vlastníctva Č.. XXXX, ktorej vklad bol povolený pod č. C. XXXX/XXXX, lebo pôvodne žalovaní v rade 1 a 2 vystupujú ako nerozluční spoločníci a účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti prebehli doručením žaloby jednému z nich s účinkami k ostatným účastníkom zmluvy, teda s účinkami pre O. U., resp. jej právneho nástupcu žalovaného v 1. rade.
Žalobkyňa sa domáhala zároveň aj určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetného rodinného domu, ktorý mal byť predmetom neplatného darovania v 1 a do dedičstva po S. A. patrí tiež 1 tohto majetku. Súd má za to, že je daný právny záujem na takomto určení v zmysle § 80 O. s. p., keď v súvislosti s neplatnou darovacou zmluvou sa stáva žalobkyňa ako pôvodná vlastníčka opätovne pre zápis v katastri nehnuteľnosti vlastníčkou 1 a 2. polovica, keďže S. A. zomrel, patrí do dedičského konania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. podľa zásady úspešnosti v konaní. Žalobkyňa bola procesne úspešná a uplatnila si voči žalovanému v 1. rade uplatnila náhradu trov konania, ktoré predstavujú náklady právneho zastúpenia, a to v celkovej výške 1.158,48 EUR za nasledovné právne úkony: 1 úkon právnej služby v súlade s § 11 od. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení poslednej novely (ďalej len „vyhláška“), odmena advokáta predstavuje 1/13 výpočtového základu za rok 2009
- 53,49 EUR, za rok 2010 - 55,49 EUR, za rok 2011 - 57,- EUR, za rok 2013 - 60,07 EUR, za rok 2014 - 61,87 EUR, úkony právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 7. 12. 2009 v sume 53,49 EUR, podanie žaloby zo dňa 31. 3. 2010 v sume 55,49 EUR, podanie žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 27. 4. 2010 v sume 55,49 EUR, účasť na pojednávaní konanom dňa 27. 10. 2010 v čase od 11.55 hod. do 12.10 hod. v sume 55,49 EUR, účasť na pojednávaní konanom dňa 16. 3. 2011 v čase od 10.00 hod. - 10.15 hod. v sume 57,- EUR, účasť na pojednávaní konanom dňa 28. 3. 2011 v čase od 11.00 hod. - 11.30 hod. v sume 57,- EUR, účasť na pojednávaní konanom dňa 9. 5. 2011 v čase od 13.30 hod. do 14.20 hod. v sume 57,- EUR, účasť na pojednávaní konanom dňa 3. 6. 2011 v čase od 10.00 hod. do 11.05 hod. v sume 57,- EUR, podanie odpovede na žiadosť súdu zo dňa 19. 9. 2011 v sume 57,- EUR, oprava návrhu na začatie konania a vyjadrenie k oznámeniu súdu zo dňa 5. 10. 2011 v sume 57,- EUR, odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Prešov o prerušení konania zo dňa 23. 5. 2013 v sume 30,04 EUR, úprava návrhu na začatie konania zo dňa 7. 4. 2014 v sume 61,87 EUR, účasť na pojednávaní konanom dňa 9. 7. 2014 v čase od 10.00 hod. do 10.55 hod. v sume 61,87 EUR, účasť na pojednávaní konanom dňa 6. 10. 2014 v čase od 9.00 hod. do 9.45 hod. v sume 61,87 EUR, účasť na pojednávaní konanom dňa 29. 10. 2014 v čase od 11.00 hod. do 13.05 hod. v sume 61,87 EUR, účasť na pojednávaní konanom dňa 15. 12. 2014 v čase od 11.00 hod. do 12.30 hod. v sume 61,87 EUR, spolu 844,35 EUR, plus režijný paušál za rok 2009 - 1 x 6,95 EUR, 2010 - 3 x 7,21 EUR, 2011 - 6 x 7,41 EUR, 2013 - 1 x 7,81 EUR, 2014 - 5 x 8,04 EUR, spolu 121,05 EUR, spolu 844,35 EUR + 121,05 EUR =965,40 EUR, DPH 20 %, trovy konania celkom 1.158,48 EUR. Súd priznal žalobkyni tieto náklady, lebo predstavujú účelne vynaložené náklady v súvislosti s uplatnením jej práva na súde, pričom žalovaný v 1. rade sa v konaní bránil, keď jej nároky neuznával. Žalobkyňa si voči žalovaným v rade 2 - 4 náhradu trov konania neuplatnila, keďže títo boli žalovaní len formálne a jej nároky uznávali. Priznané trovy konania uhradí žalovaný v 1. rade do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vo výške 1.158,48 EUR na účet právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Jánovi Garajovi, advokátovi v Prešove, Hlavná 137, vedený v ČSOB, a. s.., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.