Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Ro/334/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., IČ: 00001350, so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, Česká republika, zast.: Mgr. Peter Olejár, advokát, so sídlom Mikulášska 29, Bratislava proti žalovanému: O. O., D. X.X.XXXX, Z. Z. G. Č.. XX, G. v konaní o zaplatenie 142 489,60 Kč s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 134 122,44 CZK spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 113 526,40 CZK od 18.7.2013 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu IBAN: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Z.: Y., S.: XXXXXXXXX trovy konania v sume 1 068,99 eura (z toho trovy právneho zastúpenia 803,49 eura).

Súd p o v o ľ u j e žalovanému splatiť pohľadávku žalobcu v splátkach po 200 eur mesačne najneskôr do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom február 2015 až do plného vyrovnania.

Súd u r č u j e spôsob započítania splátok na 1. úplné vyrovnanie sumy 134 120,44 CZK, 2. úrok z omeškania zo sumy 113 526,40 CZK za obdobie od 18.7.2013 do jej zaplatenia, 3. trovy konania.

Nezaplatením čo i len jedinej splátky riadne a včas s a s t á v a zročným celý dlh.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou, podanou na procesnom súde dňa 16.8.2013 tvrdil, že žalovaný mu dlhuje sumu 142 489,60 Kč spolu s príslušenstvom, pozostávajúcu z nesplatenej istiny 113 526,40 Kč, nesplatených úrokov 8367,16 Kč v sadzbe 10,9% ročne, kapitalizovaného úroku z omeškania ku dňu kapitalizácie v sume 20 596,04 Kč. Domáhal sa, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 142 489,60 Kč spolu s úrokom 10,90% ročne a úrokom z omeškania 80,5% ročne zo sumy 113 526,40 Kč od 18.7.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaný tvrdenia žalobcu nepoprel a záväzok prejavil uhradiť v 200 eur mesačných splátkach.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca svoj nárok odvodil od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXR zo dňa 19.10.2007 a úver bol vedený na úverovom účte XXXXXXXXX. Touto zmluvou žalobca poskytol žalovanému úver 300.000 Kč, za čo si žalobca zinkasoval poplatok 3000 Kč. Žalovaný sa zviazal splácať úver v pravidelných anuitných

splátkach po 5117 Kč vždy do 15. dňa v mesiaci v celkovom počte 84, pričom práv splátka mala byť zaplatená 15.11.2007 a posledná dňa 15.10.2014. Zmluvný úrok bol dohodnutý fixnou sadzbou 10,90% ročne, pričom za správu úveru si žalobca účtoval 30 Kč mesačne a poplatok za poistenie 253 Kč. Keďže žalovaný riadne a včas neplnil podmienky, ku ktorým sa zavial, po predchádzajúcej výzve zo dňa 15.7.2011, na ktorú žalovaný adekvátne nereagoval, žalobca zosplatnil úver dňa 15.7.2011 a vyzval žalovaného k úhrade zročného dlhu. Žalovaný však úhradu nerealizoval, preto sa žalobca obrátil so svojím nárokom na súd

Vyššie uvedené skutočnosti mal súd preukázané Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXR (čl. 11) zo dňa 19.10.2007, Prihláškou k poisteniu z 19.10.2007 (čl.13), Žiadosťou o úver (čl. 14), Obchodnými podmienkami pre ČSOB - spotrebiteľské úvery (čl. 19 - 20), Sadzobníkom poplatkov (čl. 21 - 25), výpisom z úverového účtu žalovaného, poslednou výzvou zo dňa 17.3.2011 - žalovanému doručenou dňa 22.3.2011 ako na čl. 30, oznámením o zosplatnení zo dňa 17.7.2011 (čl- 29) s výzvou na zaplatenie do 8.2.2009.

Ku dňu zosplatnenia úveru listom zo dňa 15.7.2011 činil dlh sumu 187 157,37 Kč, ktorú žalobca vyzval žalovaného zaplatiť do 28.7.2011. Po zosplatnení pohľadávky žalovaný uhradil:

- dňa 13.09.2011 sumu 14 008,41 Kč,

- dňa 20.10.2011 sumu 10 114,19 Kč,

- dňa 25.11.2011 sumu 10 000,00 Kč,

- dňa 16.12.2011 sumu 10 000,00 Kč,

- dňa 27.01.2012 sumu 10 000,00 Kč,

- dňa 28.02.2012 sumu 5 000,00 Kč,

- dňa 29.03.2012 sumu 5 000,00 Kč,

- dňa 30.04.2012 sumu 5 000,00 Kč,

- dňa 29.06.2012 sumu 5 000,00 Kč,

- dňa 31.08.2012 sumu 6 000,00 Kč,

- dňa 30.1020121 sumu 6 000,00 Kč,

- dňa 30.11.2012 sumu 5 000,00 Kč, čím sa dlh na zročnej istine, pozostávajúcej zo zročných požičaných peňazí a zročných zmluvných úrokov znížila na konečnú sumu 113 526,40 Kč.

Na pojednávaní dňa 15.12.2014 žaloba upresnil, že úrok z omeškania bol počítaný odo dňa zročnosti dlhu ku dňu 17.7.2013 v sadzbe 8, 05% ročne a to z výšky dlžnej pohľadávky tak, ako sa pri každej čiastkovej úhrade znižovala a týmto spôsobom bol počítaný aj kapitalizovaný riadny úrok v sadzbe 10,9% ročne.

Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že v čase uzavretia úverovej zmluvy pracoval vo firme O. Z..F..P.. S. C. a to asi od r. 2005, pričom v januári 2009 prišiel o zamestnanie. Mal zámer usadiť sa v Čechách a pre vybudovanie zázemia si predmetný úver zobral práve u žalobcu, u ktorého mal zriadený účet, na ktorý mu nabiehala výplata. Po strate zamestnania sa ale vrátil späť na Slovensko a v súčasnosti jeho možnosti umožňujú, aby záväzok uhradil v splátkach po 200 eur.

Žalobca voči tomuto riešeniu nemal námietky.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i v po vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

V prvom rade súd musel skúmať, či môže aplikovať nariadenie Brusel I. Po zistení, že: 1) medzinárodný prvok v danom spore je daný sídlom žalobcu v Českej republike voči žalovanému s bydliskom na území SR a žalobca svoj nárok uplatnil žalobou pred súdom v SR. Tým bola založená situácia, ktorá môže vzniesť otázku medzinárodnej súdnej príslušnosti. 2) Z rovnakého dôvodu je splnená tiež podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, kedy má byť Brusel I aplikovaný v uvedených členských štátoch EU, v ktorých ich možno aplikovať (od 1.7.2007 je možné aplikovať ho už aj v Dánsku) 3) splnená je napokon aj podmienka časového pôsobenia nariadenia, nakoľko spor vznikol po tom, ako nariadenie vstúpilo u oboch štátov (ČR i SR) do platnosti dňom 1.5.2004, kedy sa obe krajiny stali členmi EÚ

4) splnená bola aj podmienka vecnej pôsobnosti, pretože ide o spor z úverovej zmluvy, ktorá je typickým civilným, popr. obchodným kontraktom

Podľa Článku 15 ods. 1 nariadenia: 1. Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.

Podľa Článku 16 ods 2. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Súd takto konštatuje, že je daná právomoc ako aj príslušnosť procesného súdu na konanie o veci.

Vo vzťahu k otázke použitia hmotného práva súd uvádza:

Podľa Článku 4 Nariadenia Rady (Rím I): Rozhodné právo pri absencii voľby 1. Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu; b) zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb; 2. Ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a) až h) odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu. Podľa článku 6 Nariadenia Rady (Rím I): Spotrebiteľské zmluvy 1. Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. V danom prípade nebola medzi účastníkmi dohodnutá voľba rozhodného práva, pričom, ako je zrejmé z okolností prípadu, že k poskytnutiu služby došlo na území Českej republiky a keďže žalobca nevykonáva činnosť v krajine pobytu žalovaného a svojou činnosťou ani na územie SR nesmeruje (čl. 6 bod 1 Nariadenia), je v danej veci rozhodným právom právny poriadok Českej republiky. Súd zároveň konštatuje, že znenie , týkajúce sa úverových vzťahov, bolo na území oboch krajín rovnaké: Podľa Obch. zákonníka ČR Ďalej len ): Základní ustanovení Smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky. Podľa : Strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v téže měně platit úroky. Podľa : Za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní prostředky lze sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele. Podľa : (1) Od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny,

je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné. (2) V pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období. Podľa : (1) Závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají. (2) Mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky. (3) Dlužník je oprávněn vrátit poskytnuté peněžní prostředky před dobou stanovenou ve smlouvě. Úroky je povinen zaplatit jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků. Podľa : Dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v dôsledku omeškania žalovaného so splácaním úveru žalobca vyhlásil úver splatným listom zo dňa 17.7.2011 a k tomuto dňu žalovaný dlhoval na zročnom úvere vrátane poplatkov a príslušenstva sumu 187 157,37 Kč vrátane príslušenstva a poplatkov podľa Sadzobníka. Uvedená suma sa na základe čiastkových plnení počas rokov 2011 a 2012 znížil na konečných 113 526,40 Kč a ku dňu 17.7.2013 bol úrok z omeškania v sadzbe 8,05% ročne vyrátaný kapitalizovanou sumou 20 596,04 Kč a zmluvný úrok sumou 8367,16 Kč. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dňa 17.7.2011 sa okrem dlžnej požičanej istiny stali zročnými aj riadne úroky, a to podľa § z tejto sumy Podľa Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 v znení Nariadenia č. 163/2005: Výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšené o 7 percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úroku z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej ČNB a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.

V súlade s cit. právnou úpravou súd na základe zisteného skutkového stavu dôvodne podanej žalobe vyhovel v rozsahu dlhu na samotnom úvere vrátane zročného zmluvného úroku a poplatkov v sume 113 526,40 Kč ako aj kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 20 596,04 Kč ku dňu 17.7.2013 a zo sumy 113 526,40 Kč tiež v zákonnej sadzbe 8,05% ročne od 18.7.2013 do zaplatenia.

Čo sa týka riadneho úroku (teda nie z omeškania), uplatneného žalobou zo sumy 113 526,40 Kč aj za obdobie po zosplatnení úveru t.j. od 18.7.2011 do 17.7.2013 až do zaplatenia, súd uvádza, že žalobca na úrok z úveru v období po zosplatnení úveru nárok nemá. Úrok, ktorý sa stal zročným spolu s istinou k 17.7.2011, bol žalobcovi v plnom rozsahu priznaný. Po zosplatnení úveru úroky nebolo možné priznať z dôvodu, že zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru . rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, ako aj spôsobu splatenia istiny úveru, t. j. jednorázovo alebo v splátkach. Celková suma úrokov musí byť vždy zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto v danom prípade nemohol žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina ďalej zmluvne neúroční. Vyplýva to z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. Veriteľ neposkytuje finančné prostriedky po lehote splatnosti (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 6. 2012, č. konania -98).

Tento záver napokon vyplýva aj zo znenia odseku 1) pričom téza, že dlžník je povinný platiť riadne úroky až do vrátenia peňažných prostriedkov, zákon neupravuje. Jediná úprava, že dlžník je povinný vrátiť úroky za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov, je obsiahnutá v odseku 3) , avšak táto úprava sa vzťahuje na prípad, keď dlžník využije svoje právo vrátiť požičané peniaze aj pre dobou stanovenou v zmluve.

Požitie tohto ustanovenia v ostaných prípadoch preto neprichádza od úvahy a veritelia ho vytrhávajú z kontextu zákona.

Z uvedeného dôvodu časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zmluvného úroku z dlžnej sumy 113 526,40 Kč aj za obdobie po zosplatnení úveru a to bez ohľadu na obdobie, ktorého sa má týkať, bola zamietnutá.

Žalobca bol neúspešný v pomere 5,8% čo znamená plný úspech žalobu v tomto konaní, preto mu priznal náhradu trov konania podľa :

- za súdny poplatok 265,50 eura

- trovy právneho zastúpenia. Tie pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 161,01 eura a boli priznané za úkony:

1) prevzatie veci a prípravu zastúpenia v sume 161,01 eura (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa , s použitím Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška"), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,81 eura ( vyhlášky) 2) podanie žaloby v sume 161, eura plus režijná náhrada za uvedený úkon právnej služby v sume 7, eura, ) pojednávanie dňa 14.10.2014 v sume 40,25 eura ( vyhl. ) plus 8,04 eura režijný paušál 5) účasť na meritórnom pojednávaní dňa 15.12.2014 v sume 161,01 eura plus 80,4 eura režijný paušál 6) cestovné výdavky za autobusové spojenie z Prešova do Košíc a späť v dňoch 14.10.2014 a 15.12.2014 pri hodnote lístka 1,85 eura (t.j. 4 x 1,85) v sume 7,40 eura 7) náhradu za stratu času cestovaním na pojednávanie v dňoch 14.10.2014 a 15.12.2014 v trvaní 4 polhodín á 13,40 eura za jednu cestu - spolu za 8 polhodín v sume 107,20 eura SPOLU: 669,58 eura, čo spolu s 20% DPH v sume 133,91 eura činí 803,49 eura. Trovy konania celkom: 1 068,99 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona