Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-110-2022.pdf
PDF · 102.62 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/110/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Y. V.Í., s miestom výkonu podnikania Čiernovodská 6, 821 07 Bratislava, IČO: 41 158 237, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS s.r.o., so sídlom Ružinovská 40, 821 03 Bratislava, IČO: 36 863 319, proti žalovanému: Catering Mix SK, s.r.o., so sídlom Mlynské luhy 3426/17, 821 05 Bratislava, IČO: 47 253 665, zast. SELTON Legal s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Medená 24, 811 02 Bratislava, IČO: 50 001 019, o zaplatenie 2.516,13 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.516,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
- zo sumy 516,13 Eur od 16.02.2022 do zaplatenia,
- zo sumy 2.000,- Eur od 16.03.2022 do zaplatenia, spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ( ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní) dňa 31.03.3022 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 03.06.2022 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2.516,13 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o spolupráci zo dňa 01.07.2020 (ďalej ako „zmluva“) v zmysle § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ktorej predmetom bola povinnosť žalobkyne osobne alebo prostredníctvom svojich zamestnancov poskytovať žalovanému služby, a to vedenie účtovníctva, administratívne práce, ekonomické poradenstvo. V zmluve v čl. 3 bod 3.1 predmetnej zmluvy bola definovaná odmena žalobkyne, ktorá bola dohodnutá na 2.000 € mesačne, po skúšobnej dobe, ktorá uplynula. Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú od 01.07.2020. Sporové strany si v čl. 4 bod 4.3 dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán môže kedykoľvek aj bez udania dôvodu vypovedať zmluvu. Výpovedná doba bola dohodnutá v lehote 1 mesiac, pričom začína plynúť 1. deň mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Dňa 25.01.2022 bol žalobkyni doručený dokument s názvom „Oznámenie o výpovedi Mandátnej zmluvy zo dňa 01.07.2020. ktorým žalovaný vypovedal zmluvu zo dňa 01.07.2020, uzavretú so žalobkyňou za účelom poskytovania služieb uvedených v čl. 1 zmluvy. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslala žalovanému „odpoveď na oznámenie o výpovedi mandátnej zmluvy zo dňa 01.07.2020“. V tejto odpovedi žalobkyňa nespochybnila platnosť výpovede, vyzvala žalovaného na zaplatenie faktúry 01/2022, ktorá v tom čase už bola splatná a nebola uhradená. Žalovaný zaplatil
faktúru za mesiac 01/2022 len čiastočne, pričom faktúru za mesiac 02/2022 nezaplatil vôbec, a to aj napriek tomu, že v zmysle výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť 01.02.2022 a platnosť zmluvy, bola de facto skončená koncom mesiaca 02/2022. Žalovaný uhradil dňa 09.03.2022 čiastočne za mesiac 01/2022 vo výške 1.483,87 €. Žalobkyňa si na základe uvedeného v tomto konaní uplatnila istinu vo výške 2.516,13 € (za mesiac 01/2022 - 516,13 € a za mesiac 02/2022 - 2.000 €) spolu s úrokmi z omeškania a náhradu trov konania.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 13.04.2022, platobný rozkaz č.k. 33Up/332/2022, proti ktorému podal žalovaný dňa 27.04.2022 odpor v ktorom uviedol, že z obsahu zmluvy je možné dovodiť, že aj napriek označeniu zmluvy ako zmluvy o obchodnej spolupráci, uzavretej v zmysle § 269 ods. 2 ObZ., jedná sa o Mandátnu zmluvu, nakoľko spĺňa všetky náležitosti tohto zmluvného typu v zmysle § 269 ods. 1 ObZ. Žalobca poskytoval služby pre žalovaného výlučne do 23.01.2022, kedy za toto obdobie od 01.01.2022 do 23.01.2022 žalovaný žalobcovi riadne uhradil odmenu na základe zmluvy a táto ani nie je predmetom tohto konania. Zvyšok nároku žalobcu žalovaný neuznal, čo uviedol priamo v poznámke platby - čiastočnej úhrady nároku na odmenu za obdobie do 23.01.2022, ako aj v e-mailovej správe zo dňa 18.03.2022. Žalovaný neuznáva nárok žalobcu na odmenu v celom rozsahu, nakoľko žalobca neposkytol žalovanému žiadnu službu v období od 24.01.2022 do 28.02.2022. Medzi stranami nie je sporné, že zmluva zanikla dňa 28.02.2022. Nakoľko žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, ani netvrdil, že mu vznikli náklady v súvislosti s ukončením zmluvy a zároveň žiadne služby žalovanému odo dňa 24.01.2022 neposkytoval, nárok na odmenu žalobcu nie je daný. V súlade s bodom 2.2. zmluvy, žalobca by mal nárok na odmenu iba za riadne a včasné poskytnutie služieb, ktoré však od 24.01.2022 žalovanému neposkytoval. V súlade s bodom 3.1. zmluvy, žalobca by mal nárok na odmenu iba za vykonané služby, ktoré však od 24.01.2022 žalovanému neposkytoval. Nakoľko na základe vyššie uvedeného žalobca nepreukázal, že by žalovanému poskytol akékoľvek služby v období od 24.01.2022 do 28.02.2022, kedy žalovaný zároveň z opatrnosti popiera poskytnutie akýchkoľvek služieb žalobcom žalovanému v tomto období, žalovaný žiada, aby súd zrušil vydaný platobný rozkaz.
4. Žalobkyňa sa k odporu žalovaného vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 01.06.2022 kde uviedla, že uzavretá zmluva nespĺňa náležitosti mandátnej zmluvy. Zmluva o spolupráci bola uzavretá ako inominátna zmluva v zmysle § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Podľa žalobkyne je cieľom žalovaného účelové vyhýbanie sa plneniu svojej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. Zmluvné strany zmluvy, jednoznačne prejavili podpisom na zmluve dňa 01.07.2020 vôľu, uzavrieť inominátny typ zmluvy. Žalovaný si svojvoľne pri výpovedi zmluvy určil, že ide o mandátnu zmluvu. Žalovaný nepreukázal, z čoho vyplýva, že ide o mandátnu zmluvu. V oznámení o výpovedi žalovaný oznámil žalobkyni, že nebude využívať jej služby od 24.01.2022. Žalobkyňa bola pripravená plniť si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a poskytovať svoje služby celý mesiac 01/2022 ako aj vo výpovednej dobe 02/2022. V tomto smere bola prekážka neplnenia služieb žalobkyňou na strane žalovaného. V zmysle čl. 2., bod 2.1. zmluvy, sa zmluvné strany zaväzujú v rámci spolupráce poskytovať si náležitú súčinnosť, čo v tomto prípade žalovaný nedodržal. Žalobkyňa dodržala všetky ustanovenia zmluvy. V zmluve nie je stanovené za aký objem vykonaných služieb dostane odmenu.
5. Na pojednávaní konanom dňa 12.01.2023 právny zástupca žalobkyne uviedol, že má za to, že zmluva sa ruší od uplynutia výpovednej lehoty a teda lehota chráni jednak žalovanú stranu, že počas lehoty môže vyžadovať od žalobkyne povinnosť plniť si služby podľa zmluvy a na druhú stranu nárok za odpracované služby pre žalovaného. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. k. 32Odo/303/2002, kt. sa zaoberal otázkou paušálnej odmeny, za stavu, že mandátna zmluva medzi účastníkmi nebola koncipovaná tak, že nebol v zmluve daný čas resp. obdobie, že každý mesiac má vykonať dohodnutú prácu a teda súd konštatoval, že pokiaľ by mala byť výplata dohodnutej paušálnej odmeny viazaná na vykonanie práce, mandatárom pre mandanta každý mesiac, muselo by byť dojednanie v tomto zmysle v zmluve účastníkmi dojednané. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol že zmluvu je potrebné posudzovať ako zmluvný typ, ktorý pozná Obchodného zákonníka z tohto dôvodu je potrebné aplikovať § 574 ods. 4 Obchodného zákonníka a nakoľko žalobca od 24.01.2022 nevykonával činnosť pre žalovaného, za toto obdobie mu nepatrí odmena. Nesúhlasíme s názorom, že na túto vec je možné aplikovať rozhodnutie NS citované žalobcom, nakoľko výkon činnosti vedenie účtovníctva je potrebné vykonávať na mesačnej báze oproti príp. zastupovaniu v konaní kt. nie je potrebné vykonávať pravidelne a je zväčša závislé od externých spoločností. Z uvedeného dôvodu žiadame žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Zo zmluvy o spolupráci vyplýva, že žalobkyňa ako poskytovateľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli zmluvu o spolupráci v zmysle § 269 ods.2 Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bola povinnosť žalobkyne osobne alebo prostredníctvom svojich zamestnancov poskytovať žalovanému služby, a to vedenie účtovníctva ( jednoduché a podvojné účtovníctvo, personalistika a mzdové účtovníctvo) administratívne práce, ekonomické poradenstvo. Podľa čl. 3 bod 3.1 Zmluvy o spolupráci mala žalobkyňa mala nárok na odmenu za vykonané služby v dohodnutej sume 2.000 € mesačne, po skúšobnej dobe, ktorá uplynula. Podľa čl. 4 bola zmluva sa uzavretá na dobu neurčitú od 01.07.2020. V čl. 4 bod 4.3 zmluvy bolo dohodnuté, že ktorákoľvek zo zmluvných strán môže kedykoľvek aj bez udania dôvodu vypovedať zmluvu. Výpovedná doba je 1 mesiac, pričom začína plynúť 1. deň mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
8. Z faktúry č.2022/01 zo dňa 31.01.2022 súd zistil, že bola vystavená žalobkyňou za ekonomické služby za mesiac 1/2022 vo výške 2.000 eur. Splatnosť faktúry nastala dňom 15.02.2022
9.Z faktúry č.2022/02 zo dňa 01.03.2022 súd zistil, že bola vystavená žalobkyňou za ekonomické služby za mesiac 2/2022 vo výške 2.000 eur. Splatnosť faktúry nastala dňom 15.02.2022.
10. Z dokumentu „Oznámenie o výpovedi Mandátnej zmluvy zo dňa 01.07.2020“, ktoré bolo doručené žalobkyni dňa 25.01.2022 vyplýva, že žalovaný vypovedal zmluvu zo dňa 01.07.2020, ktorú uzavreli so žalobkyňou za účelom poskytovania služieb uvedených v čl. 1 zmluvy. Zároveň žalobkyni oznámil, že už nebude využívať a potrebovať jej služby počnúc dňom 24.01.2022.
11. Z dokumentu „Odpoveď na oznámenie o výpovedi mandátnej zmluvy zo dňa 01.07.2020“ vyplýva, že žalobkyňa spochybnila platnosť výpovede, nakoľko doručené oznámenie neobsahovalo splnomocnenie spoločnosti žalovaného na p. Oravca, pričom žalobkyňa žiadala o doručenie platného splnomocnenia. Zároveň žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie faktúry 01/2022, ktorá v tom čase už bola splatná a nebola uhradená, pričom v oznámení uviedla, že trvá na tom, že má právo na úhradu a na vystavenie faktúry za mesiace 1/2022 a 2/2022 a to aj napriek tomu, že žalovaný ako objednávateľ nevyžaduje aby vykonávala prácu v zmysle uzavretej zmluvy, nakoľko zo strany žalobkyne neprišlo k porušeniu zmluvy.
12. V žalobe žalobkyňa uviedla, že žalovaný zaplatil faktúru za mesiac 01/2022 len čiastočne, pričom faktúru za mesiac 02/2022 nezaplatil vôbec, a to aj napriek tomu, že v zmysle výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť 01.02.2022 a platnosť zmluvy, bola de facto skončená koncom mesiaca 02/2022. Žalovaný uhradil dňa 09.03.2022 čiastočne za mesiac 01/2022 úhradu vo výške 1.483,87 €. Žalovaný v e-maily zo dňa 18.03.2022 adresovaný právnemu zástupcovi žalobkyne potvrdil vykonanie úhrady dňa 09.03.2022 vo výške 1.483,87 Eur s tým že sa jedná o odplatu za poskytované služby žalobkyne do 23.01.2022.
13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
14. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
15. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
16. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, účinného od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
17. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., účinného od 01.02.2013, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
18. Podľa § 369c Obchodného zákonníka, účinného od 01.02.2013, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19. Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania
20. Súd na základe vykonaného dokazovania zhodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru že žaloba žalobcu je dôvodná.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah na základe Zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 01.07.2020, v zmysle ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému osobne alebo prostredníctvom svojich zamestnancov služby, a to vedenie účtovníctva, administratívne práce, ekonomické poradenstvo a žalovaný sa zaviazal za poskytnuté plnenie uhradiť žalobkyni dohodnutú odmenu. Za poskytnuté služby vystavil žalobkyňa žalovanému faktúry č. 1/2022 na sumu vo výške 2.000 Eur, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi dňa 09.03.2022 len čiastočne, a to vo výške 1.483,87 Eur, ako aj faktúru č. 2/2022 na sumu vo výške 2.000 eur, ktorú žalovaný žalobkyni neuhradil ani z časti. Predmetom sporu tak zostal nárok žalobkyne na zaplatenie istiny vo výške 2.516,13 Eur (za mesiac 01/2022 - 516,13 Eur a za mesiac 02/2022 - 2.000 €) spolu s úrokmi z omeškania a náhradu trov konania.
22. Medzi žalobcom a žalovaným nebol sporný obsah zmluvy o spolupráci, nebola sporná ani skutočnosť, že za poskytnuté služby na základe tejto zmluvy vznikol žalobkyni nárok na odmenu vo výške 2.000 Eur mesačne. Sporné nebolo medzi stranami ani to, že žalovaný doručil žalobkyni dňa 25.01.2022 oznámenie o výpovedi z tejto zmluvy. Rovnako nebola sporná ani skutočnosť, že v zmluve bola dohodnutá výpovedná lehota 1 mesiac, ktorá začala plynúť prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede zo zmluvy.
23. Medzi stranami zostali sporné iba právne závery, ktoré si z týchto skutkových okolností obe strany odvodzujú. Z tohto dôvodu súd nepovažoval za nutné vykonávať ani ďalšie dokazovanie, pričom ďalšie dokazovanie nebolo stranami sporu ani navrhnuté.
24. Argumentácia žalovaného, spočívala predovšetkým v tom, že nie je povinný uhrádzať žalobkyni odmenu za vykonané služby od 25.01.2022 až do skončenia zmluvného vzťahu, teda do dňa 28.02.2022, nakoľko žalobca v období od 24.01.2022 do 28.02.2022 neposkytol žalovanému žiadnu službu v zmysle zmluvy. Súd sa nestotožňuje s touto obranou nakoľko predmetná odmena bola dohodnutá ako odmena paušálna, to znamená, že jej výška nezávisela od objemu vykonaných prác, pričom objem vykonaných prác si zásadne určoval sám žalovaný. Zároveň v zmluve nebolo vyslovene uvedené, že práce musia byť vykonávané každý mesiac. V zmysle uvedeného súd skonštatoval, že vo výpovednej lehote mala byť poskytnutá žalobkyni odmena bez ohľadu na skutočnosť, či žalobkyňa reálne poskytovala služby v zmysle zmluvy. Čo sa týka výpovede zmluvy, táto predstavuje prejav vôle niektorej zo strán ukončiť zmluvný vzťah, ktorý sa ruší uplynutím dohodnutej alebo zákonom stanovenej výpovednej lehoty. Zmluva sa pritom ruší od okamihu uplynutia výpovednej lehoty. V tomto prípade výpovedná lehota uplynula dňa 28.02.2022. Zároveň súd dáva do pozornosti, že z predložených listinných dôkazov a to samotnej výpovede zmluvy vyplýva, že to bol práve žalovaný, ktorý sa z vlastnej vôle rozhodol neuplatňovať ďalšie nároky z tejto zmluvy, avšak možno skonštatovať, že až do skončenia zmluvného vzťahu, teda do uplynutia výpovednej doby trvala povinnosť žalobkyne poskytovať žalovanému služby na základe pokynov a požiadaviek žalovaného a zároveň trvala povinnosť žalovaného uhrádzať dohodnutú odmenu. V tomto smere bola prekážka neplnenia služieb žalobkyňou na strane žalovaného. Žalobkyni teda vznikol nárok na zaplatenie odmeny aj za obdobie od 25.01.2022 do 28.02.2022.
25. Rovnako nie je možné stotožniť sa ani s tvrdením žalovaného, že túto zmluvu je nutné klasifikovať ako mandátnu zmluvu nakoľko z predloženej zmluvy je zrejmé, že, obsahovala aj činnosti, ktoré za výkon povinnosti mandatára nie je možné považovať, a to napr. vedenie účtovníctva, nakoľko túto činnosť mandatár nevykonáva v mene mandanta. Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-513/1991-ucinnost-od-22.06.2023> „Ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.“ Podľa § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-513/1991- ucinnost-od-22.06.2023> „Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.“ Podľa § 296 Obchodného zákonníka je možné teda uzavrieť aj zmluvu ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Môže byť nazvaná akokoľvek, väčšinou sa označuje ako zmluva o vedení účtovníctva, o poskytnutí účtovníckych služieb, zmluva o spolupráci. Ak sa zmluvné strany pre rozhodnú pre uzavretie nepomenovanej zmluvy, musia upraviť všetky oblasti zmluvy, aby ste sa tak vyhli možnému sporu. V nepomenovanej zmluve je totiž potrebné vyriešiť detailne všetky aspekty zmluvného vzťahu. Ak nie je možné definovať hlavné oblasti zmluvy o spolupráci zmluvná strana má možnosť odvolať sa na niektorú konkrétnu pomenovanú zmluvu v Obchodnom zákonníku, napr. mandátnu zmluvu. Na základe listinných dôkazov, predovšetkým zo zmluvy o spolupráci mal súd za preukázané, že žalobkyňa pre žalovaného vykonávala služby a to vedenie účtovníctva, administratívne práce, ekonomické poradenstvo a žalovaný sa zaviazal za poskytnuté plnenie uhradiť žalobkyni dohodnutú odmenu vo výške 2.000 Eur. Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú od 01.07.2020. Sporové strany si v čl. 4 bod 4.3 dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán môže kedykoľvek aj bez udania dôvodu vypovedať zmluvu. Výpovedná doba bola dohodnutá v lehote 1 mesiac, pričom začala plynúť 1. deň mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Všetky uvedené skutočnosti boli v konaní riadne preukázané. Je preto nepochybné, že účastníci konania sa dohodli na všetkých podstatných častiach zmluvy v zmysle § 269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka <http:// zakony.judikaty.info/predpis/zakon-513/1991-ucinnost-od-22.06.2023>, a preto sa v zmysle § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-513/1991-ucinnost-od-22.06.2023> vzťahujú na zmluvu o spolupráci uzavretú medzi žalobkyňou a žalovanou ustanovenia Obchodného zákonníka <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-513/1991-ucinnost-od-22.06.2023>o inominátnej zmluve. Na základe uvedeného bolo možné konštatovať, že v danom prípade uzavretá zmluva medzi účastníkmi sporu bola preto inominátnou zmluvou. 26. Pokiaľ ide o judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktorú žalobca v priebehu konania poukázal v súvislosti s otázkou nároku paušálnej odmeny v prípade absencie vykonaných prác v jednotlivých obdobiach ( mesiacoch) súd uvádza, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky nemajú pre všeobecné súdy Slovenskej republiky zaväzujúci charakter. Pre zmluvný vzťah, v ktorom je dohodnutá paušálna odmena, je typické, že poskytovateľ služieb musí byť pripravený poskytnúť určité služby alebo vykonať určitú činnosť, kedykoľvek o to druhá zmluvná strana požiada. Pri paušálne dohodnutej odmene platí, že výška poplatku sa nemení od rozsahu poskytnutých služieb. Aj keď je samotný rozsah služieb v priebehu trvania zmluvného vzťahu rôzny, výška odmeny sa nemení.
27. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, má oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
28. Nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania s úhradou ich peňažnej pohľadávky, zaviazal ich súd aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške určenej podľa predpisov obchodného práva, súd žalovaný taktiež zaviazal na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi právo náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej.
30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).