Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9C-13-2013.pdf
PDF · 102.21 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľa: Š. Š., nar. XX.X.XXXX, t.č. T. X. X.G. Y. N. pre X. X., Š. XX, X., proti odporkyni: X. I., nar. XX.X.XXXX, bytom X. X/B, W., o určenie vyživovacej povinnosti dcéry voči otcovi, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 16.1.2013, sa navrhovateľ domáhal uloženia vyživovacej povinnosti odporkyni voči navrhovateľovi a to od 1.11.2012 sumou 50,-Eur mesačne, vždy k 10. dňu v mesiaci. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.11.2011 bol prijatý do zariadenia T. X. X. Y. N. pre X. X., prostredníctvom ktorého boli kontaktované jeho deti- syn B. Š., A.. X.X.XXXX, ktorého pobyt sa však nepodarilo zistiť, a dcéra X. I., s ktorou sa podarilo kontaktovať telefonicky. K uzavretiu dohody medzi poskytovateľom sociálnej služby a odporkyňou však nedošlo, preto musí byť vyživovacia povinnosť dieťaťa voči rodičovi riešená súdnou cestou. Príjem navrhovateľa je 189,60 Eur mesačne, pričom výška mesačnej úhrady činí 195,30 Eur. Mesačné náklady na lieky sú minimálne vo výške 30,- Eur. Keďže u navrhovateľa vznikla potreba zabezpečiť finančné prostriedky na uspokojenie základných životných potrieb, je nutné priznať mu výživné v navrhovanej výške.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila, podaním, doručeným súdu dňa 19.2.2013. Zdôraznila, že navrhovateľ nie je jej biologickým otcom, hoci bol zapísaný v jej rodnom liste a ona sa narodila počas trvania manželstva jej matky p. Q. Š. s navrhovateľom. Uviedla, že navrhovateľ sa o ňu nikdy nezaujímal, neplnil si žiadne rodičovské povinnosti, pričom pre ňu je úplne cudzím a neznámym človekom. Ďalej poukázala na to, že vznik vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi zaťažuje jej nevlastného brata B. Š., ako aj p. U. C., synovca navrhovateľa, s ktorým podľa jej vedomostí, žil navrhovateľ v spoločnej domácnosti v roku 2011 a to v trojizbovom byte na W. J. Q. Š., ktorý vlastnil navrhovateľ. Na základe toho, že nie je v žiadnom blízkom, rodičovskom ani príbuzenskom vzťahu s navrhovateľom, nemá odporkyňa žiadnu právnu a ani morálnu povinnosť prispievať na výživné pre navrhovateľova.
Odporkyňa, podaním, doručeným súdu dňa 27.2.2013 doplnila svoje písomné vyjadrenie o uvedenie ďalších skutočností. Potvrdila, že jej matka uzavrela dňa XX.XX.XXXX manželstvo s navrhovateľom, v priebehu trvania ktorého sa narodili dve deti- B. T. X.X.XXXX a X. T. XX.X.XXXX. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XC XXX/XX-XX zo dňa
XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa X.XX.XXXX. Navrhovateľ s matkou odporkyne prerušili po krátkej dobe trvania manželstva dňa X.X.XXXX spolužitie a odišiel zo spoločnej domácnosti. Od roku XXXX žila matka odporkyne s druhom Y. P., ktorý je biologickým otcom odporkyne. Matka odporkyne nikdy nepodala návrh na zapretie otcovstva navrhovateľa Š. Š. voči dcére X., z tohto dôvodu má odporkyňa naďalej v rodnom liste zapísaného ako otca Š. Š.. Odporkyňa zdôraznila, že navrhovateľ od jej narodenia vedel, že nie je jej biologickým otcom. Dňa 10.4.2013 zaslala odporkyňa súdu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že spolu s Y. P. sa podrobili testom DNA a z vypracovaného znaleckého posudku jednoznačne vyplýva záver, že biologickým otcom odporkyne je p. Y. P.. Odporkyňa súdu oznámila, že na tunajší súd podala návrh na rozhodnutie súdu o prípustnosti podania žaloby o zapretie otcovstva.
Súd vec v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, nakoľko tento súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti a na základe predložených listinných dôkazov. Súd zároveň zohľadnil aj vážny zdravotný stav navrhovateľa, ktorý mal preukázaný nielen z písomného vyjadrenia riaditeľky T. X. X. Y. N. pre X. X. zo dňa 22.10.2014, ale aj z priloženého lekárskeho potvrdenia neurológa P.. E. ( Č..D..XX).
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: listom prednostu Mestského úradu mesta Š.- žiadosťou o poskytnutie informácie zo dňa 18.9.2012, Dodatkom č. 2/2012 zo dňa 31.7.2012 k zmluve o poskytovaní sociálnej služby v domoce sociálnych služieb č. 65/2011 zo dňa 14.11.2011, výpočtovým listom zo dňa 31.7.2012, listom T. X. X.G. Y. N. pre X. X. zo dňa 19.10.2012, lekárskym potvrdením o stave Š. Š. ( Č..D..X), rodným listom odporkyne, rozsudkom Okresného súdu Bratislava 2 v Bratislave č.k. XC XXX/XX-XX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným X.XX.XXXX, e-mailovou komunikáciou medzi T. X. X. Y. N. pre X. Y. F.. U. C. zo dňa 8.9.2012, znaleckým posudkom z odboru genetiky ( odvetvie analýza DNA) zo dňa 20.3.2013, výpoveďami svedkov Q. Š. Y. Y. P. na pojednávaní konanom na tunajšom súde vo veci sp. zn. XXC/XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:
Z rodného listu odporkyne, vystaveného Obvodným národným výborom v Bratislave I dňa 14.10.1981, vyplýva, že ako otec X. Š., nar. XX.X.XXXX je v rodnom liste zapísaný p. Š. Š., A.. X.X.XXXX a ako matka p. Q. Š., H.. X., nar. XX.X.XXXX.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava 2 v Bratislave č.k. XC XXX/XX-XX zo dňa 24.8.1981, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa X.XX.XXXX bolo rozvedené manželstvo Q. Š. Y. Š. X., pričom súd na čas po rozvode zveril maloletého B. nar. X.X.XXXX a maloletú X. A.. XX.X.XXXX do výchovy a opatery matky a zaviazal otca ( Š. Š.) na povinnosť prispievať na maloletého Erika sumou 400,-Kčs a na maloletú Simonu sumou 50,-Kčs mesačne, k rukám matky.
Znalec T.. H.. Q. C., I.. v znaleckom posudku Č.. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX konštatoval, že pravdepodobnosť otcovstva Y. P. voči X. I. má čiselnú hodnotu W-99,996%, index paternity hodnotu PI> 25 8000, pričom pravdepodobnosť, že označený muž by bol vykonaným vyšetrením vylúčený z otcovstva, ak by nebol otcom dieťaťa je Pv = 99,999999%. Záverom znalec konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky, treba pokladať otcovstvo označeného muža ( Y. P.- pozn. súdu) voči testovanému dieťaťu ( X. I.- pozn. súdu) za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
Z listu prednostu Mestského úradu mesta Š. zo dňa 18.9.2012 je zrejmé, že tento poskytol na dožiadanie T. X. X. Y. N. pre X., Š. XX, X., informáciu o navrhovateľovi Š. Š. ohľadne jeho rodinných príslušníkov a to exmanželky Q. X., syna B. X., dcéry X. I. a súrodencov: O. X., U. C., Q. X. a U. X..
Navrhovateľ ako prijímateľ sociálnej služby uzavrel s T. X. X. X. ako poskytovateľom sociálnej služby dňa 31.7.2012 Dodatok č. 2/2012 k zmluve o poskytovaní sociálnej služby v domove sociálnych služieb
č. 65/2011 zo dňa 14.11.2011, z obsahu ktorého vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na cene poskytovanej sociálnej služby vo výške 186,90 Eur mesačne, cene za bývanie vo výške 35,70 Eur. Z priloženého výpočtového listu zo dňa 31.7.2012, vypracovaným sociálnou pracovníčkou P.. Q. Š., sú zrejmé jednotlivé zložky úhrady poskytovanej sociálnej služby v celkovej výške 186,90 Eur ( úhrada za stravovanie 76,20 Eur mesačne, úhrada za bývanie 35,70 Eur mesačne, úhrada za odkázanosť 69,90 Eur mesačne, úhrada za upratovanie, pranie, žehlenie, údržbu bielizne a šatstva 5,10 Eur mesačne). V rámci výpočtového listu bolo tiež konštatované, že dôchodok navrhovateľa je vo výške 183,50 Eur a nie je postačujúci na platenie plnej výšky úhrady, preto bude úhrada čiastočná vo výške 144,58 Eur. Zostávajúca časť úhrady vo výške 42,32 Eur mesačne je pohľadávkou poskytovateľa sociálnej služby.
Listom zo dňa 19.10.2012 sa T. X. X. Y. N. pre X. X. obrátilo na odporkyňu so žiadosťou o plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi.
Z lekárskeho potvrdenia stavu navrhovateľa, vydaného neurologickou ambulanciou AHON-H s.r.o. je preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa je trvalý, vyžadujúci pomoc druhej osoby.
Z výsluchu odporkyne súd zistil, že navrhovateľa nepozná, nikdy ho nevidela. Skutočnosť, že je navrhovateľ zapísaný ako otec v jej rodnom liste vysvetlila tým, že v čase jej narodenia bol navrhovateľ vo výkone trestu odňatia slobody, neskoršie bol bezdomovec a z tohto dôvodu nedala jej matka do súladu rodný list so skutočnosťou. Uviedla, že navrhovateľ si voči nej neplnil vyživovacou povinnosti a to ani po rozhodnutí súdu, s navrhovateľom sa nestýkali, v živote ju nevidel a nejavil o odporkyňu žiadny záujem.
Z obsahu priloženého súdneho spisu sp. zn. XXC XX/XXXX, vedeného na tunajšom súde, súd zistil, že rozsudkom č.k. XXc/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčí Š. Š., A.. X.X.XXXX voči X. I., H.. Š., A.. XX.X.XXXX a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie je v záujme X. I., H.. Š., A.. XX.X.XXXX. V tomto konaní bola na pojednávaní, konanom dňa 13.11.2013, ako svedkyňa vypočutá Q. Š., A.. XX.X.XXXX, ktorá potvrdila, že X. I. je jej dcéra a Š. Š. bývalý manžel. Uviedla, že Š. Š. od začiatku vedel, že odporkyňa nie je jeho vlastnou dcérou. V rozvodovom rozsudku bola navrhovateľovi uložená povinnosť platiť výživné na odporkyňu, ale táto suma bola len formálna a nízka, nakoľko ona od navrhovateľa nikdy žiadne peniaze nechcela, keďže navrhovateľ nebol otcom odporkyne. Toto výživné navrhovateľ na odporkyňu nikdy neplatil. Odporkyňu navrhovateľ nikdy nevidel, nikdy sa s ňou nestretol, ani sa o ňu nezaujímal, nikdy neprispel na jej výživu a starostlivosť o ňu. O odporkyňu sa vždy staral p. P., jej otec. Ako svedok bol vypočutý aj Y. P., A.. XX.X.XXXX, ktorý potvrdil, že odporkyňa je jeho dieťaťom, svoje otcovstvo vždy uznával.
Podľa § 66 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ) každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd, s poukazom § 132 Občianskeho súdneho poriadku, vyhodnotil predložené dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, obsah spisu a jednotlivé tvrdenia účastníkov konania a vychádzajúc zo znenia vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že nárok uplatnený návrhom na začatie konania je nedôvodný. Preto návrh v celom rozsahu zamietol.
Súd vychádzal pred samotným rozhodnutím vo veci samej z ustáleného skutkového stavu, kedy mal za preukázanú skutočnosť, že odporkyňa sa narodila počas trvania manželstva svojej matky p. Q. Š. a navrhovateľa Š. Š.. Navrhovateľ bol taktiež uvedený ako otec v jej rodnom liste. Manželstvo Q. Š. a Š. Š. bolo rozvedené dňom X.XX.XXXX, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava 2 v Bratislave č.k. XC XXX/XX-XX zo dňa XX.X.XXXX. Týmto rozsudkom bola odporkyňa zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom navrhovateľovi súd uložil vyživovaciu povinnosť voči odporkyni vo výške 50,-Kčs mesačne. Rovnako týmto rozsudkom súd určil aj vyživovaciu povinnosť voči B. Š. vo výške 400,-Kčs.
Navrhovateľ je v súčasnej dobe umiestnený v T. X. X. Y. N. pre X. Q. X., kde mesačný poplatok za poskytovanie sociálnej služby činí 186,90 Eur. Výška dôchodku, ktorý navrhovateľ poberá činí 183,50 Eur. Z predložených lekárskych správ ( č.l. 8 a 40) súd tiež konštatuje existenciu ťažkého zdravotného stavu navrhovateľa.
Znaleckým posudkom z odboru genetiky ( odvetvie analýza DNA) Č.. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, vypracovaným T.. H.. Q. C., I.., bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ nie je biologickým otcom odporkyne. Týmto je p. Y. P..
Z výsluchu navrhovateľky, rovnako ako z výpovede svedkyne Q. Š., v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. XXC XX/XXXX má súd za preukázanú skutočnosť, že navrhovateľ sa o odporkyňu nikdy nestaral, neplnil si svoju vyživovaciu povinnosť voči nej, ani po tom, ako mu bola uložená súdnym rozhodnutím. Navrhovateľ sa s odporkyňou nikdy nevidel a spolu sa nikdy nestýkali. Odporkyňa, ako aj navrhovateľ, vedeli o skutočnosti, že navrhovateľ nie je biologickým otcom odporkyne. Otcom odporkyne, ako bolo vyššie uvedené, je nesporne p. Y. P., ktorý si voči odporkyni plnil rodičovské povinnosti, čo má súd za preukázané nielen z vyjadrení navrhovateľky a p. Q. Š., ale aj z výpovede p. Y. P., urobenej v konaní sp. zn. XXC XX/XXXX.
Súd, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, konštatuje, že existencia vyživovacej povinnosti detí voči rodičom je determinovaná splnením niekoľkých základných skutkových predpokladov. Prvým je nesporná existencia rodinnoprávneho vzťahu medzi dvoma fyzickými osobami, z ktorých je jedna rodičom a druhá dieťaťom. Ďalším zákonným predpokladom je existencia reálnej potreby na strane rodiča, teda stav, kedy rodič nie je schopný zabezpečiť si úhradu svojich základných životných potrieb a nákladov sám a je odkázaný na pomoc iných, najmä čo sa týka roviny poskytovania prostriedkov na zadováženie základných hmotných komodít, nevyhnutných na pokrytie základných životných potrieb. Tretím predpokladom je existencia schopnosti dieťaťa živiť sa samostatne, teda stav, kedy je dieťa, vzhľadom na svoje majetkové, sociálne, príjmové a osobnostné pomery schopné samostatne si uhrádzať všetky svoje osobné potreby. V zmysle citovaného § 75 ods. 2 zákona o rodine, vyživovaciu povinnosť dieťaťa voči rodičovi nemôže súd priznať, ak zistí existenciu rozporu s dobrými mravmi. Znamená to, že súd je povinný prihliadnuť na prípadný rozpor s dobrými mravmi z úradnej povinnosti a až v prípade ustálenia súladu priznania vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi, môže skúmať splnenie ostatných, vyššie špecifikovaných zákonných kritérií.
Aj v tomto konaní sa súd prvotne zaoberal otázkou, či prípadné priznanie vyživovacej povinnosti navrhovateľovi, nie je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy, hoci predstavujú v právnom systéme, pomerne neurčitý pojem, predsa len možno definovať ako súhrn spoločnosťou uznávaných, časovo ustálených noriem, ktorých obchádzanie sa javí ako nežiaduce a neprijateľné. V tejto súvislosti sa súd zaoberal najmä skúmaním osobných vzťahov medzi účastníkmi konania, nakoľko podľa názoru súdu
práve ich porušovanie, neplnenie si povinností, vyplývajúcich z toho ktorého rodinného statusu, prípadne obchádzanie všeobecne spoločensky uznávaných noriem a pravidiel platných v rámci osobných vzťahov, odôvodňuje nevyhovenie návrhu na určenie výživného.
Ako už bolo vyššie uvedené, navrhovateľ, ktorý je ako otec zapísaný v rodnom liste odporkyne a ako taký bol aj súdom zaviazaný na plnenie si vyživovacej povinnosti voči nej, si túto vyživovaciu povinnosť nikdy neplnil. Naviac, ako vyplýva z vykonaného dokazovania , z jeho strany nedochádzalo ani k čiastočnému plneniu rodičovských povinností v podobe zabezpečovania osobnej starostlivosti o odporkyňu v čase jej detstva a dospievania, čo podľa názoru súdu, viac ako samotné neplatenie výživného, odôvodňuje záver, že navrhovateľ konal v rozpore s obsahom rodičovských povinností, ktoré mu vyplývali zo zákona. V zmysle § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Navrhovateľ si túto svoju povinnosť ( tým, že neprispieval na výživu odporkyne, neposkytoval jej osobnú starostlivosť, ani iným spôsobom sa o ňu nezaujímal) nikdy neplnil.
Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že by bolo v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj so základným princípom spravodlivosti, aby navrhovateľovi súd vyhovel. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje voči odporkyni povinnosť platiť na neho výživné, hoci on si túto svoju povinnosť v minulosti neplnil, čo je, podľa názoru súdu, nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu súd nemohol v konaní priznať nárok uplatnený v návrhu na začatie konania a ďalej ani neskúmal splnenie ostatných zákonných predpokladov.
Súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia už len podotýka, že v konaní bolo jednoznačne preukázaná aj tá skutočnosť, že navrhovateľ nie je biologickým otcom odporkyne, čo však samo o sebe, nie je dôvodom na zamietnutie návrhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci v tomto konaní bola plne úspešná odporkyňa, súd jej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnila a ani jej žiadne trovy v konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.