Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-229-2012.pdf
PDF · 80.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-29Ro/557/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.. sídlo: Hodžova č. 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., sídlo: Mliekarenská č. 10, Bratislava, proti žalovanému: Y. Y., narodený: X.X.XXXX, bytom: W. Č.. XXX, J., v konaní o zaplatenie 40,47 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 20% ročne z dlžnej sumy 40,47 eur od 17.8.2011 do zaplatenia zamieta.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 120,44 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu advokátskej kancelárii Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o.. Trovy konania v časti 33,00 eur predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 87,44 eur predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalobcu.
III. To všetko je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 19.9.2012 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 40,47 eur s príslušenstvom. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 20% z dlžnej sumy ročne od 17.8.2011 do zaplatenia a taktiež si uplatnil aj nárok na náhradu trov tohto súdneho konania. Svoj žalobný návrh žalobca odôvodnil tak, že so žalovaným dňa 3.11.2006 uzatvoril Zmluvu o osobnom účte, pričom žalovaný sa počas trvania tohto zmluvného vzťahu dostal do debetného zostatku (prečerpanie prostriedkov na účte) vo výške 40,47 eur. Ďalej žalobca uviedol, že žalobca dňa 8.8.2011 od zmluvy odstúpil, pretože žalovaný neuhradil vyššie uvedený debetný zostatok.
Neskôr žalobca svojim podaním zo dňa 18.2.2013 zmenil svoj žalobný návrh tak, že ním uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 20% z dlžnej sumy ročne zmenil na „sankčný úrok z omeškania“ v zmysle Sadzobníka poplatkov. Konajúci súd navrhovanú zmenu žaloby pripustil svojim Uznesením zo dňa 11.3.2013.
Žalovaný sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril a vo veci nariadeného pojednávania sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnil, hoci bol naň predvolaný riadne a včas. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj bez stanoviska žalovaného účastníka konania.
Konajúci súd vo veci prvýkrát rozhodol svojim rozsudkom zo dňa 14.6.2013, ktorým žalobe ohľadom uplatnenej istiny vyhovel a nárok žalobcu na zaplatenie tzv. sankčného úroku z omeškania zamietol. Čiastočné zamietnutie bolo odôvodnené tým, že obsahovo ide o zmluvnú pokutu, ktorú je v rámci tohto spotrebiteľského vzťahu potrebné považovať za neplatnú zmluvnú podmienku.
Spomínaný rozsudok zo dňa 14.6.2013 bol na základe odvolania žalobcu odvolacím súdom ohľadom zamietnutia nároku na 20% úrok z dlžnej sumy zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pričom odvolací súd konštatoval, že v danej veci nie je možné uplatnený úrok považovať za zmluvnú pokutu, ale že ide o zmluvné úroky pre prípad debetného zostatku na účte, ktoré je potrebné posudzovať podľa § 502 Obchodného zákonníka.
Žalobca a žalovaný dňa 3.11.2006 uzavreli Zmluvu o o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie osobného účtu v prospech žalovaného u žalobcu. Predmetná zmluva zanikla na základe odstúpenia od zmluvy vykonaného žalobcom dňa 8.8.2011. Tieto skutočnosti súd zistil zo Zmluvy zo dňa 3.11.2006, z listu žalobcu zo dňa 8.8.2011 a zo žalobného návrhu.
Súčasťou zmluvy boli aj jej Všeobecné obchodné podmienky. V bode 18 článku U Všeobecných obchodných podmienok je ustanovené, že žalobca má právo okamžite od zmluvy odstúpiť a žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov v prípade, že žalovaný porušuje podmienky zmluvy. Podľa bodu 19 v článku U Všeobecných obchodných podmienok je banka oprávnená sankcionovať nevysporiadaný debetný zostatok na účte po zániku zmluvy debetnou úrokovou sadzbou podľa sadzobníka. V sadzobníku poplatkov žalobcu (Časť I položka 5) je určená výška debetnej úrokovej sadzby za nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov na účte na 20% z dlžnej sumy ročne. Tieto skutočnosti súd zistil z vyššie uvedenej zmluvy, jej Všeobecných obchodných podmienok a zo sadzobníka žalobcu.
Žalovaný sa počas trvania zmluvného vzťahu dostal do nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte vo výške 40,47 eur, ktoré žalobcovi doposiaľ neuhradil. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a tiež z výpisu z účtu žalovaného zo dňa 16.8.2011.
Podľa § 708 Obchodného zákonníka sa zmluvou o bežnom účte zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa, pričom na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka: „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“
Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobca má voči žalovanému na základe obchodno-právneho zmluvného vzťahu (ktorý pôvodne vznikol poskytovaním služieb žalovanému podľa § 708 Obchodného zákonníka) podľa § 497 Obchodného zákonníka a príslušných zmluvných dohôd oprávnenú pohľadávku vo výške 40,47 eur titulom neuhradenia povoleného prečerpania účtu po zániku zmluvy, t.j. ide o úverový vzťah, ktorý vznikol prečerpaním finančných prostriedkov žalovaného na jeho peňažnom účte.
Žalobca si v rámci tohto konania uplatnil aj nárok na zaplatenie „sankčného úroku 20%“ z dlžnej sumy ročne od 17.8.2011 do zaplatenia. S ohľadom na záväzné stanovisko odvolacieho súdu je teda zrejmé, že tento nárok je právom žalobcu na uhradenie zmluvne dohodnutého úroku za poskytnutie úveru podľa § 502 Obchodného zákonníka a dohody účastníkov v bode 19 v článku U Všeobecných obchodných podmienok v spojení so sadzobníkom poplatkov žalobcu (Časť I položka 5).
Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku: „Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.“
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.“
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalobca zastúpený advokátom mal vo veci neúspech iba v pomerne nepatrnej časti. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 16,50 eur za podanie žaloby a 16,50 eur za podanie odvolania podľa § 2 ods. 1 Zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a v náhrade trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z: 1. odmeny za 3 úkony právnej pomoci v hodnote po 16,60 eur (prevzatie zastúpenia, spracovanie a podanie žaloby a podanie odvolanie zo dňa 31.7.2013), 2. 2 x tzv. režijný paušál po 7,63 eur, jeden režijný paušál v hodnote 7,81 eur a 3. príslušnú daň z pridanej hodnoty (20% z: 3 x 16,60 eur + 2 x 7,63 eur + 7,81 eur). To všetko podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie súd nevykonal z dôvodu, že nebolo žiadnym účastníkom navrhnuté.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona