Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-775-2005.pdf
PDF · 90.95 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/775/2005
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Slovenská republika, za ktorú koná Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, so sídlom Štúrova 7, Prešov, IČO: 00 735 850, proti povinnému: J. O., V.. XX. X. XXXX, P. V. XXX/X, L., pre vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskvičom, so sídlom Exekútorského úradu Floriánova 2, Prešov, pod spisovou značkou Ex 1241/2005, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Súd povinnému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi trovy exekúcie vo výške 15,20 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskvičom sa 16. 5. 2005 začalo exekučné konanie pod spisovou značkou Ex 1241/2005 na vymoženie pohľadávky vo výške 1.000,- Sk, priznanej vykonateľným blokom na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2024710 zo dňa 8. 5. 2004, vydaným Krajským riaditeľstvom Policajného zboru Prešov, Krajský dopravný inšpektorát Prešov. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 003145* zo dňa 4. 8. 2005, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.000,- Sk a trovy exekúcie.
Podaním doručeným súdu dňa 3. 7. 2014 požiadal súdny exekútor o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Svoj podnet odôvodnil uplynutím prekluzívnej lehoty na výkon exekučného titulu.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 8. 2005 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31. 08. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Exekučný titul nadobudol právoplatnosť 8. 5. 2004 a vykonateľnosť 24. 5. 2004. V čase začatia exekučného konania zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch upravoval v § 88 ods. 1 trojročnú prekluzívnu lehotu na vymoženie pokuty za priestupok. Pohľadávku priznanú exekučným titulom mohol súdny exekútor vymôcť do 24. 5. 2007. Zákonom č. 298/2008 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 9. 2008 upustilo od povinnosti vymôcť pokutu za priestupok v trojročnej prekluzívnej lehote. Exekučný titul však v danom prípade stratil účinnosť ešte pred účinnosťou tohto zákona. Na základe uvedeného súd preto v súlade s § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Pokračovanie vo vykonávaní exekúcie po uplynutí zákonom určenej prekluzívnej lehote nemôže požívať právnu ochranu.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 60,63 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Nakoľko k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku nedošlo zavinením oprávneného, uložil súd povinnému nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie. Oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemohol predvídať, že pohľadávka nebude vymožená v prekluzívnej lehote, nakoľko do jej uplynutia ostávalo ešte dosť času (viac ako dva roky).
Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len ,,vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súdnemu exekútorovi patria v zmysle § 27a vyhlášky trovy podľa predpisov účinných do 30. 4. 2008.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za 1 hodinu účelne vynaloženú na exekúciu vo výške 6,64 eur (200,- Sk). Na základe uvedeného súdnemu exekútorovi patrí odmena za preštudovanie a kontrolu návrhu - 15 minút, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 15 minút, za vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie trov - 30 minút.
Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Súdny exekútor v špecifikácii trov exekúcie uviedol časy trvania úkonov v dĺžke, ktorú súd nepovažoval za primeranú. Súd má za to, že preštudovanie a kontrola návrhu na vykonanie exekúcie v trvaní 60 minút, ktoré uviedol súdny exekútor, je vzhľadom na obsah a rozsah návrhu neprimerané a v rozpore so zásadou hospodárnosti trov exekúcie. Rovnako sa súd nestotožnil ani s uvedenými časovými trvaniami vypracovania upovedomenia o začatí exekúcie (60 minút), vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie trov exekúcie (60 minút). Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie skúma, či sú súčasne naplnené podmienky účelnosti, hospodárnosti, preukázateľnosti a primeranosti trov exekúcie, preto s prihliadnutím na obsah a rozsah jednotlivých úkonov určil čas trvania týchto úkonov (v predchádzajúcom odseku), ktorý považuje za primeraný a hospodárny.
Súd v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nepriznal odmenu za spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko za tento úkon súd priznal paušálnu sumu podľa § 15 vyhlášky vo výške 3,32 eur (100,- Sk). V paušálnej odmene za získanie poverenia na vykonanie exekúcie je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu za zaslanie exekútorského spisu, nakoľko v tomto prípade ide len o administratívne práce v súvislosti s exekučnou činnosťou v zmysle § 25 vyhlášky, náhrada za ktoré je zahrnutá v odmene súdneho exekútora, nie o samotnú exekučnú činnosť.
Podľa § 15 vyhlášky súd exekútorovi okrem hodinovej odmeny priznal aj paušálnu odmenu vo výške 3,32 eur (100,- Sk) za získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd neuznal súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z predloženého exekučného spisu vyplýva, že túto písomnosť súdny exekútor doručoval prostredníctvom pošty. Podľa rozhodovacej činnosti súdov má súdny exekútor nárok na odmenu za úkony doručovania v prípade, ak doručuje tieto písomnosti sám alebo prostredníctvom svojich zamestnancov. Za doručovanie prostredníctvom pošty mu patrí len náhrada hotových výdavkov.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Okrem odmeny za výkon exekučnej činností má exekútor nárok aj na náhradu hotových výdavkov. Poštovné priznal súd súdnemu exekútorovi vo výške 2,71 eur, nakoľko v tejto výške po preskúmaní exekútorského spisu považoval tieto náklady za účelne a preukázateľne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti. Súd pri určovaní súm poštovného za doručenie uvedených listín vychádzal z cien poštovného zverejneného Slovenskou poštou, platného v čase ich doručovania. Súdnemu exekútorovi tak patrí poštovné za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1,36 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu poštovného za žiadosť o udelenie poverenia a predloženie návrhu na zastavenie exekúcie + exekútorského spisu, hoci nie sú doložené doručenkami v spise, a to v cene obyčajnej listovej zásielky, spolu vo výške 1,35 eur. Doručenie týchto písomností je súdu známe z jeho činnosti.
Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o dani z pridanej hodnoty“), predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
Napriek tomu, že ust. § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 8. 2005, neustanovovalo právo súdneho exekútora na daň z pridanej hodnoty, postupoval súd v zmysle analogie legis podľa príslušných ustanovení daňového poriadku, z ktorých nepochybne vyplýva, že subjektom povinným platiť daň z pridanej hodnoty môže byť aj súdny exekútor, a teda mu náklady spojené s platením dane z pridanej hodnoty skutočne vznikajú. Zmyslom inštitútu trov exekúcie je nielen odmeniť exekútora za výkon exekučnej činnosti, ale zároveň mu nahradiť všetky účelne a preukázateľne vynaložené náklady, ktoré mu v súvislosti s výkonom tejto činnosti vznikajú. Otázku vzniku daňovej povinnosti pri dodaní služby v rámci výkonu slobodného povolania zákon o dani z pridanej hodnoty osobitne nerieši. V praxi je však ustálené, že úkony exekučnej činnosti sú dodané dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým priznal exekútorovi náhradu trov konania vrátane DPH. V zmysle príslušných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty preto súdnemu exekútorovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vzniká daňová povinnosť v sadzbe 20% zo základu dane. Táto daň pritom nie je príjmom súdneho exekútora, ale príjmom štátneho rozpočtu, a preto súd nepovažoval za spravodlivé, aby nebola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada dane z pridanej hodnoty, a to napriek tej skutočnosti, že znenie Exekučného poriadku, ktoré je potrebné v danej veci aplikovať, právo na daň z pridanej hodnoty súdnemu exekútorovi explicitne nepriznávalo. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo 17. 12. 2004.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil priznanú odmenu a náhrady vo výške 12,67 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 2,53 eur. Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu
vzniknutých trov vo výške 15,20 eur, z toho na hodinovú odmenu pripadá 6,64 eur, na paušálnu odmenu 3,32 eur, na náhradu hotových výdavkov 2,71 eur a na DPH 2,53 eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi povinný.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej O. s. p., ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže súd zároveň zastavuje exekúciu (konanie už nebude ďalej prebiehať), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.