Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/67/2022

Uznesenie

Z. súd Bratislava I o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa: H.. H. Z., B.., nar. XX.X.XXXX, bytom E. G. 8, XXX XX T., proti povinným: 1. O.. S. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. 4, XXX XX T., 2. D. Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX 04 T. 3. E., 4. E., 5. JK. 6. IF. 7. BS., 8. W., 9. I., 10. E., 11. O., 12. E., 13. O.. Kettner and friends, s.r.o., IČO: 35 935 073, so sídlom Nám. SNP 482/23, Bratislava, všetci zastúpení správcom: Naša správcovská, s.r.o., IČO: 35 842 474, so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd ukladá povinným povinnosť umožniť navrhovateľovi, ako oprávnenému z vecnému bremena, nerušený prechod a prejazd cez pozemky registra „C“, parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou XXX mX a parc. č..áhrada s výmerou 81 m2, zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie J., vedeného Okresným úradom T., katastrálny odbor, a to aj odovzdaním fungujúceho diaľkového ovládača, ktorý bude riadne verifikovaný v osobitnom informačnom systéme prevádzkovaným povinnými.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 14.12.2022 sa navrhovateľ domáhal proti povinným nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží povinným povinnosť umožniť navrhovateľovi nerušený prechod a prejazd cez pozemky registra „C“, parc. č. XXXX., zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 213 m2 a parc. č. 9XXX/X, záhrada s výmerou 81 m2, zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie Staré mesto, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „zaťažené pozemky“), a to aj vydaním/odovzdaním fungujúceho diaľkového ovládača, ktorý bude riadne verifikovaný v osobitnom informačnom systéme prevádzkovaným povinnými. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti povinným zdržať sa konania, ktorým by navrhovateľovi bránili v prechode cez zaťažené pozemky.

Navrhovateľ tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti - garáže so súpisným číslom XXXX., postavenej na pozemku s parc. č. XXXX/X, parcela registra „C“, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, evidované na LV č. XXXX pre kat. územie Staré mesto, ktorú nadobudol titulom dedenia. Predmetná garáž sa nachádza vo vnútrobloku bytového domu na Q., stavby so súpisným číslom XXXX, postaveným na parcele registra „C“, parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 213 m2. Pozemok s parc. č. XXXX/X je priľahlým pozemkom k bytovému domu. Povinní sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súpisným číslom XXXX a spoluvlastníci zaťažených pozemkov, pričom správu bytového domu vykonáva spoločnosť Naša správcovská, s.r.o.

Z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX vyplýva, že k pozemkom parc. č. XXXX . a XXXX/X je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom

č. , úradne overenom pod č. 29/99 dňa 5.2.1999 pre majiteľov a užívateľov garáží na parc. č.XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X.

Prístup ku garáži navrhovateľa vedie výlučne cez zaťažené pozemky z verejnej komunikácie cez vstupnú bránu vybudovanú v podchode bytového domu. Vstupná brána je súčasťou bytového domu. Navrhovateľ nemá vedomosť kedy bola vybudovaná, pričom brána je ovládaná diaľkovými ovládačmi, ktoré musia byť verifikované v informačnom systéme, ktorý prevádzkuje správca.

V minulosti bola garáž riadne užívaná právnymi predchodcami navrhovateľa v súlade s oprávneniami vyplývajúcimi z vecného bremena.

Po nadobudnutí vlastníckeho práva ku garáži došlo k nezhodám medzi navrhovateľom a povinnými v otázke nákladov na zachovanie a úpravy zaťažených nehnuteľností. Napriek komunikácii ohľadne nákladov, prebiehajúcej od roku 2021, medzi stranami doposiaľ nedošlo k uzatvoreniu dohody ohľadne platenia týchto nákladov. Žalobca tvrdí, že vo februári 2022 bol žalobcovi pod zámienkou preprogramovania odňatý diaľkový ovládač od brány a následne bol ovládač vyradený z informačného systému, čím bol znefunkčnený. Navrhovateľovi bol umožnený prístup do garáže v obmedzenom rozsahu počas dvoch dní v týždni v určených hodinách až do doby, kým neuzatvorí s povinnými dohodu o uhrádzaní nákladov na údržbu a opravu zaťažených nehnuteľností, pričom žalobca tvrdí, že ani tieto vymedzené hodiny neboli dodržiavané.

Navrhovateľovi je tak do dnešnej doby obmedzovaného jeho vlastnícke právo, keď mu nie je umožnený riadny prístup k jeho nehnuteľnosti v rozsahu, ako to vyplýva z vecného bremena zriadeného v prospech jeho nehnuteľnosti a zároveň mu to spôsobuje značné finančné škody, preto sa domáha ochrany svojich práv navrhovaným neodkladným opatrením, keď je toho názoru, že úprava vzájomných pomerov je možná aj bez podania žaloby vo veci samej.

Navrhovateľ súdu na osvedčenie svojich tvrdení predložil listiny:

- výpis z listu vlastníctva č. XXXX a XXXX, vrátane rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte X-281/2020,

- e-mailová komunikácia so správcom bytového domu,

- náhľad na mapu dotknutého územia z portálu ÚGKK a ZGIBS,

- fotodokumentáciu vstupnej brány,

- komunikáciu so zástupcom vlastníkov bytového, správcom bytového domu,

- návrhy dohody o primeranom znášaní nákladov.

Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa od. 1 ods. 2 , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

Podľa , , , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán konania, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

Súd po oboznámení sa s tvrdeniami navrhovateľa a predloženými listinami považuje skutkový stav, tak ako ho opísal navrhovateľ, za dostatočne osvedčený. Z predložených listov vlastníctva vyplýva, že je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X a. garáže so súpisným číslom XXXX, oba evidované na LV č. XXXX. pre k. ú. J.. Povinní sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX s priľahlým pozemkom parc. č. XXXX/X, ako to vyplýva z LV č. XXXX, k. ú. Staré mesto.

Z predmetných listov vlastníctva, ako aj oznámenia Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, zo dňa 15.10.2002, č. X-281/20, vyplýva, že pozemky parc. č. XXXX/X a XXXX . sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcim v práve prechodu a prejazdu v prospech vlastníkov a užívateľovi garáží na parc. č. XXXX/X. Navrhovateľ je teda subjektom oprávneným subjektom z vecného bremena a povinní sú povinnými subjektami z uvedeného vecného bremena. Z predloženej vzájomnej komunikácie má súd zároveň za osvedčené, že táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná.

Z predloženej vzájomnej komunikácie má súd za osvedčené, že medzi stranami vznikol spor ohľadne úhrady nákladov v zmysle a doposiaľ medzi stranami nedošlo k vzájomnej dohode ohľadne tejto povinnosti navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu došlo k obmedzeniu jeho práva ako subjektu oprávneného z vecného bremena takým spôsobom, že mu bol odňatý funkčný ovládač od elektrickej brány, cez ktorú je právo prechodu a prejazdu vyplývajúce z vecného bremena v daných podmienkach realizované (čo vyplýva z predložených máp a fotodokumentácie) a bol mu umožnený prístup do garáže len dva dni v týždni.

Skutočnosť, že medzi stranami nedošlo k dohode na nákladoch v zmysle nezakladá právo povinných obmedziť oprávneného vo výkone práv vyplývajúcich mu z vecného bremena. Súd len zdôrazňuje, že nepopiera prípadné nároky povinných vyplývajúce im z citovaného ustanovenia, ale skutočnosť, že medzi stranami nedošlo k dohode na týchto nárokoch (prípadne, ani to, že ich navrhovateľ neuhrádza) nie je dôvodom na obmedzovanie výkonu práv navrhovateľa vyplývajúcich mu z vecného bremena.

Vzhľadom na uvedené má súd za dostatočne osvedčené, že do práva navrhovateľa je nedôvodne zasahované obmedzovaním práva prechodu a prejazdu vyplývajúcemu mu zo zriadeného vecného bremena, čím dochádza aj k zásahu do jeho vlastníckych práv, keď nemôže riadne svoju garáž užívať, preto súd návrhu čiastočne vyhovel, vrátane povinnosti vydať navrhovateľovi funkčný ovládač vstupnej brány, keď z osvedčeného skutkového stavu vyplýva, že ide o v danom mieste obvyklý (a v zásade jediný) spôsob nerušenej realizácie práva prejazdu a prechodu cez zaťažené nehnuteľnosti, vyplývajúci mu z vecného bremena.

Súd však nevidel dôvod na uloženie povinnosti povinným zdržať sa konania, ktorým by navrhovateľovi bránili v prechode cez zaťažené pozemky, teda uloženia povinnosti zdržať sa bližšie nešpecifikovaného konania do budúcnosti, čo súd považuje za neurčité, nevykonateľné a nemajúce základ v osvedčenom skutkovom stave, keďže nie každé obmedzenie práva navrhovateľa vyplývajúce mu z vecného bremena musí byť nevyhnutne protiprávne.

S poukazom na súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia dochádza k dostatočnej a trvalej úprave sporných pomerov bez potreby ukladania povinnosti podať žalobu, ktorej obsah by bol totožný s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi stranami nebola sporná existencia vecného bremena, ale len otázka vzájomných práv a povinnosti vyplývajúcich z ustanovenia , ktoré však nemajú vplyv na existenciu vecného bremena a z tohto pohľadu sú (prípadným) samostatným nárokom povinných. Z uvedeného dôvodu sa súd osobitne ani nezaoberal argumentáciou navrhovateľa vo vzťahu k o okolnostiam uzatvárania a obsahu navrhovanej dohody o úhrade nákladov.

Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Vzhľadom na to, že súd navrhovateľovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, je toto uznesenie rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. S poukazom na súd tak rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Súd konštatuje, že navrhovateľ bol vo veci úspešný len čiastočne, preto mu súd podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa postup alebo rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).