Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_67Ek-2823-2023.pdf
PDF · 84.28 KB
Case nature
Subarea
67Ek/2823/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci: oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto IČO: 35 807 598 právne zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves IČO:42 185 190 proti povinnému: A. A., nar: 2.8.1973, trvale bytom B. C. XXX/X, XXX XX D. E. o vymoženie 1.287,33 Eur s príslušenstvom, exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Martin Dobrodenka, so sídlom exekútorského úradu Blahova, 90901 Skalica, IČO: 42 293 847, ktorý j uvedie pod sp. zn. 396 EX 788/23 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.11.2023 domáhal od povinného vymoženia sumy celkom 1.287,33 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“ alebo „exekučný titul“) pod sp.zn. SR 08689/08 zo dňa 09.09.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.10.2008 a vykonateľnosť dňa 09.10.2008. Ďalej bolo súdu bolo predložené 1/ Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov exekúcie zo dňa 03.04.2023 2/ Oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 08.06.2023, 3/ Zmluva o úvere zo dňa 09.01.2023 a Všeobecné obchodné podmienky.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 18.12.2023 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Martin Dobrodenka, so sídlom exekútorského úradu Blahova, 909 01 Skalica, IČO: 42 293 847, ktorý j uvedie pod sp. zn. 396 EX 788/23. Dňa 23.01.2024 bol na tunajší súd doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd podanie postúpil súdnemu exekútorovi na ďalší postu podľa ust. § 61k ods. 2 a 5 Exekučného poriadku. Dňa 29.01.2024 súdny exekútor predložil návrh povinného spolu s vyjadrením oprávneného.
3. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že jeho príjem je nižší ako životné minimum a jeho manželka je vedená na Úrade práce soc. vecí a rodiny v Banskej Bystrici. Povinný namieta taktiež trovy exekúcie. Na základe uvedeného žiada predmetnú exekúciu zastaviť.
4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil vyjadrenie Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od jej vykonania z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Návrh na zastavenie exekúcie predstavujú procesný prostriedok, ktorý smeruje proti exekúcii a vedú k zastaveniu exekúcie, t. j. trvalému upusteniu od jej vykonania, a to na základe zákonom predvídaných hmotnoprávnych a procesnoprávnych skutočností. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a namietať sa môžu také skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku.
5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril.
6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
12. S poukazom na ust. § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní: „Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.“
13. S poukazom na ust. § 35 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní: „Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.“
14. S poukazom na § 40 ods. 1 písm. a/ bod 3. Zákona o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník konania preukáže, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva.
15. S poukazom na § 40 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a/
súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
16. S poukazom na § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
17. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
18. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohol povinný bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané zo dňa 19.12.2024 a povinnému doručené proti podpisu dňa 21.12.2023. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 21.12.2023 bol doručený aj na exekútorský úrad dňa 27.12.2023, súd ma preukázané, že návrh bol podaný v 15 dňovej lehote t.z. s odkladným účinkom.
19. Podkladom na vykonanie exekúcie bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. pod sp. zn. SR 08689/08 zo dňa 09.09.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.10.2008 a vykonateľnosť dňa 09.10.2008 obsahoval riadne poučenie o možnosti procesnej obrany povinného proti rozhodcovskému rozsudku, možnosti podania žaloby o zrušení rozhodcovského rozsudku, ako aj o lehote v ktorej je potrebné žalobu podať. Súd uvádza, že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je zákon stanovená.
20. Súd k námietke povinného (bod 3 tohto rozhodnutia) uvádza nasledovné: Súdny exekútor poverený vykonaní exekúcie ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, v rámci exekučného konania šetrí majetkové a zárobkové pomery povinného, zákonom aprobovaným spôsobom zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného a nehnuteľného majetku a v závislosti od jeho zistení volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je preukázateľne nemajetný a sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, poverený súdny exekútor v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku rozhodne o zastavení exekúcie. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú premetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu exekúcie. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy(Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov) súdny exekútor exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaví len v prípade, že sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo do 5 rokov od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok povinného alebo jeho príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného podľa tunajšieho súdu vyplýva, že súd nie je oprávnený zastaviť prebiehajúcu exekúciu pre nemajetnosť povinného, nakoľko posúdenie nemajetnosti povinného a následné zastavenie exekúcie patrí podľa § 61n ods. 1písm. d) Exekučného poriadku o rozhodovacej činnosti povereného súdneho exekútora. „ Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.“
21. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť.
22. Súd na základe uvedeného poukazuje najmä na ust. § 21 ods. 2,3,4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), podľa ktorého účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. Rozhodcovský súd môže pripustiť uplatnenie námietky nedostatku právomoci, ak omeškanie účastníka rozhodcovského konania pri uplatnení tejto námietky je spôsobené príčinou, ktorú rozhodcovský súd považuje za dostatočnú. Ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných, než spotrebiteľských veciach, znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Predvídateľnosť súdneho rozhodovania, zákaz svojvoľného rozhodovania a ochrana legitímnych očakávaní účastníkov konania tvoria súčasť základnej zásady spravodlivého procesu. Nevyužitie postupov zo strany povinného podľa zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, aj keď mu k tomu bola objektívne poskytnutá príležitosť, v posudzovanom prípade vylúčilo skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní s dôrazom na skutočnosť, že sa jedná o nespotrebiteľskú vec.
23. Povinný v danom prípade navrhuje zastavenie exekúcie z dôvodu svojej deklarovanej nemajetnosti. Majetkové pomery povinného sú však predmetom skúmania zo strany povereného súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Vzhľadom na konštatované skutočnosti a citované právne predpisy súd dospel k záveru, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy nie je oprávnený (bez kvalifikovaného posúdenia súdneho exekútora) posúdiť majetkové pomery povinného a zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko podľa platnej právnej úpravy insolventnosť nie je skutočnosťou, ktorá by spôsobovala zánik nároku, prípadne by vymáhateľnosti exekvovaného nároku bránila. Povinný má do budúcna možnosť požiadať exekútora o odklad exekúcie zo sociálnych dôvodov v trvaní najviac tri mesiace, resp. podať žiadosť o oddlženie prostredníctvom Centra právnej pomoci.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietol.
25. Na základe vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané
dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v ňom uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý nebol z ich strany v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže žiaden z účastníkov nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku) o ďalších trovách exekúcie, súd o trovách konania vzniknutých účastníkom konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.