Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-10Er/431/2005

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná a.s., so sídlom v Bratislave Cintorínska 21, IČO: 35776005 (pôvodný oprávnený: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Mamateyova č. 17, IČO: 35 937 874), proti povinnému: TFI, spol. s r.o., so sídlom v Trnave, Pekárska 166/20, IČO: 31625754 (povinný pôvodne so sídlom v Dolnom Kubíne, Námestie slobody č. 1), v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 116,58 eura (3.512 Sk), trov základného konania a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi,

Exekútorsky úrad Dolný Kubín, trovy exekúcie vo výške 39,77 eura, do troch dní od

právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Dňa 11.12.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie vo veci konajúceho súdneho exekútora Františka Radza, Exekútorský úrad so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1728/475, ktorým navrhol, aby súd exekúciu ním vedenú voči povinnému pod č. EX250/2005 zastavil postupom podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku s odôvodnením, že voči povinnému vedie dve exekúcie, v rámci ktorých bolo zistené, že firma sa na adrese označenej ako sídlo nenachádza, nemá tam žiadne označenie ani poštovú schránku a povinný nevlastní ani žiadny majetok, z ktorého by bolo možné vymáhaný nárok uhradiť. Následne podaním doručeným súdu dňa 10.04.2014 súdny exekútor predmetný návrh na zastavenie exekúcie doplnil.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „“), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

V rámci preskúmania podnetu súdneho exekútora súd z obsahu spisu súdneho exekútora č. EX 250/2005 zistil, že v predmetnej exekúcií je vymáhaná pohľadávka pôvodného oprávneného - Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. na neuhradených preddavkoch na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie 6/1995 a 7/1995 vo výške 116,58 eura (3.512,-Sk), ktoré bolo povinnému predpísané k úhrade platobným výmerom vydaným Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. dňa

30.03.2004 pod č. . V dôsledku postúpenia uvedenej pohľadávky, sa na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k. -28 zo dňa 22.03.2010 novým účastníkom predmetného exekučného konania na strane oprávneného stala spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s.. Z obsahu spisu súdneho exekútora súd zistil, že po doručení poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor dňa 11.10.2005 vydal upovedomenie o začatí exekúcie a vyzval povinného na splnenie povinnosti. Z úradného záznamu zo dňa 18.06.2012 súd zistil, že dňa 18.06.2012 súdny exekútor vykonal úkony na zistenie majetku povinného na adrese vedenej ako sídlo povinného - Pekárenská 166, Trnava. Z miestnej ohliadky mal súdny exekútor získať informáciu o tom, že povinný na uvedenej adrese nesídli, nemá tam ani poštovú schránku a podľa miestnych, na uvedenej adrese takáto firma ani nikdy fyzicky nesídlila. Podľa vyjadrenia konateľa je povinný ako firma neaktívny, nevlastní žiadny majetok, nevykonáva žiadnu činnosť a nezamestnáva ani žiadnych zamestnancov. Z dôvodu, že nebol zistený žiadny majetok, súdny exekútor tak súpis majetku nevykonal. Súdny exekútor ďalej zistil, že povinný nemá žiadne účty v bankách, nie je vlastníkom alebo držiteľom žiadneho motorového vozidla a nie je vedený ako platiteľ poistného v Sociálnej poisťovni. Na výzvu súdu zo dňa 16.12.2013 sa k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie vyjadril aktuálny oprávnený - Slovenská konsolidačná, a.s., ktorá podaním zo dňa 22.01.2014 súdu oznámila, že súhlasí so zastavením exekúcie v súlade s ustanovením § 27 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nezistil žiaden majetok povinného, z ktorého by bol predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom konaní, ani majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov konania, preto rozhodol tak, že exekúciu vedenú súdnym exekútorom Františkom Radzom pod č. EX 250/2005 postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

Spolu s podnetom na zastavenie exekúcie, súdny exekútor podaním zo dňa 26.11.2013 doplneným podaním zo dňa 26.03.2014, predložil súdu špecifikáciu trov exekúcie a žiadal, aby súd zaviazal oprávneného k ich úhrade vo výške 67,18 eura.

Exekútorom uplatnené trovy pozostávajú v časti z odmeny počítanej podľa , vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „“), t.j. z odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 33,20 eura, ktorá je odmenou za 5 hodín, ktoré mal súdny exekútor vynaložiť na vykonanie 11 úkonov exekučnej činnosti špecifikovaných takto: 1/ žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

- 40 minút, 2/ výzva povinného na podanie vyhlásenia o majetku - 30 minút, 3/ upovedomenie o začatí exekúcie - 50 minút, 4/ návrh na zmenu účastníka konania - 15 minút, 5/ výzva na poskytnutie preddavku

- 15 minút, 6/ návrh na zastavenie exekúcie - 40 minút, 7/ IRIS - vykonanie súčinnosti 10 minút, 8/ elektronická súčinnosť kataster - 10 minút, 9/ žiadosť o poskytnutie súčinnosti - banky - 10 minút, 10/ Sociálna poisťovňa - odoslaná - 10 minút a 11/ návrh na zastavenie exekúcie - 30 minút. Časť odmeny si exekútor vyúčtoval paušálnou sumou podľa , a to po 3, eura za úkon podľa - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za úkon podľa -doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, za 2 úkony podľa - každé zisťovanie účtu povinného a za 2 úkony podľa - každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, čo spolu činí 19, eura. V rámci hotových výdavkov si exekútor uplatnil náhradu výdavkov, ktoré mal vynaložiť na poštovné vo výške 2,36 eura a na elektronické súčinnosti vo výške 0,90 eura. Z odmeny a hotových výdavkov si exekútor ako platiteľ DPH uplatnil jej náhradu vo výške 20 %, čo činí 10,80 eura.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za

stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ustanovenia § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods.2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Ako je zrejme z citovaného ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, súdny exekútor má právo na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Z ďalšieho citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že tieto náklady uhrádza povinný. V danom prípade však súd zastavil exekúciu postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a s poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi, oprávnenému.

Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „“):

Podľa až 3 , ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín

účelne vynaložených na exekúciu a b/paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 Sk).

Podľa , paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa , v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súd po preskúmaní spisu tunajšieho súdu sp. zn. a spisu súdneho exekútora č. EX 250/2005, po preskúmaní účelnosti, hospodárnosti a skutočného vykonania priznal exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle , spolu za 2 hodiny vo výške 13, eura, paušálnu odmenu podľa , a to za úkony podľa , -2x a -2x , vo výške 16, eura. Po preskúmaní dôvodnosti, opodstatnenosti a účelnosti vynaloženia, priznal súd exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré vynaložil na poštovné vo výške 2,36 eura a na elektronickú súčinnosť vo výške 0,90 eura. Z odmeny priznanej spolu vo výške 29,88 eura (13,28 eura + 16,60 eura) a z hotových výdavkov vynaložených vo výške 3,26 eura súd priznal exekútorovi náhradu DPH vo výške aktuálnej v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko výška DPH bola s účinnosťou od 01.01.2011 stanovená na 20%, čo činí 6,63 eura (20% zo sumy 33,14 eura). Súd v súvislosti s DPH postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania o trovách exekúcie, nakoľko v novelizovanom znení Exekučného poriadku sa uvádza, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Aj keď sa novelizované znenie Exekučného poriadku vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012, podľa názoru súdu, niet dôvodu postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to aktuálne upravuje Exekučného poriadku.

Na rozdiel od exekútorom predloženého vyúčtovania, mu súd priznal odmenu počítanú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu spolu za 2 hodiny (95 minút) tak, že do súčtu uvedeného času započítal čas, ktorý exekútor mohol reálne, hospodárne a účelne vynaložiť v rozsahu 50 minút na vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, v rozsahu 10 minút na vypracovanie výzvy povinnému na podanie vyhlásenia o majetku, v rozsahu 15 minút na vypracovanie návrhu na zmenu účastníka konania a 2x po 10 minút na vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie - návrh zo dňa 26.11.2013 a jeho doplnenie zo dňa 26.03.2014.

Pri rozhodovaní o odmene určenej podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu sa súd nestotožnil s názorom exekútora a do súčtu tohto času vôbec nezapočítal čas v rozsahu 40 minút, ktorý mal súdny exekútor, vychádzajúc z predloženej špecifikácie, vynaložiť na úkon -žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko podľa názoru súdu a ustálenej rozhodovacej činnosti súdov, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia patrí k administratívnym úkonom výsledkom ktorých je vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a preto exekútorovi za takýto úkon neprislúcha odmena aj podľa , , nakoľko za získanie poverenia prislúcha exekútorovi paušálna odmena vo výške 3, eura podľa v spojení s ustanovením , ktorú odmenu si exekútor v rámci paušálnej odmeny vyúčtoval a súd mu ju aj v uvedenom rozsahu priznal. Do súčtu času pre priznanej odmeny podľa počtu hodín súd nezapočítal ani čas, ktorý mal súdny exekútor vynaložiť na úkon - výzva na poskytnutie preddavku, nakoľko uvedený úkon nemožno považovať za úkon exekučnej činnosti vo vlastnom slova zmysle ale len za administratívnu prácu podľa vykonávanú v záujme a v prospech súdneho exekútora a čas vynaložený na jeho vykonanie, podľa názoru súdu a ustálenej súdnej praxe, nie je časom účelne a hospodárne vynaloženým na vykonávanie exekúcie v prospech oprávneného. Do súčtu času pre priznanej odmeny podľa počtu hodín súd nezapočítal ani čas, ktorý mal súdny exekútor vynaložiť 4 krát po 10 minút na úkony súčinnosti smerujúce k zisťovaniu majetkových pomerov povinného (IRIS, kataster, Sociálna poisťovňa, banky) a to z dôvodu, že za uvedené úkony prináleží súdnemu exekútorovi paušálna odmena podľa v spojení s ustanovením a , ktorú odmenu si súdny exekútor v rámci paušálnej odmeny uplatnil vo výške 4xpo 3, eura a súd mu ju v uplatnenom rozsahu v rámci paušálnej odmeny aj priznal. Priznanie odmeny podľa počtu hodín a paušálnej odmeny za ten istý úkon by znamenalo duplicitu. Oproti času, ktorý mal súdny exekútor podľa predloženej špecifikácie vynaložiť v rozsahu 30 minút na vypracovanie výzvy povinnému na podanie vyhlásenia o majetku, súd do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín započítal len čas 10 minút, nakoľko vyhotovenie predmetnej výzvy znamená doplnenie aktuálnych údajov o účastníkoch konania do vzoru uchovávaného v databáze exekútorského úradu a vynaloženie času v rozsahu 30 minút na takýto úkon je ničím neopodstatnené. Vzhľadom na rozsah a obsah, súd posúdil ako ničím neopodstatnené aj vynaloženie času v rozsahu 30 resp. 40 minút na vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 26.11.2013 a zo dňa 26.03.2014, nakoľko predmetný návrh a jeho doplnenie je obsiahnutý na hlavičkovom papieri súdneho exekútora formátu A4 a okrem označenia účastníkov konania a exekučnej veci veci obsahuje jednou vetou skonštatovanú nemajetnosť povinného a návrh

uznesenia o tom, ako súdny exekútor žiada o jeho návrhu na zastavenie exekúcie rozhodnúť. Preto vychádzajúc zo svojej rozhodovacej činnosti v iných exekučných konaniach, súd do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v prípade uvedených návrhov započítal čas v rozsahu po 10 minút, ktorý považoval za účelne, hospodárne a reálne vynaložený na ich vypracovanie.

V rámci paušálnej odmeny súd na rozdiel od účtovania nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu, ktorú si uplatnil vo výške 3,32 eura za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko súd mal zo spisu súdneho exekútora preukázané, že uvedenú písomnosť doručoval súdny exekútor obidvom účastníkom konania (oprávnenému a povinnému) poštou (doporučene do vlastných rúk), za čo mu prináleží náhrada výdavkov vynaložených na poštovné. Podľa názoru súdu podporeného rozhodovacou činnosťou súdov, paušálna odmena za úkony doručovania prináleží exekútorovi v prípade, že doručuje písomnosti vydané v exekučnom konaní sám resp. prostredníctvom svojich zamestnancov. Za doručovanie prostredníctvom pošty, prináleží exekútorovi náhrada výdavkov vynaložených na poštovné. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -26 zo dňa 28.11.2012, v zmysle ktorého do 30.04.2008 „odmena podľa až f) patrila súdnemu exekútorovi za fyzické doručenie tam uvedených písomností priamo exekútorom resp. exekútorským úradom. Pokiaľ na ich doručenie súdny exekútor využil služby iného subjektu (pošty), vzniklo mu len právo na náhradu poštovného“. Až novelou (), kedy bola vypustená časová odmena, za úkony doručovania prináleží exekútorovi paušálna odmena, ktorá zahŕňa aj vyhotovenie daného úkonu.

Podľa názoru súdu a ustálenej súdnej praxe, nie je možné zaviazať oprávneného na úhradu akýchkoľvek výdavkov vynaložených súdnym exekútorom, ale spravodlivým je požadovať od oprávneného náhradu tých trov exekúcie, ktoré súdny exekútor vynaložil účelne a hospodárne za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného. Bolo povinnosťou súdu preskúmať súdnym exekútorom špecifikované trovy, ktorých náhradu si v súvislosti so zastavením exekúcie uplatnil, a to z hľadiska oprávnenosti, dôvodnosti a hospodárnosti, pretože len také trovy môže uložiť k náhrade oprávnenému. Cieľom exekúcie je to, aby ochrana oprávnenému subjektu bola poskytnutá súdnym exekútorom účelne, hospodárne a to v najkratšej lehote, pričom účelom exekučného konania je predovšetkým uspokojenie oprávneného (Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Keď aj súd oprávnenému v tomto konaní uloží povinnosť nahradiť trovy exekúcie, musí mať preukázané, že tieto trovy boli exekútorom vynaložené účelne a hospodárne, pretože len také trovy môže dať k náhrade oprávnenému. Akýkoľvek iný postup by bol protizákonný a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podľa ust. § 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Po dôslednom preskúmaní účelnosti, hospodárnosti vynaloženia a správnosti účtovania, z exekútorom uplatnených trov v rozsahu 67,18 eura mu súd priznal náhradu vo výške 39,77 eura, nakoľko v tejto výške pokladal ich vynaloženie v predmetnej exekúcií za účelné, hospodárne a dôvodné.

Celkové trovy exekúcie vzhľadom na vyššie uvedené predstavujú 39,77 eura (odmena §§ 14,15 = 29,88 eura, hotové výdavky = 3,26 eura, DPH z odmeny a hot. výdavkov = 6,63 eura), ktoré trovy je oprávnený v tomto exekučnom konaní povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia tak, ako je uvedené vo výroku II. uznesenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie na tunajší súd

v lehote 15 dní od jeho doručenia.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti

ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).