Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoPr/3/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa W., zastúpeného Q. proti odporcovi W., zastúpeného Q., o zaplatenie 736,54 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 14. februára 2013, č.k. -203, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a rozhodnuté o trovách prvostupňového konania a trovách konania štátu, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania za právne zastúpenie vo výške 59,26 Eur, do troch dní, do rúk Q.. V. X..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh v časti o zaplatenie sumy 166,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 66,18 Eur od 13.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 53,91 Eur od 13.11.2011 do zaplatenia a zo sumy 46,03 Eur od 13.12.2011 do zaplatenia zamietol. Vo zvyšku konanie z dôvodu späťvzatia návrhu podľa zastavil. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 598, Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 364,66 Eur a z iných trov odporcu v sume 244 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho právnej zástupkyne. Zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet súdu prvého stupňa náhradu trov za znalecké dokazovanie v sume 31,36 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , a veta prvá, a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom po čiastočnom späťvzatí návrhu po vykonanom znaleckom dokazovaní domáhal zaplatenia sumy 166,12 Eur titulom nedoplatku mzdy za mesiace september 2011, október 2011 a november 2011. Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania konštatoval, že odporcovi nedoplatok na mzde za uvedené mesiace vznikol. Zároveň však konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva skutočnosť, že spolu so mzdou za mesiac december 2011 bol navrhovateľovi odporcom dňa 10.01.2012 poukázaný nedoplatok mzdy vo výške 195,71 Eur, čím odporca nedoplatok na mzde vyrovnal. Skutočnosť, že v danom prípade sa jednalo o nedoplatok na mzde, vyplýva z listinných dôkazov, a to z výplatnej listiny za mesiac december 2011, v ktorej je mzda spolu s doplatkom uvedená ako mzda. Doplatok nebolo možné započítať na nárok navrhovateľa na odmenu z dohody o vykonaní práce, ani ako náhradu škody, ktorá mala navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia vzniknúť. Naviac, po čiastočnom späťvzatí návrhu sa navrhovateľ nároku na doplatenie odmeny z dohody o vykonaní práce a ani iných nárokov, než vyplatenia časti mzdy, nedomáhal, a preto jeho pôvodne uplatnený nárok na doplatenie odmeny na základe dohody o vykonaní práce a aj

skutkové zdôvodnenie zvyšného nároku vzniknutou škodou sa stali bezpredmetnými. Súd prvého stupňa konštatoval, že pri uvedených nedoplatkoch v dobe omeškania a príslušnej výške úrokovej sadzby by tak navrhovateľovi patril z nedoplatkov úrok z omeškania v sume 2,53 Eur. Keďže odporca zaplatil navrhovateľovi až o 29,59 Eur viac, než by mu z titulu nedoplatku na mzde patrilo, keď nedoplatok činil 166,12 Eur a odporca uhradil 195,71 Eur, navrhovateľovi nebolo možné priznať ani úrok z omeškania. Nakoľko súd prvého stupňa mal na základe výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že nárok navrhovateľa zanikol, nakoľko bol odporcom v priebehu konania splnený, návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s Návrh navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku zamietol s poukazom na ust. , podľa ktorého sa poplatok z návrhu na začatie konania vráti navrhovateľovi iba v prípade, že vzal návrh späť pred prvým pojednávaním. Konštatoval, že v danom prípade navrhovateľ vzal návrh späť v časti až po prvom pojednávaní.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu. Súdu prvého stupňa vytýkal, že nesprávne vyhodnotil predložené listinné dôkazy, ako aj závery znaleckého dokazovania. Poukazoval na to, že odporca uhrádzal nedoplatky pod tlakom inšpekčných orgánov, ako aj pod tlakom toho, že navrhovateľ včas podal návrh a v tejto časti súd nezohľadnil meškanie odporcu so včasnosťou vyplatenia mzdy. Uvádzal, že odporca počas pracovného pomeru s navrhovateľom sústavne porušoval pracovno-právne a osobitne mzdové predpisy. Súdu prvého stupňa ďalej vytýkal, že nevzal za základ pri vyhodnocovaní dôkazov skutočnosť, že navrhovateľ ako pracovník u odporcu objektívne zo zákona požíva vyššiu právnu ochranu a nie je možné pochybenie odporcu posudzovať v jeho neprospech. Mal za to, že súd prvého stupňa aj pri trovách konania nesprávne vyhodnotil potrebu vypracovania dodatku znaleckého posudku, a preto má náklady za znalecké dokazovanie znášať v plnom rozsahu odporca.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý sa domáhal potvrdenia napadnutého rozsudku. Stotožnil sa so skutkovým a právnym zdôvodnením napadnutého rozsudku.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom nebol výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa z dôvodu späťvzatia návrhu konanie vo zvyšku zastavil, ani výrok, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku, nakoľko tieto výroky rozsudku súdu prvého stupňa odvolaním napadnuté neboli, rozhodnutím odvolacieho súdu nie sú dotknuté.

Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli odvolateľom v podanom odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. V podanom odvolaní odvolateľ neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva.

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. odôvodniť len okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V prejednávanej veci navrhovateľ v podanom odvolaní neuvádza žiaden z odvolacích dôvodov, pričom však z obsahu podaného odvolania vyplýva, že súdu prvého stupňa vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa ).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. až Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal doplatenia mzdy za mesiace september, október, november 2011. Súd prvého stupňa právne vec posúdil podľa , podľa ktorého zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Skutočnosť, či navrhovateľovi bola mzda odporcom vyplatená, považoval súd prvého stupňa za takú, ku ktorej sú potrebné odborné znalosti, ktorými súd nedisponuje, a preto má povinnosť v zmysle ust. ustanoviť znalca. Súd sa totiž v rámci dokazovania môže dostať do situácie, že je potrebné, aby poznal skutočnosti, ku ktorým sú potrebné odborné znalosti a skúsenosti, ktorými sa rozumejú iné znalosti, než znalosti práva, ktoré je súd povinný poznať a iné znalosti a skúsenosti, než ktoré sudcovi dáva všeobecná skúsenosť získaná jeho štúdiom a životnou, ako aj odbornou praxou. V takýchto prípadoch musí autoritatívne nariadiť odborný posudok, ktorý je potrebný k rozhodnutiu. Takto postupoval aj súd prvého stupňa, keď mal za to, že na výpočet odmeny a mzdy, ktorú mal odporca navrhovateľovi zaplatiť za obdobie od júla 2011 do novembra 2011, včítane, sú potrebné odborné znalosti z účtovníctva. Za uvedeným účelom nariadil uznesením, č.k. -73 zo dňa 15.06.2012 znalecké dokazovanie podľa znalkyňou z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, J.. Q. M., ktorej úlohu špecifikoval v predmetnom uznesení. Znalkyňa podala dňa 03.09.2012 znalecký posudok č. XX/XXXX. Súdu prvého stupňa boli doručené vyjadrenia odporcu a jeho právnej zástupkyne, v ktorých namietali správnosť zistení znaleckým dokazovaním a zároveň žiadali o doplnenie znaleckého dokazovania. Keďže na výpočty mzdy sú potrebné odborné znalosti a odporca namietal správnosť výpočtov, súd prvého stupňa uložil znalkyni uznesením zo dňa 24.09.2012, č.k. -141 povinnosť doplniť znalecký posudok a po odbornej stránke sa vysporiadať so všetkými námietkami odporcu a jeho právnej zástupkyne k posudku a zodpovedať otázky, ktoré z ich vyjadrení vyplývajú. Znalkyňa predložila súdu prvého stupňa vyjadrenie zo dňa 08.11.2012 a na pojednávaní, konanom dňa 14.02.2013, po výsluchu účastníkov konania upresnila závery svojho znaleckého posudku tak, že odporcovi nevznikol nedoplatok na čistej mzde, ale zaplatil navrhovateľovi o 86,98 Eur viac. Súd prvého stupňa pristúpil k výsluchu znalca práve z dôvodu, aby boli odstránené akékoľvek pochybnosti o opodstatnenosti nároku navrhovateľa. Hodnotenie takéhoto znaleckého dokazovania súd vykonal ako hodnotenie ostatných dôkazov, avšak s výnimkou toho, že nemohol hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec ustanovený.

Listinnými dôkazmi, ako aj znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľovi žiaden nedoplatok na mzde za mesiace september, október, november 2011 nepatrí, nakoľko tento mu bol odporcom spolu so mzdou za mesiac december 2011 vyplatený.

V súvislosti s hodnotením znaleckého dokazovania v danej veci odvolací súd nezistil nedostatky, ktoré by mohli byť dôvodom pre záver o nesprávnom hodnotení dôkazov súdom prvého stupňa, a tým aj opodstatnením odvolacieho dôvodu podľa

Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že odvolací dôvod podľa nebol daný.

V danej veci navrhovateľ namietal podaným odvolaním aj rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku, ktorým mu súd uložil povinnosť zaplatiť trovy konania štátu podľa

Podľa štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V sporovom konaní zásadne platí, že štát má nárok na náhradu trov konania, ktoré platil voči tomu účastníkovi, ktorému sa uloží povinnosť na náhradu trov konania vo vzťahu k druhému účastníkovi. Predpokladom pre vznik práva štátu na náhradu trov konania je skutočnosť, že štát preukázateľne platil za účastníka trovy v konkrétnom súdnom konaní, neúspech alebo len čiastočný úspech povinného účastníka v sporovom konaní a zistenie, že povinný účastník nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že odporca bol úspešný v danej veci v časti nároku, na ktorom zotrval aj po čiastočnom späťvzatí návrhu, navrhovateľovi, ktorý nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov preto bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi podľa náhradu trov konania. Rovnako aj v časti, v ktorej došlo k späťvzatiu návrhu, bola uložená odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania podľa veta prvá Z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť aj náhradu trov konania štátu, vecne správne. Trovy konania štátu si vyžiadalo nariadené znalecké dokazovanie v konaní, pretože rozhodnutie záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré bolo treba odborné znalosti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a a vzhľadom na úspech odporcu v odvolacom konaní mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene jeho právneho zástupcu za 1 úkon právnej služby vo veci samej - vyjadrenie k podanému odvolaniu 51,45 Eur a 1 x 7,81 Eur režijný paušál v súlade s ust. vyhlášky č. , a to v celkovej výške 59,26 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .