Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-241-2014.pdf
PDF · 88.93 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/241/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu I. X., Y..X.. X. X. XXX XX W. X , F. X, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti žalovanému S.E. W., A.. XX. XX. XXXX, A. W. Q. Č.. XXX, E. P., t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom E. Q., v konaní o zaplatenie 3 664,38 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 3 624,48 € spolu s 13,09% úrokom zo sumy 3 359,11 € od 04. 06. 2013 do zaplatenia a 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 624,48 € od 04. 06. 2013 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 219,50 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX.
Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania vzniknuté právnym zastúpením žalobcu v sume 357,94 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23. 04. 2014 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3 664,38 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 13,09% ročne zo sumy 3 359,11 € od 04. 06. 2013 do zaplatenia a spolu s 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 664,38 € od 04. 06. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovanému poskytol úver vo výške 4 000 € na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 22. 12. 2011. Úver bol poskytnutý na nákup spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal úver špecifikovaný vyššie zaplatiť v 48 mesačných splátkach, z ktorých každá bola v sume 112,85 € a zročná vždy k 15 dňu v mesiaci počínajúc dňom 15. 01. 2012. Dlh žalovaného vo výške 3 664,38 € sa stal splatný dňa 04. 06. 2013 a ten žiada žalobca uplatnením nároku na súde zaplatiť. Súčasne žalobca požadoval zmluvný úrok z úverovej istiny vo výške 3 359,11 € od 04. 06. 2013 do zaplatenia a celej sumy, ktorú ďalej ale nešpecifikoval podaním zo dňa 10. 04. 2014, zaplatiť aj 8,50 % úrok z omeškania.
Na výzvu súdu žalobca svoju žalobu spresnil a uplatnený nárok bližšie špecifikoval, nakoľko pre súd bol nárok uplatnený pôvodným podaním z 10. 04. 2014, nepreskúmateľný. Žalobca tak urobil podaním zo
dňa 20. 11. 2014, ktoré na súd došlo 25. 11. 2014. V tomto podaní žalobca uviedol, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému odfinancoval 16. 01. 2012 a splatnosť prvej splátky bol stanovený na deň 15. 02. 2012, pričom splatený mal byť pri pravidelnom splácaní 15. 01. 2016. V úverovej zmluve bola síce dohodnutá splátka vo výške 112,85 €, avšak žalovaný uzavrel aj ďalšie poistenie, a to poistenie pravidelných platieb, kde mesačný poplatok za poistenie bol vo výške 4,52 €. Výška mesačnej splátky tak predstavovala sumu 117,37 €. Žalovaný mal na poskytnutý spotrebiteľský úver uhradiť sumu v celkovej výške 5 633,76 €, ktorá pozostávala z poskytnutého úveru vo výške 4 000 €, zmluvne dohodnutých úrokov vo výške 1 159,52 € a poplatkov za poistenie úveru v celkovej výške 474,24 €. Žalovaný však na poskytnutý spotrebiteľský úver uhradil len sumu 1 258,73 € do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorá suma bola použitá na úhradu splátok vo výške 1 143,78 € na náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 113,60 € a na úhradu poplatky za odklad dlžnej sumy vo výške 1,35 €. Žalovaný totiž požiadal o odklad dlžných mesačných splátok úveru, čím sa celková splatnosť úveru posunula. Keďže žalovaný ale prestal poskytnutý úver splácať vyhlásil žalobca podľa časti 3 článok 4.1 písm. a/ Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb, oznámením zo dňa 11. 06. 2013 mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 04. 06. 2013 v sume 3 664,38 € a požiadal o splatenie úveru, vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote 14 dní od doručenia oznámenia. Dlžná suma, ktorú žalobca potom proti žalovanému uplatňuje pozostáva zo sumy 3 359,11 €, čo predstavuje neuhradenú úverovú istinu zo sumy 265,37 €, čo predstavuje zmluvné úroky a poplatky za poistenie úveru a zo sumy 39,90 €, čo predstavuje neuhradené náklady spojené s uplatnením pohľadávky zo dňa 02. 01. 2013.
Na takto koncipovanej žalobe potom žalobca zotrval po zvyšok konania.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a iné miesto jeho pobytu sa súdu zistiť nepodarilo. Súd preto žalovanému ustanovil opatrovníka pre konanie podľa § 29 ods.2 O.s.p., ktorý žalovaného v konaní zastupoval. Opatrovník žalovaného sa vyjadril v tom smere, že navrhuje, aby súd rozhodol podľa výsledkov vykonaného dokazovania.
Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav tvrdený žalobcom.
Nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 22. 12. 2011, podľa ktorej žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 4 000 € pri 13,09 % ročnej fixnej úrokovej sadzbe v 48 mesačných splátkach, pri zvolenom štandardnom súbore poistenia s poplatkom za poistenie 4,99 % stanovenej splátky, výške mesačnej splátky 112,85 €, RPMN 13,91 %, celkovej čiastke k zaplateniu 5 159,52 €, priemernej RPMN za obdobný typ úveru 20,37 % a pri splatnosti prvej mesačnej splátky 15 deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške.
Podľa časti 4 bod 1 a bod 4 v prípade nesplácania poskytnutého úveru riadne a včas, ako aj v prípade porušenia iných povinností dlžníka tam uvedených, mal veriteľ teda žalobca právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, teda požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú žalobca určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, pričom ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je splatný celý dlh klienta voči veriteľovi. Prehľad o tom, akým spôsobom žalovaný splácal úver, poskytol výpis z úverového účtu s tým, že nesporne bolo preukázané, že dňa 16. 01. 2012 žalobca v prospech žalovaného zložil sumu 4 000 € na účet žalovaného, pričom žalovaný úver splácal len v období februára 2012 až novembra 2012, kedy celkovo zaplatil 1 258,73 €. Neskôr, po tomto dátume, už úver nesplácal.
Táto skutočnosť viedla žalobcu k tomu, že listom z 11. 06. 2013vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 04. 06. 2013 a požadoval zaplatenie celkovej sumy 3 664,38 €.
Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je prevažne dôvodná.
Nárok žalobcu na úverovú istinu a úroky z omeškania, ako aj poplatky za dohodnuté poistenie nachádza právnu oporu v ustanovení § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka (zák.č.516/1991 Zb.), ktorý poskytuje základnú úpravu pre úverovú zmluvu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a vzhľadom na citové zákonné ustanovenia súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná v časti, kde sa žalobca domáhal dlžnej úverovej istiny vo výške 3 359,11 € a zmluvných úrokov vo výške 265,37 €. Rovnako je dôvodná v tej časti, kde požadoval priznať 13,09 % zmluvný úrok z úverovej istiny 3 359,11 € a to odo dňa mimoriadnej splatnosti úveru, teda od 04. 06. 2013 do zaplatenia.
Súd však nepovažoval žalobu za dôvodnú v časti, kde žalobca požadoval zaplatenie sumy 39,90 €, čo predstavuje neuhradené náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Žalobca v konaní neprodukoval dôkaz preukazujúci, žeby náklady v tejto výške vôbec vynaložil a tieto náklady ani bližšie nešpecifikoval. Preto v tejto časti súd považoval žalobu považoval za nedôvodnú a návrh žalobcu na zaplatenie sumy 39,90 € spolu s príslušným príslušenstvom zamietol.
Zo sumy 3 624,48 €, ktorá predstavuje súčet sumy 3 359,11 € a sumy 2 65,37 € súd žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne za obdobie od 04. 06. 2013 do zaplatenia, teda odo dňa keď žalovaný bol už v omeškaní s úhradou celej tejto sumy. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ustanovení § 369 Obch. zák., v zmysle ktorého, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. V tomto prípade omeškanie vzniklo z právneho vzťahu, ktorý vznikol v roku 2011 a preto je žalovaný povinný platiť úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške, ktorá je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Neúspech žalobcu bol podľa presvedčenia súdu nepatrný a preto má žalobca v zmysle ust. § 142 ods. 3 O. s. p. právo na náhradu všetky účelne vynaložených trov konania. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žalobného návrhu vo výške 219,50 € a z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené a priznané podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia, ktoré súd považoval za účelne vynaložené tvorí odmena právneho zástupcu žalobcu za dva úkony právnej služby po 141,10 € a režijný paušál v sume 8,04 € za každý úkon právnej služby ako aj 20% DPH. K úkonom právnej služby patrí príprava a prevzatie zastúpenia a spísanie žaloby. Súd nepriznal právnej zástupkyni žalobcu odmenu za spísanie podania z 20. 11. 2014, nakoľko týmto podaním žalujúca strana až na výzvu súdu presne špecifikovala a zdôvodnila uplatnený nárok, čo podľa presvedčenia sudu mala urobiť už v pôvodnej žalobe tak, aby ju k tomu súd osobitne nemusel vyzývať, preto tieto trovy účelne vynaložené neboli a právnej zástupkyni žalobcu nárok na odmenu za tento úkon súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.