Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Er/1236/2013

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: G. E., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXX/XX, XXX XX O., zast.: JUDr. Silvia Hricová, so sídlom Advokátskej kancelárie Dudvážska 37, 821 07 Bratislava, proti povinnému: P. J., L.. XX.XX.XXXX, J. Ľ.. Š. XXX/XX, XXX XX C., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., so sídlom Kálmana Mikszatha č. 268, 979 01 Rimavská Sobota, o vymoženie sumy 59.000,- EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii takto

rozhodol:

Súd námietkam povinného proti exekúcii v y h o v u j e.

odôvodnenie:

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 146983 zo dňa 12.11.2013 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Gabriely Palugovej v Topoľčanoch, č.k. N 330/2012, NZ 24211/2012, NCRls 24738/2012 zo dňa 04.07.2012.

Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil pohľadávku oprávneného a predbežné trovy exekúcie, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti trovám exekúcie. Povinný si upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 26.11.2013 prevzal dňa 05.12.2013. Dňa 13.12.2013 doručil povinný v zákonom stanovenej lehote súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii (dátum podania na poštovej pečiatke 11.12.2013), ktoré súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu. Námietky proti exekúcii boli teda podané v zákonom stanovenej lehote, t.j. včas.

Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku: ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút. Exekútor v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 26.11.2013 vymáha aj zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo je v príkrom rozpore s ustanovením § 41 ods. 3 Exekučného poriadku. Táto zmluvná pokuta z notárskej zápisnice je preto podľa povinného vymáhaná v rozpore so zákonom. Ďalej povinný v námietkach uviedol, že notárska zápisnica N 330/2012, NZ 24211/2012, NCRls 24738/2012 zo dňa 04.07.2012 nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Nedostatkom tejto notárskej zápisnice, ktorá obsahuje osvedčenie o vyhlásení účastníkov o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je, že vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo súčasne (t.j. v ten istý deň) s uzavretím zmluvy o pôžičke (v tento deň dlžník požičanú sumu v hotovosti prevzal), teda

v čase, keď žiadny dlh neexistoval - existoval len záväzok povinného vrátiť v určitej lehote poskytnutú pôžičku a do budúcna bolo možné predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný realizovať právo dlh uznať. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právo dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná (§ 574 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka). Výška dlhu ako aj čas plnenia musia byť presne uvedené v notárskej zápisnici, nestačí odvolať sa iba na zmluvu o pôžičke. V danom prípade predmet plnenia, teda dlh povinného, nie je dostatočne určitý a ani nie je zrejmé, kedy a v akej výške došlo k poskytnutiu plnenia zo strany oprávneného. Predmetná notárska zápisnica neobsahuje ani lehotu na dobrovoľné splnenie dlhu. V čase spísania žiadny dlh neexistoval a teda vykonateľnosť notárskej zápisnice ani nemohla nastať. Právna úprava nepripúšťa, aby sa niekto platne vzdal svojho práva, ktoré mu môže vzniknúť až v budúcnosti. V tomto prípade vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo v čase, keď žiadny dlh neexistoval (notárska zápisnica bola spísaná v ten istý deň ako uzavretá zmluva o pôžičke a pôžička poskytnutá, kedy existoval len záväzok povinného vrátiť v určenej lehote poskytnutú pôžičku) a do budúcna by bolo možné len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Inak by povinnému bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcna určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú. Ak úkon, ktorým sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je absolútne neplatný právny úkon, potom povinný nemohol svojím konaním v notárskej zápisnici jednak platne uznať dlh čo do dôvodu a výšky, ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Na základe uvedeného by mal prvostupňový súd exekúciu vyhlásiť za neprípustnú po zistení, že predmetná notárska zápisnica nie je od počiatku spôsobilým exekučným titulom. V zmysle § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, súd zastaví exekúciu aj bez návrhu. Súd tak môže urobiť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, ak zistí dôvody, pre ktoré nemožno exekúciu vykonať. V tomto zmysle je koncipované aj ustanovenie 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ako dôvod zastavenia exekúcie. Tento dôvod zahŕňa aj prípad, kedy sa exekúcia nemala vôbec začať, keďže rozhodnutie nebolo vykonateľné a v čase rozhodovania o zastavení exekúcie stále vykonateľné nie je. Povinný tiež uviedol, že v súvislosti s predmetnou exekúciou mu vznikli trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za námietky v tomto exekučnom konaní, z ktorého dôvodu povinný tunajší súd žiada, aby priznal povinnému náhradu týchto trov v exekučnom konaní. Povinný teda žiadal, aby súd podaným námietkam vyhovel a exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť povinnému trovy v exekučnom konaní.

Oprávnený doručil dňa 24.03.2014 súdu vyjadrenie k námietkam povinného proti exekúcii, v ktorom uvádza, že povinný vo svojich námietkach v prvom rade namieta porušenie ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť že povinný sa svojich práv v žiadnom prípade nevzdal, len deklaroval skutočnosť, že oprávnený ako veriteľ má právo od povinného ako dlžníka vymáhať požičanú čiastku, ak si povinný svoj záväzok nesplní. Povinný sa uznaním dlhu nevzdal práva účinne sa brániť či podávať námietky proti prípadnej exekúcii. Z notárskej zápisnice je zjavné, že bola napísaná až po tom, čo bola oprávneným a povinným uzavretá zmluva o pôžičke, ktorou sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť finančnú čiastku a povinný sa zaviazal túto finančnú čiastku prevziať a zaplatiť ju v stanovenom termíne. K odovzdaniu finančnej čiastky došlo pri podpise zmluvy, čo povinný aj svojím podpisom v zmluve potvrdil. Tým, že došlo k odovzdaniu finančnej čiastky povinnému, vznikol povinnému záväzok poskytnuté plnenie oprávnenému vrátiť. Veriteľ nie je zo zákona povinný čakať do splatnosti záväzku, ktorý voči dlžníkovi má, nakoľko uznanie dlhu slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa a tak núti dlžníka si svoj záväzok riadne a včas splniť. Rovnako notárska zápisnica neoprávňuje oprávneného ako veriteľa kedykoľvek žiadať plnenie od povinného ako dlžníka, ale túto možnosť mu dáva až uplynutím lehoty na plnenie. K tvrdeniu povinného, že notárska zápisnica nespĺňa materiálne ani formálne náležitosti podľa § 47 zákona č 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, ani podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku nie je pravdivé. Z notárskej zápisnice sa dajú určiť jednotlivé náležitosti, ktoré notárska zápisnica podľa § 47 musí obsahovať. Čo sa týka výšky finančnej čiastky záväzku ako aj jeho splatnosti, okrem toho, že je určený v samotnej notárskej zápisnici, tá ešte obsahuje aj odkaz na zmluvu, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice a obsahuje okrem iného aj tieto skutočnosti. Rovnako tak spĺňa všetky náležitosti podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. V notárskej zápisnici bola

jasne uvedená finančná čiastka poskytnutá odporcovi spolu s uvedením výšky úroku z omeškania, ktorá má byť dopočítaná ku dňu zaplatenia dlžnej čiastky. Ide teda o určitý, konkrétny záväzok povinného. Povinný namieta aj to, že v notárskej zápisnici nedošlo k presnému určeniu výšky dlhu a času plnenia s tým, že sa nestačí odvolať na zmluvu. Ako už bolo uvedené, oprávnený má za to, že ako materiálne, tak aj formálne náležitosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú jednoznačne splnené. Oprávnený považuje námietky za účelové a vedú k tomu, aby sa nevykonala exekúcia na majetok povinného, exekúcia sa vykonáva na základe zákonného exekučného titulu a vykonáva sa zákonným spôsobom.

Oprávnený doručil dňa 07.11.2014 súdu doplnenie vyjadrenia k námietkam povinného proti exekúcii, v ktorom oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 13.07.2000, v zmysle ktorého vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v notárskej zápisnici. To, že dlh povinného nebol splatný v okamihu jej vyhotovenia, nemá žiaden vplyv na platnosť vyhlásenia urobeného v zápisnici, čo v podstate znamená, že splatnosť dlhu je relevantná iba pre vykonateľnosť notárskej zápisnice a nie pre jej platnosť. Oprávnený poukázal aj na stanovisko Najvyššieho súdu, podľa ktorého argument, podľa ktorého nemožno súhlasiť s vykonateľnosťou v čase, keď pohľadávka ešte nie je splatná, neobstojí. Je ťažké si predstaviť, že strany prostredníctvom notára spíšu notársku zápisnicu o uznaní dlhu bez súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou, a on tento súhlas udelí až v čase, keď bude v reálnom omeškaní. Zároveň však v uvedom prípade hrozí, že dlžníka povýšime nad veriteľa a umožníme mu vybrať si, či sa mu v tom danom čase exekúcia na jeho majetok hodí alebo nie. Takýto postup by reálne mohol mať rôzne dôsledky, čím by sa dlžníkovi mohlo nepriamo priznať právo disponovať s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu: a) dlžník by v čase, kedy dlh reálne vznikol, s vykonateľnosťou nesúhlasil, a teda notárska zápisnica by pre oprávneného nemala žiadny význam, b) dlžník by síce súhlas udelil, avšak buď by to bolo v čase, kedy by žiadnym majetkom nedisponoval, alebo kedy by žiadnym majetkom už nedisponoval. Zo Stanoviska Najvyššieho súdu zároveň vyplýva, že zákonodarca nie nadarmo zakotvil inštitút notárskej zápisnice medzi exekučné tituly a umožnil stranám, aby ich dohoda mala väčšiu váhu. Veď ak dlžník s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nesúhlasí, je zrejmé, že nebude mať záujem na vrátení dlhu, a teda potenciálny veriteľ už v tom čase vie, že pre svoju ochranu žiadnu zmluvu s potenciálnym dlžníkom neuzavrie. Ak však súhlas udelí, predpokladá sa, že mu je známe, aké následky môže toto vyhlásenie priniesť (o čom je zároveň notárom poučený), a taktiež, že jeho skutočnou vôľou je záväzok splniť riadne a včas. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby súd podané námietky povinného zamietol.

Podľa § 50 ods. 1 až 5 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Tunajší súd po riadnom preštudovaní námietok povinného proti exekúcii a po oboznámení sa s príslušným dôkazovým materiálom dospel k nasledovnému právnemu záveru.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí

exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).

Súd po vykonaní dokazovania a zhodnotení dôkazov má za to, že námietky povinného boli podané odôvodnene. Povinný namietal, že notárska zápisnica N 330/2012, NZ 24211/2012, NCRls 24738/2012 zo dňa 04.07.2012 nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinného o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice žiaden dlh neexistoval, pričom uznať možno výhradne dlh, ktorý už vznikol. Vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo súčasne (t.j. v ten istý deň) s uzavretím zmluvy o pôžičke (v tento deň dlžník požičanú sumu v hotovosti prevzal), teda v čase keď žiadny dlh neexistoval - existoval len záväzok povinného vrátiť v určitej lehote poskytnutú pôžičku. Predmetná notárska zápisnica neobsahuje ani lehotu na dobrovoľné splnenie dlhu. V čase spísania žiadny dlh neexistoval a teda vykonateľnosť notárskej zápisnice ani nemohla nastať.

Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti Notársky poriadok (ďalej aj ,,NP“) verejná listina, ktorá potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je preukázaný opak. Pri posudzovaní notárskej zápisnice sa teda uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. S tým úzko súvisí presunutie dôkazného bremena o obsahu notárskej zápisnice (napr. aj o neexistencii pohľadávky alebo o slobode vôle pri spísaní notárskej zápisnice) na povinného. Dôkaz o opaku, t.j. o neexistencii dlhu zaťažuje povinného v zmysle príslušných hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a uplatňuje sa na všetky notárske zápisnice, nielen na tie, ktoré sú exekučnými titulmi (napr. môže ísť o ustanovenia § 489 až 493 v spojení s § 34 a nasl. .

Exekučný súd v štádiu rozhodovania o udelení poverenia súdnemu exekútorovi skúma pri notárskej zápisnici so súhlasom k vykonateľnosti, obdobne ako pri iných vykonateľných rozhodnutiach iba splnenie formálnych aj materiálnych predpokladov vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Súd po preskúmaní formálnej stránky vykonateľnosti, ktorá spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti Notársky poriadok (ďalej aj ,,NP“), dospel k záveru, že notárska zápisnica, ktorá predstavuje exekučný titul v tomto exekučnom konaní po formálnej stránke netrpí žiadnymi vadami.

Ak má notárska zápisnica byť spôsobilým exekučným titulom, musí však spĺňať aj osobitné náležitosti tvoriace materiálnu stránku vykonateľnosti v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Zmluva o pôžičke bola spísaná dňa 04.07.2012 a notárska zápisnica bola spísaná tiež dňa 04.07.2012, teda v ten istý deň ako bola uzatvorená zmluva o pôžičke, to znamená, že tvrdenie povinného, že vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo súčasne (t.j. v ten istý deň) s uzavretím zmluvy o pôžičke je pravdivé. V zmluve o pôžičke je v čl. II. uvedené, že dňom podpísania tejto zmluvy dlžník potvrdzuje prevzatie pôžičky vo výške 59.000,- EUR. To znamená, že v deň, keď bola uzatvorená zmluva o pôžičke boli povinnému reálne odovzdané aj peniaze. Povinnému však v čase, keď spisoval notársku zápisnicu ešte reálne nevznikol dlh voči oprávnenému. Dlh povinného voči oprávnenému reálne v tom čase ešte neexistoval. V bode 3 notárskej zápisnice je uvedené, že osoba povinná sa zaviazala pôžičku vo výške 59.000,- EUR vrátiť osobe oprávnenej v hotovosti najneskôr do 30.09.2012. V bode 4 notárskej zápisnice je uvedené, že osoba povinná uznáva svoj záväzok, čo do dôvodu a výšky.

Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a obligatórnou podmienkou jej vzniku je faktické odovzdanie peňažných prostriedkov, ktoré majú byť predmetom pôžičky dlžníkovi. V uvedenom prípade k odovzdaniu peňažných prostriedkov došlo. V bode 6 notárskej zápisnice sa uvádza, že povinná osoba vyhlasuje, že v prípade nesplnenia svojho záväzku za podmienok uvedených v Zmluve pojatej do tejto notárskej zápisnice, výslovne súhlasí s tým, aby táto notárska zápisnica bola neodvolateľná a použitá ako exekučný titul.

Nedostatkom notárskej zápisnice, ktorá obsahuje osvedčenie o vyhlásení povinného o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je, že vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo súčasne (t.j. v ten istý deň) s uzavretím zmluvy o pôžičke (v tento deň dlžník požičanú sumu v hotovosti prevzal), teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval - existoval len záväzok povinného vrátiť v určitej lehote poskytnutú pôžičku a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný realizovať právo dlh uznať. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právo dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná (§ 574 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka). Výška dlhu, ako aj čas plnenia musia byť presne uvedené v notárskej zápisnici. V danom prípade predmet plnenia, teda dlh povinného nie je dostatočne určitý. V čase spísania žiadny dlh neexistoval a teda vykonateľnosť notárskej zápisnice podľa príslušných predpisov procesného práva ani nemohla nastať.

V uvedenej veci vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo v čase, keď žiadny dlh neexistoval (notárska zápisnica bola spísaná v ten istý deň ako uzavretá zmluva o pôžičke a pôžička poskytnutá, kedy existoval len záväzok povinného vrátiť v určenej lehote poskytnutú pôžičku) a do budúcna by bolo možné len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Inak by povinnému bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú.

Ak úkon - dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti - je absolútne neplatný právny úkon, potom povinný nemohol svojím konaním v notárskej zápisnici jednak platne uznať dlh čo dôvodu a výšky, ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Takáto notárska zápisnica (verejná listina) nie je exekučným titulom (i keď ako „verejná listina" nie je neplatná, keďže právny úkon spísaný v podobe notárskej zápisnice - úkon vykonaný kvalifikovanou formou - nie je možné zamieňať so samotnou notárskou zápisnicou ako verejnou listinou).

Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku). Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje (jeho obsahom je súd viazaný a je povinný z neho vychádzať), musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50) alebo na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Ak súdny exekútor žiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe notárskej zápisnice vyhotovenej v deň uzavretia zmluvy o pôžičke alebo zmluvy o úvere, musí byť žiadosť súdneho exekútora zamietnutá. Ak na základe takéhoto exekučného titulu bola exekúcia nesprávne nariadená, musí byť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu účastníkov zastavená. (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 31. augusta 2010, sp. zn. )

Notárska zápisnica č.k. N 330/2012, NZ 24211/2012, NCRls 24738/2012 zo dňa 04.07.2012, ktorá je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní obsahuje v bode 2 Zmluvu o pôžičke, v bode 4 uznanie dlhu a bode 6 súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. To znamená, že Zmluva o pôžičke bola uzatvorená v ten istý deň ako uznanie dlhu a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. V súvislosti s vyššie uvedeným notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným

titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne.

Povinný ďalej tvrdil, že podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút. Exekútor však v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 26.11.2013 vymáha aj zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo je v príkrom rozpore s ustanovením § 41 ods. 3 Exekučného poriadku. Táto zmluvná pokuta z notárskej zápisnice je preto podľa povinného vymáhaná v rozpore so zákonom. Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku: „ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.“ Notárske zápisnice, ktoré boli spísané v období od 15. októbra 2008, sú (v prípade, ak záväzok povinnej osoby vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov) exekučným titulom expressis verbis len pre istinu a úrok z omeškania. Podľa výslovného znenia § 41 ods. 3 in fine sa notárska zápisnica nemôže týkať zmluvných pokút. V tejto časti je teda veriteľ nútený domáhať sa svojho práva v sporovom konaní na civilnom súde.

Povinný tiež uviedol, že v súvislosti s predmetnou exekúciou mu vznikli trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za námietky v tomto exekučnom konaní, z ktorého dôvodu povinný tunajší súd žiada, aby priznal povinnému náhradu týchto trov v exekučnom konaní. K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. -48 z 11. júla 2012 rozhodol, že položka 13 písm. b) v časti I prílohy Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis registra trestov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 čl. 13 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a po šiestich mesiacoch (od 4.10.2012) stratilo predmetné ustanovenie aj platnosť. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania námietok povinného, bola zrušená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietky, to znamená, že povinnému žiadne výdavky nevznikli a preto mu súd žiadnu náhradu trov nepriznal.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu, ktorým sa vyhovelo námietkam proti exekúcii, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 50 ods. 4 Exekučného poriadku).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).