Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51P-224-2014.pdf
PDF · 80.3 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/224/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: 1.N. O., narodená XX.X.XXXX, bytom M. H. X, Z., štátny občan SR, 2. M. O., narodená XX.X.XXXX, bytom M. H. X, Z., štátny občan SR, obidve zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - W.. Y. O., narodená X.X.XXXX, bytom M. H. X, Z., štátny občan SR a otec L. Z., narodený XX.X.XXXX, bytom B. Z. N. X, Z., štátny občan SR, o návrhu matky na určenie výživného k maloletým deťom, vrátane výživného spätne od 1.3.2014, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nasledovného znenia:
Mal. deti: N. O., nar. XX.X.XXXX a M. O., nar. XX.X.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať a spravovať majetok mal. detí: N. O., nar. XX.X.XXXX a M. O., nar. XX.X.XXXX budú obaja rodičia.
Otec sa zaväzuje platiť výživné na mal. dieťa: N. O., nar. XX.X.XXXX vo výške 200 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 1.12.2014.
Otec sa zaväzuje platiť výživné na mal. dieťa: M. O., nar. XX.X.XXXX vo výške 150 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 1.12.2014.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému dňa 11.6.2014 domáhala určenia výživného k maloletým deťom, vrátane výživného spätne od 1.3.2014.
Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, na ktorom vyhlásil uznesenie o začatí konania bez návrhu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré konanie spojil,
okrem výživného, spolu s návrhom matky na úpravu vyživovacej povinnosti rodičov zo dňa 11.6.2014 na spoločné konanie vedené pod sp.zn. 51P/224/2014.
Na pojednávaní dňa 11.12.2014 žiadali rodičia maloletých detí schváliť dohodu rodičov, na základe ktorej žiadali upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým zhodne s jej obsahom.
Na pojednávaní dňa 11.12.2014 súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že ďalej bude konať o schválení dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Vo veci úpravy styku rodičia maloletých detí zhodne uviedli, že žiadajú ponechať styk otca s maloletými deťmi bez súdnej úpravy.
Kolízny opatrovník za maloleté deti na pojednávaní dňa 11.12.2014 uviedol, že stabilita výchovného prostredia maloletých detí si vyžaduje ich zverenie do starostlivosti matky, výživné je primerané právu detí podieľať sa na životnej úrovni ich rodičov vzhľadom na ich preukázané príjmy. Kolízny opatrovník tiež uviedol, že sa pripája k zhodnému procesnému návrhu rodičov ponechať styk bez úpravy, aj s prihliadnutím na zmennosť výkonu práce na strane otca.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
S poukazom na uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom precizovanú na súdnom pojednávaní dňa 11.12.2014 podľa § 36 ods. 1 analogicky k § 24 ods. 3 Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené z dôvodu, že dohoda rodičov nie je v rozpore so Zákonom o rodine, svojim obsahom sa neprieči záujmom maloletých detí a stabilite výchovného prostredia maloletých detí, ktoré dovŕšili vek 10 rokov a 4 roky, rovnako sa neprieči odôvodneným potrebám maloletých detí, k úhrade ktorých je potrebná minimálne suma 275 eur mesačne na maloletú N. a minimálne suma 250 eur mesačne na maloletú M., prihliada na zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov za skutkového stavu, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, jeho priemerný mesačný zisk z podnikania je vo výške do 600 eur netto. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, jej priemerný mesačný zárobok je 744,84 eura netto.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) veta OSP., keďže konanie mohlo začať aj bez návrhu.
O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Účastník môže padnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP)
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 od. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní. (§ 207 ods. 1 OSP).