Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-157-2022.pdf
PDF · 81.99 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/157/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky I. D., rodenej D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, J. XX, proti manželovi Bc. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, J. XX proti, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom D., D., nar. XX.XX.XXXX a D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky I. D., rodenej D., nar. XX.XX.XXXX a manžela C. D., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Banská Bystrica, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .
II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom D., D., nar. XX.XX.XXXX a D. C., nar. XX.XX.XXXX v tomto znení:
Maloleté deti D., D. a D. C. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov je oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach samostatne.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí D., D., výživným vo výške 130 eur mesačne a maloletého D. C. výživným vo výške 110 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 18.10.2022 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že s manželom nevidia žiadnu cestu k obnoveniu ich vzťahu, pretože ich vzťahy sú vážne a trvalo rozvrátené. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že situácia v ich manželstve sa zmenila v poslednej tretine ich 13-ročného manželstva. Začali medzi nimi vznikať časté nezhody a hádky, ktoré podľa jej názoru viedli k ochladnutiu k ich vzťahu a citovému odcudzeniu. V súčasnosti už dlhodobo nevedú žiaden spoločný intímny život, každý spáva v inej spálni, pričom veľmi zriedka zdieľajú spoločnú domácnosť.
2. Manžel navrhovateľky súhlasil s rozvodom manželstva z dôvodu vzájomného odcudzenia sa s navrhovateľkou, rozdielnosti názorov na spoločnú budúcnosť.
3. Zo zhodného vyjadrenia manželov vyplynulo, že síce žijú v spoločnej domácnosti, ale spoločne nehospodária, spoločne nevykonávajú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny,
domácnosti, spoločne nerealizujú výchovu, výživu detí, ako manželia si nepomáhajú, netrávia spolu čas, intímne spolu nežijú.
4. Z výsluchu manželov vyplynulo, že po narodení ich detí nedokázali zosúladiť rodičovský a partnerský vzťah, stali sa viac rodičmi ako partnermi, prestali spolu ako partneri komunikovať a ak aj komunikovali, viedlo to k nedorozumeniam, hádkam, v dôsledku čoho sa tak výrazne odcudzili, že si začali žiť každý svoj vlastný život.
5. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
6. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Súd tak mal súd v zmysle § 23 Zákona o rodine preukázané splnenie podmienok pre rozvod manželstva, a preto návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
7. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloleté deti sa zveria do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov bude oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach samostatne. Otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej D. výživným vo výške 130 eur mesačne a maloletého D. C. výživným vo výške 110 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode. Styk otca s maloletými deťmi sa neupraví.
8. Opatrovník odporučil súdu rodičmi navrhnutú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode schváliť s odôvodnením, že je v záujme maloletých detí a neodporuje zákonu. Zároveň uviedol, že sociálnym šetrením nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti, zo strany rodičov je o deti riadne postarané.
9. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
12. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
13. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že priamu osobnú starostlivosť o maloleté deti vo väčšej miere zabezpečuje matka. Pri starostlivosti o maloleté deti si rodičia dôverujú, navzájom starostlivosť o maloleté deti si nespochybňujú, svoj rodičovský vzťah považujú za funkčný. Obaja rodičia zabezpečujú rozvoz a dovoz detí zo školského, predškolského zariadenia. V čase plnenia pracovných povinností matky mimo trvalého bydliska, otec zabezpečuje priamu osobnú starostlivosť o maloleté deti. Maloleté deti, podľa zhodného vyjadrenia rodičov, majú k obom rodičom dobrý vzťah, neodmietajú ich. Súd vzhľadom na doterajšiu väčšiu mieru starostlivosti matky o maloleté deti, v ktorej sociálnym šetrením neboli zistené žiadne nedostatky mal za to, že zverenie maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky je plne v záujme maloletých detí, neodporuje zákonu, a preto rodičovskú dohodu v tejto časti schválil.
14. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletých detí a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá D. má 10 rokov, navštevuje 5. ročník ZŠ, v ktorej sa jej uhrádza stravná jednotka 2,70 eura a mesačný režijný poplatok za jedáleň 9 eur. Maloletá nemá žiadne krúžky, nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii. Maloletej sa zakupovali školské pomôcky na začiatku školského roka v sume 100 eur, ktoré sa priebežne dokupujú. Do školy sa maloletej uhrádza ročný poplatok ZRŠ 30 eur. Maloletý D. C. má 4 roky, navštevuje materskú škôlku, do ktorej sa uhrádza mesačný poplatok 32 eur, stravné 45 eur. Maloletý nemá žiadne krúžky, nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii. Matka má inak bežné výdavky spojené so zabezpečením osobných potrieb maloletých detí. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú, sú riadne zamestnaní. Matka dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1.384,41 eura a otec vo výške 528,45 eura. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá výška výživného zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám, a preto aj v tejto časti rodičovskú dohodu schválil.
15. Rodičia navrhli neupraviť styk otca s maloletými deťmi z dôvodu, že otec sa s maloletými deťmi stretáva, čomu matka nebráni. Súd preto dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti neupravenia styku otca s maloletými deťmi je v súlade s ustanovením § 25 ods. 2 Zákona o rodine a s vykonaným dokazovaním, a preto aj v tejto časti rodičovskú dohodu schválil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia sa manželia vzdali práva podať opravný prostriedok voči výroku o rozvode a opatrovník voči výroku o schválení rodičovskej dohody, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.