Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45Cpr/23/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou, v spore žalobcu: CARSTAR SERVICE s. r. o., Pasienková 5/C, Bratislava, IČO: 36777056, zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36854808, proti žalovanému: F. X., I.. XX.XX.XXXX, Z. W.. L.. Š.I. XXX/X, W. B. Z., o zaplatenie 1.163,94 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.163,94 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.163,94 Eur od 27.04.2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.06.2021 sa žalobca v upomínacom konaní domáhal vydania platobného rozkazu, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.163,94 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný ako fyzická osoba uzatvoril dňa 01.02.2019 pracovnú zmluvu č. 02/2019 so žalobcom ako zamestnávateľom. V zmysle pracovnej zmluvy bola miestom výkonu práce prevádzka zamestnávateľa na adrese ul. Pasienková 5/C, Bratislava ( pracovisko).

2. Žalovaný počnúc dňom 21.08.2020 bezdôvodne nenastúpil do práce na pracovisko u zamestnávateľa, svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil. Žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou predložená dňa 20.08.2020 zo strany zamestnanca, nebola zamestnávateľom akceptovaná a teda nedošlo k ukončeniu pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou.

3. Zamestnávateľ listom zo dňa 18.09.2020 vyzval žalovaného na oznámenie dôvodov neprítomnosti na pracovisku a bezodkladný nástup do zamestnania, nakoľko pracovný pomer naďalej trval. Zamestnávateľ zároveň požiadal o predloženie relevantných dokumentov na ospravedlnenie neprítomnosti na pracovisku, pričom žalovaného výslovne upozornil na možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca a to postupom podľa , prípadne podľa . Táto výzva bola doručená žalovanému dňa 21.09.2020, na ktorú žalovaný nereagoval a do práce nenastúpil.

4. Z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny ( neospravedlnená absencia), zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom písomnou výpoveďou zo dňa 10.11.2020 podľa . Výpoveď bola zamestnancovi doručená dňa 12.11.2020. Žalovaný bol súčasne upozornený, že v prípade ak na výzvu do zamestnania nenastúpi, žalobca si voči nemu uplatní všetky nároky, ktoré žalobcovi vzniknú do uplynutia výpovednej doby.

5. Výpovedná doba začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončila sa uplynutím posledného dňa druhého kalendárneho mesiaca. Pracovný pomer sa skončil dňa 31.01.2021. Žalovaný na výzvu nereagoval a na pracovisko na nedostavil ani počas plynutia celej výpovednej doby, pričom absenciu nijako neospravedlnil.

6. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 07.04.2021 si zamestnávateľ uplatnil voči zamestnancovi nárok, ktorý mu vznikol do skončenia pracovného pomeru a na ktorý bol vopred písomne upozornený. Žalovaný bol výzvou informovaný o vzniku nároku zamestnávateľa na peňažnú náhradu podľa bodu 6.2. Pracovnej zmluvy, vo výške 1.163,94 Eur. Zamestnávateľ vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, peňažnej náhrady a to v lehote do piatich dní od doručenia výzvy, ktorá bola žalovanému doručená dňa 19.04.2021. Ku dňu podania žaloby nedošlo zo strany žalovaného k úhrade dlžnej sumy.

7. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: Pracovná zmluva č. 02/2019 zo dňa 01.02.2019, Výzva žalobcu zo dňa 18.09.2020 spolu s doručenkou o doručení písomnosti žalovanému dňa 21.09.2020, Výpoveď žalobcu zo dňa 10.11.2020 spolu s doručenkou o doručení písomnosti žalovanému dňa 12.11.2020, Výzva žalobcu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 07.04.2021 spolu s doručenkou o doručení písomnosti žalovanému dňa 19.04.2021, Výpočet priemerného zárobku.

8. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu dňa 28.09.2021, nakoľko platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa , o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.

9. Súd doručoval žalovanému podanú žalobu na adresu zistenú podľa . Nakoľko sa súdu nepodarilo žalobu doručiť žalovanému postupom podľa , súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, žalobu považoval po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel podľa .

10. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu. Súd žalovaného predvolal na pojednávanie z adresy hláseného trvalého pobytu, žalovaný si poštovú zásielku v odbernej lehote neprevzal. Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, súd pojednával vec v neprítomnosti žalovaného podľa , oboznámil sa s listinnými dôkazmi žalobcu uvedenými pod odsekom 7. rozsudku a zistil nasledovný skutkový stav.

11. Z Pracovnej zmluvy č. 02/2019 zo dňa 01.02.2019 súd zistil, že bola uzatvorená medzi zamestnávateľom CARSTAR SERVICE, s.r.o., Bratislava a zamestnancom F. X., ktorý vykonával prácu ako automechanik. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace, s nástupom do práce dňa 04.02.2019. Miestom výkonu práce bola prevádzka zamestnávateľa v Bratislave, na Pasienkovej 5/C. Zamestnanec mal za vykonanú prácu nárok na mzdu 550,- Eur mesačne, ktorá bola splatná pozadu a vyplácaná najneskôr v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Dohodnutý týždenný pracovný čas bol 40.00 hodín. Podľa čl. 6.2. pracovnej zmluvy, pracovný pomer mohol byť skončený dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe. Ak zamestnanec nezotrval počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ mal právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Zamestnanec potvrdil, že bol oboznámený s právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy, pracovnými a mzdovými podmienkami, pracovným poriadkom, právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

12. Výzvou zo dňa 18.09.2020 zamestnávateľ vyzval zamestnanca, aby písomne zdôvodnil nenastúpenie do práce na pracovisku dňom 21.08.2020, nakoľko neprítomnosť v práci žiadnym spôsobom neospravedlnil a vyzval zamestnanca na nastúpenie do zamestnania. Žiadosť zamestnanca o skončenie pracovného pomeru dohodou predložená dňa 20.08.2020 zamestnávateľ neakceptoval a nedošlo k ukončeniu pracovného pomeru. Zamestnávateľ upozornil zamestnanca, že neprítomnosť na pracovisku považuje za absencie a za porušenie pracovnej disciplíny, môže sa domáhať náhrady

škody, ktorá bola spôsobená neospravedlnenou neprítomnosťou zamestnanca na pracovisku. Súčasne upozornil zamestnanca na možnosť výpovede, skončenia pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny postupom podľa , prípadne podľa , na krátenie dovolenky za každú neospravedlnenú zmenu podľa . Z doručenky o doručení písomnosti súd zistil, že žalovaný si prevzal doporučenú zásielku dňa 21.09.2020.

12. Z výpovede pracovného pomeru danej zamestnávateľom dňa 10.11.2020 podľa zamestnancovi súd zistil, že absencia zamestnanca v práci trvala od 21.08.2020 v dôsledku čoho sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny. Pracovný pomer sa mal skončiť uplynutím posledného dňa mesiaca január 2021. Do uplynutia výpovednej doby bol zamestnanec povinný vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ opätovne vyzval zamestnanca na riadny nástup do zamestnania s upozornením, že si bude uplatňovať všetky nároky, ktoré vzniknú do uplynutia výpovednej doby. Z doručenky o doručení písomnosti súd zistil, že žalovaný si prevzal doporučenú zásielku dňa 12.11.2020.

13. Výzvou zo dňa 07.04.2021 zamestnávateľ vyzval zamestnanca na zaplatenie peňažnej náhrady podľa bodu 6.2 pracovnej zmluvy vo výške 1.163,94 eur a to najneskôr do 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Z doručenky o doručení písomnosti súd zistil, že žalovaný si prevzal doporučenú zásielku dňa 19.04.2021.

14. Podľa , tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

15. Podľa , závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

16. Podľa , závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

17. Podľa , pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Podľa , zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v a 185.

19. Podľa , zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

20. Podľa , zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. 21. Podľa , náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

22. Podľa , ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

23. Podľa , zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

24. Podľa , zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

25. Predmetom sporu bol uplatnený nárok zamestnávateľa na náhradu škody spôsobenej zamestnancom z titulu všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa ustanovenia . Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, pričom zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, okrem prípadov uvedených v a . Pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené kumulatívne všetky zodpovednostné predpoklady: existencia pracovnoprávneho vzťahu, protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, zavinenie zamestnanca.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd z predložených listinných dôkazov nesporne preukázané, že pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom bol založený Pracovnou zmluvou č. 2/2019 uzatvorenou dňa 01.02.2019 na dobu neurčitú, podľa ktorej zamestnanec vykonával dohodnutý druh práce ako automechanik. Z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, ktorý sa nedostavil na pracovisko od 21.08.2020, neprítomnosť v práci nijak neospravedlnil, zamestnávateľ dal zamestnancovi dňa 10.11.2020 výpoveď z pracovného pomeru podľa , ktorá bola doručená žalovanému dňa 12.11.2020. Pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.02.2019 sa skončil uplynutím dňa 31. januára 2021. Za pracovnoprávne vzťahy treba považovať aj vzťahy pri zodpovednosti za škodu, aj keď už došlo ku skončeniu pracovného pomeru, škoda môže vzniknúť zamestnávateľovi ešte počas trvania pracovného pomeru so zamestnancom, pracovnoprávne vzťahy nie sú obmedzené na čas trvania pracovnoprávneho vzťahu.

27. Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú zamestnanec zodpovedá podľa , nemá právnu povinnosť od zamestnanca požadovať náhradu škody. Ak sa zamestnávateľ rozhodne vymáhať od zamestnanca škodu, vyžaduje sa, aby zamestnávateľ prerokoval požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá podľa . V danom prípade prerokovanie výšky požadovanej náhrady škody má charakter procesnoprávnej podmienky, mesačná poriadková lehota začína plynúť zistením škody, nedodržanie mesačnej lehoty nie je sankcionované, jej uplynutie nebráni zamestnávateľovi náhradu škody uplatniť na súde.

28. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody voči zamestnancovi vo výške 1.163,94 eur, podľa bodu 6.2 pracovnej zmluvy. Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných činností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, obsah pracovných povinností tvoria povinnosti zamestnanca z pracovného pomeru, vyplývajú z pracovnej zmluvy, pracovnej náplne, z iných pracovnoprávnych predpisov.

29. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, nemal žiadne námietky voči uplatnenému nároku v podanej žalobe. Žalovaný na výzvu žalobcu zo dňa 18.09.2020 na porušenie pracovných povinností z dôvodu absencie, ktorej sa dopustil dňa 21.08.2020 nereagoval. Na písomné upozornenie zamestnávateľa, že sa bude domáhať náhrady škody, spôsobenou neospravedlnenou neprítomnosťou zamestnanca na pracovisku sa nevyjadril. Taktiež nepodal žalobu na súd o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou zo strany zamestnávateľa. Ďalej nereagoval ani na výzvu zamestnávateľa zo dňa 07.04.2021 o zaplatenie škody vo výške 1.163,94 Eur, pričom výzva bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 19.04.2021, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z doručenky o doručení písomnosti.

30. Žalovaný neuviedol ani žiadne skutočnosti a neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom bol poučený , že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nemusí súd prihliadať v rámci sudcovskej koncentrácii konania. Žalovaný neuniesol bremeno popretia skutkových tvrdení žalobcu, v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností, uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu podľa . Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, súd považoval za nesporné podľa . Zásada koncentrácie konania znamená, že sa zvyšujú nároky na procesnú zodpovednosť strany sporu, sú nútené konať starostlivo a predkladať tvrdenia a dôkazné návrhy včas.

31. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní dostane sa do omeškania čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi popri plnení úroky z omeškania. Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania so splnením peňažného dlhu alebo jeho časti a nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania môže veriteľ požadovať od dlžníka aj vtedy, ak neboli medzi ním a dlžníkom dohodnuté.

32. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu 1.163,94 Eur od 27.04.2021 až do zaplatenia, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 1.1636,94 Eur od 27.04.2021 až do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení neskorších predpisov.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových a právnych záverov súd vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

34. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech, ktorému súd priznal proti žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100%.

35. Podľa , o výške náhrady trov konania, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.