Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoP-3-2014.pdf
PDF · 97.13 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, vo veci starostlivosti súdu o mal. Z. N., nar. XX.X.XXXX, a mal. L. N., nar. X.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, so sídlom Prešov, Slovenská 87, deti rodičov - matky: L. O., nar. X.X.XXXX, bytom H., A. XX/A, zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Petránovou, so sídlom Prešov, Puškinova 16, a otca: V. N., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, zastúpenému advokátkou Mgr. Máriou Baranovou, so sídlom Stará Ľubovňa, Továrenská 43, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 5.9.2013 pod č. k. 29P/50/2013-70, jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 5.9.2013 pod č. k. 29P/50/2013-70 tak, že mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 27P/467/2008 zo dňa 20.1.2010 vo výroku o výživnom tak, že zvyšuje výživné pre mal. Z. N., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 80,- eur na sumu 160,- eur mesačne, ktoré výživné bude platiť otec vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 1.4.2013, s tým, že v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.
P o t v r d z u je rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 29P/50/2013-70 zo dňa 5.9.2013 vo výroku o výživnom na mal. L. N., nar. X.X.XXXX, zo sumy 70,- eur na sumu 100,- eur mesačne.
P o t v r d z u je rozsudok súdu prvého stupňa o trovách konania.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zmenil rozsudok toho istého okresného súdu zo dňa 20.1.2010 pod č. k. 27P/467/2008 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné pre mal. Z. N., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 80,- eur na sumu 200,- eur, a pre mal. L. N., nar. X.X.XXXX, zo sumy 70,- eur na sumu 100,- eur, ktoré výživné bude platiť otec vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 1.4.2013. Dlžné výživné za obdobie od 1.4.2013 do 31.8.2013 vo výške 600,- eur pre mal. Z. a vo výške 150,- eur pre mal. L. povolil otcovi splatiť v 30,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, a to pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Vychádzal z návrhu matky, ktorým žiadala zvýšiť výživné pre maloleté deti Z. a L. zo strany otca, a to zo sumy 80,- eur pre mal. Z. na 150,- eur mesačne a zo sumy 70,- eur pre mal. L. na 100,- eur mesačne od 1.10.2012, dôvodiac, že posledná úprava výživného bola stanovená v roku 2010. Od poslednej úpravy výživného sa rodinné, finančné a majetkové pomery zmenili a výdavky pre maloleté deti sa podstatne zvýšili. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom jej druhé manželstvo s R. O. bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 24.5.2012 pod č. k. 25P/103/2012. Z tohto rozvedeného manželstva pochádza mal. Z., ktorá bola zverená do jej osobnej starostlivosti.
Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril s tým, že pojednávaní sa nemôže zúčastňovať z dôvodu zamestnania mimo územia SR. Vyjadril súhlas so zvýšením výživného pre mal. Z. na 150,- eur a pre mal. L. na sumu 100,- eur od 1.4.2013 s odôvodnením, že od októbra 2012 do apríla 2013 prispieval matke sumou 400,- eur na zubnú pomôcku. Na výzvu súdu nepredložil všetky listinné dôkazy preukazujúce jeho príjmy a výdavky od septembra 2012 až do posledného pojednávania.
Ďalej mal za zistené, že posledná úprava výživného bola určená rozsudkom toho istého súdu č. k. 27P/467/2008-244 zo dňa 20.1.2010, kedy bolo zvýšené výživné pre mal. Z. so sumy 1.300,- Sk na 80,- eur mesačne a pre mal. L. zo sumy 1.000,- Sk na 70,- eur mesačne, a to od 1.9.2008 do budúcna. V tom čase bola matka vydatá za R. O., žili v 2-izbovom mestskom byte, kde platil nájom a inkaso 242,70 eur mesačne, rozhlas a televíziu platili vo výške 4,64 eur, splácali pôžičku Quatro vo výške 48,30 eur a pôžičku z VÚB banky 15,31 eur a 15,39 eur, pôžičkové karty v sume 49,79 eur, 33,19 eur a 40,- eur. Pôžičky od spoločností Quatro a VÚB si rodina zobrala v čase, keď matka žila zo sociálnych dávok a nemala finančné prostriedky na zabezpečenie bežného chodu domácnosti. Okrem toho splácala kúpený počítač vo výške 25,99 eur a práčku v sume 9,96 eur. Matka od februára 2009 bola na materskej dovolenke, pričom poberala rodičovský príspevok vo výške 169,90 eur. Jej manžel bol zamestnaný a jeho čistý mesačný príjem bol 10.335,- CZK. Od januára 2010 však do práce nenastúpil z dôvodu hospodárskej krízy. Mal vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorému platil výživné vo výške 70,- eur mesačne. Otec maloletých dcér býval so svojou manželkou O. N., 4-ročným synom V. a 2-ročnou dcérou U. v rodinnom dome, ktorý bol v BSM. Za predmetný dom platil inkaso 192,52 eur. Okrem toho splácal Štátny fond rozvoja bývania v sume 92,94 eur, stavebné sporenie v sume 92,94 eur a ďalšie stavebné sporenie v sume 33,19 eur. Taktiež splácal aj dve úverové karty Quatro a z VÚB banky. S maloletými deťmi sa stretával, pokiaľ to vyhovovalo aj jemu a pokiaľ sa s ním deti chceli stretnúť. Pracoval ako živnostník, taktiež v A.. Jeho manželka bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok. K svojim príjmom v zahraničí uviedol, že prácu si zháňa sám. V auguste a septembri 2008 zarobil 90.000,- Sk a následne vycestoval za prácou do ČR, pričom tam pracoval na základe ústnej dohody.
V čase poslednej úpravy výživného mal. Z. navštevovala 6. ročník a mal. L. 4. ročník základnej školy, pričom obe sa stravovali doma. Navštevovali tanečný krúžok, za ktorý matka platila polročne 13,28 eur. Mal. Z. navštevovala aj ZUŠ, za čo matka platila 2,- eur polročne. Okrem toho navštevovala psychologičku, pričom cestovné matky vyšlo mesačne na 18,- eur. Mal. L. má reflux, navštevovala gastroenterologickú ambulanciu, kde matka platila za lieky polročne 6,64 eur. Na ZUŠ navštevovala odbor hudobný, hru na klavír, kde matka platila 26,55 eur polročne. Tiež navštevovala ortopedickú ambulanciu a matka jej v tejto súvislosti zakupovala ortopedické vložky. Okrem toho navštevovala očnú ambulanciu, nosila okuliare. V júni 2009 matka zaplatila za okuliare a rám 54,50 eur.
Otec v súčasnosti naďalej pracuje v zahraničí. V tejto súvislosti súd zistil, že naďalej je vedený ako živnostník v siedmich predmetoch podnikania ako živnostník od 1.9.2007. Naďalej je ženatý a má dve vyživovacie povinnosti, a to na mal. V. N., nar. X.X.XXXX, a mal. U. N., nar. XX.X.XXXX. Podľa vyjadrenia jeho zástupkyne na odvolacom pojednávaní mu však pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť vo vzťahu k mal. N. N., nar. XX.X.XXXX.
Matka maloletých bola do apríla 2013 zamestnaná vo firme Odeva H., posledné tri mesiace bola PN. Jej čistý mesačný príjem bol cca 300,- eur. Poberá rodinné prídavky na 3 deti vo výške 69,30 eur a na základe rozhodnutia sociálnej poisťovne od 1.5.2013 poberala po dobu 6 mesiacov dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu so sumy 10,4506 eur.
V súčasnosti mal. Z. navštevuje 1. ročník Pedagogickej a sociálnej akadémie, čím matke vznikli v tejto súvislosti vyššie výdavky. Výdavky na mal. L. taktiež stúpli v súvislosti s poslednou úpravou výživného. Matka dáva 214,- eur na nájomné, 29,- eur na elektrinu, 8,- eur na plyn, spláca pôžičku vo výške 95,- eur. Mala zdravotné problémy, čo jej komplikovalo hľadanie si práce. Taktiež poukázala na to, že hoci otec súhlasil so zvýšením výživného, naďalej zasiela výživné len vo výške 150,- eur, pričom má vedomosť o tom, že v júli bol s rodinou na dovolenke a v auguste jej nezaslal na čas výživné, hoci mal vedomosť o tom, aké má výdavky v súvislosti s nástupom dcér do školy. Augustové výživné jej zaslal až v mesiaci september. Matke uhradil polovicu nákladov na zubný strojček vo výške 400,- eur, avšak zaplatil jej v
hotovosti len 300,- eur a 100,- eur jej nezaplatil z dôvodu, že predtým mala vyššiu sumu zaplateného výživného, a teda túto sumu si zarátal, hoci matka už finančné prostriedky mala spotrebované a zubný strojček musela zaplatiť. Na najmladšiu dcéru mal. L. má matka určené po rozvode výživné vo výške 170,- eur.
Na odvolacom pojednávaní zástupkyňa otca do spisu založila výpis skrátenej verzie daňového priznania otca (V. N.) za rok 2012 a 2013. Z daňového priznania za rok 2012 vyplýva základ dane (hospodársky zisk) vo výške 5.396,70 eur a za rok 2013 vo výške 1.686,49 eur.
Matka maloletých na odvolacom pojednávaní uviedla, že na jej strane sa zmenili pomery v súvislosti s tým, že od decembra 2013 chodí za prácou do R., pričom zarába 700,- eur čistého mesačne, o čom do spisu založila doklad.
Na základe vykonaného dokazovania, bez nových skutočností, ktoré boli preukázané na odvolacom pojednávaní, s použitím § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3 a § 63 ods. 1 Zákona o rodine, súd prvého stupňa rozhodol o zvýšení výživného na mal. Z. na sumu 200,- eur mesačne a na mal. L. na sumu 100,- eur mesačne, pričom zároveň rozhodol aj o dlžnom výživnom od 1.4.2013 do 31.8.2013. V tejto súvislosti mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k značným zmenám na strane maloletých, ktoré odôvodňujú zmeniť pôvodný rozsudok a zvýšiť výživné zo strany otca. Predovšetkým mal. Z. nastúpila na strednú školu a náklady na zabezpečenie jej potrieb sa omnoho zvýšili. Len v súvislosti s jej ubytovaním na internáte, zaplatením cestovného, stravného a poplatkov za internát, ktoré predstavujú fixné mesačné náklady, je suma vynakladaná matkou 132,- eur. V tejto sume nie sú zahrnuté poplatky za mobilný telefón, stravu počas víkendov, školské pomôcky, poplatky za zdravotnú starostlivosť, ako ani zvýšené poplatky, ktoré má matka v súvislosti s nosením maloletou zubného strojčeka. Poukázaním na tieto matkou preukázané výdavky mal za to, že ani matkou navrhovaná suma 150,- eur mesačne nezodpovedá potrebám maloletej. Vzhľadom na fikciu, ktorú využil súd s poukazom na nepredloženie svojich výdavkov otcom, určil preto výživné zo strany otca na výživu mal. Z. vo výške 200,- eur mesačne. Pri určovaní výživného vychádzal nielen z potrieb maloletej, ale prihliadol aj na to, že otec absolútnym spôsobom sa nepodieľa na výchove maloletej, nejaví o ňu záujem, nad rámec bežného výživného ničím neprispieva. Nedáva maloletým darčeky ani na ich sviatky alebo Vianoce. Matka svoj podiel vyživovacej povinnosti plní aj osobnou starostlivosťou, ktorá bola zo strany opatrovníka hodnotená ako príkladná. Teda prekročil návrh a určil výživné vo výške 200,- eur od apríla, odkedy žiada otec, s čím súhlasila aj matka. Čo sa týka mal. L., vzhľadom na jej výdavky na návštevu základnej umeleckej školy, náklady na stravu a ošatenie, súd považoval návrh matky za dostatočný a zvýšil výživné na sumu 100,- eur, tak ako žiadala matka. V prevyšujúcej časti určenia výživného od októbra 2012 do konca marca 2013, návrh matky ako nedôvodný zamietol.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa o zvýšení výživného na maloleté deti (v tejto súvislosti aj proti výroku o dlžnom výživnom) podal odvolanie otec maloletých, ktorým žiadal (podľa vyjadrenia jeho právnej zástupkyne na odvolacom pojednávaní) o jeho zmenu tak, aby na mal. Z. bol zaviazaný platiť výživné vo výške 150,- eur mesačne a na mal. L. ponechať stanovené výživné vo výške 100,- eur mesačne. V odvolaní uviedol, že toto navrhované výživné vzhľadom na jeho príjmy a výdavky je dôvodné. Na zvýšenie výživného pristúpil z dôvodu, aby výživa a všetky potreby pre telesný a duševný vývin maloletých detí boli riadne zabezpečené, ako aj z dôvodu, aby nemusel cestovať na súdne pojednávania, keďže pracuje v zahraničí. Súd však konal aj v jeho neprítomnosti a vychádzal z predpokladu, že výška jeho priemerného mesačného zárobku predstavuje 20-násobok sumy výživného minima, čo predstavuje 3.961,- eur. Z tejto formuly vychádzal aj pri určení výživného na mal. Z. a mal. L.. Jeho príjem je v skutočnosti však niekoľkonásobne nižší, a preto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť súdom určené výživné. Nepopiera, že od poslednej úpravy výživného sa u matky zmenili rodinné, finančné a majetkové pomery, a taktiež zvýšili sa výdavky na maloleté deti. Od poslednej úpravy výživného však došlo k zvýšeniu výdavkov aj u maloletých detí, ktoré pochádzajú z jeho terajšieho manželstva, a to u mal. V. a mal. U. (zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť vo vzťahu k mal. N. N., nar. XX.X.XXXX). Jeho čistý príjem za rok 2012 predstavoval 5.396,77 eur, čo predstavuje mesačný príjem necelých 450,- eur, čo vyplýva aj z predloženého daňového priznania. Z daňového priznania za rok 2013 (bolo zo strany jeho zástupkyne predložené až na odvolacom pojednávaní) vyplýva čistý príjem 1.686,49 eur, čo predstavuje mesačný príjem necelých 141,- eur. Jeho manželka bola od augusta 2010 na neplatnej materskej dovolenke a odvtedy poberá len rodinné prídavky vo výške 47,- eur. Jeho výdavky predstavujú náklady na bývanie -
185,54 eur (inkaso), vodné 5,50 eur, výdaje na odpad a daň obci 8,68 eur, výdavky na stravu 250,- eur, výdavky na obedy pre deti v škole 33,84 eur, poplatok za školskú družinu 7,- eur, platba ŠFRB 99,55 eur, výdavky na životné poistenie 58,07 eur, poistné na manželku 29,10 eur, na syna V. 13,48 eur, dcéru U. 13,14 eur, výdaje na internát 16,49 eur, splátky pôžičky v Tatrabanke 201,- eur, výdaje na mobilný paušál 55,- eur mesačne, poistka na dom 16,25 eur, výdavky na drevo (kúrenie) 31,70 eur, výdavky na ošatenie, kozmetické a čistiace potreby 70,- eur, výdavky na lieky a cestovné na návštevy zdravotníckych zariadení 55,- eur, spolu 1.149,34 eur. Výdavky na stanovené výživné (v čase podania odvolania) predstavovali doposiaľ 150,- eur. Keďže na splácanie uvedených výdavkov jeho rodina nemala dostatok finančných prostriedkov, na ich vykrytie boli nútení zobrať si pôžičku, ktorú doposiaľ splácajú v Tatrabanke, a tiež pôžičku zo strany manželkinej matky, ktorú taktiež splácajú. Zároveň poukázal na skutočnosť, že jeho príjem nie je pravidelný a závisí od množstva práce a časového obdobia, kedy mu je práca ponúknutá. V závere odvolania uviedol, že prioritou pri určení výživného by mala byť predovšetkým dohoda rodičov, k čomu však v danom prípade nedošlo (viď zápisnicu z odvolacieho pojednávania zo dňa 27.11.2014).
Matka maloletých vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 29.1.2014 a dňa 29.10.2014 žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
Kolízny opatrovník maloletých detí na odvolacom pojednávaní žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ohľadom zvýšenia výživného ako vecne správny.
Odvolací súd prejednal odvolanie otca maloletých podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že počas odvolacieho konania došlo k takým zásadným zmenám pomerov na strane rodičov maloletých, pre ktoré je potrebné zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa o zvýšení výživného a vzhľadom na túto zmenu pomerov o zvýšení znovu rozhodnúť.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci výživného opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zákon o rodine ani nevyžaduje tak, ako Občiansky súdny poriadok, aby išlo o podstatnú zmenu. V zmysle zaužívanej judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Tie však len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa ods. 3 tohto ustanovenia.
Odvolací súd v súvislosti so zmenou pomerov je nútený konštatovať, že od vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa až po vyhlásenie rozsudku odvolacím súdom, došlo nielen k zmene pomerov na strane maloletých detí, ale aj na strane ich rodičov. V súčasnosti je mal. Z., nar. XX.X.XXXX, študentkou strednej školy, náklady na zabezpečenie jej potrieb sa oproti predchádzajúcej úprave výživného omnoho zvýšili, čo aj správne konštatoval súd prvého stupňa. Pokiaľ mal. L. je naďalej žiačkou základnej školy, aj vo vzťahu k nej sa od posledného zvýšenia výživného výdavky matky na ňu zvýšili, avšak nie nad rámec posledne určeného výživného.
Podľa názoru odvolacieho súdu sa zmenili aj pomery subjektívne na strane povinných rodičov. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, otcovi do rozhodnutia odvolacieho súdu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť vo vzťahu k mal. N. N., nar. XX.X.XXXX, pochádzajúcej z jeho manželstva uzavretého s O. N., nar. XX.XX.XXXX. Keďže plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, v tejto
súvislosti je nutné konštatovať, že od vyhlásenia rozsudku okresným súdom sa zmenili pomery aj na strane matky. Ako sama uviedla na odvolacom pojednávaní dňa 27.11.2014, od decembra 2013 chodí za prácou do R., pričom zarába 700,- eur čistého mesačne, pričom v tejto súvislosti do spisu založila aj hodnoverné doklady o tomto zárobku.
Z uvedených dôvodov by bolo preto nespravodlivé ponechať výživné na mal. Z. tak, ako ho zvýšil napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa. Vzhľadom na všetky tieto uvedené zistenia v nadväznosti na všetky okolnosti s tým súvisiace, odvolací súd dospel k záveru, že ako spravodlivé prichádza do úvahy zvýšenie výživného na mal. Z. N., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 80,- eur na sumu 160,- eur mesačne, a na mal. L. N., nar. X.X.XXXX, zatiaľ ponechať výživné 100,- eur mesačne, čo nakoniec v podstate aj zodpovedá približne odvolaciemu návrhu otca, v ktorom požadoval zmenu rozsudku tak, aby mu bola uložená povinnosť platiť na mal. Z. mesačne na výživnom vo výške 150,- eur a na mal. L. 100,- eur, všetko od 1.4.2013.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa o bežnom výživnom tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, s tým, že v prevyšujúcej časti, pokiaľ matka žiadala vyššie výživné na maloleté deti od októbra 2012 do konca marca 2013, v tejto súvislosti bolo potrebné jej návrh ako nedôvodný zamietnuť (§ 220 O.s.p.).
Odvolací súd zároveň poukazuje za potrebné uviesť, že v súvislosti so zvýšením výživného na mal. Z. nerozhodoval o tzv. dlžnom výživnom, pretože otázka dlžného výživného v nadväznosti na rozsudok odvolacieho súdu je otázkou prípadného výkonu rozhodnutia, resp. výkonu rozhodnutia cestou exekučného konania.
Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania ako vecne správny, a to i napriek tomu, že tento výrok mal správne znieť v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto nesprávne znenie výroku rozsudku o trovách prvostupňového konania však nič nemení na jeho vecnej správnosti.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., pretože ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu. Takýmto konaním je aj konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.