Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/29/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: SPEDGARANT, s.r.o., Třebíčska 1833/4, Humenné, IČO: 36 497 649, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, Kukorelliho 1505/50, P.O.BOX 104, Humenné, proti žalovanému: MollFAM SK, s.r.o., Chemlonská 1, Humenné, IČO: 36 514 918, právne zastúpenému JUDr. Petrom Barňákom, advokátom, Kukorelliho 58, Humenné, o zaplatenie 528,- Eur, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 6. 2. 2014 č.k. - 50, jednohlasne takto

rozhodol:

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti zaplatiť 40,- Eur a trovy konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. - 50 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 40,- Eur a trovy konania vo výške 31,50 Eur a 204,50 Eur na trovách právneho zastúpenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd konanie o zaplatenie 528,- Eur s príslušenstvom zastavil. V odôvodnení rozhodnutia súdu uviedol, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 528,- Eur s 8,75 % úrokom z omeškania, a to zo sumy 396,- Eur od 19. 2. 2013 do zaplatenia a s 9,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 132,- Eur od 17. 4. 2013 titulom nezaplatenia faktúr č. 02122335 a č. 20130194. Tieto fakturácie sa týkali účtovania prepravy. Okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému dal žalovaný odpor s tým, že faktúry boli zaplatené pred podaním žalovaný, keď žalovaný zaplatil celkové 2.300,- Eur.

Podaním z 10. 6. 2013 žalobca zobral žalobu späť o sumu 396,- Eur s príslušenstvom s tým, že 13. 5. 2013 bola zaplatená žalovanou spoločnosťou čiastka 2.300,- Eur. Z tejto sumy si žalobca započítal úhradu na faktúru 20122335. Podaním zo dňa 16. 9. 2013 žalobca zobral žalobu späť aj v časti 132,- Eur s poukazom na to, že žalovaný 11. 9. 2013 zaplatil sumu 2.300,- Eur, na čo žalobca započítal aj pohľadávku z faktúry č. 20130194. Predmetom nároku žalobcu zostala úhrada nákladov vo výške 40,- Eur.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobca pre žalovaného vykonal prepravu, ktorú účtoval dvomi faktúrami na sumu 396,- Eur, resp. 132,- Eur so splatnosťou 20. 12. 2012, resp. 15. 2. 2013. Podľa žalobca žalovaný vykonanú prepravu nereklamoval a za prepravu do doby podania žaloby nezaplatil. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný poukázal na to, že na účet žalobcu zaplatil sumu 2.300,- Eur, v ktorej sú obsiahnuté aj náhrady za vyššie uvedené faktúry. Podľa žalobcu pri priradení platieb pri zaplatení 2.300,- Eur boli započítané pohľadávky na skôr splatné záväzky žalovaného, takže ku dňu podania žaloby 9. 5. 2013 pohľadávka žalobcu zaplatená nebola v celej výške. Trval však na zaplatení paušálnej sumy 40,- Eur spojenej s uplatnením pohľadávky. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané vykonanie prepravy, pričom v priebehu súdneho konania žalobca zobral žalobu späť v časti 528,- Eur s poukazom na čiastočné úhrady zo strany žalovanej spoločnosti po podaní žaloby. Aj

keď žalovaný nesúhlasil so zastavením konania, súd na túto námietku žalovaného neprihliadol, naviac k čiastočnému späťvzatiu o 396,- Eur došlo pred prvým pojednávaním. Tu súd môže zastaviť konanie postupom podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p.

Po späťvzatí žaloby v časti istiny zostalo predmetom žaloby zaplatenie sumy 40,- Eur, na ktorý má žalobca nárok podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

Čo sa týka nároku, žalobca vykonal pre žalovaného prepravy, pričom úhrady boli postupne preplácané platbami po 2.300,- Eur, ktoré žalobca priradzoval k najskôr splatným záväzkom žalovaného, pričom o správnosti priradzovania platieb nemal súd pochybnosti. V čase podania žaloby nárok žalobcu na zaplatenie istiny z prepravných zmlúv bol dôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodoval o náhrade trov konania s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 146 ods. 2 O.s.p.. Žaloba v čase podania bola dôvodná, preto súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. na trovách právneho zastúpenia, ako aj náhradu trov na zaplatenom súdnom poplatku 31,50 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu v časti trov konania dal odvolanie žalobca. Pokiaľ súd rozhodoval o tarifnej odmene právneho zástupcu, je potrebné vychádzať z tarifnej odmeny na začiatku poskytovania právnych služieb, pri spornej sume 528,- Eur. Aj po čiastočnom späťvzatí mala byť odmena právneho zástupcu vypočítaná z pôvodnej výšky uplatnenej pohľadávky a sadzba za každý úkon právnej pomoci je 34,86 Eur. K tomu je potrebné dopočítať režijný paušál. Trovy právneho zastúpenia sú 244,02 Eur za 7 úkonov právnej pomoci, vrátane režijného paušálu 54,90 Eur za 7 úkonov právnej pomoci, ako aj súdny poplatok 31,50 Eur. Celkové trovy prvostupňového konania s DPH 59,78 Eur dávajú súčet 390,20 Eur, ktoré je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a priznať žalobcovi plnú náhradu 390,20 Eur vrátane odvolacieho konania 30,57 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie právny zástupca žalovaného. Rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené, je nepresvedčivé, pričom výsledok rozhodnutia nevyplýva z vykonaného dokazovania, pretože zistenia sú neúplné, resp. celkom absentujú. Rozhodnutie prvého stupňa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a z toho vyplýva aj nesprávny právny záver súdu. Žalovaný poukazuje na to, že existovala dohoda účastníkov o preplácaní vykonaných práv platbami po 2.300,- Eur, ktoré boli vykonané 10. 4., 13. 5., 10. 6., 11. 7., 9. 8., 10. 10., 12. 11. a 11. 12. 2013 po 2.300,- Eur. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že okrem žalovaných pohľadávok má voči žalovanému aj ďalšie skôr splatné pohľadávky. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu pri započítaní platby 2.300,- Eur na pohľadávky splatné do 10. 4. 2013. Žalovaný nesúhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby pri sume 396,- Eur a obdobne aj pri čiastočnom späťvzatí žaloby pri sume 132,- Eur, nakoľko podľa žalovaného tieto sumy boli zaplatené pred podaním žaloby. Späťvzatím žaloby žalobca zmaril možnosť preskúmania úspešnosti a odôvodnenosti uplatneného žalobného nároku na sumu 1.356,- Eur s príslušenstvom. Keď žalobca zavinil zastavenie konania, je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Žalovaný navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, resp. zmeniť tak, že žalobu súd zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v čiastke 131,98 Eur. Žalobca je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania 29,57 Eur.

Žalobca k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa pokiaľ sa týka veci samej. Podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. , ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splatenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného. V čase podania žaloby mal žalobca pohľadávky vo vzťahu k žalovanému a platby vykonávané žalovaným započítal na najskôr splatné pohľadávky žalobcu proti žalovanému. Na Okresnom súde Humenné prebieha niekoľko právnych sporov účastníkov, kde v každom je podaný odpor pre tvrdené zaplatenie žalovaných nárokov. Samotné faktúry boli splatné 12. 2. 2013, resp. 16. 4. 2013, takže v čase podania žaloby 24. 4. 2013 ešte zo strany žalovanej spoločnosti žiadne úhrady neboli, aj keď žalovaný tvrdí, že 10. 4. 2013 došlo k zániku záväzku zaplatením sumy 2.300,- Eur. Žalobca nikdy nedal súhlas na zmenu splatnosti záväzku a nemal ani na to dôvod. V časti istiny je nárok žalobcu dôvodný. Postup okresného

súdu bol v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka pri započítaní platieb na najskôr splatné záväzky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne čo sa týka predmetu sporu a navrhuje rozhodnutie potvrdiť. Súčasne si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolatelia domáhali preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti zaplatiť 40,- Eur a trovy konania a v rozsahu zrušenia vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Žalobca v konaní uplatnil právo na zaplatenie prepravy účtovanej rôznymi faktúrami na sumu 396,- Eur, resp. 132,- Eur. Dokladmi o vykonaní prepravy sú CMR, pričom nárok z vykonanej prepravy čo do dôvodu a výšky nebol zo strany žalovanej obchodnej spoločnosti spochybnený. Z hľadiska viacerých prepráv a dohody účastníkov platiť vykonané prepravu mesačne paušálnou náhradou 2.300,- Eur, je spor, ako si žalobca započítal platby 2.300,- Eur od žalovaného na svoje pohľadávky z vykonaných prepráv. Nesporné je to, že 2.300,- Eur bolo zo strany žalovanej obchodnej spoločnosti platené, ale spor je o to, ako si žalobca započítaval na tieto jednotlivé platby pohľadávky z vykonaných prepráv. Okresný súd, čo je vytýkané žalovaným, doložil len vlastný súpis pripisovania platieb na skôr splatné pohľadávky bez overenia, či skutočne takéto záväzky, ako sú uvedené v súpisoch, sú pravdivé z hľadiska výšky a splatnosti, resp. započítanie vykonaných platieb podľa § 303 ods. 3 Obchodného zákonníka žalobca započítaval správne podľa prv splatných záväzkov. Aj v iných sporoch toto preverenie zápočtu najskôr splatných záväzkov nebolo vykonané, preto aj v tomto konaní odvolací súd to hodnotí ako vadu súdneho konania, a to neoverením konfrontáciou jednotlivých záväzkov s lehotami splatnosti na mesačne úhrady 2.300,- Eur zo strany žalovanej spoločnosti, čo by znamenalo zánik záväzku žalovaného až po podaní žaloby, resp. pred podaním žaloby, ako to tvrdí žalovaný. Pre nevykonanie dokazovania na správnosť pripisovania na najskôr zročné platby, bolo potrebné zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na dokazovanie v naznačenom smere.

Čo sa týka námietky žalovaného, že nedal súhlas s čiastočným späťvzatím, tak podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Po čiastočnom späťvzatí žaloby súd využil ust. § 96 O.s.p. a pre tvrdenie zaplatenia pohľadávky v rozsahu 540,- Eur konanie zastavil. Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie. Návrh bol podaný dňa 24. 4. 2013, pričom podaním doručeným súdu 10. 6. 2013 došlo k späťvzatiu žaloby v rozsahu 396,- Eur. K ďalšiemu späťvzatiu návrhu v rozsahu 132,- Eur došlo podaním zo dňa 16. 9. 2013, t.j. pred začatím pojednávania vo veci, kde termín pojednávania bol nariadený 6. 2. 2014. Preto námietky žalovaného nemusel súd zobrať v úvahu s poukazom na ust. § 96 ods. 3 O.s.p., že nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keď je spor o tom, či žalobca správne započítaval platby žalovaného na najskôr splatné pohľadávky, čo má vplyv na rozhodovanie o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., resp. 146 ods. 2 O.s.p., potom odvolací súd ruší rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania, či výroku o náhrade 40,- Eur priznaných podľa Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a v rozsahu zrušenia vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí vo veci okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.