Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_31C-72-2021.pdf
PDF · 122.38 KB
Case nature
Area
Subarea
31C/72/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: UNICO Invest SK s. r. o., IČO: 45 459 584 Pestovateľská 2 821 04 Bratislava-Ružinov
zast.: JUDr. Radovan Repa, advokát, s. r. o., IČO: 36 742 023 Záhradnícka 16514/60 821 08 Bratislava-Ružinov
proti žalovaným: 1.) Ľ. A., U.. XX.X.XXXX T. XXA T. X.) G. D., U.. XX.X.XXXX T. XB T. X.) G. G., U.. X.X.XXXX T. XXX/XXA T. X.) Q. G., U.. X.X.XXXX T. XXX/XXA T. X.) D. L., U.. X.X.XXXX T. XXA T. X.) T. L., U.. XX.X.XXXX T. XXA T. X.) C. U., U.. XX.X.XXXX E. XXXX/XX T. X.) C. T., U.. X.X.XXXX T. XXX/XX T. XX.) Y. R., U.. X.XX.XXXX T. XXX/XXB XXX XX T.
XX.) M. Č., U.. X.X.XXXX T. XXX/XXA XXX XX T. XX.) K. D., U.. XX.X.XXXX T. XXX/XXA XXX XX T.
XX.) G. D., U.. X.X.XXXX T. XXX/XXA XXX XX T. XX.) G. Š., U.. X.XX.XXXX T. XXX/XXA XXX XX T. XX.) U. Š., U.. XX.X.XXXX T. XXA T. XX.) R. E., U.. X.X.XXXX T. XXB XXX XX T. XX.) N. R., U.. XX.X.XXXX H. XXXX/XX XXX XX U. - Q. XX.) D. L., U.. X.X.XXXX T. XX XXX XX T. XX.) C. D., U.. X.XX.XXXX T. XXB XXX XX T. XX.) G. G., U.. X.X.XXXX T. XXB XXX XX T. XX.) R. E., U.. XX.XX.XXXX A. XXX/XX XXX XX T. XX.) G. R., U.. XX.XX.XXXX T. XX R. XXX XX T. XX.) O. Č., U.. XX.X.XXXX T. XX XXX XX T. XX.) C. R., U.. X.X.XXXX G. XX/X XXX XX T. XX.) T. Ž., U.. X.X.XXXX T. XX/B XXX XX T. XX.) Y. L., U.. XX.XX.XXXX T. XX XXX/XX R. XXX XX T. XX.) D. L., U.. XX.X.XXXX N. V. XXXX/XX XXX XX R. XX.) Ľ. R., U.. XX.X.XXXX T. XXX/XX R. XXX XX T. XX.) K. L., U.. XX.X.XXXX E. XXXX/XA XXX XX T.
E. Q. Q..: R. N. E. E. H. F., B.: XXXXXXXX, M. H. R. XX, F.
Q..: Z. M., K.F. L., E..A..O.. B.: XXXXXXXX
G. X, R.
o zaplatenie 2.394,23 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovaní m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 22.6.2021, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 28.10.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným ako vlastníkom bytov v bytovom N. T. XX, T., spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.394,23 eur, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 2.394,23 eur od 1.11.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tak, že žalobca, ako zhotoviteľ, vykonával pre žalovaných stavebné práce na bytovom dome T. XX, T. na základe zmluvy o dielo č. 2017/006, ktorú za žalovaných uzatvoril správca ich bytového domu. Po vykonaní prác žalobca práce riadne odovzdal, o čom je vyhotovený preberací zápis o odovzdaní stavby. Z uvedeného zmluvného vzťahu ostala neuhradená žalovaná pohľadávka v zmysle faktúry č. 2020115, ktorú správca bytového domu žalovaných odmieta uhradiť. Právny zástupca žalobcu písomne vyzval žalovaných, prostredníctvom ich správcu, na úhradu predžalobnou výzvou zo dňa 17.3.2021. Na výzvu neobdržal žiadnu odpoveď.
3. Správca bytového domu, ako zákonný zástupca žalovaných (ďalej v konaní ako “žalovaní”) v odpore proti platobnému rozkazu vydanému OS Banská Bystrica uviedol, že platobný rozkaz žiada zrušiť, keď práce na bytovom dome T. XX H. T. boli ukončené už v priebehu roka 2017 a dom bol následne skolaudovaný. Od dátumu kolaudácie žiadne práce na bytovom dome neprebiehali, ktoré by realizoval žalobca, a preto domnelá pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom súdneho sporu, je absolútne neopodstatnená. Práce neboli reálne vykonané a boli dofakturované len z dôvodu, že žalobca bol informovaný zamestnancom Bytového družstva so sídlom v Trnave, že úver nebol dočerpaný v ŠFRB. Na základe zistenia nedočerpania úveru účelovo vystavil faktúru na položky, ktoré sa nedajú žiadnym spôsobom preukázať a verifikovať, ako presun materiálu, a pod., a to až v septembri 2020, pričom dátum dodania je mesiac august 2020. Kontrolu prác na diele vykonával v čase realizácie diela B.. M. R.. Podľa vyjadrenia pána B.. M. R., všetky práce boli riadne vyfakturované a preverené v čase ich fakturácie v zmysle Zmluvy o dielo č. 2017/006 zo dňa 12.04.2017 uzatvorenej so žalobcom. Nepredpokladá, že by si žalobca nefakturoval v rozhodnom čase a postupom podľa Zmluvy o dielo vykonané práce, ktoré sú predmetom dofakturácie na základe ničím nepodloženej faktúry zo septembra 2020. Keďže sa jedná o spotrebiteľov a spotrebiteľský vzťah, dodávateľ sa snaží ničím nepodloženým tvrdením a faktúrou vystavenou dva roky po kolaudácií stavby vyfakturovať neexistujúce práce, ktoré mali byť dodané v mesiaci 08/2020, kedy žiadne práce neprebiehali a ani nemohli byť dodané. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil vykonávanie dodatočne fakturovaných prác v mesiaci august 2020 a v zmysle čl. XII. ods. 4 Zmluvy o dielo nepreukázal vykonanie diela fotodokumentáciou, pričom faktúra nespĺňa podmienky vyžadované zmluvou, ktoré by umožnili i jej prípadnú úhradu. Správca musí s odbornou starostlivosťou postupovať pri úhrade finančných prostriedkov dodávateľom, za spotrebiteľov, ktoré hradí z Fondu údržby, prevádzky a opráv R. N. T. XX H. T.. Preto správca nemôže uhradiť akýkoľvek výmysel dodávateľa - žalobcu, ktorý si vystaví 3 roky po ukončení realizácie diela.
4. Žalobca v replike doplnil, že neuplatňuje pohľadávku za práce po kolaudácii diela, ale v zmysle Zmluvy pred kolaudáciou, ktoré neboli z dôvodu administratívnej chyby fakturované. Preto žalobca vystavil faktúru dodatočne až v roku 2020. Skutočnosť, že sa jedná iba o chybu v programe Cenkros vyplýva aj zo žiadosti o úhradu spornej sumy. Pokiaľ z faktúry vyplýva datum dodania v roku 2020 a nie 2018, je to preto, že na faktúre z roku 2020 nemôže byť z účtovných dôvodov rok dodania 2018. Žalobca
fakturoval práce uskutočnené podľa súpisu, pričom všetky sú súčasťou rozpočtu, na základe ktorého bola dohodnutá cena za dielo podľa Zmluvy. Dôvodnosť pohľadávky vyplýva aj z porovnania ceny za dielo v zmysle Zmluvy a údajov zápisu o odovzdaní stavby. Boli tak zrealizované všetky práce okrem striešok nad vstupom a žalobca tak má mať nárok na cenu v zmysle Zmluvy o dielo poníženú o cenu za nezrealizované striešky. Po vykonaní súčtu vystavených faktúr zo zápisu o odovzdaní vyplýva, že hoc žalobca vykonal všetky práce, nedofakturoval práve sumu uplatnenú ako pohľadávku v tomto konaní.
5. Žalovaní v duplike doplnili, že práce na bytovom dome boli ukončené dňa 14.04.2018 podpisom Zápisu o odovzdaní stavby zo dňa 12.04.2018, v ktorom strany výslovne svojim podpisom potvrdili, aké neuhradené čiastky majú voči sebe neuhradené. Výslovne strany podpisom potvrdili, že v zmysle Zmluvy o dielo č. 2017/006 zostáva uhradiť zhotoviteľovi len zádržné (6.019,20 eur s DPH). Teda všetky ostatné čiastky boli nesporne riadne a včas uhradené v súvislosti so zhotovením diela, čo vyplýva z listinného dôkazu založeného žalobcom. V zmysle článku XII. ods. 2, (tretia veta) Zmluvy, bolo zmluvnými stranami jednoznačne dohodnuté, že „práce, ktoré v priebehu výstavby nebudú realizované, ale boli súčasťou cenovej ponuky nesmú byť fakturované.“ Zhotoviteľ ich z tohto dôvodu nefakturoval v zmysle ustanovení Zmluvy, nakoľko by neprešli v zmysle odseku 3 kontrolou zo strany stavebného dozoru a odsúhlasením zhotoviteľom. Povinnosť zhotoviteľa fakturovať riadne a včas je zakotvená v odseku 4, pričom je evidentné, že práce mali byť zhotoviteľom fakturované do 7 pracovných dní po ukončení kalendárneho mesiaca vo výške skutočne vykonaných prác a dodaného materiálu. Faktúry zhotoviteľ vystavil za práce realizované v mesiaci 10/2017 a to faktúrou 2017141, faktúrou č. 2017143 a práce za mesiac 11/2017 faktúrou č. 2017154 s dátumom vystavenia dňa 1.12.2017. Žiadne ďalšie práce fakturované neboli. Až následne bola dňa 09.09.2020 vystavená FA č. 2020115, ktorej fakturovaná suma je predmetom konania. Zo samotného vyjadrenia žalobcu k odporu je zrejmé, že táto FA č. 2020115 bola vystavená účelovo, bezdôvodne a v rozpore so Zmluvou, pričom jediným cieľom žalovaného bolo si na základe takto vystavenej faktúry ako dôkazu uplatniť fiktívnu pohľadávku voči spotrebiteľom. Argumentácia CENKROSOM, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemá opodstatnenie, keď CENKROS neráta skutočne vykonané práce a dodaný materiál, ale len „odhad“ na základe zadaných údajov zhotoviteľom, výkazu výmer a pod. Vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ako objednávateľmi a zhotoviteľom ako dodávateľom je spotrebiteľský vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou. Keďže sa jedná o spotrebiteľov a spotrebiteľský vzťah, dodávateľ sa snaží ničím nepodloženým tvrdením vyfakturovať neexistujúce práce, ktoré mali byť dodané v mesiaci 08/2020, kedy žiadne práce neprebiehali a ani nemohli byť dodané. Právo na vystavenie FA vzniklo v zmysle článku XII. ods. 4 Zmluvy dňa 1.11.2017 (za práce realizované v mesiaci október 2017, kde práce podľa popisu na FA č. 2020115 mohli by byť zaradené), s lehotou 7 dní a následne so splatnosťou 35 dní. (Prvý krát by sa objednávatelia mohli dostať do omeškania 16.12.2017). Keďže žaloba bola podaná dňa 22.06.2021, nárok uplatnený žalobou je premlčaný v 3 ročnej premlčacej dobe v zmysle Občianskeho zákonníka ( keďže ide o spotrebiteľský vzťah nie je možné aplikovať 4 ročnú premlčaciu dobu). Žalovaní poukázali na ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).
6. Na pojednávaní dňa 19.10.2022 žalobca doplnil, že dodatočne fakturované práce sú uvedené v časti rozpočtu, nazvanej systémová porucha K - zateplenie obvodového plášťa. Celkový rozpočet, ktorý je aj prílohou žaloby, obsahuje množstvo položiek, a to viac ako sto, s tým, že položky sú naviac uvádzané v jednotkovej aj celkovej cene podľa dohodnutého množstva. Celková cena podľa rozpočtu a zmluvy je 168.470,80 eur s DPH, dodatočne fakturovaných bolo 2.394,23 eur. Tieto tvoria malý zlomok nielen celkovej ceny, ale aj z počtu fakturovaných položiek, jedná sa naozaj o akceptovateľnú štatistickú chybu, resp. administratívnu chybu pri účtovaní. Dodatočná fakturácia vysvetľuje tú skutočnosť, že ohľadom týchto prác neprebehol postup podľa článku 12 odsek štyri Zmluvy o dielo. Žalobca v rozhodnom čase t.j. v čase vykonania prác, práce fakturované dodatočne v takomto rozsahu prehliadol. Uvedené však nebráni tomu, aby bol nárok uplatnený žalobou dôvodný. K námietke premlčania nároku žalobca uviedol, že 4-ročná premlčacia doba sa na premlčanie pohľadávky aplikuje s poukazom na voľbu Obchodného zákonníka ako takého, v zmysle čl. 18 odsek 1 Zmluvy o dielo. Žalovaní poukazujú na § 52 ods. 2 OZ, tretia veta, ignorujú však ostatné vety uvádzaného odseku tri, ako aj úpravu spotrebiteľských zmlúv. Z tejto právnej úpravy nevyplýva nemožnosť voľby Obchodného zákonníka na zmluvný vzťah so spotrebiteľom. OZ poskytuje ochranu iba pre prípad ak dôjde k dojednaniu alebo aplikácii podmienok jednostranne znevýhodňujúcich spotrebiteľa, t.j. neprijateľných podmienok. V
kontexte k námietke premlčania je preto relevantné, či sú žalovaní jednostranne znevýhodnení tým, že sa na pohľadávku zo zmluvného vzťahu aplikuje 4-ročná premlčacia doba. Žalovaní však nie sú oproti žalobcovi nijako jednostranne znevýhodnení, keď 4-ročná premlčacia doba sa aplikuje na vzájomné pohľadávky z celého vzťahu, t.j. aj na prípadné pohľadávky žalovaných, ktorí takto disponujú oproti úprave OZ, možnosťou uplatniť svoje prípadné pohľadávky v 4-ročnej namiesto 3-ročnej premlčacej doby. Námietka premlčania je preto nedôvodná.
7. Žalovaní na danom pojednávaní doplnili, že v zmysle samotnej Zmluvy žalobca nemá nárok na práce, ktoré neboli na stavbe realizované. Z popisu faktúry, je evidentné, že žalobca dofaktúroval časti diela, ktoré sú nemerateľné a nepreukázateľné týkajúce sa napríklad presunu stavebných hmôt na stavbe, ktoré sa spätne k 10/2017 ani nedajú overiť a verifikovať. Zároveň preberací zápis o odovzdaní stavby, ktorý bol podpísaný 12.4.2018 zmluvnými stranami, je právny úkon, ktorým došlo medzi stranami k dohode o právach a plneniach, na ktoré má žalobca nárok, to znamená pri neuhradených finančných záväzkoch, pokiaľ žalobca daný záznam podpísal, došlo vo zvyšnej časti k vzdaniu sa akýchkoľvek iných nárokov. Ak žalobca tvrdí, že práce, ktoré neboli fakturované, by mali byť súčasťou súpisu vád a nedorobkov, k tomu uvádzajú, že v súpise vád a nedorobkov sa uvádzajú iba vady a nedorobky, ktoré majú charakter kvalitatívny, nie kvantitatívny. Keďže žalobca dané presuny materiálov, odvoz odpadu a podobne, nefakturoval, nebol dôvod v súpise vád a nedorobkov konštatovať nevykonanie nefakturovaných prác. V argumentácii uplatnenia námietky premlčania poukazujú na rozsudok NS SR, ktorý citovali ako aj na ústavnú prax, z ktorej je evidentné, že právna úprava OZ je v tomto prípade priaznivejšia pre spotrebiteľa, nakoľko OZ ustanovuje 3-ročnú premlčaciu dobu, kdežto Obch. zák. ustanovuje 4-ročnú premlčacia dobu. Majú za to, že sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v 10/2017, a teda prvý raz mohlo byť uplatnené žalobcom v 11/2017 a teda nebolo uplatnené v trojročnej premlčacej dobe v zmysle OZ ustanovení týkajúcich sa premlčania vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobcova argumentácia administratívnou chybou, chybou v programe Cenkros, neobstojí, pretože spotrebitelia nemôžu zodpovedať za chyby dodávateľa služby, pri vyúčtovaní záväzkov zmysle Zmluvy o dielo.
8. Na pojednávaní dňa 13.1.2023 žalobca doplnil, že súd by mal zohľadniť možnosť či nemožnosť aplikácie Obchodného zákonníka v kontexte skutkového stavu. Účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Spotrebiteľ je slabšou stranou, ak do právneho vzťahu vstupuje svojim osobným konaním. V takomto prípade možno prezumovať jeho slabšie postavenie, tým, že dodávateľ je podnikateľ - profesionál, a má lepšiu možnosť sa na vstup do zmluvného vzťahu pripraviť. V prejednávanom prípade sa ale jedná o zmluvu o dielo, ktorú neuzatvárali osobne žalovaní, ale ju za nich uzatváral správca bytového domu, ktorý je podnikateľom a odborne spôsobilou osobou. Má rovnaké možnosti v procese uzatvárania zmluvy ako dodávateľ. Spomínaným správcom je Bytové družstvo so sídlom v Trnave, ktoré podľa obchodného registra vzniklo v r. 1971. Žalobca vznikol v r. 2010. Takže na strane správcu možno vravieť o neporovnateľne dlhšej podnikateľskej histórii a odborných skúsenostiach. Podľa vedomostí žalobcu žiadne z relevantných rozhodnutí, ani to, ktorého sa dovolávajú žalovaní, neposudzuje takýto skutkový stav. Pokiaľ žalovaní namietajú, že sa môže jednať o bezdôvodné obohatenie, kde sa aplikuje trojročná objektívna premlčacia doba, uvedené neobstojí. Fakturované práce v zmysle súpisu prác k faktúre sú súčasťou plnenia podľa Zmluvy o dielo. Faktúra založená v spise je dokladom vystaveným za reálne poskytnuté služby, čo vyplynulo i z výpovede svedka. Nad rámec doterajších tvrdení žalobca ďalej zastáva názor, že zápis o odovzdaní stavby, môže byť právne kvalifikovaný ako uznanie dlhu, a nie vzdanie sa práva. V zápise sa uvádza celková cena, zápis potvrdzuje vykonanie všetkých prác, podľa zmluvy o dielo, s výnimkou striešok, a po odpočtoch, ktoré boli uvedené na ostatnom pojednávaní, vyplýva žalovaný rozdiel, t.j. žalovaní uznali, že boli vykonané všetky práce ako aj koľko bolo zaplatené.
9. Žalovaní k uvedenému doplnili, že vlastníci bytov sú jednoznačne spotrebiteľmi, bez ohľadu na postavenie zákonného zástupcu v zmysle § 8 a 9 ods. 7 zákona č. 182/93 Z.z.. Preto vyjadrenia žalobcu ohľadom postavenia správcu na trhu sú absolútne irelevantné, pretože spotrebiteľské právo určuje postavenie spotrebiteľov voči dodávateľovi. Čo sa týka výsluchu svedka, tento dodatočne vystavenú faktúru nevidel, nevie, čo je jej predmetom a nevedel sa vyjadriť k obsahu prác, avšak vo všeobecnosti uviedol, že dodatočne sa ich vykonanie skontrolovať nedá, a preto záver žalobcu z vykonaného dokazovania je nesprávny, pretože nie je rozhodujúce čo je uvedené v rozpočte, ale je rozhodujúce to, či práce vykonané boli, alebo neboli, nakoľko aj v zmysle čl.12 ods. 2 práce, ktoré realizované neboli,
nesmú byť fakturované. Žalovaní tiež namietali neuplatnenie prostriedkov procesného útoku žalobcu včas.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka B.. R. a oboznámením listinných dôkazov doložených do spisu stranami. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako zhotoviteľ vykonával stavebné práce na bytovom dome T. XX, T., na základe Zmluvy o dielo číslo 2017/006 uzatvorenej so žalovanými zastúpenými správcom, že dielo riadne odovzdal dňa 12.4.2018, kedy bolo dielo i prevzaté, že v 9/2020 vystavil dodatočnú faktúru 2020115, ktorú správca bytového domu odmietol uhradiť, že faktúra bola vystavená dva roky po kolaudácii prác. Sporné bolo, či dofakturované práce boli skutočne zrealizované, či je nárok žalobcu premlčaný, či ide o nárok z bezdôvodného obohatenia.
11. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
12. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej “CSP”), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (OZ): (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 100 ods. 1,2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.(2) Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 133 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
13. V predmetnej veci súd ako prvotnú otázku riešil žalovanými namietané premlčanie nároku žalobcu. Na vyriešenie predmetnej otázky je podstatné posúdenie charakteru uzatvorenej Zmluvy o dielo, t.j. či išlo z hľadiska jej podstaty o zmluvu spotrebiteľskú. V konaní nebolo sporným, že Zmluva o dielo bola uzatváraná na strane zhodotoviteľa subjektom, ktorý pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, t.j. mal charakter dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Na strane objednávateľa figurovali „vlastníci bytov bytového domu T. XX, T.“ zastúpení správcom ako ich zákonným zástupcom. Súd má za to, že zmluvnou stranou Zmluvy o dielo sú v tomto prípade jednoznačne jednotliví vlastníci bytov, správca Zmluvu podpisuje a vystupuje v procese uzatvárania Zmluvy iba z titulu jeho konania ako zákonného zástupcu (podľa § 8b ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), pričom práva a povinnosti zo Zmluvy (vrátane povinnosti zaplatiť cenu za dielo), vznikajú samotným vlastníkom bytov, ktorí pri uzatváraní a plnení Zmluvy určite nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej, či podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ). Na charaktere postavenia žalovaných v zmluvnom vzťahu nič nemení skutočnosť, že v ich mene na základe zákonného splnomocnenia konal pri uzatváraní zmluvy správca bytového domu, pretože subjektom základného hmotnoprávneho vzťahu so žalobcom nebol správca bytového domu, ale jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov. Uvedené je zrejmé aj z predmetu Zmluvy o dielo, ktorou mala byť
zhotovená obnova bytového domu, t.j. dielo sa vykonávalo na účely zvýšenia kvality osobného bývania žalovaných (zveľadenia majetku fyzických osob - spotrebiteľov), nie na akýkoľvek obchodný účel. Postavenie správcu ako zákonného zástupcu vlastníkov bytov nemôže samotným vlastníkom bytov ako nepochybnej zmluvnej strane odňať základnú ochranu v zmysle OZ ako spotrebiteľov. Súd tak má za to, že v prípade Zmluvy o dielo ide o zmluvu spotrebiteľskú a právny vzťah je potrebné posudzovať prednostne podľa právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Uvedené potvrzuje analogicky napríklad aj výslovná zákonná aplikácia podstatnej časti ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ) v zmysle ustanovenia § 24a ZoSÚ na úverové vzťahy medzi vlastníkmi bytov zastúpenými správcom a veriteľom. ZoSÚ síce neklasifikuje takýto typ úverov ako spotrebiteľský úver ( § 1 ods. 3 ZoSÚ - obdobne ako viacero typov úverov, uzatváraných inak priamo spotrebiteľmi a podriadených ostatnej ochrane spotrebiteľskými právnymi predpismi - napr. hypotekárne úvery, úvery s obmedzením výšky), ale napriek tomu aj pri tomto type úveru výslovne aplikuje podstatnú časť ochrany vyplývajúcej z daného predpisu (ktorý je typovo nepochybne predpisom určeným špecificky na prísnu ochranu spotrebiteľov pri uzatváraní Zmlúv o úvere) aj na vlastníkov bytov, čo priamo v sebe zahŕňa nahliadanie zákonodarcu na vlastníkov bytov v danom právnom vzťahu ako na osoby vyžadujúce osobitnú ochranu (špecifický typ spotrebiteľov) a to aj pri uzatváraní zmluvy správcom.
14. Vzhľadom na postavenie žalovaných vo veci ako spotrebiteľov je potom pri posudzovaní žaloby nevyhnutná aplikácia ustanovení § 52 a nasledujúcich OZ. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 OZ posledná veta jednoznačne platí, že „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva”. Bez ohľadu na osobitnú dohodu účastníkov zmluvného vzťahu, na ktorú poukazoval žalobca (pri ktorej by sa bez účasti spotrebiteľov ako zmluvnej strany mali aplikovať normy dohodnutého obchodného zákonníka) sa potom v zmluvnom vzťahu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ budú vždy prednostne používať ustanovenia OZ, a to na základe výslovného kogentného ustanovenia tohto právneho predpisu s jednoznačným výkladom. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že premlčacia doba na uplatnenia práv zo Zmluvy o dielo pre žalobcu bola trojročná. Podľa článku XII. ods. 3 Zmluvy o dielo (čl. 12), nárok žalobcu na zaplatenie ceny za dielo vznikol vykonaním diela, následnou kontrolou stavebným dozorom a odsúhlasením zrealizovaných stavebných prác. V konaní bolo nesporným tvrdenie žalovaných, že v neuhradenej faktúre uplatňované položky boli prácami realizovanými ešte v mesiaci október 2017, a teda postupom fakturácie podľa Zmluvy (článok XII. odseky 4. a 5. Zmluvy - čl. 12) by sa žalovaní pri riadnej fakturácii mohli dostať do omeškania prvýkrát dňa 18.12.2017 (7 dní po uplynutí celého mesiaca na vyhotovenie faktúry + 35 dní na splatnosť faktúry + maximálne 5 dní na poštové služby na doručenie faktúry žalovaným), t.j. v daný deň by žalobca mohol uplatniť právo na súde a začala plynúť premlčacia doba. Premlčacia doba podľa § 101 OZ uplynula dňa 18.12.2020, a keďže žaloba bola podaná na súd až dňa 22.6.2021, bola tak podaná až po uplynutí premlčacej doby a uplatňovaný nárok nie je možné žalobcovi podľa § 100 ods. 1 OZ priznať. Súd tak žalobe nemohol vyhovieť, pričom sa z dôvodu hospodárnosti nezaoberal ostatnou podrobnou argumentáciou zmluvných strán, keď táto nebola relevantnou pre právne posúdenie veci pri existencii premlčania.
15. Na plynutie premlčacej doby by mohlo mať vplyv iba žalobcom tvrdené uznanie dlhu žalovanými, ktoré však súd v úkone Zápisu o odovzdaní stavby, nenašiel. Uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom s presne definovanými náležitosťami Občianskym zákonníkom, podľa ktorého má dlžník priamo a konkrétne písomne uznať, že zaplatí svoj dlh, uznaný z hľadiska právneho dôvodu a konkrétnej výšky. Zápis o odovzdaní stavby potvrzuje ako úkon dokončenie a odovzdanie stavby ako diela zo Zmluvy. Keďže sa však v danom úkone výslovne neuvádza, že by žalovaní uznávali, že majú ešte neuhradený dlh v podobe predmetu tohto konania voči žalobcovi ako zhotoviteľovi, ktorý sa zaväzujú výslovne uhradiť, nie je možné uvedenú listinu považovať za uznanie dlhu so všetkými zodpovedajúcimi právnymi dôsledkami tohoto úkonu. Uznanie dlhu je pritom prísne formálnym právnym úkonom a na danosti jeho jednoznačných náležitostí je potrebné bezpodmienečne trvať, a to o to viac, ak na strane uznávajúceho subjektu majú byť spotrebitelia.
16. Súd len záverom nad rámec dodáva, že aj v prípade počítania plynutia premlčacej doby až od okamihu odovzdania celého diela (12.4.2018), a to i s aplikáciou dohodnutých ustanovení Zmluvy o dielo o fakturácii (článok XII. odseky 4. a 5. Zmluvy - čl. 12) by bol nárok žalobcu premlčaným. Ak by teda aj súd aplikoval uvedené ustanovenia Zmluvy až od okamihu odovzdania celého diela (i keď žalovanými bolo tvrdené a žalobcom nesporované dodanie dodatočne fakturovaných prác ešte v
roku 2017 - z čoho súd pri základnom právnom posúdení veci vychádza - ods.14), počítajúc lehotu 7 dní od skončenia kalendárneho mesiaca odovzdania nz vyhotovenie faktúry ( 7.5.2018), lehotu 35 kalendárnych dní od doručenia objednávateľovi na úhradu faktúry, t.j. do 12.6.2018 + doručenie žalovaným, na čo je možné započítať maximálne päť dní na poštové služby, konečný termín splatnosti pohľadávky žalovaných pri dodržaní povinnosti žalobcu podľa Zmluvy, by bol najneskôr 17.6.2018, a teda žalobca by sa mohol domáhať úhrady (vykonať právo) už 18.6.2018. Je tak zrejmé, že i v tomto prípade by pohľadávka žalobcu bola na súde uplatnená oneskorene a premlčaná, a nie je možné ju žalobcovi priznať. Súd uvádza, že žalobca ako podnikateľský subjekt s dostatočnou praktickou i právnou praxou, mal k dispozícií dostatočne dlhý čas uplatniť si svoje prípadné pohľadávky zo Zmluvy včas. Aj samotná premlčacia doba troch rokov podľa Občianskeho zákonníka je nepochybne dostatočne dlhým časovým úsekom umožňujúcim riadnu ochranu práv účastníkov zmluvných vzťahov a súčasne zabezpečujúcim naplnenie princípu právnej istoty v prípade takého neuplatnenia. Pri podaní žaloby voči žalovaným (ako bežným fyzickým osobám) zo zmluvného vzťahu zo Zmluvy o dielo (na obnovu ich bytového domu), ktoré bolo nesporne odovzdané dňa 12.4.2018, s odôvodnením žalobcom, že k neskorej fakturácii došlo nedopatrením, a to pre chybu vo fakturačnom systéme Cenkros, potom súd nemôže uzatvoriť vec inak ako zamietnutím žaloby, keď akékoľvek iné rozhodnutie by ani nepovažoval za spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi. Neskoré fakturovanie žalobcom pre chybu jeho systému, a najmä následné neskoré uplatnenie nároku na súde, je nepochybne zodpovednosťou žalobcu, ktorú nie je možné ani spravodlivé prenášať na žalovaných s postavením spotrebiteľov, ktorým má v právnych vzťahoch prislúchať zvýšená ochrana.
17. K argumentu žalovaných, že v danom prípade ide o nárok z bezdôvodného obohatenia, súd len krátko uvádza, že keďže v tejto veci je zrejmý právny základ uplatňovaného nároku žalobcu, ktorý sa od začiatku priamo a konkrétne odvolával na, medzi stranami nesporne uzatvorenú, Zmluvu o dielo, nie je dôvod aplikovať ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, ktoré sa aplikujú iba subsidiárne, a to v situácii, kde iný právny dôvod uplatňovaného nároku nie je možné nájsť.
18. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.(2) Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
19. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania sporových strán v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní v plnom rozsahu úspešným žalovaným, keď žaloba bola zamietnutá, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).