Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-44-2011.pdf
PDF · 85.1 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/44/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave samosudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v právnej veci navrhovateľa: P. Y., M.. XX.X.XXXX, P. XX, Q., proti odporkyni: P. B., M.. XX.X.XXXX, P. XX, Q., zastúpená: JUDr. Dáša Šulejová, advokát, Fedinova 16, Bratislava, o sprístupnenie bytu a určenie užívania miestností bytu, s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.04.2011 bol súdu doručený návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia spolu s návrhom na sprístupnenie bytu a určenie užívania miestností bytu.
Tunajší súd dňa 16.5.2011 vydal predbežné opatrenie, ktorým odporkyňu zaviazal vydaním všetkých kľúčov, sprístupniť navrhovateľovi X-izbový byt s príslušenstvom č. XX na X. Poschodí na P.D. E. č. XX v Q.. Súd odporkyňu zaviazal povinnosťou vrátiť navrhovateľovi všetky jeho osobné veci. Na odvolanie odporkyne Krajskú súd v Bratislave uznesením zo dňa 5.9.2011 č.k. 2Co/295/2011-46 zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu o nariadení predbežného opatrenia tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Súd dňa 19.1.2012 vyzval uznesením č.k. 12C/44/2011-67 navrhovateľa na odstránenie vád návrhu na začatie konania v časti petitu návrhu. Následne súd odmietol návrh na začatie konania z dôvodu neodstránenia vád podania v zmysle uznesenia tunajšieho súdu č.k. 12C/44/2011-67, pričom Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa zrušil uznesenie tunajšieho súdu o zamietnutí návrhu na začatie konania s tým, že uložil prvostupňovému súdu opätovne vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád podania. Na opätovnú výzvu súdu navrhovateľ dňa 27.12.2012 doručil súdu úpravu petitu tak, že sa domáha sprístupnenia X-izbového bytu na P. E.. XX F. Q., pričom v ďalšom bode uviedol, že chce užívať detskú izbu ako svoju spálňu, kuchyňu a príslušenstvo bytu spoločne užívať s odporkyňou, ďalej žiadal, aby odporkyňa vrátila navrhovateľovi osobné veci a písomnosti, a zároveň, že účastníci konania sú si navzájom povinní rešpektovať rozhodnutie súdu a umožniť výkon práva užívania bytu ako súd rozhodne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov F. B. J. R. R. ako aj listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Súd sa zaoberal podaním navrhovateľa a z priloženého spisu sp.zn. 17C/536/2000 súd zistil, že na tunajšom súde bolo vedené konanie o zrušenie práva spoločného nájmu k bytu, ktorého sprístupnenia sa navrhovateľ domáha. Súd ďalej zistil, že dňa 18.12.2002 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C/536/2000 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 16Co/11/2002-82, ktorým súd zrušil účastníkom konania právo spoločného nájmu bytu č. XX na X. poschodí na ulici P. XX F. Q., pričom zároveň určil, že nájomkyňou bytu je odporkyňa a navrhovateľ bol povinný byt vypratať do 15 dní po zabezpečení bytovej náhrady odporkyňou.
Následne sa súd oboznámil s doplneným návrhom navrhovateľa na začatie konania zo dňa 23.12.2012 majúc za to, že navrhovateľ sa domáha sprístupnenia bytu, o ktorom súd už skôr rozhodol v konaní sp.zn. 17C/536/2000 tak, že zrušil právo spoločného nájmu k predmetnému bytu a navrhovateľ bol povinný byt vypratať po tom, čo odporkyňa zabezpečí pre navrhovateľa bytovú náhradu.
Súd ďalej z odvolania odporkyne zo dňa 17.6.2011 proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia zistil, že odporkyňa pre navrhovateľa zabezpečila bytovú náhradu, avšak navrhovateľ odmietol uzavrieť nájomnú zmluvu k bytom, ktorých nájom mu zabezpečila odporkyňa. Taktiež ďalej odporkyňa uviedla, že navrhovateľ sa od roku 2004 v byte nezdržiava, kľúče od mája 2005 nemal, taktiež si navrhovateľ odniesol svoje osobné veci, bytové zariadenie. V neposlednom rade odporkyňa uviedla, že od roku 2005 sa v predmetnom byte nachádzajú len veci v jej výlučnom vlastníctve alebo jej dcéry, byt renovovala a vymenila niektoré zariadenie za nové.
Súd má za to, že podanie navrhovateľa nebolo doplnené v zmysle uznesenia tunajšieho súdu č.k. 12C/44/2011-111 zo dňa 5.12.2012, nakoľko petit návrhu nebol jasný, určitý a zrozumiteľný, a zároveň súd zastáva názor, že navrhovateľ sa domáha opätovného rozhodnutia vo veci, v ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Navrhovateľ sa domáha sprístupnenia bytu, o ktorom bolo rozhodnuté tak, že jeho výlučnou nájomkyňou sa stala odporkyňa. Zároveň sa navrhovateľ domáha užívania určitých izieb v predmetnom byte, ako i vrátenia osobných vecí. Navrhovateľ však vo svojom doplnenom petite konkrétne neuviedol, ktoré veci mu má odporkyňa vrátiť. Zároveň z vyjadrenia odporkyne vyplýva, že navrhovateľ si svoje osobné veci po rozvode odniesol a zároveň sa v predmetnom byte nachádzajú len veci vo výlučnom vlastníctve odporkyne. V neposlednom rade zároveň navrhovateľ žiadal, aby súd účastníkov konania zaviazal umožnením výkonu práva užívania bytu, pričom má za to, že najlepšie riešenie by bolo vymeniť byt za dve bytové jednotky. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu sp.zn. 17C/536/2000, v ktorom súd určil, že odporkyňa je výlučnou nájomkyňou predmetného bytu.
Súd dňa 28. 05. 2013 vydal uznesenie pod č. 12C/44/2011-147-, ktorým návrh navrhovateľa odmietol z dôvodov, ktoré sú uvedené v predmetnom uznesení. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie dňa 10. 10. 2013 a spis bol predložený odvolaciemu súdu. Krajský súd v Bratislave uznesením č. 14Co/711/2013-169- uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. 12C/44/2011-147- zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd vo veci nariadil pojednávanie za účasti navrhovateľa, odporkyne ako i svedkov F. B. J. R. R..
Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho návrhu zo dňa 04. 04. 2011 doplneného dňa 02. 12. 2014, pričom uviedol, že žiada, aby mu odporkyňa kúpila do vlastníctva X-izbový byt, pretože síce mu poskytla bytovú náhradu, avšak on chce byt do vlastníctva. Ďalej na pojednávaní dňa 11. 12. 2014 uviedol, že chce taký istý X-izbový byt ako má odporkyňa, avšak nevedel uviesť aké hnuteľné veci mu má odporkyňa z bytu, ktorého je vlastníčkou vydať, nevedel tieto veci konkrétne špecifikovať.
Z listinných dôkazov súd zistil, že byt č. 28 nachádzajúci sa na P. XX, F. Q. na X. poschodí je vlastníčkou B. P.. Tento byt bol bytom obecným, pričom nájomná zmluva k predmetnému bytu bola uzavretá na základe rozhodnutia Miestneho úradu L. - D., byt nadobudli manželia počas manželstva do spoločného nájmu, pričom nájomná zmluva bola uzavretá dňa 13. 04. 1992. Následne po rozvode manželstva bolo na základe rozsudku tunajšieho súdu č. 17C/536/00-46- zo dňa 17. 09. 2001 zrušené navrhovateľovi právo spoločného nájmu k predmetnému bytu s tým, že výlučnou nájomkyňou tohto bytu na P. Č.. XX, F. Q. bola určená odporkyňa, kde vo výroku toho rozhodnutia bolo uvedené, že navrhovateľ je povinný predmetný byt vypratať a vyprataný ho odovzdať navrhovateľke do 15 dní po zabezpečení náhradného
bývania navrhovateľovi prostredníctvom odporkyne. Následne proti tomuto podal navrhovateľ odvolanie a Krajský súd v Bratislave svojím rozhodnutím zo dňa 19. 09. 2002 pod č. 16Co/11/02-82- napadnutý rozsudok zmenil v časti bytovej náhrady tak, že Y. P. je povinný vypratať byt do 15 dní po zabezpečení bytovej náhrady odporkyňou vo forme náhradného bytu. Odporkyňa na pojednávaní ako i vo svojom písomnom podaní zo dňa 03. 12. 2014 uviedla, čo potvrdil i navrhovateľ, že mu poskytla dve bytové náhrady vo forme náhradného bytu, ktoré však navrhovateľ odmietol, pričom odmietol akúkoľvek bytovú náhradu a požaduje od odporkyne zabezpečenie bytu do výlučného vlastníctva.
Súd vykonaným dokazovaním najmä výsluchom svedkýň F. B. J. R. R. mal preukázané, že navrhovateľ už pred rozvodom manželstva čo i on sám na pojednávaní potvrdil, si zo spoločného bytu odniesol všetky svoje ako i všetky spoločné veci manželov z dôvodu, že v dôsledku navrhovateľových dlhov bola nariadená proti navrhovateľovi súdna exekúcia. Navrhovateľ spoločné ako i svoje osobné veci zo spoločného bytu odniesol za účelom, aby zmaril túto exekúciu. Pričom uviedol, že po exekúcii veci do predmetného bytu vráti, čo sa však nikdy nestalo. Podľa vyjadrenia odporkyne ako i svedkov, ktorí svedeckými výpoveďami potvrdili, že navrhovateľ v predmetnom byte nemá žiadne osobné veci. Navrhovateľ v predmetnom byte od roku 2004 nebýva, nezdržiava sa tam dodnes. Bol to on sám, ktorý dobrovoľne z bytu vypratal svoje osobné veci ako aj veci patriace do BSM. Navrhovateľ ani na pojednávaní na otázku súdu nevedel konkrétne označiť veci, ktoré žiada, aby mu navrhovateľka odovzdala.
Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že za daného právneho a skutkového stavu nemohol návrhu navrhovateľa vyhovieť. Odporkyňa listinnými dôkazmi preukázala, že navrhovateľovi riadne zabezpečila poskytnutie bytovej náhrady, avšak navrhovateľ tieto bytové náhrady odmietol.
Podľa ust. § 712 ods. 1 Občianskeho zákonníka bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Najvyššou formou bytovej náhrady je náhradný byt, ktorým podľa ust. § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba rozumieť byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.
Osoba, ktorá má byt vypratať, je povinná uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady, ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne /§ 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka/.
Zabezpečením bytovej náhrady na účely tohto zákona je predloženie písomného vyjadrenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou ktorá má vypratať byt (§ 5 odsek 4 Zákona 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich z nájmom bytov a s bytovými náhradami).
Citované ustanovenie § 712c odsek 3 Občianskeho zákonníka, zavedené novelou Zákona č. 153/1997 Zz s účinnosťou od 20. júna 1997 stanovuje zánik nároku na bytovú náhradu ako dôsledok sankcie bezdôvodného nesplnenia povinnosti nájomcu, ktorý má byt vypratať, uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o jej zabezpečení. Zo znenia tohto ustanovenia, ako aj z citovaného ustanovenie § 5 odsek 4 Zákona č. 189/1992 Zb. je zrejmé, že zmluvou o bytovej náhrade je zmluva o nájme alebo podnájme bytu uzavretá s osobou, ktorá má byt vypratať, prípadne podľa povahy bytovej náhrady môže ísť aj o zmluvu o nájme obytnej miestnosti v zariadeniach určených na trvalé bývanie, o podnájme bytu o ubytovaní a podobne.
Ten komu bola uložená povinnosť z bytu sa vysťahovať v určenej lehote po zabezpečení bytovej náhrady má až do splnenia tejto podmienky právo v byte bývať (právo bývania), ak nedôjde k zániku tohto práva už skôr v dôsledku iných okolností (rozsudok NS ČSR z 30. októbra 1985 3Cz/28/85 Zb.).
V zmysle ust. § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Z citovaného ustanovenia vyplývajú základné práva a povinností účastníkov súdneho konania, ktorým je tvrdiť skutkové okolnosti z ktorých účastník odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany a označiť dôkazy, ktorými chce účastník v konaní preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Povinnosť
tvrdiť skutkové okolnosti je elementárnou povinnosťou účastníka konania a to najmä navrhovateľa. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť skutkových tvrdení, pričom splnenie tejto povinnosti nie je možné od účastníka konania vynucovať. jej nesplnenie má z pravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena znamená neúspešnosť účastníka v spore. Predmet dôkazného bremena, ktorý je povinný účastník dokazovať, sa odvíja od charakteru uplatneného nároku a odvíja sa aj od hmotného práva.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd je toho názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Počas celého pojednávania vo veci samej ako i na výzvu súdu nevedel konkrétne špecifikovať o vrátenie akých vecí sa svojou žalobou domáha voči odporkyni. Pokiaľ sa týka sprístupnenia bytu, tu súd vychádzal z tej skutočnosti, že navrhovateľ v byte na P. Č.. XX, F. Q. po rozvode manželstva od roku 2004 nebýva, odporkyňa mu poskytla dve bytové náhrady, ktoré však navrhovateľ odmietol a preto odporkyni zanikol záväzok poskytnúť mu náhradný byt ako jej to vyplynulo z rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. 16Co/11/02-82- zo dňa 19. 09. 2002.
O trovách konania sú rozhodol podľa § 150 odsek 1 OSP s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde , písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.