Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_1T-107-2014.pdf
PDF · 98.17 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/107/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Davida Lindtnera a členov senátu Mgr. Michala Balacenka a Františka Bielika, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.12.2014 takto
rozhodol:
rozhodol:
obžalovaný :
O. I., R.. XX.XX.XXXX C. D., T. D. I., B.. S.. S. Č.. X, na I.,
j e v i n n ý, ž e
v bode 1/
ako podnikateľ vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod obchodným menom O. I. I., X.: XXXXXXXX I. K. N. C. D., K. Č.. XX, uzatvoril dňa 08.10.2001 s predávajúcim obchodnou spoločnosťou T. spol. s.r.o., IČO: XXX XX XXX , so sídlom I. č. 6, Praha, Česká republika kúpnu zmluvu - kontrakt NO.TR-XX-XX na dodávku tovaru - 400 ton voľne loženého sójového šrotu „HIPRO“ (ďalej aj „tovar“) za cenu 577,5,- DM za 1 tonu v celkovej hodnote 231.000,-DEM, čo pri kurze 22,242,-Sk/DEM predstavuje sumu 5.137.602,-Sk s dojednanou výhradou vlastníckeho práva spočívajúcou v tom, že tovar zostáva do úplného zaplatenia majetkom obchodnej spoločnosti T. spol. s.r.o,. pričom obvinený O. I., ako kupujúci tovar v zmysle uvedenej kúpnej zmluvy prevzal, zaplatil časť kúpnej ceny vo výške 88.351,-DM, t.j. 1.965.104,30,-Sk a následne po dodaní tovaru, časť 300 ton sójového šrotu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.09.2001 predal po dátume 08.10.2001 obchodnej spoločnosti R. spol. s.r.o., so sídlom R.. H. 2, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, ktorej na základe faktúr č. 340/2001, č. 341/2001 a č. 342/2001, fakturoval sumu v celkovej výške 4.068.409,25,-Sk, pričom od spoločnosti R. spol. s.r.o. v čase do 20.10.2001 prevzal finančnú prostriedky v hotovosti najmenej vo výške 3.703.500,-Sk, časť 60 ton sójového šrotu predal obchodnej spoločnosti N. I. O. spoločnosť s.r.o., so sídlom na H. č. 56, Šaľa, IČO: XX XXX XXX, ktorej na základe faktúry č. 344/2001, fakturoval sumu vo výške 831.600,-Sk, ktorú prevzal v čase do 30.10.2001 a časť 40 ton sójového šrotu dodal v mesiaci október 2001 obchodnej spoločnosti O. a.s. so sídlom N., Nové Mesto nad Váhom, IČO: XX XXX XXX, ktorej na základe faktúry č. 474/2001, fakturoval sumu vo výške 563.200,-Sk, avšak úhrada tejto faktúry nebola realizovaná, pretože došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok obžalovaného O. I. a obchodnej spoločnosti O. a.s., pričom obžalovaný O. I. v rozpore s výhradou vlastníckeho práva dohodnutou v kúpnej zmluve z 8.10.2001 , finančné prostriedky do výšky zostávajúcej časti kúpnej ceny v sume 3.172.797,70,-Sk (105.317,57,-eur) získané za predaj tovaru, ktoré obdržal od vyššie uvedených spoločností a ktoré neboli jeho vlastníctvom, si ponechal a nezaslal predávajúcemu - poškodenej obchodnej spoločnosti TRIMOGRA s pol. s.r.o., IČO: 264 66 856 sídlom Staviteľská č. 6, Praha, Česká republika, čím spôsobil škodu vo výške 5.137.902,-Sk (70.547,10,-eur),
v bode 2/
ako podnikateľ vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod obchodným menom O. I. I., X.: XXXXXXXX I. K. N. C. D., K. Č.. XX, s cieľom vyhnúť sa plneniu daňových povinností v priebehu rokov 1997, 1998 a 1999 u miestne príslušného správcu dane Daňovom úrade Senec, so sídlom na Kysuckej ul. 14, úmyselne nepodal daňové priznania vzťahujúce sa na daň z príjmov fyzických osôb za uvedené zdaňovacie obdobia a súčasne neviedol v tomto období riadne účtovníctvo, čím porušil ust. § 4 ods. 1 zákona o účtovníctve č. 563/1991 Zb. v znení zákona č. 336/1999 Z.z. (ďalej aj „zákon o účtovníctve“) podľa ktorého fyzické osoby vedú účtovníctvo po dobu, po ktorú prevádzkujú podnikateľskú, alebo inú zárobkovú činnosť, ust. § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve, podľa ktorého účtovné jednotky sú povinné viesť účtovníctvo úplne, preukazným spôsobom a správne tak, aby verne zobrazovalo skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom, ust. § 7 ods. 3 zákona o účtovníctve, podľa ktorého účtovníctvo účtovnej jednotky sa vedie preukazným spôsobom, ak účtovná jednotka účtovné prípady a účtovné zápisy o ich doložila, alebo preukázala predpísaným spôsobom a inventarizovala majetok a záväzky a ust. § 34 zákona o účtovníctve, podľa ktorého účtovné jednotky označia účtovné doklady, účtovné knihy a ostatné účtovné písomnosti svojím názvom a usporiadajú ich tak, aby bolo zrejmé, že sú kompletné a ktorého účtovného obdobia sa týkajú a taktiež konal v rozpore s ust. § 35 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení zákona č. 263/1999 Z.z,. (ďalej aj „Obchodný zákonník“) podľa ktorého podnikatelia sú povinní viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným zákonom v rozpore s ust. § 37 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, účtujú podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri v sústave jednoduchého účtovníctva o príjmoch a výdavkoch obchodnom majetku, ako aj o záväzkoch tak, aby bolo možné zistiť čisté obchodné imanie a výsledok hospodárenia a podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, môžu účtovať namiesto v sústave jednoduchého účtovníctva v sústave podvojného účtovníctva, pokiaľ v nej budú účtovať po celé účtovné obdobie, pričom obžalovaný O. I. porušil povinnosti vyplávajúce zo zákona o daniach z príjmoch č. 286/1992 Zb. v znení zákona č., 64/1999 Z.z. (ďalej aj „zákon o daniach z príjmov“), konkrétne ust. § 2 ods. 2, podľa ktorého daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, alebo sa tu obvykle zdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, ust. § 40a podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom nadobudnutia právnej účinnosti oprávnenia na podnikateľskú činnosť, alebo dňom poberania príjmov podliehajúcich dani, ust. § 40b ods. 1 podľa ktorého každý kto má ročné príjmy presahujúce 10.000,-sk, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb a ak nejde o príjmy od dane oslobodené a o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou je povinný podať v určenej lehote daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, pričom v dôsledku konania obžalovaného O. I., spočívajúceho v nevedení účtovníctva nebolo možné vykonať kontrolu jeho výdavkov a príjmov a tým, že nepodal daňové priznania bolo znemožnené odvedenie a zaplatenie dane, na ktorú bol ako subjekt povinný,
t e d a
v bode 1/
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, v bode 2/
- v úmysle zabezpečiť si neoprávnené výhody, podklady slúžiace na kontrolu hospodárenia neviedol a takým činom porušil osobitnú povinnosť, ktorá mu vyplývala zo zákona,
č í m s p á c h a l
v bode 1/
- trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. / zák. č. 140/1961 Zb. účinný v čase spáchania skutku/ v bode 2/
- trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 2 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., / zák. č. 140/1961 Zb. účinný v čase spáchania skutku/ Za to sa o d s u d z u j e:
Podľa § 248 ods. 5 Tr. zák. /zák. č. 140/1961 Zb. účinný v čase spáchania skutku/ s použitím § 35 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. /zák. č. 140/1961 Zb. účinný v čase spáchania skutku/ a § 40 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. /zák. č. 140/1961 Zb. účinný v čase spáchania skutku/ k úhrnnému a súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. /zák. č. 140/1961 Zb. účinný v čase spáchania skutku/, § 59 ods. 1 Tr. zák. /zák. č. 140/1961 Zb. účinný v čase spáchania skutku/ súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 /päť/ rokov.
Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. /zák. č. 140/1961 Zb. účinný v čase spáchania skutku/ súd súčasne zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T 87/2014 zo dňa 26.08.2014 právoplatný dňa 26.08.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. /zák. č. 140/1961 Zb. účinný v čase spáchania skutku/ súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
Podľa § 287 ods. l Tr. por. súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody voči poškodenej spoločnosti TRIMOGRA s.r.o., Staviteľská č. 6, Praha, Česká republika, IČO: 264 66 856, vo výške 105.317,57,-€.
Podľa § 59 ods. 2 Tr. zák. /zák. č. 140/1961 Zb. účinný v čase spáchania skutku/ súd obžalovanému ukladá povinnosť podľa svojich možností nahradiť poškodenej spoločnosti v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, po prečítaní nároku na náhradu škody zo strany poškodenej spoločnosti a po vyhlásení obžalovaného O. I. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o tom, že je vinný, postupoval súd ďalej podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. a otázkami zisťoval, či obžalovaný rozumie, z čoho je obžalovaný [§ 333 ods. 3 písm. c)], či bol poučený o svojich právach [§ 333 ods. 3 písm. d)], či rozumie právnej kvalifikácii skutkov [§ 333 ods. 3 písm. f)], či vie, aká je trestná sadzba za tieto trestné činy [§ 333 ods. 3 písm. g)], a či sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaných trestných činov [§ 333 ods. 3 písm. h)]. Následne obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky "áno", a preto predseda senátu po pozitívnom vyjadrení strán k vyhláseniu uznesením rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný a zároveň rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu priznania skutkov obžalovaným nevykonaná, a vykoná len dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o treste a výroku o náhrade škody. Následne súd na hlavnom pojednávaní za účelom vydania meritórneho rozhodnutia oboznámil kompletný spisový materiál.
Ku skutku:
Súd na hlavom pojednávaní po prijatí vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný a po oboznámení sa s kompletným vyšetrovacím spisom, dospel k rovnakým skutkovým záverom ako obžaloba, teda že skutky, ktoré sú obžalovanému kladené za vinu sa stali tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti obžaloby a že sa ich dopustil obžalovaný O. I.. Z vykonaných dôkazov bolo bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný O. I. si v skutku 1) prisvojil finančné prostriedky vo výške 105.317,57 Eur, ktoré obdržal za predaj sójového šrotu /na ktorý sa vzťahovala výhrada vlastníckeho práva až do zaplatenia/od podnikateľských subjektov a ktoré bol povinný za platiť spoločnosti Trimogra, s.r.o., čím tejto spoločnosti spôsobil škodu v uvedenej výške.
V skutku 2) bolo bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný O. I. ako podnikateľský subjekt motivovaný snahou zabezpečiť si neoprávnené výhody v rozhodnom čase v rozpore so zákonom o účtovníctve č. 336/1999 Z. z. tým, že neviedol účtovníctvo a nepodal daňové priznanie na daň z príjmov fyzických osôb, porušil záujem spoločnosti na riadnej kontrole hospodárenia obchodných spoločností.
Ku právnej kvalifikácii:
Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku v bode 1) ako trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. /zák. č. 140/1961 Zb. účinný v čase spáchania skutku/ tak v jeho základnej ako aj kvalifikovanej skutkovej podstate, a v bode 2) ako trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 2 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., /zák. č. 140/1961 Zb. účinný v čase spáchania skutku/teda tak, ako ich kvalifikovala obžaloba.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt v príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním spočívajúcim v prisvojení si cudzej veci - finančných prostriedkov, ktoré bol ako ekvivalent hodnoty tovaru, ktorý mu bol zverený, povinný vrátiť ich vlastníkovi, spôsobil poškodenej spoločnosti trestnoprávne relevantný následok, ktorým bolo spôsobenie škody veľkého rozsahu /predstavujúca kvalifikačný znak predmetného trestného činu/.
Rovnako je nepochybné, že v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, spočívajúcim v nevedení účtovníctva v úmysle zabezpečiť si neoprávnené výhody, došlo ku trestnoprávne relevantnému následku, ktorým bolo porušenie osobitnej povinnosti, ktorá mu vyplývala zo zákona o účtovníctve č. 336/1999 Z. z.
Ku náhrade škody:
Súd v rámci adhézneho konania, po riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany pošk. spol. Trimogra, s.r.o. vychádzajúc z relevantných listinných dôkazov a záveru, že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného došlo k preukázanej škode na majetku poškodenej spoločnosti, ustálil možnosť uznania uplatneného nároku na náhradu škody pošk. spol. TRIMOGRA s.r.o. vo výške 105.317,57,-€. a preto obžalovaného zaviazal k jej náhrade.
Ku druhu a výške trestu: K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis z registra trestov a výpis z registra priestupkov, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný, naposledy v roku 2014 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, v jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, pričom pre priestupok prejednávaný nebol.
Pri úvahe o druhu a výške trestu súd komplexne vyhodnocoval stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť, okolnosti, za akých boli skutky spáchané, osobu obžalovaného (vzhľadom na jeho skutkom predchádzajúcu bezúhonnosť je zrejmé, že jeho konanie nepochybne predstavovalo exces z dovtedajšieho spôsobu života), mieru jeho zavinenia, možnosti jeho nápravy vplyvom výchovného trestu a tiež v danom prípade mimoriadne dôležitú okolnosť - dĺžku trestného konania.
Podľa názoru súdu boli v predmetnej veci splnené všetky podmienky (vzhľadom na okolnosti prípadov) pre použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. účinný v čase spáchania skutku), nakoľko použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
Za okolnosti je tu pritom potrebné považovať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť (ktorý sa samozrejme plynutím času znižuje, rovnako ako sa znižuje potreba postihnutia páchateľa, pretože odstupom času sa míňa aj účel trestu) a tiež skutočnosti vplývajúce na hodnotenie možnosti nápravy páchateľa. Primeranosť tejto dĺžky sa posudzuje vždy s prihliadnutím na skutkovú, právnu a procesnú zložitosť veci a správanie štátnych orgánov.
V danom prípade súd v tejto súvislosti poukazuje na významnú skutočnosť, že od spáchania skutkov uplynulo 13 a 15 rokov, pričom samotné trestné stíhanie voči obžalovanému je vedené 8 rokov. Dĺžku trestného konania súd, keďže nebola spôsobená zložitosťou prípadov (jedná sa v podstate o klasickú spreneveru so závažnejším trestnoprávnym následkom - škodou veľkého rozsahu a štandardné nevedenie účtovnej dokumentácie), ani prieťahmi a obštrukciami na strane obžalovaného, považuje za neodôvodnenú a neprimeranú (vzhľadom na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto hranice nie je možné trestné stíhanie dlhšieho
trvania tolerovať). Podľa názoru súdu v danom prípade postupom orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní došlo k porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 6 ods. 1 - právo na spravodlivé súdne konanie zabezpečujúce prerokovanie veci v primeranej lehote) a tiež k porušeniu k jednej zo základných zásad trestného konania upravenej v ustanovení § 2 ods. 7 Tr. por. (každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná súdom). Prieťah, ktorý je v danom prípade podľa názoru súdu možné jednoznačne pripísať štátu, viedol súd k záveru, že nebola rešpektovaná táto primeraná lehota. Podmienka rýchlosti konania musí byť splnená, aby sa zabránilo tomu, aby bol obvinený príliš dlho vystavený trestnému stíhaniu, s čím sú spojené zásahy do jeho práv a slobôd, a aby nebol vystavený neistote o svojom osude (trestné stíhanie má totiž vplyv na jeho povesť, postavenie v zamestnaní ako aj v spoločnosti, čo už samo osobe možno považovať za určitú formu sankcie). Postavenie obvineného je stresujúce (napriek formálnej deklarácii rešpektovania prezumpcie neviny totiž naša spoločnosť obvinené osoby prakticky stotožňuje s osobami odsúdenými) a negatívne ovplyvňuje život obvineného prinajmenšom tým, že aktuálna hrozba trestu komplikuje obvinenému možnosť viesť a plánovať ďalší osobný život. Uvedený fakt, keďže je nepochybné, že dôvodom dĺžky trvania trestného konania neboli obštrukcie na strane obžalovaného, je významný aj z dôvodu, že plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúce účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Aj z týchto dôvodov je povinnosťou súdov, aby porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým primeraným spôsobom odškodnené. Práve zmiernenie trestu je preto podľa názoru súdu v danom prípade určitou kompenzáciou štátu za to, že došlo k porušeniu práv obžalovaného neprimeranou dĺžkou trestného konania, na ktorého dĺžke tento nemal žiaden vplyv.
Vyššie uvedené úvahy viedli súd k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému by bolo neprimerane prísne a obligatórnosť takéhoto postupu bez možnosti mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody by bol prekážkou brániacou uloženiu primeraného a spravodlivého trestu.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní zistil, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T 87/2014 zo dňa 26.08.2014 právoplatný dňa 26.08.2014,uznaný za vinného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 28 mesiacov.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný žalované skutky spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uložil obžalovanému jednak súhrnný trest a jednak trest úhrnný /keďže spáchal viac trestných činov/ podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, v tomto prípade podľa trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. / zák. č. 140/1961 Zb. účinný v čase spáchania skutku/. Súčasne súd spolu s uložením súhrnného trestu súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému skorším rozsudkom, a uložil mu tiež trest zákazu činnosti uložený zrušeným rozsudkom. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd obžalovanému mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom a uložil mu súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Súd súčasne za účelom riadneho splnenia aj sekundárneho účelu trestného konania, okrem zaviazania obžalovaného na náhradu spôsobenej škody poškodenej spoločnosti, tomuto súčasne uložil primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze uhradiť v priebehu skúšobnej doby poškodenej spoločnosti podľa svojich možností spôsobenú škodu, ktorej splnením bude môcť obžalovaný prakticky deklarovať svoju verbálne vyjadrenú ľútosť nad skutkom, ktorého sa dopustil a súčasne v dôvere v nápravu obžalovaného uložením podmienečného trestu odňatia slobody súd obžalovanému poskytol možnosť, aby svojim chovaním a splnením uloženej primeranej povinnosti v skúšobnej dobe odstránil aspoň materiálne negatívne dôsledky svojho protiprávneho konania a zároveň mu tým poskytol možnosť dosiahnutia osvedčenia. Podľa názoru súdu trest, ktorý bol obžalovaným uložený, je adekvátny, spravodlivý a splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 23 ods. 1 Tr. zákona /zák. č. 140/1961 Zb. účinný v čase spáchania skutku/ a § 31 ods. 1 Tr. zákona zák. č. 140/1961 Zb. účinný v čase spáchania skutku/.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave