Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Csp-4-2022.pdf
PDF · 77.29 KB
Case nature
Subarea
34Csp/4/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: V. Z., I.. X.X.XXXX, I. Z. O. Y. XX, XXX XX B. - H., E. X. XX.X.XXXX, o zaplatenie 137,31 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. V konaní, ktoré bolo prerušené uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 7.7.2022 vydaným pod č.k. 34Csp/4/2022 - 88 p o k r a č u j e .
II. Konanie z a s t a v u je.
III. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou elektronicky na Okresný súd Košice I domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 137,31 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 137,31 Eur odo dňa 15.7.2021 do zaplatenia a zaviazal žalovanú k náhrade trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.
2. Vzhľadom na úmrtie žalovanej v priebehu konania tunajší súd uznesením vydaným pod č.k. 34Csp/4/2022-88 dňa 7.7.2022 konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. 20D/294/2022. Uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 5.8.2022.
3. Následne lustráciou v registri súd zistil, že dedičské konanie po poručiteľke - žalovanej V. Z., vedené na notárskom úrade JUDr. Jozefa Pavlíka pod sp. zn. 20D/294/2022, Dnot 62/2022 bolo zastavené v súlade s ust. § 187 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku z dôvodu, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok. Rozhodnutie v právnej veci o prejednanie dedičstva nadobudlo právoplatnosť dňa 29.9.2022.
4. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
5. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky".)
6. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa ust. § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa ustanovenia § 165 ods. 1 Civilného sporového poriadku, len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.
9. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
10. Podľa ust. § 61 Civilného sporového poriadku má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
11. Procesné podmienky nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku - právomoc súdu (ust. § 3 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), príslušnosť súdu (ust. § 12 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky začatého konania - litispendencie (ust. § 159 Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae (ust. § 230 Civilného sporového poriadku), procesná subjektivita (ust. § 61 a nasledujúce Civilného sporového poriadku) a iné.
12. Podľa ust. § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
13. Podľa ust. § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
14. Podľa ust. § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
15. Podľa ust. § 63 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.
16. Procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti. V občianskom súdnom konaní majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu upravuje Civilný sporový poriadok v ust. § 61 tak, že túto procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
17. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 137,31 Eur s príslušenstvom. Z hľadiska posúdenia povahy sporu podľa ust. § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku sa nepochybne jedná o spor, v ktorom by prichádzalo do úvahy, aby súd pokračoval v konaní s dedičmi poručiteľky, resp. s tými, na ktorých s poukazom na výsledky dedičského konania došlo k prevzatiu práva alebo povinnosti poručiteľky.
18. Súd prvej inštancie tak v súlade s ust. § 63 Civilného sporového poriadku skúmal, či môže v konaní pokračovať s dedičmi žalovanej.
19. Pod pojmom dedič v zmysle ust. § 460 Občianskeho zákonníka a ust. § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku nemožno rozumieť každého, komu svedčí niektorý z dôvodov dedenia ani toho, kto bol síce spôsobilý dediť a dedičstvo neodmietol, ale v skutočnosti z dedičstva nič nenadobudol. Dedičom je iba ten, kto na základe právoplatného rozhodnutia súdu dedičstvo alebo jeho časť skutočne
nadobudol. Ak dedičské konanie po poručiteľovi skončí jeho zastavením pre nemajetnosť, niet dediča. Bez hmotnoprávnej sukcesie nemôže v sporovom konaní nastať ani procesné nástupníctvo.
20. V danom prípade bolo dedičské konanie po poručiteľke - žalovanej zastavené z dôvodu, že poručiteľka nezanechala žiadny majetok. Prípadní dedičia tak nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko táto bola nemajetná. Za daných okolností preto nie je možné v konaní ďalej pokračovať s právnymi nástupcami žalovanej a prejednávaný spor, ktorý doposiaľ nie je právoplatne skončený, je potrebné zastaviť.
21. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
22. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa ust. § 187 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok.
24. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom.
25. Ust. § 257 Civilného sporového poriadku predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (ust. § 255 Civilného sporového poriadku) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
26. V súlade s ust. 257 Civilného sporového poriadku súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
27. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodovanie o náhrade trov konania má miesto tam, kde proti sebe stoja sporové strany. V dôsledku úmrtia žalovanej došlo k zániku jej procesných práv a povinností, ktoré neprešli na jej potenciálnych dedičov, nakoľko dedičské konanie bolo zastavené pre jej nemajetnosť. V tejto situácii nemožno priznať náhradu trov konania žalobcovi z dôvodu, že chýba druhá sporová strana.
28. Vzhľadom na uvedené, súd aplikujúc ust. § 257 Civilného sporového poriadku, o trovách konania rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.