Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/60/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: ForPress NITRIANSKE TLAČIARNE s.r.o., Potravinárska 6, Nitra, IČO: 36 562 611, zastúpený: KOTRUSZ-BENČÍK, s.r.o., advokátska kancelária, Štefánikova 57, Nitra, o zaplatenie sumy 1.800,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. -149 zo dňa 14.10.2014, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. -149 zo dňa 14.10.2014 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Nitre žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1.800,- eur s príslušenstvom zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 642,84 eura. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobou zo dňa 08.10.2012 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.800,- eur s príslušenstvom.

Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 03.12.2010 podpísali účastníci konania zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Dňa 03.12.2010 žalovaný udelil žalobcovi plnomocenstvo na zastupovanie pri vypracovaní a podaní žaloby proti Mgr. Petrovi Zvarovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. o vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu a na zastupovanie v tomto konaní až do právoplatného skončenia. Dňa 07.12.2012 vypracoval žalobca žalobu o vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty, ktorá bola na Krajský súd v Bratislave podaná dňa 08.12.2010. Súdne konanie je vedené pod spisovou značkou . Po začatí súdneho konania žalobca žalovaného v tomto konaní právne zastupoval, vypracovával a podával právne podania. Do apríla 2012 žalovaný za poskytnuté právne služby dobrovoľne platil. Listom zo dňa 14.06.2012 nazvaným reklamácia faktúr, žalovaný žiadal dodatočnú zľavu za už poskytnuté právne služby v období od apríla 2012. Žalovaný sa odvolával na údajnú dohodu. Žalobcovi nie je známe uzavretie takejto dohody a reklamáciu žalovaného neuznal. Neuznanie reklamácie považoval žalovaný za narušenie nevyhnutnej dôvery medzi klientom a právnym zástupcom, oznámil to žalobcovi listom zo dňa 31.07.2012. Listom zo dňa 07.08.2012 žalobca oznámil žalovanému, že s okamžitou účinnosťou odstupuje od zmluvy z dôvodu narušenia nevyhnutnej dôvery medzi advokátom a klientom. Dňa 25.07.2012 bolo žalobcovi doručené odvolanie žalovaného v právnej veci a Krajský súd v Bratislave vyzval žalobcu, aby sa v mene žalovaného vyjadril k odvolaniu v lehote 15dní, teda do 09.08.2012. Nakoľko žalovaný v tom čase faktúry za poskytnuté služby nezaplatil, žalobca listom zo dňa 26.07.2012 požiadal žalovaného o oznámenie, či má v jeho mene vypracovať vyjadrenie k predmetnému

odvolaniu. Žalovaný na list žalobcu zo dňa 26.07.2012 žiadnym spôsobom nereagoval a preto žalobca vypracoval v mene žalovaného písomné vyjadrenie k odvolaniu na Krajský súd v Bratislave dňa 09.08.2012, v posledný deň procesnej lehoty. Listom zo dňa 10.08.2012 žalobca informoval žalovaného o tejto skutočnosti a uviedol, že postupoval v zmysle § 22 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov. Žalobca za vypracovanie vyjadrenia zo dňa 09.08.2012 vystavil faktúru č. 132/2012, ktorou si vyúčtoval 10 hodín poskytnutých právnych služieb vo výške 1.800,- eur s lehotou splatnosti 7 dní od doručenia. Žalovaný vystavenú faktúru neuhradil.

Žalovaný uviedol, že faktúru č. 132/2012 vystavil žalobca napriek oznámeniu žalovaného zo dňa 31.07.2012, ktorým ukončili spoluprácu so žalobcom z dôvodu porušenia dôvery voči advokátovi. Dňa 26.07.2012 im advokát zaslal list s odvolaním proti rozsudku v konaní -260. Žalovaný na tento list odpovedal dňa 31.07.2012 oznámením o ukončení spolupráce a žiadal advokáta, aby v tomto prípade už nekonal, pretože odvolanie už bolo vypracované a zaslané Krajskému súdu v Bratislave. Žalobca nerešpektoval pokyny klienta a vyjadrenie k odvolaniu zaslal na Krajský súd v Bratislave.

Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: dňa 03.12.2010 uzatvorili účastníci konania zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému právne služby v konaní o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s.. V čl. VI. ods. 2 zmluvy bola dohodnutá výška odmeny advokáta sadzbou 150,- eur za 1 hodinu. Možnosť odstúpenia od zmluvy advokátom je upravená v čl. V. ods. 3 zmluvy.

K zmluve nebol spísaný žiadny dodatok a ani zmena.

Dňa 25.07.2012 bolo žalobcovi doručené odvolanie správcu konkurznej podstaty v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave, spisová značka , na vyjadrenie v lehote 15 dní.

Listom zo dňa 26.07.2012, ktorý bol žalovanému doručený, vyzval žalobca žalovaného o oznámenie, či má vypracovať vyjadrenie k odvolaniu. Listom zo dňa 31.07.2012, ktorý bol na poštovú prepravu odovzdaný dňa 03.08.2012 a doručený bol žalobcovi dňa 06.08.2012, oznámil žalovaný žalobcovi narušenie dôvery klienta k právnemu zástupcovi a nutnosť žalovaného ukončiť spoluprácu pre stratu dôvery.

Žalovaný podal vyjadrenie k odvolaniu na Krajský súd v Bratislave dňa 03.08.2012. Vyjadrenie k odvolaniu podal i žalobca osobne na Krajský súd v Bratislave dňa 09.08.2012 a za tento úkon si uplatnil odmenu faktúrou č. 132/2012 vo výške 1.800,- eur s lehotou splatnosti dňa 23.08.2012. Žalovaný vystavenú faktúru neuhradil.

Dňa 07.08.2012 vyhotovil žalobca odstúpenie od zmluvy o poskytovaní právnych služieb z dôvodu narušenia nevyhnutnej dôvery medzi advokátom a klientom podľa § 22 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a čl. V. ods. 1 zmluvy.

Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené.

Žalovaný predložil súdu žiadosť zo dňa 31.07.2012, ktorú zasielal žalobcovi poštou. V tejto žiadosti bol žalobca vyzvaný, aby v prípade už nekonal, nevypracoval vyjadrenie k odvolaniu, pretože žalovaný už takéto vyjadrenie zaslal.

Podľa vyjadrenia žalovaného mala byť žiadosť spolu s oznámením o strate dôvery zo dňa 31.07.2012 zasielaná žalobcovi v jednej obálke a na pošte mala byť podaná dňa 03.08.2012.

Žalovaný súdu predložil originál poštového podacieho lístka zo dňa 03.08.2012, podacie číslo RR383652915Sk, poštová zásielka mala hmotnosť 0,018 kg.

Žalobca predložil súdu potvrdenie Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 05.12.2012, podľa tohto potvrdenia mala doporučená zásielka č. RR383652915Sk podaná na Pošte Nitra 1 dňa 03.08.2012 hmotnosť 8 gramov.

Na základe dvoch odporujúcich si listinných dôkazov (poštový podací lístok, potvrdenie pošty) súd vyvodil záver, že list zo dňa 31.07.2012 - žiadosť, nebol žalobcovi zasielaný dňa 03.08.2012, pretože sa v obálke nenachádzal.

Potvrdenie Slovenskej pošty, a.s. považuje súd za nespochybniteľné, nezameniteľné oproti podaciemu lístku, ktorý predložil žalovaný a ktorého pravdivosť a autenticita nebola v konaní preukázaná.

Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 586/2003 z.z. o advokácii, advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb len zo závažných dôvodov, najmä ak sa narušila nevyhnutná dôvera medzi nim a klientom alebo pokyn klienta je v rozpore s predpismi komory. Advokát tak postupuje vždy, ak zistí dôvody uvedené v § 21.

Podľa § 22 ods. 5 zákona o advokácii, advokát je povinný do 15 dní od doručenia oznámenia klientovi o odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zastupovanej veci vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia.

To neplatí, ak klient oznámi advokátovi, že na splnení tejto povinnosti netrvá.

Podľa § 209a ods. 1 O.s.p., ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.

V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom, advokátom a žalovaným, klientom došlo k narušeniu nevyhnutnej dôvery.

Pre tento prípad umožňovala zmluva (čl. V. ods. 3) ako i zákon (§22 ods. 1 zákona o advokácii) žalobcovi od zmluvy odstúpiť.

Žalobca tak urobil listom zo dňa 07.08.2012, ktorý bol odoslaný žalovanému dňa 07.08.2012. Doručenie odstúpenia žalovaný nespochybnil. Dňom doručenia odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť, teda najskôr dňa 08.08.2012.

Žalobcovi bola dňa 25.07.2012 doručená výzva Krajského súdu v Bratislave na vyjadrenie k odvolaniu vo veci v lehote 15 dní, teda do 09.08.2012.

Podstatnou otázkou pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu bolo, či mu žalovaný oznámil, aby sa k odvolaniu vyjadril.

Žalobca žiadal stanovisko žalovaného ešte pred odstúpením od zmluvy dňa 26.07.2012, pričom od zmluvy odstúpil až dňa 07.08.2012. Podľa názoru súdu žalovaný žalobcovi v uloženej lehote neoznámil, či požaduje od žalobcu vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu.

Podľa komentára k § 209a O.s.p., v prípade odvolania smerujúceho voči rozhodnutiu vo veci samej súd zároveň vyzve ostatných účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili. Súčasne stanoví (sudcovskú) lehotu, v rámci ktorej majú vyjadrenie vykonať. Účastníka nezaťažuje povinnosť vyjadriť sa k odvolaniu, ide o jeho právo, ktorého nevyužitie nemá pre účastníka žiadne nepriaznivé procesné následky.

Z uvedeného komentára je možné prijať jednoznačný záver, ak účastník nepodá v uloženej lehote k odvolaniu protistrany vyjadrenie, nemá to pre neho žiaden nepriaznivý dôsledok v ďalšom konaní, jeho právo v konaní nie je oslabené a nemožno zo strany súdu voči nemu vyvodiť žiadne poriadkové opatrenie.

Vyjadrenie k odvolaniu je právo, nie povinnosť účastníka.

Na základe uvedeného tak súd vyjadrenie k odvolaniu nepovažuje za neodkladný úkon, ktorého nevykonanie právnym zástupcom by malo pre žalovaného nepriaznivé a nezvratné dôsledky.

Žalobca vyzýval žalovaného na oznámenie podania vyjadrenia k odvolaniu ešte pred odstúpením od zmluvy, teda považoval tento krok za potrebný vzhľadom na stav vzájomnej dôvery.

Žalovaný na jeho žiadosť neodpovedal, teda žalobca nemal v mene žalovaného vyjadrenie k odvolaniu vypracovať a následne zasielať Krajskému súdu v Bratislave.

Na základe uvedeného súdu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva.

Proti rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.

Odvolací dôvod videl žalobca v ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP teda, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa argumentácie žalobcu uvedenej v odvolaní, podstatou súdneho sporu je vytvorenie precedensu pre potreby zjednotenia praxe advokátov prostredníctvom Slovenskej advokátskej komory, či advokát ako právny zástupca účastníka súdneho konania má povinnosť rešpektovať výzvy súdu na vypracovanie a odoslanie písomného vyjadrenia na súd, alebo je advokát oprávnený výzvu súdu ignorovať, pretože táto mu neukladá povinnosť ale ho iba upovedomuje o jeho práve. Žalobca zastupoval žalovaného v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. tak, aby využíval všetky dostupné právne prostriedky na hájenie práv a záujmov žalovaného ako svojho klienta. Pritom dodržiaval všetky etické princípy výkonu advokácie a tiež povinnosť konať v mene žalovaného s náležitou odbornou starostlivosťou. Žalobcovi bola dňa 25.07.2012 doručená výzva Krajského súdu v Bratislave, aby sa do 15 dní v mene žalovaného písomne vyjadril k odvolaniu odporcu v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. . Podanie písomného vyjadrenia považoval žalobca vzhľadom na súdom určenú lehotu za neodkladný úkon, ktorý bol pri zachovaní svojich zákonných povinností ako advokát povinný vykonať v súdom stanovenej lehote, a to v zmysle § 22 ods. 5 zákona o advokácii aj po odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Nakoľko žalovaný i napriek výzve žalobcu zo dňa 26.07.2012 nezbavil žalobcu tejto povinnosť ani mu neoznámil vykonanie iných opatrení, ktoré vykonal na hájenie práv a záujmov, žalobca v mene žalovaného písomné vyjadrenie k odvolaniu vypracoval a podal na Krajský súd v Bratislave. Nakoľko v posudzovanom prípade žalovaný neoznámil žalobcovi, že netrvá na splnení tejto povinnosti, ani mu neoznámil, že vykonal iné opatrenia, žalobca mal zákonnú povinnosť podľa § 22 ods. 5 zákona o advokácii vykonať v mene žalovaného všetky neodkladné úkony pri zastupovaní v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. . Za neodkladný úkon v zmysle § 22 ods. 5 zákona o advokácii pritom logickým výkladom tohto slovného spojenia treba považovať taký úkon, ktorého nevykonaním (odložením) zo strany advokáta klientovi hrozí ujma na jeho právach alebo záujmoch, ale aj taký úkon, ktorého odkladom síce nemusí dôjsť priamo k vzniku ujmy na právach alebo záujmoch klienta, ale dôjde k porušeniu zákonných povinností advokáta. Žalobca má za to, že vypracovanie a podanie písomného vyjadrenia v mene žalovaného k odvolaniu odporcu v súdom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. bolo neodkladným úkonom. Neodkladnosť tohto úkonu žalobca dôvodí tým, že jeho nevykonaním (odložením) by žalovanému v súdnom konaní potenciálne mohla vzniknúť ujma na jeho práva a záujmoch, ale aj tým, že jeho nevykonaním (odložením) by žalobca konal v rozpore so základnými princípmi výkonu advokácie a advokátskej etiky a to z nižšie uvedených dôvodov. Žalobca ako advokát je povinný poskytovať právne služby nielen s odbornou starostlivosťou a chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta, ale v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o advokácii je pri výkone advokácie tiež povinný dodržiavať všetky pravidlá profesijnej etiky advokátov. Z ustanovenia § 38 Advokátskeho poriadku vyplývajú základné etické pravidlá pri vystupovaní advokátov voči súdom, ktoré je každý advokát povinný dodržiavať. Advokát je povinný najmä správať sa voči súdu slušne a korektne a svojím vystupovaním a prejavmi má zachovávať dôstojnosť a vážnosť svojich úkonov ako aj vážnosť advokátskeho stavu.

Žalobca má za to, že povinnosť dodržiavať vyššie uvedené pravidlá profesijnej etiky advokáta v sebe nevyhnutne zahŕňa aj povinnosť rešpektovať pokyny súdu a nekonať v priebehu súdneho konania obštrukčne. Ak teda súd na vykonanie konkrétneho procesného úkonu uloží účastníkovi konania zastúpenému advokátom procesnú lehotu, je celkom zrejmou povinnosťou advokáta túto procesnú lehotu rešpektovať. Výzva súdu nemá pre advokáta len odporúčací charakter, ale jej význam je v súdnom konaní podstatný, nakoľko jej prostredníctvom sa má napĺňať jedna zo základných zásad súdneho konania - zásada rýchlosti a hospodárnosť konania. Ak teda súd na vykonanie konkrétneho procesného úkonu určí účastníkovi zastúpenému advokátom sudcovskú lehotu, je zrejmé, že odkladaním tohto procesného úkonu dôjde k porušeniu povinnosti advokáta neznižovať dôstojnosť advokátskeho stavu a zachovávať pravidlá profesijnej etiky. Takýto procesný úkon teda musí nevyhnutne spadať pod pojem neodkladný úkon v zmysle § 22 ods. 5 zákona o advokácii. Prvostupňový súd dospel k úplne protichodnému záveru, podľa ktorého akýkoľvek úkon, nevykonaním ktorého účastníkovi konania nehrozí žiadna priama ujma na právach alebo záujmoch, je aj napriek výzve súdu a určení lehoty na jeho vykonanie možné bez obmedzenia odkladať. Prvostupňový súd však v napadnutom rozsudku vôbec nezohľadnil skutočnosť, že takéto nerešpektovanie výzvy súdu zo strany advokáta je porušením povinností advokáta. Žalobca má za to, že nerešpektovaním 15-dňovej lehoty na podanie vyjadrenia, ktorú určil Krajský súd v Bratislave by nielen došlo zo strany žalobcu k porušeniu jeho povinností v zmysle § 18 ods. 3 zákona o advokácii, ale mohlo by tiež potenciálne dôjsť aj k ohrozeniu práv a záujmov žalovaného v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. . Ľahostajným ignorovaním lehoty na podanie vyjadrenia k odvolaniu by advokát pri rýchlom konaní odvolacieho súdu mohol definitívne stratiť možnosť predniesť v mene klienta akékoľvek protiargumenty k odvolaniu. Nepodanie písomného vyjadrenia k odvolaniu, teda neprednesenie skutkových a právnych argumentov na hájenie práv klienta len v dôsledku pasivity advokáta, je nielen zásadným porušením povinností advokáta, ale tiež priamo ohrozuje práva a záujmy jeho klienta. Žalobca bol povinný rešpektovať lehotu na podanie písomného vyjadrenia určenú Krajským súdom v Bratislave nielen z dôvodu, aby tak dodržiaval pravidlá profesijnej etiky, ale aj z dôvodu, že bezdôvodným nerešpektovaním tejto lehoty by mohlo priamo dôjsť k ohrozeniu práv a záujmov žalovaného ako jeho klienta. Prvostupňový súd uvedené skutočnosti v napadnutom rozsudku vôbec nezohľadnil a iba stručne skonštatoval, že je v praxi bežné, že účastníci konania alebo ich zástupcovia v odvolacom konaní predkladajú vyjadrenie k odvolaniu až do rozhodnutia odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 17.12.2013, sp. zn. . V predmetnom rozsudku na str. 8-9 polemizoval a argumentáciou, ktorú predniesol v mene žalovaného žalobca vyjadrením k odvolaniu, ktoré bolo zaslané na Krajský súd v Bratislave dňa 09.08.2012. Z uvedených skutočností je teda zrejmé a nespochybniteľné a taktiež medzi účastníkmi konania nesporné, že žalobca poskytol žalovanému právnu službu spočívajúcu vo vypracovaní a podaní písomného vyjadrenia zo dňa 09.08.2012 na Krajský súd v Bratislave. Žalovaný teda žalobcom poskytnutú právnu službu využil vo svoj prospech, žalobcovi za ňu nezaplatil a tým sa na jeho úkor obohatil. Podstatou tohto súdneho sporu je vyriešenie právnej otázky, či je advokát zastupujúci účastníka konania povinný rešpektovať súdom určené lehoty na vykonanie procesných úkonov alebo je napriek svojej povinnosti ustanovenej v § 38 Advokátskeho poriadku oprávnený pokyny súdu nerešpektovať. Nakoľko žalobcovi nie je známe žiadne zásadné rozhodnutie slovenských súdov, ktoré by riešilo takúto právnu otázku, žalobca si týmto dovoľuje požiadať odvolací súd, aby v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku vyslovil prípustnosť dovolania v tejto veci v zmysle § 239 ods. 2 písm. a) OSP z dôvodu, že ide o rozhodnutie zásadného právneho významu. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že ustanovenie § 209a ods. 1 OSP nestanovuje žiadny následok nesplnenia povinnosti procesnej strany vyjadriť sa k odvolaniu. Nepodaním vyjadrenia k odvolaniu tak nedochádza k uznaniu dôvodov odvolania, procesná strana má naďalej právo vyjadriť sa k odvolaniu, a to kedykoľvek v priebehu odvolacieho konania. Jediný právny následok uplynutia 15-dňovej lehoty je ustanovený v odseku 2 § 209a OSP, ktorý uvádza: „Len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu, predloží súd vec bez zbytočného odkladu odvolaciemu súdu.“ Následkom uplynutia stanovenej lehoty je teda predloženie veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu, čo však nemá žiadny vplyv na zachovanie práv druhého účastníka konania v odvolacom konaní.

Vykonaním neodkladných úkonov advokátom treba rozumieť všetky také úkony, ktorými môže advokát zabrániť hroziacej škode alebo inej ujme klienta, najmä úkony ktorých potreba vykonania je spätá a limitovaná uplynutím času. Nepochybne ide v prvom rade o podanie žaloby, ak hrozí premlčanie; podanie opravného prostriedku, ak hrozí uplynutie lehoty na jeho podanie; vykonanie úkonu na zabránenie preklúzii práva; uplatnenie nároku, a podobne. Za neodkladný úkon možno považovať aj úkon, ktorý je neopakovateľný. Predloženie vyjadrenia k odvolaniu teda v žiadnom prípade nemožno považovať za neodkladný úkon, teda za taký úkon, ktorý nemožno vykonať neskôr. Podanie vyjadrenia k odvolaniu zároveň nie je takým procesným úkonom, na ktorý by odvolací súd musel čakať pri rozhodovaní o odvolaní, nakoľko rozsah preskúmania napadnutého rozsudku je vymedzený podaným odvolaním a v tomto rozsahu odvolací súd skúma argumenty odvolateľa bez toho, aby ich musela spochybniť, či vyvrátiť druhá sporová strana. Vo vzťahu k argumentu navrhovateľa, že nevykonaním predmetného procesného úkony by došlo k porušeniu povinností advokáta zachovávať pravidlá profesijnej etiky a k nezvratnému ohrozeniu práva a záujmov klienta uvádza, že teoreticky, ak by aj navrhovateľovi vyššie uvedené oznámenie zo dňa 06.08.2012 nebol doručené, mohol navrhovateľ písomne informovať súd o tom, že už nie je právnym zástupcom účastníka konania a vzhľadom na túto skutočnosť zároveň zdvorilo požiadať súd o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k odvolaniu pre odporcu, ako aj o zaslanie odvolania odporcovi, čím by konajúci súd získal vedomosť o tom, že došlo k ukončeniu poskytovania právnych služieb. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 1 OSP, cítiac sa byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Aplikujúc citované ustanovenie odvolací súd uvádza, že v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje jednak čo do skutkových zistení, ktoré zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu, ktoré odvolací súd považuje za správne a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd vzhľadom k dôvodom odvolania žalobcu na doplnenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza, že na rozdiel od žalobcu, ktorý podstatu sporu vidí v tom, či advokát ako právny zástupca účastníka súdneho konania má povinnosť rešpektovať výzvy súdu na vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu, je odvolací súd toho názoru, že podstatnou a jedinou relevantnou otázkou, ktorú mal súd prvého stupňa vyriešiť, bolo vyriešenie otázky, či bolo vypracovanie písomného vyjadrenia k odvolaniu žalobcom neodkladným úkonom alebo nie (§ 22 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z.z.) a teda či žalobcovi ako splnomocnenému zástupcovi účastníka konania (odporcu), vzniká za vypracovanie tohto úkonu odmena. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd ani nepripustil možnosť podať proti svojmu rozhodnutiu dovolanie hoci s uvedomuje, že vyriešenie tejto otázky môže byť pre žalobcu zásadné, avšak jej vyriešenie pre toto súdne konanie považuje odvolací súd za irelevantné. Vo vzťahu k posúdeniu, či vypracovanie písomného vyjadrenia k odvolaniu, je potrebné považovať za neodkladný úkon, odvolací súd uvádza, že neodkladnosť úkonu nemožno posudzovať výlučne len vzhľadom na jeho označenie (podanie žaloby podanie odvolania a pod.) ale treba vychádzať z jeho obsahu v tom smere, či ide o úkon ktorého vykonanie neznesie odklad resp. jeho nevykonaním by žalovanému bola spôsobená ujma na jeho právach. Ide teda o úkony, ktorých nevykonanie by takýto následok spôsobilo. Úkon, ktorý neznesie odklad je potrebné posudzovať hlavne z hľadiska procesnoprávneho t.j. musí ísť o úkon, ktorého okamžitým nevykonaním dôjde účastník o možnosť ho pred súdom vykonať, teda je limitovaný uplynutím času alebo lehoty. V danom prípade je zrejmé, že zo strany žalobcu v prípade vypracovania vyjadrenia k odvolaniu o neodkladný úkon v zmysle vyššie uvedeného nešlo. Tak ako správne súd prvého stupňa uvádza, vyjadrenie k odvolaniu je právom nie povinnosťou účastníka a jeho nevykonanie nemá vo vzťahu k postupu súdu pre tohto účastníka žiadny negatívny následok, napokon účastník konania mohol následne toto vyjadrenie súdu zaslať kedykoľvek až do rozhodnutia odvolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.