Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Csp-38-2021.pdf
PDF · 107.39 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/38/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. V. XXX/XXB, G., o zaplatenie 6 822,77 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 6 822,77 Eur, úrok vo výške 1 664,22 Eur, úrok z omeškania vo výške 589,80 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6 822,77 Eur od 09.10.2021 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 27 Eur, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o upomínacom konaní“), dňa 13.10.2021 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 07.12.2021 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia istiny vo výške 6.822,77 Eur, úroku vo výške 1.664,22 Eur, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.822,77 Eur od 09.10.2021 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 589,80 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 27 Eur. Žalobca sa zároveň domáhal nároku na náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.07.2017 uzatvoril ako veriteľ (do 02.07.2021 podnikajúci pod obchodným menom: Poštová banka, a.s.) so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 1761355574 (ďalej len „Úverová zmluva“). Na základe Úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 7.700 Eur. Žalovaná načerpala úver dňa 17.07.2017. Podľa Úverovej zmluvy bol v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaná poskytnutý úver riadne nesplácala, napriek tomu že žalobca ju upozornil na jej omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaná úver nesplácala, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20.01.2020 a požiadal žalovanú o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Žalovaná strana do zosplatnenia uhradila na úver sumu 1.890,92 Eur z čoho pripadlo na istinu 591,13 Eur, na úroky 1.272,79 Eur, poplatky a poistné 27 Eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná svoj záväzok čiastočne plnila úhradami: 130 Eur (uhradené 18.02.2020), 130 Eur (uhradené 18.03.2020) a 26,10 Eur (uhradené 08.10.2021). Uvedené plnenia sa započítali prednostne na nesplatenú istinu úveru. Istina pohľadávky tak predstavuje 6.822,77 Eur (7.700 Eur
- 591,13 Eur - 286,10 Eur). Žalobca si uplatnil nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Celkové úroky,
ktoré mala na úver žalovaná zaplatiť predstavovali v zmysle amortizačnej tabuľky sumu 2.937,01 Eur (celkové náklady 10.637,01 Eur - istina 7.700 Eur). Vzhľadom na doteraz zaplatené úroky predstavujú nezaplatené úroky sumu spolu vo výške 1.664,22 Eur (2.937,01 Eur - 1.272,79 Eur). Žalobca si zároveň uplatnil neuhradené poplatky vo výške 27 Eur, ktoré predstavovali reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanej). Vzhľadom na čiastočné plnenia žalovanej strany po zosplatení úveru žalobca vyčíslil úroky z omeškania do momentu realizovania poslednej splátky: úroky z omeškania: 5% ročne zo sumy 7.108,87 Eur od 21.01.2020 do 18.02.2020, t.j. 28,24 Eur, úroky z omeškania: 5% ročne zo sumy 6.978,87 Eur od 19.02.2020 do 18.03.2020, t.j. 27,72 Eur, úroky z omeškania: 5% ročne zo sumy 6.848,87 Eur od 19.03.2020 do 08.10.2021, t.j. 533,84 Eur. Spolu kapitalizované úroky z omeškania: 589,80 Eur. Žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % p.a., a to iba zo sumy nesplatenej istiny úveru. Žalobca nepožadoval zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok do a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Predžalobná výzva bola zasielaná žalovanej na korešpondenčnú adresu.
3. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť, prípadne ju zaviazať len na úhradu už splatných splátok.
4. Žalovaná odôvodnila svoj postoj tým, že uplatnený nárok je nedôvodný a neopodstatnený a nesúhlasila s ním v celom rozsahu. Žalovaná poukazovala na to, že Úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a preto nemal byť vydaný platobný rozkaz. Podľa žalovanej Úverová zmluva neobsahovala obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), t.j. neobsahovala dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nebolo v nej uvedené či je uzatvorená na dobu neurčitú alebo na dobu určitú. Z uvedeného dôvodu žalovaná považovala úver na bezúročný a bez poplatkov. Ďalej Úverovú zmluvu považovala za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, z dôvodu , že obsahovala ustanovenia o započítaní čiastočného plnia dlhu najprv príslušenstvo istiny a až následne na istinu v dôsledku čoho následne došlo aj k nesprávnemu vyčísleniu dlžnej istiny. Žalovaná za neprijateľné podmienky považovala aj ustanovenia bodov 4,2, 4,5, a 6,3 Úverovej zmluvy. Ďalej žalovaná poukazovala na to, že úver nebol zosplatnený do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, čím nedošlo k riadnemu zosplatneniu úveru. Ak by súd žalovanú zaviazal na úhradu, žiadala žalovaná, aby jej bolo umožnené splácať úver v splátkach vo výške 50 EUR mesačne.
5. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz sp.zn. 37Up/1205/2021 zo dňa 25.10.2021. Nakoľko žalovaná podala voči platobnému rozkazu odpor, upommínací súd vec postúpil na Okresný súd Námestovo.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a na základe § 295 CSP aj výsluchom žalovanej.
7. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
8. Medzi stranami nebolo sporné, že Úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a ňou založený vzťah medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľským vzťahom. Nebolo sporné, že žalobca, pôvodne vystupujúci pod obchodným menom Poštová banka, a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 17.07.2017 Úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 7.700 EUR, pričom žalovaná sa zaviazala úver splácať formou 96 mesačných splátok vo výške 110,81 EUR. Z výsluchu žalovanej bolo zistené, že žalovaná úver nesplácala v období 02/2018 až 07/2018 z dôvodu jej zhoršeného zdravotného stavu. V danom období požiadala žalobcu o možnosť odkladu splátok, čomu žalobca vyhovel. Následne od 08/2018 splácala splátku vo výške 121,35 EUR mesačne. Žalobca upozornil žalovanú na to, že je v omeškaní a zároveň na to, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy bude oprávnený úver predčasne zosplatniť upozorneniami zo dňa 02.09.2019 a 23.12.2019, o ktorého zaslaní predložil súdu podací hárok (č.l. 21), z ktorého vyplýva, že listinu zasielal na adresu, ktorú žalovaná uviedla ako svoju adresu na doručovania písomností (čl. IV. Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery). Následne žalobca výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 20.01.2020 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, o ktorej zaslaní predložil súdu podací hárok (č.l. 38), z ktorého vyplýva, že listinu zasielal na adresu, ktorú žalovaná uviedla ako svoju adresu na doručovania písomností. Z pohľadu súdu nebolo podstatné či sa žalovaná s prejavmi vôle žalobcu aj oboznámila, podstatné bolo to, že žalobca preukázal ich zaslanie do dispozičnej sféry žalovanej.
9. Žalovaná namietala, že Úverová zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v dôsledku čoho považovala úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd sa však s daným pohľadom žalovanej nestotožnil, nakoľko z Úverovej zmluvy je jednoznačný termín konečnej splatnosti, ktorý je na prvej strane zmluvy uvedený ako „termín konečnej splatnosti úveru 15.07.2025“. V bode 2.2 Úverovej zmluvy je definovaná aj doba trvania Úverovej zmluva a to tak že Úverová zmluva sa uzatvorená na dobu určitú, do splatenia všetkých záväzkov Dlžníka/ Spoludlžníka voči Banke vyplývajúcich z Úverovej zmluvy. V prípade splácania Úveru v zmysle Úverovej zmluvy zanikne Úverová zmluva v deň uvedený ako Termín konečnej splatnosti Úveru. To aká bude doba trvania Úverovej zmluvy záležalo v čase uzatvárania úverovej zmluvy výlučne od toho aká bude platobná disciplína dlžníka (žalovanej). V prípade ak by úver splácala v zmysle splátkového kalendára uvedeného v bode 2.3 Úverovej zmluvy, tak k splateniu úveru by došlo ku dňu 15.07.2025 (termínu konečnej splatnosti úveru). Ak by však úver nesplácala v zmysle splátkového kalendára, t.j. buď by ho splatila predčasne alebo by sa dostala do omeškania, vtedy nastupuje predpoklad, že Úverová zmluva zanikne splatením všetkých záväzkov žalovanej voči žalobcovi. To, ktorá z týchto možností nastane je závislé výlučne od konania resp. nekonania dlžníka a veriteľ v čase poskytovania úveru nemôže vedieť akým spôsobom si bude dlžník plniť svoje záväzky. Uvedené ustanovenia Úverovej zmluvy sú jasné a zrozumiteľné aj pre priemerného spotrebiteľa.
10. Žalovaná považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj ustanovenie bodu 4.5 (pravdepodobne myslela bodu 4.4) Úverovej zmluvy, podľa ktorého, Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky z Úverovej zmluvy voči pohľadávke Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného Bankou. Banka je z tohto dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov , či inak neumožniť Dlžníkovi/Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo s vkladom Dlžníka/ Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom Úverovej zmluvy súhlasí. Žalovaná však vôbec neuviedla z akého dôvodu považuje toto ustanovenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že žalobca si môže započítať len splatné pohľadávky, t.j. také s ktorými by sa už žalovaná dostala do omeškania. Uvedené ustanovenie by sa uplatnilo len v prípade, ak by si žalovaná riadne nesplnila svoju základnú povinnosť, a to splácať svoje záväzky voči žalobcovi riadne
a včas. Žalobca si nemôže preto právo na započítanie uplatniť kedykoľvek, ale až ako dôsledok porušenia Úverovej zmluvy žalovanou. Aj z uvedených dôvodov nemožno dané ustanovenia považovať za neprijateľné voči spotrebiteľovi.
11. Ďalej žalovaná považovala za neurčité a neplatné ustanovenie bodu 4.2 Úverovej zmluvy, podľa ktorého, poskytnutím prostriedkov z Úverovej zmluvy vzniká Dlžníkovi a Spoludlžníkovi záväzok poskytnuté peňažné prostriedky Banke vrátiť a zaplatiť zmluvné úroky a prípadné poplatky, úroky z omeškania , náklady spojené s poistením (ak bolo uzavreté) a plniť ostatné povinnosti v zmysle Úverovej zmluvy a Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery. Z uvedeného ustanovenia je však podľa súdu zrejmé, že v každom prípade bude žalovaná povinná vrátiť poskytnutú istinu úveru a zaplatiť zmluvné úroky. To, či bude žalovaná platiť aj nejaké poplatky alebo úrok z omeškania záviselo v čase uzatvorenia Úverovej zmluvy výlučne od správania žalovanej. Poplatky boli uvedené v bode 3.1 Úverovej zmluvy a spoplatňovali sa nimi úkony na žiadosť dlžníka (zmena zmluvných podmienok na žiadosť klienta, vystavenie potvrdenia súvisiaceho s úverom na žiadosť dlžníka). Úrok z omeškania sa platí len v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru. Nešlo preto o neurčité ustanovenia, ale ustanovenia, ktoré zachytávali niektoré eventuality úverového vzťahu výlučné závislé od správania žalovanej.
12. Podľa názoru žalovanej vyhlásenie, podľa ktorého sa žalovaná oboznámila s obsahom Formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a Obchodnými podmienkami prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom formulára a obchodných podmienok v dôsledku čoho dochádza k porušeniu ekonomického záujmu spotrebiteľa vo veľkom rozsahu. K uvedenému tvrdeniu žalovanej však súd uvádza, že daným vyhlásením sama žalovaná deklarovala, že dokáže pochopiť zmysel a základnú podstatu úverového vzťahu a že dokáže čítať s porozumením. Súdu nie je ani zrejmé akým spôsobom mal žalobca testovať mieru pochopenia vznikajúceho záväzkového vzťahu žalovanou. Nie je ani zrejmé akým spôsobom bolo zasiahnuté do ekonomických záujmov žalovanej, nakoľko ona peniaze v plnom rozsahu načerpala a použila ich na svoju spotrebu. Tou stranou, ktorá nebola v rámci tohto synalagmatického vzťahu doteraz uspokojená je žalobca.
13. Žalovaná namietala, že zmluvná podmienka uvedená v bode 6.4 Úverovej zmluvy, na základe ktorej žalovaná súhlasila, aby sa jej platby započítavali najskôr na náklady spojené s poistením, následne na poplatky podľa Úverovej zmluvy, následne na úrok z omeškania, následne na zmluvný úrok a na záver na splátku istiny úveru, pričom platilo, že v prípade viacerých pohľadávok žalobcu voči žalovanej platby žalovanej sa započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné, nebola individuálne dojednaná. Súd má však za to, že z úverovej zmluvy je zrejmé, že možnosť voľby bola v rámci Úverovej zmluvy daná. V rámci celej Úverovej zmluvy o rozsahu 6 strán ide o jedinú možnosť voľby uskutočniteľnú dlžníkom. Vizuálne ide o jednoducho rozlíšiteľnú a identifikovateľnú časť zmluvy, nakoľko sa tu nachádzajú dva rámčeky so slovami ANO/NIE pri ktorých je napísané zvýraznené slovo „Dlžník“. Uvedená možnosť voľby sa zároveň nachádza na samom konci Úverovej zmluvy, priamo nad miestom pre podpisy oboch zmluvných strán. Uvedené ustanovenia je preto neprehliadnuteľné a je z neho jednoznačne zrejmé, že ide o možnosť voľby a kto má túto voľbu vykonať. To, že je možnosť voľby vyznačená prostredníctvom počítača, automaticky neznamená, že je predtlačená, ide len o použitie prostriedku, ktorý bol použitý na vyhotovenie Úverovej zmluvy. Je na zmluvných stranách, či zachytia svoj prejav vôle ručným písmom, kombináciou strojového a ručného písma alebo len v strojovej podobe. Podstatnejšie pre posúdenie možností žalovanej vykonať uvedenú voľbu boli skutočnosti uvedené vyššie, z ktorých má súd za to, že išlo o individuálne vykonanú voľbu. V čase započítania boli pohľadávky, na ktoré sa platby žalovanej započítavané splatné, žalobca preto postupoval v súlade s Úverovou zmluvou.
14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Podľa bodu 4.5 Úverovej zmluvy: V prípade riadneho nesplácania Úveru je Banka oprávnená: (i) vyhlásiť Úver za predčasne splatná. V prípade omeškania Dlžníka/ Spoludlžníka s platením splátok je Banka
oprávnená vyhlásiť Úver za predčasne splatná, aj je Dlžník/Spoludlžník v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky a Banka upozornila Dlžníka/Spoludlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.
15. Žalovaná tiež poukazovala na to, že žalobca postupoval v rozpore s § 565 poslednou vetu Občianskeho zákonník, keďže právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nepoužil do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Súd zistil, že žalobca upozornil žalovanú podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na jeho omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia úveru upozornením zo dňa 23.12.2019, ktoré bolo doručované na adresu žalovanej uvedenú v Úverovej zmluve (č.l. 13, 21). Predčasnú splatnosť žalobca vyhlásil ku dňu 20.01.2020, o doručovaní ktorého na adresu žalovanej tiež predložil dôkaz (č.l. 14, 38). Tu je však potrebné uviesť, že ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je pri spotrebiteľskom úvere splácanom v mesačných splátkach ustanovením špeciálnym (lex specialis) vo vzťahu k ustanoveniu § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka. Nie je totiž možné postupovať podľa oboch zákonných ustanovení súčasne a vtedy je potrebné aplikovať ustanovenie majúce povahu špeciality k prejednávanej veci. Aplikujúc na prejednávaný prípad, v ktorom boli dohodnuté splátky úveru vždy k 15. dňu v mesiaci, t.j. v mesačnej periodicite, by podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka mal veriteľ počkať s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru až kým bude žalovaná v omeškaní viac ako tri mesiace. Ak by sme použili aj ustanovenie § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka, tak možnosť vyhlásiť okamžitú splatnosť v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka by veriteľovi uplynula ešte počas tejto trojmesačnej lehoty. Za použitia súčasnej aplikácie oboch ustanovení by tak vôbec nebolo možné vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. V súdenom prípade ide o spotrebiteľský vzťah a preto je na mieste aplikovať prioritne ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré modifikuje podmienky vyhlásenia predčasnej splatnosti vo vzťahu k úveru poskytnutému na základe spotrebiteľskej zmluvy, súd preto neaplikoval § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka. Súd si je vedomí, že existujú aj iné výklady kolízie týchto dvoch ustanovení (§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka), avšak tie súd po zohľadnení podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (3 mesiace omeškania, 15 dňová lehota na zaplatenie), momentu, kedy nastávajú účinky jednostranných právnych úkonov (dôjdením do dispozičnej sféry druhej strane) a lehôt na doručovanie, považuje za nesplniteľné, čím by bolo v spotrebiteľských veciach veriteľovi fakticky znemožnené uplatnenie si práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Rôznorodosť súdnych rozhodnutí a ich neustála zmena v pomerne krátkom čase, vytvorili v otázke uplatnenia práva na predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru takmer dokonalý stav právnej neistoty. Súd je toho názoru, že rozhodovacia prax súdov v otázke kolízie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka by nemala viesť k prioritizovaniu tej zmluvnej strany, ktorá porušila svoje povinnosti na úkor tej zmluvnej strany, ktorá si svoje záväzky splnila.
16. Súd z úradnej povinnosti preskúmal aj ostatné, žalovanou nenamietané, podmienky poskytnutia úveru a jeho predčasného zosplatnenia, avšak nedospel k záveru, že by Úverová zmluva obsahoval pre žalovanú ako spotrebiteľa neprijateľné zmluvné podmienky alebo že by žalobca pochybil pri procese poskytovania úveru, jeho predčasného zosplatnenia alebo jeho vymáhania prostredníctvom súdu.
17. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
18. V konaní bola rozporovaná len výška dlžnej istiny. Ďalšie uplatnené nároky, t.j. úrok, úrok z omeškania a príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky žalovaná nerozprovala. Úrok si žalobca uplatnil vo výške dohodnutej podľa Úverovej zmluvy, úrok z omeškania vo výške v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Uvedených dôvodov súd žalobcovi priznal aj tieto ním uplatňované nároky.
19. Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že žalovaná riadne a včas nesplácala úver, ktorý jej bol poskytnutý žalobcom. Žalobca následne platne vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a požadoval od žalovanej uhradenie celej žalovanej sumy. Nakoľko žalovaná bola podľa § 497 Obchodného zákonníka povinná poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a nespravila tak, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
20. Súd výsluchom žalovanej zistil, že od roku 2020 až dodnes platí spoločnosti Cost Control sumu 200 EUR mesačne za správu svojho dlhu a poradenstvo. Za uvedené obdobie tak uvedenej spoločnosti zaplatila od 4.800 EUR do 7.200 EUR. Aj všetky podania, ktoré v konaní žalovaná produkovala boli
vypracované touto spoločnosťou. Tak isto aj svoje vyjadrenia, ktoré na pojednávaní prečítala. Nakoľko je otázne, či je takáto forma podnikania v súlade s právnym poriadkom, súd odporúča žalovanej, aby sa ohľadom opodstatnenosti týchto úhrad spoločnosti Cost Control obrátila na odbornú právnu pomoc a to prostredníctvom Centra právnej pomoci alebo advokáta.
21. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
22. Žalovaná požiadala o možnosť splácať svoj záväzok v splátkach po 50 EUR mesačne. Žalovaná deklarovala svoj príjem vo výške 570 EUR mesačne, z čoho 400 EUR použije na bývanie a 170 EUR na ostatné bežné výdavky. Žalovaná tvrdila, že má zdravotné problémy a bola dlhodobo práce neschopná. Žalovaná o dôvodoch, prečo požadovala možnosť uhrádzať svoj dlh v splátkach, nepredložila nijaké dôkazy. To, že je strana sporu spotrebiteľ, ju nezbavuje povinnosti predkladať dôkazné prostriedky, ktorými disponuje alebo na ktoré poukazuje. V danom prípade to mohli byť výplatné pásky, potvrdenia o výdavkoch, potvrdenia o práceneschopnosti, atď., t.j. všetko listiny, ktorými žalovaná disponuje alebo si ich vie zadovážiť. Zároveň súd uvádza, že ak by pristúpil na návrh žalovanej (50 EUR/mesiac), poškodil by žalobcu, nakoľko žalovaná by sa v dôsledku porušenia svojej povinnosti dostala do pre ňu výhodnejšieho postavenia, kedy by sa splatnosť úveru predĺžila ďaleko za dohodnutý termín konečnej splatnosti a výška splátky by nedosahovala ani polovicu výšky dohodnutej splátky. Súd výsluchom žalovanej zároveň zistil, že žalovaná mesačne platí spoločnosti Cost Control sumu 200 EUR za správu jej dlhu ako aj právne poradenstvo. Z vyššie vedených, žalovanou deklarovaných, príjmov a výdavkov je potom zrejmé, že jej príjmy zámerne podhodnocuje alebo svoje výdavky zámerne nadhodnocuje. Prihliadnuť bolo tiež potrebné na to, že žalovaná nijakým spôsobom, v čase keď vedela, že nebude môcť uhrádzať riadne splátky túto skutočnosť relevantne neriešila. Hoci predtým dojednávala Úverovú zmluvu osobne a osobne ju aj uzatvárala, nemala za potrebné túto situáciu riešiť priamo so žalobcom, či už osobne alebo písomne, ale spoľahla sa len na telefonát, kde pracovníčke banky uviedla, že úver nebude vedieť splácať. Žalovaná pritom mala v súvislosti s týmto úverom skúsenosť, že keď potrebovala z dôvodu jej zhoršeného zdravotného stavu odklad splátok, ako takúto situáciu riešiť. Namiesto toho sa spoľahla na služby spoločnosti, ktorá poskytuje zastierané právne poradenstvo a snažila sa poukazovať na formálne nedostatky Úverovej zmluvy. Radšej sa rozhodla tejto spoločnosti uhrádzať sumu 200 EUR mesačne ako by sa dohodla so žalobcom na nejakej forme splátkového kalendára. Z vyššie uvedeného mal súd zároveň za to, že by bolo v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi, aby priznal žalovanej možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Žalobca bol z procesného hľadiska úspešný v celom rozsahu uplatneného nároku. Súd preto zaviazal žalovanú k úhrade náhrady trov súdneho konania, ktoré vznikli žalobcovi, vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).