Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-6388-2008.pdf
PDF · 66.55 KB
Case nature
Subarea
15Er/6388/2008
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 31, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému B. Z., B.T. XX, M. V., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Stredanským, Belinského 6, Bratislava, pre vymoženie uloženej peňažnej povinnosti zaplatiť istinu vo výške 4.776,27 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Martinom Závodským, so sídlom úradu Záhradnícka 39, Bratislava, o návrhu povinného na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Pezinok dňa 24.11.1999 pod č. 5107*000821 poveril súdneho exekútora podľa § 45 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava - okolie č.k. 286/SZČO/1999 zo dňa 22.06.1999 na vymoženie uloženej povinnosti a trov exekúcie.
Dňa 23.02.2009 bol súdu doručený návrh povinného na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie. V návrhu povinný uvádza, že dňa 14.01.2009 prebehlo osobné jednanie v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplynulo, že povinný uhradil pohľadávku oprávnenej vo výške 7.503,-Sk dňa 13.06.2008 v plnom rozsahu, a preto by povinný nemal mať voči Sociálnej poisťovni žiadne záväzky, pričom oprávnený subjekt prisľúbil, že si aktuálny stav svojej pohľadávky preverí. O výsledku povinný nebol informovaný. Keďže existencia pohľadávky resp. jej stav je podľa názoru sporný, navrhuje pri splnení podmienok § 56 ods. 1 Exekučného poriadku odklad exekúcie resp. jej následné zastavenie, pričom nevylučuje v prípade potvrdenia existencie pohľadávky oprávnenej možnosť podania návrhu na dohodu o splátkovom kalendári. Dňa 16.03.2009 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávnenej, ktorá uviedla, že dňa 26.10.1999 podala ako oprávnená návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky predpísanej vyššie uvedeným exekučným titulom v celkovej sume 4.776,27 Eur. Táto pohľadávka sa skladá z nedoplatku na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a z penále, pričom ku dňu vyjadrenia oprávnenej povinný uhradil z predmetnej vymáhanej pohľadávky sumu vo výške 1.019,81 Eur. Zároveň doložila podrobný prehľad platieb povinného s dátumom a výškou úhrady.
Exekučný súd po oboznámení sa s vyjadrením oprávnenej a návrhmi povinného ustálil nasledovný skutkový a právny stav: exekúcia je vedená na vymoženie pohľadávky oprávnenej na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, č.k. 286/SZČO/1999 zo dňa 22.06.1999 pre nesplnenie si odvodovej povinnosti platiteľa poistného včas, a to ani po deklaratórnom rozhodnutí Sociálnej poisťovne o výške dlžného poistného a uloženia penále, v určenej lehote. Týmto má súd za preukázané, že exekúcia bola začatá ( doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 36 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ) dôvodne.
Súd nevzhliadol zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, a to ani čiastočne, nakoľko uvedené by prichádzalo do úvahy len v prípade, že by povinný čiastočne uspokojil pohľadávku oprávnenej pred začatím exekučného konania, nie po začatí exekučného konania. Tieto plnenia už nie sú s prihliadnutím na prebiehajúce exekučné konanie dobrovoľnými, a to ani v prípade, že nie sú výsledkom vlastnej exekučnej činnosti súdneho exekútora. Preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
K návrhu na odklad exekúcie exekučný súd uvádza, že podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Súd po preskúmaní návrhu konštatuje, že povoliť odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku môže za splnenia zákonom stanovených podmienok a to: že sa povinný bez svojej viny; prechodne; ocitol v postavení, kedy by neodkladná exekúcia mohla mať zvlášť nepriaznivé následky pre neho resp. príslušníkov jeho rodiny; oprávnený by nebol dočasným odkladom exekúcie vážne poškodený. Ide o kumulatívne splnenie všetkých štyroch podmienok, ktoré však povinný vo svojom podaní nepreukázal. Nakoľko dôkazné bremeno o skutočnostiach tvrdených povinným je na povinnom, a ten toto neuniesol, musí znášať dôsledky v podobe nepovolenia odkladu exekúcie, teda neúspechu v sporovom konaní o priebeh exekúcie.
Súd môže aj bez návrhu povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že táto bude zastavená. Uvedené očakávanie však nie je založené na ľubovôli súdu, ani na názore povinného. Odklad exekúcie (jej povolenie) je výnimočným inštitútom dočasného charakteru priznaný právnym poriadkom v prospech povinného, ak hrozí závažné porušenie práv a právom chránených záujmov povinného a zároveň je tu dôvodný predpoklad, že exekúcia bude zastavená, teda je tu skutočnosť, pre ktorú je/môže byť vedenie exekúcie neprípustné. Touto okolnosťou je spravidla rozhodnutie iného orgánu (súdu, Sociálnej poisťovne, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou..) o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. Ani pre aplikáciu tohto ustanovenia súd nezistil dôvod.
Podľa § 56 ods. 9 Exekučného poriadku exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje. O tejto žiadosti však súd nerozhoduje.
Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že exekúcia je vedená v súlade so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie, do 15 dní písomne dvojmo, na Okresný súd Pezinok. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.