Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-5522-2012.pdf
PDF · 66.93 KB
Case nature
Subarea
17Er/5522/2012
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: P. O., G.. XX.XX.XXXX, E. K. A.C. XXXX/XX, M., v konaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - vymoženie uloženej povinnosti 3.807,21 Eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekučné konanie z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi a povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 29.11.2012 doručil súdny exekútor Mgr. Drahomír Kriváň Okresnému súdu Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 3164/12 spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 14.11.2012, doručeným na úrad súdneho exekútora dňa 19.11.2012, a exekučným titulom.
2. Exekučný titul má v danom prípade predstavovať rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-334/08-MK, ktorý dňa 30.06.2008 vydal rozhodca JUDr. Michal Krnáč.
3. Uznesením č. k. 17Er/5522/2012-15 zo dňa 25.05.2022 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie vyššie uvedenej exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2022.
4. Dňa 06.07.2022 súd vyzval súdneho exekútora na oznámenie, aby v lehote do 10 dní od doručenia výzvy súdu oznámil, či si v konaní uplatňuje náhradu trov exekučného konania a v akej výške. Súdny exekútor si náhradu trov exekučného konania v lehote určenej súdom neuplatnil.
5. Podľa § 243b ods. 1 až 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, (1) Exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. (2) Ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013. (3) O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
6. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku súd posudzoval túto exekučnú vec podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení do 31. októbra 2013 s prihliadnutím na výnimky uvedené v § 243b ods. 2 a 3 Exekučného poriadku, ktoré súd použil v znení do 31. marca 2017 vzhľadom na § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení. Takto vymedzený predpis súd ďalej v texte označuje len Exekučný poriadok.
7. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
8. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd po právoplatnosti uznesenia, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia, exekučné konanie zastavil.
9. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Nakoľko Exekučný poriadok neupravuje rozhodovanie o trovách exekučného konania v štádiu do vydania poverenia, o trovách exekučného konania rozhodoval súd v zmysle ustanovenia § 2 CSP podľa ustanovení CSP, pričom postupoval podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Náhradu trov exekučného konania však súd nepriznal ani súdnemu exekútorovi ani povinnému, vzhľadom k tomu, že súdny exekútor si trovy exekučného konania neuplatnil a povinnému doposiaľ preukázateľne žiadne trovy v tomto exekučnom konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia n i e j e prípustné odvolanie (§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku). Proti výroku o trovách exekučného konania je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.