Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-17-2014.pdf
PDF · 127.17 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/17/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a sudcov JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci žalobcu: Hotel Štart, s.r.o., so sídlom Pod lesom 24, Kežmarok, IČO: 46 201 491, právne zastúpenému spoločnosťou Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, konajúcou JUDr. Evou Petránovou, advokátkou a konateľkou spoločnosti proti žalovanému U. V. SORELARK, T. M.. X, V., IČO: 32 400 713, právne zastúpenému JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom, so sídlom Nám. sv. Egídia č. 95, Poprad, o zaplatenie 906,84 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k.2 Cb/11/2012-74 zo dňa 22.10.2013 zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 906,84 eur s 9% úrokmi z omeškania ročne od 6.12.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 339,55 eur pozostávajúce z trov súdneho poplatku vo výške 54,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 285,55 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému 906,84 eur s prísl.. Poukázal na to, že tento nárok žalobca uplatňoval titulom úhrady vodného a stočného dôvodiac, že žalovaný odoberal pitnú vodu a užíval kanalizáciu prostredníctvom podružnej vodovodnej a kanalizačnej prípojky objektu žalobcu hotela Štart. V bližšie neurčenom čase od 16.9.2011 do 6.10.2011 došlo bez zjavného cudzieho zavinenia k poruche na podružnej vodovodnej prípojke žalovaného a následnému úniku 1263 m3 pitnej vody. Podľa platného cenníka hlavného dodávateľa pitnej vody pre budovu hotela Štart a to Podtatranskej vodárenskej a prevádzkovej spoločnosti a.s., Poprad cena za uvedené množstvo uniknutej vody predstavovala pre žalobcu 2893,28 eur vrátane DPH a náklady na diagnostiku poruchy, ktorú vodárenská spoločnosť vykonala dňa 19.10.2011 po ohlásení poruchy vo výške 68,40 eur vrátane DPH. Pracovníci vodárenskej spoločnosti presné miesto poruchy a úniku pitnej vody lokalizovali, a v teréne riadne označili na podružnej prípojke žalovaného. Na základe toho, ešte v ten deň uzavreli účastníci Dohodu o úhrade za vodné, stočné a diagnostiku poruchy, ktorej predmetom bol zápis o poruche prípojky žalovaného, i spôsob následnej úhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi a ktorej konečná výška mala byť známa až po vyjadrení sa Podtatranskej vodárenskej a prevádzkovej spoločnosti a.s., Poprad. V zmysle tejto Dohody požiadal žalobca vodárenskú spoločnosť o odpustenie časti poplatkov za vodné a stočné, keďže sa jedná o poruchu a nie skutočnú spotrebu. Žiadosti bolo vyhovené a bol znížený objem vodného a stočného o 897 m3 listom zo dňa 21.11.2011. Následne žalobcovi bolo fakturované množstvo spotreby vody faktúrou č. 411222425 na sumu 838,44 eur vrátane DPH a diagnostika poruchy faktúrou č.11111586 na sumu 68,40 eur vrátane DPH. Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s., Poprad podmieňovala
odpustenie uvedeného množstva pitnej vody zaplatením oboch faktúr v termíne najneskôr do 5.12.2011, čo žalobca v zmysle dohody so žalovaným z 19.10.2011 urobil a dňa 2.12.2011 celú sumu prevodom z účtu uhradil. Následne vystavil faktúru žalovanému na sumu 906,84 eur, ktorá sa skladala zo sumy 838,44 eur za vodné a stočné, a zo sumy 68,40 eur za diagnostiku. Žalovaný faktúru neuhradil, ani ju nenamietal, ani nereagoval na výzvy k úhrade, preto žalobca podal návrh na súd.
O žalobe rozhodol súd platobným rozkazom, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušil. V podanom odpore žalovaný uviedol, že nie je majiteľom tej časti vodovodnej prípojky, na ktorej vznikla porucha a došlo ku úniku vody. Je majiteľom prípojky len od stavby súp. č. XXXX - sauny po hranicu jeho pozemku č. 1522/1. O tomto svedčí aj znalecký posudok, ktorý bol podkladom pre uzavretie Kúpnej zmluvy medzi žalovaným a mestom. Porucha na vodovodnej prípojke vznikla na pozemku „C“ KN č.2512 a majiteľom tohto pozemku a pravdepodobne aj vodovodnej prípojky nachádzajúcej sa na tomto pozemku je mesto Kežmarok. Majiteľ prípojky je povinný udržiavať ju v takom stave, aby nedochádzalo k úniku vody. Dohodu z 19.11.2011 považoval za neplatnú, pretože pri jej uzatváraní bol žalovaný uvedený do omylu a bola podpísaná v tiesni a za obzvlášť nevýhodných podmienok. Žalobu žiadal zamietnuť.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že v bližšie neurčenom čase od 16.9.2011 do 6.10.2011 došlo bez zjavného cudzieho zavinenia k poruche na podružnej vodovodnej prípojke od hotela Štart smerom k saune, ktorej prevádzkovateľom je žalovaný. Toto medzi účastníkmi sporné nebolo. V spise sa však nenachádza jeden skutočný relevantný dôkaz o tom, na ktorom mieste presne došlo k poruche na vodovodnej prípojke. Toto miesto je vyznačené červeným krúžkom len na náčrte nachádzajúcom sa na č.l. 59 spisu urobeným pracovníkom Podtatranskej vodárenskej a prevádzkovej spoločnosti a.s., Poprad p. T., ktorý predložil št. zástupca žalobcu na pojednávaní. P. T. dopísal na tento náčrt okrem iného, že pátraním zistil, že únik vody je na prípojke pod spevnenou plochou nad hotelom a je to prípojka sauny. Takýto dôkaz na presne diagnostikovanie konkrétneho miesta poruchy na vodovodnom potrubí nepostačuje. Žalobca nepoprel tvrdenie žalovaného, že toto miesto nikdy nebolo odkopané a skutočne relevantným spôsobom nebolo preukázané, kde k poruche na potrubí došlo. Následne bola dodávka vody odstavená, a ani v súčasnosti sauna vodu nemá. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jednoznačného preukázania miesta úniku vody. Nebola preukázaná relevantným spôsobom ani skutočná výška škody, teda nebolo preukázané množstvo reálneho úniku vody. Ak k úniku došlo na parcele č. 2515 vlastníkom tejto parcely nie je žalovaný, ale mesto Kežmarok, rovnako ako aj parcely, na ktorej stojí sauna a síce parcely č. 2516/2. Žalovaný je len užívateľom, čo je zrejmé aj zo znaleckého posudku Ing. K. V. č. 175/2005, ktorý bol predložený žalovanou stranou. Možno preto súhlasiť so žalovaným, že pri spisovaný dohody o úhrade za vodné a stočné zo dňa 19.10.2011 bol žalovaný uvedený do omylu. V tejto dohode sa uvádza v článku I., že uvedená vodovodná prípojka je vlastníctvom odberateľa, pričom ako odberateľ je označený v tejto dohode práve žalovaný. V žiadosti z 26.10.2011, ktorou „žalovaný“ (správne žalobca - poznámka odvolacieho súd) žiadal Podtatranskú vodárenskú prevádzkovú spoločnosť a.s., Poprad o odpustenie poplatkov za uniknuté vodné a stočné sa uvádza, že k poškodeniu podružnej prípojky došlo pod miestnou komunikáciou na parcele č. C KN 2515 na LV: X vo vlastníctve mesta Kežmarok, ktorá následne bola definitívne odstavená. Žalovanému teda bolo mu zrejmé, že vlastníkom nie je tak ako je to uvedené v dohode žalovaný, ale mesto Kežmarok. Naviac (potvrdzuje aj samotný žalobca) je zrejmé, že skutočné miesto, z ktorého voda unikala nebolo určené.
Súd prvého stupňa právne posúdil uplatňovaný nárok ako nárok na náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že uhradil Podtatranskej vodárenskej a prevádzkovej spoločnosti a.s., Poprad faktúry č.411222425 a č.11111586. Na to, aby niekto zodpovedal za škodu je potrebné, aby boli naplnené určité zákonné predpoklady zodpovednosti za spôsobenú škodu. Po citácii ust. § 373 a § 374 ods.1,2,3, § 375, §376, § 380, § 382, § 384 ods.2 a § 323 ods.1 Obch. zák. súd prvého stupňa uzavrel, že pasívne legitimovaným v tomto konaní nie je žalovaný, nakoľko jednak nie je vlastníkom pozemku, ani vodovodnej prípojky, na ktorej údajne mala škoda vzniknúť a nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť skutočnosť, aby k poruche nedošlo. Prípojka sa nachádza pod mestskou komunikáciou, po ktorej ako sa zhodli obe účastnícke strany chodia aj ťažké stroje, mechanizmy. Ani výška škody relevantným spôsobom preukázaná nebola. Nebolo preukázané miesto, na ktorom skutočne k poruche došlo, ani relevantným
spôsobom množstvo vytečenej vody následkom poruchy na vodovodnom potrubí. Preto súd žalobu zamietol.
Ďalším výrokom súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 491,25 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Toto odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods.1 O.s.p. nakoľko žalovaný bol v konaní úspešný a bol zastúpený advokátom. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 54,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 436,75 eur za 5 úkonov po 51,45 eur (prevzatie veci a príprava, odpor proti platobnému rozkazu, účasť na pojednávaniach 17.6., 23.9. a 22.10.2013), 2x režijného paušálu po 7,63 eur a 3x režijného paušálu po 7,81 eur, z náhrady za stratu času vo výške 88,46 eur vrátane 20% DPH a náhrady cestovného vo výške 28,65 eur vrátane 20 % DPH a z 20 % DPH aj k úkonom právnej pomoci a náhrade hotových výdavkov.
2) Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namieta, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec aj nesprávne právne posúdil. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní vyplýva z obchodného záväzkového vzťahu, uzavretého žalobcom so žalovaným, v ktorom si obe strany určito a zrozumiteľne dojednali cenu, ktorú žalobca bude účtovať žalovanému za vodné a stočné, a za diagnostiku poruchy na podružnej prípojke. Obchodný zákonník je postavený na báze zmluvnej voľnosti upravujúcej práva a povinnosti obchodno-právnych subjektov. Vylučuje použitie tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pre realizáciu odstúpenia od zmluvy i následok neplatnosti dohody, respektíve zmluvy z takéhoto dôvodu. Obchodník v rámci podnikania nesie podnikateľské riziko, nemôže sa odvolávať na to, že určitý záväzok prevzal v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, a z toho dôvodu nemá ani možnosť so spätným účinkom uzavretú zmluvu anulovať. Právny záver súdu prvého stupňa o stotožnení vlastníctva pozemku s vlastníctvom vodovodnej prípojky považuje odvolateľ za nesprávny. V tejto časti súd vykonal nadbytočné dokazovanie. V konaní nešlo o uplatnenie nároku na náhradu škody, ale išlo o uplatnenie nároku uznaného žalovaným, tak, ako to vyplynulo z predloženej dohody z 19.11.2011. Žalovaný ako podnikateľ takmer 10 rokov odoberal vodu do svojich podnikateľských priestorov od občianskeho združenia TJ Štart tzv. podružným odberom. Nemal v minulosti priamu zmluvu s vodárenskou spoločnosťou. Posledná takáto faktúra od tohto označeného predchodcu žalobcu bola žalovanému vystavená 31.12.2010 so splatnosťou 14.11.2011 na sumu 195,81 eur. Budovu sauny žalovaný neskôr získal do svojho vlastníctva od mesta Kežmarok. Mestské zastupiteľstvo v Kežmarku prijalo 9.10.2008 aj uznesenie 682/2008, ktorým schválilo zriadenie vecného bremena v prospech žalovaného, spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemkov - mesta Kežmarok CKN 2515 a EKN 1522/1, a trpieť okrem iného aj vstup na pozemok za účelom zriadenia vodovodnej prípojky. Žalobca k objektu Hotela Štart nadobudol vlastníctvo na základe zmluvy o kúpe podniku z júla 2011. Po nadobudnutí vlastníctva k objektu hotela žalobca bol bezprostredne nútený vykonať opatrenia proti prehlbovaniu straty podniku a okamžite ukončil prevádzku hotela. Vypustil aj vodovodný systém a nechal aktívnu iba tú vetvu, ktorá viedla k saune žalovaného, aby tak žalovaného neobmedzoval v prevádzke. Posledný odpočet vody vo vodomernej šachte a na merači umiestnenom u žalobcu bol realizovaný 16.9.2011 so stavom 13.711 m3. Následne 5.10. 2011 bol pri bežnej kontrole v suteréne zistený veľký odber vody, čo následne bolo potvrdené aj za prítomnosti pracovníka Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s.. K poruche došlo za hlavným vodomerom umiestneným u žalobcu, a to na vetve, ktorá viedla k objektu žalovaného. Po následných zisteniach a po obhliadke žalovaný uznal, že k úniku vody dochádza na vetve vedúcej iba k jeho objektu. Za jeho prítomnosti sa realizoval odpočet hlavného vodomeru so stavom 14.974 m3. Oproti poslednému zaznamenanému údaju zo 16.9.2011 bol konštatovaný odber, resp. únik 1.263 m3. 21.11.2011 Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. pristúpila ku korekcii a zníženiu množstva vody o 897 m3 vody. Odpustila tak únik v rozsahu 71% nameraného množstva. Zostávajúcu časť 366 m3 vyfakturovala žalobcovi, a žalobca túto sumu zodpovedajúcu tomuto množstvu aj 1.12.2011 dodávateľovi zaplatil. Podľa dohody uzavretej žalobcom so žalovaným dňa 19.11.2011 žalobca vyúčtoval žalovanému zaplatenú cenu vodného a stočného, i náklady vyúčtované mu za diagnostiku poruchy. Faktúru p. V. (manželka žalovaného) odmietla prevziať, preto faktúra bola opätovne doručovaná žalovanému poštou. 28.12.2011 žalovaný oznámil žalobcovi, že od dohody odstupuje, z dôvodu, že ju podpísal v tiesni, a za zvlášť nevýchodných podmienok. Namietal aj to, že nie je majiteľom vodovodnej prípojky, na ktorej došlo k poruche a k úniku vody. Odkazoval aj na znalecký posudok, ktorý bol spracovaný k prevodu nehnuteľnosti z mesta Kežmarok na neho. Odvolateľ uvádza, že v čase keď bol uvedený znalecký posudok vypracovaný žalovaný nemal ešte zriadené vecné bremeno k parcelám CKN
2515 (LV X) a EKN 1522/1 podľa LV XXXX. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi aj náhradu trov konania.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru uplatňovaný nárok je nárokom na náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi tým, že zaplatil vodárňam faktúry č. 411222425 a č.11111586. To, že žalobca si nárok na náhradu škody uplatňuje vyplýva aj z jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu, v ktorom sa tvrdí, že mu vznikla škoda. Dohodu o úhrade za vodné a stočné a za diagnostiku poruchy na podružnej prípojke z 19.11.2011 žalovaný považuje za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 49a Obč. zák., pretože žalobca uviedol žalovaného do omylu v otázke vlastníctva k vodovodnej prípojky, životnosti vodovodnej prípojky a presne určeného miesta poškodenia vodovodnej prípojky. Žalovaný je vlastníkom vodovodnej prípojky nachádzajúcej sa len na pozemku v jeho vlastníctve. Ak došlo k poruche na vodovodnej prípojke, ktorá je na pozemku vo vlastníctve mesta, nejde o prípojku, ktorá by bola vlastníctvom žalovaného. Časť vodovodnej prípojky, na ktorej podľa subjektívnych tvrdení žalobcu malo dôjsť k poruche je súčasťou vodovodnej prípojky aj do objektu mestského amfiteátra vo vlastníctve mesta Kežmarok. Z ust. § 384 ods. 1 Obch. zák. vyplýva aj povinnosť toho, komu hrozí škoda urobiť opatrenia na odvrátenie škody, alebo na jej zmiernenie. Hlavný vodomer bol umiestnený v suteréne objektu vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný k nemu nemal prístup, a nemal tak možnosť ani zamedziť vzniku žalobcom tvrdenej škody. Ak žalobca tvrdí, že podľa správania vodomeru mu bolo zrejmé, že dochádza k nadmernému odberu, tak mal svoj vodomer riadne kontrolovať a odstaviť aj vetvu predmetnej vodovodnej prípojky už v prvotnej fáze. Zodpovednosť za škodu vznikne len vtedy, keď sú splnené zákonom stanovené predpoklady. Žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil v čom by mala byť založená protiprávnosť konania, či opomenutia žalovaného. Neexistuje ani žiadny kauzálny nexus medzi vznikom škody a porušením akejkoľvek povinnosti žalovaným. V konaní nebolo dostatočne objektívne preukázané ani miesto poruchy, a teda ani samotnej príčiny vzniku škody. Žalovaný preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) na prejednanie podaného odvolania zodpovedajúco ust. § 214 ods. 1 písm.a) O.s.p. nariadil pojednávanie. V súvislosti s prípravou odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval žalovaného, aby sa vyjadril:
a) k možnej aplikácii ust. § 153 ods.1 Os.p. a v nadväznosti na to uviedol:
- kedy a akým spôsobom pred súdom 1. stupňa v predmetnej veci označil dôkaz (a aký), že časť vodovodnej prípojky, na ktorej malo dôjsť k poruche je „súčasťou vodovodnej prípojky“ do objektu mestského amfiteátru,
- akým procesným úkonom, a kedy spochybnil na súde prvého stupňa predložený listinný dôkaz
- situačný náčrt spracovaným pracovníkom PVPS a.s. p. T. k lokalizácii poruchy, prípadne kedy a akým spôsobom navrhol dôkaz na vyvrátenie tvrdenia žalobcu (podporeného spomenutým situačným náčrtom) o mieste poškodenia, či na zistenie „skutočného miesta poškodenia“.
b) k možnej aplikácii ust. § 4 ods. 1, § 22 ods.3, § 42 ods. 7 zák. č. 442/2002 Z.z. a v nadväznosti na to uviedol:
- končí potrubie uložené na jeho nehnuteľnosti a privádzajúce vodu do jeho stavby na hranici jeho pozemku CKN2516/2 pripojením (navrtacím pásom) na rozvádzaciu vetvu s uzáverom,
- aký význam malo uznesením Mestského zastupiteľstva Kežmarok schvaľované zriadenie vecného bremena pre účely uloženia vodovodnej prípojky na pozemkoch mesta v prospech vlastníka nehnuteľnosti CKN 2516/2,
- na základe akých skutkových dôvodov platil v minulosti cenu za dodávku vody a užívanie kanalizácie predchodcovi žalobcu, tak ako je to tvrdené už v podanej žalobe.
Na uvedenú výzvu žalovaný odpovedal písomným podaním, v ktorom uviedol, že na ním predloženom geometrickom náčrte na pojednávaní pred súdom prvého stupňa 17.6.2013 je znázornené, že časť vodovodnej prípojky, na ktorej malo dôjsť k poruche, je súčasťou vodovodnej prípojky do objektu mestského amfiteátru. Súdu vtedy predložil aj znalecký posudok č. 175/2005, z ktorého vyplynulo aj to, že on kupoval od mesta len vodovodnú prípojku po hranicu svojho pozemku od objektu sauny. Preto predmetná vodovodná prípojka, na ktorej malo dôjsť k poruche zostala vo vlastníctve mesta Kežmarok. Aj situačný náčrt spracovaný pracovníkom PVPS a.s. spochybnil už na pojednávaní 23.9.2013. Na zistenie konkrétneho miesta poruchy nebola odkopaná zemina, a tak miesto poruchy nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Vytýka, že jemu nikdy nebol v priebehu konania doručený situačný náčrt predložený žalobcom do konania. Potrubie, ktoré privádza vodu do jeho nehnuteľnosti nekončí na hranici jeho pozemku, ale končí vo vodomernej šachte na pozemku CKN 2515, ktorý je vo vlastníctve mesta Kežmarok. Vecné bremeno, ktoré bolo schvaľované uznesením mestského zastupiteľstva malo ten význam, že sa predpokladal odpredaj hotela Štart spolu s priľahlým pozemkom, a teda aj pozemku CKN 2015, a nový majiteľ by tak mohol svojvoľne odpojiť prípojku žalovaného, aj prípojku amfiteátra. V minulosti on platil za dodávku vody takým spôsobom, že platil len za vodu spotrebovanú podľa vodomera v šachte nachádzajúcej sa na parcele CKN 2515 pred jeho pozemkom. Bola dohoda vždy o tom, že bude platiť presne za vodu podľa vodomera umiestneného na tejto prípojke. Aj v tomto podaní zdôrazňuje, že niet žiadnej príčinnej súvislosti medzi jeho konaním, či nekonaním a vznikom škody. Zistenie nadmerného úbytku bolo možné len na centrálnom vodomere nachádzajúcom sa v objekte žalobcu, ku ktorému nemal prístup. On na svojom vodomere pri pravidelných prehliadkach nezistil, a ani nemohol zistiť žiaden nadmerný únik pitnej vody.
Odvolací súd zodpovedajúco ust. § 213 ods. 3 - 5 O.s.p. zopakoval dokazovanie prečítaním dohody uzavretej účastníkmi z 19.11.2011 (čl. 3 spisu), prečítaním faktúry o účtovaní vodného a stočného na sumu 906,84 eur, žiadosti adresovanej žalobcom Podtatranskej vodárenskej a prevádzkovej spoločnosti a.s. z 26.10.2011 o odpustenie poplatkov za uniknuté vodné a stočné, oboznámením situačného náčrtu o diagnostikovaní poruchy a jej lokalizácii, doplnil dokazovanie oboznámením uznesenia Mestského zastupiteľstva Kežmarok 181/2008 a aj na základe takto zopakovaného a doplneného dokazovania preskúmal napadnutý rozsudok, i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Aj pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť.
Medzi účastníkmi - podnikateľskými subjektmi - nebolo ani v konaní pred súdom prvého stupňa sporným, že do objektu žalovaného bola v minulosti realizovaná dodávka vody cez objekt vo vlastníctve žalobcu, či jeho právneho predchodcu. Len žalobca a pred ním jeho právny predchodca mali zmluvu o dodávke vody uzavretú s dodávateľom Podtatranskou vodárenskou a prevádzkovou spoločnosťou a.s. (ďalej aj PVPS a.s.). V objekte žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu bol hlavný vodomer, podľa ktorého dodávateľ vody realizoval účtovanie ceny vodného a stočného vo vzťahu k žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi. Cez tento hlavný vodomer sa podružnou vetvou realizovala dodávka aj do objektu žalovaného. Takýto odber sa realizoval s tým, že časť z ceny zodpovedajúcej spotrebe zaznamenanej na tzv. podružnom vodomere platil žalovaný žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi na základe vystavenej faktúry. Žalovaný nemal uzavretú osobitnú zmluvu o dodávke vody s PVPS a.s..
Niet pochybností z realizovaných dôkazov a z vyjadrení účastníkov ani v tom, že posledný odpočet dodávky vody pred skutočnosťou, od ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok bol realizovaný na hlavnom vodomere v objekte žalobcu 16.9.2011. Žalovaný v konaní nerozporoval ani to, že k úniku došlo na tej vetve potrubia, ktorá viedla od hlavného vodomeru umiestneného v objekte žalobcu k jeho odbernému miestu - objektu sauny. Zo situačného náčrtu o lokalizácii miesta poruchy na vodovodnom potrubí (č.l. 59 spisu) vyhotovenom pracovníkom PVPS a.s. je zrejmé, že išlo o poruchu na potrubí na podružnej prípojke pre saunu, a nie na rozvodoch vody v objekte žalobcu. 6.10.2011 bola táto podružná prípojka vody odstavená, a tak ako to vyplynulo aj z vyjadrení účastníkov na odvolacom pojednávaní už odber vody cez toto potrubie do objektu žalovaného nebol obnovený. Množstvo uniknutej vody podľa vodomeru malo zodpovedať 1.263 m3. Tak bol zaznamenaný stav vodomeru po odstavení vetvy s poruchou. Po žiadostiach žalobcu v nadväznosti na diagnostikovanie poruchy PVPS, a.s. znížila a upravila fakturované množstvo oproti stavu zaznamenanému vodomerom s odkazom na predchádzajúce porovnateľné obdobia a upravila množstvo odberu na 366 m3, ponížila tak namerané množstvo na hlavnom vodomere
o 897 m3 (žiadosť o prehodnotenie spotreby a faktúra od dodávateľa vody na č.l. 6, 7 spisu). Vyúčtovanú cenu za dodávku vody od 17.9.2011, a za diagnostiku poruchy v celkovej výške 906,84 eur žalobca zaplatil PVPS a.s. (faktúry na č.l. 7 a 9 spisu).
19.11.2011 žalobca a žalovaný uzavreli dohodu o úhrade za vodné a stočné, diagnostiku poruchy na podružnej prípojke vody, v ktorej sa uvádza, že v presnejšie neurčenom čase od 16.9.2011 do 6.10.2011 došlo k poškodeniu podružnej vodovodnej prípojky odberateľa (takto označený žalovaný) s tým, že uvedená prípojka je vlastníctvom práve žalovaného. Z čl. II uvedenej dohody vyplýva, že žalobca požiada PVPS a.s. Poprad o mimoriadny odpočet a požiada o odpustenie poplatkov za vodné a stočné. Následne vystavenú faktúru žalobcom sa zaviazal žalovaný „odberateľ“ zaplatiť v lehote splatnosti. Z bodu d, čl. II dohody vyplýva, že v prípade záporného stanoviska PVPS a.s. Poprad sa žalovaný ako odberateľ zaväzuje uhradiť jej dodávateľovi vzniknutú čiastku.
S odkazom na túto dohodu žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20111201, ktorou vyúčtoval žalovanému sumu 906,84 eur, a to ako cenu za vodné a stočné, a za diagnostiku poruchy.
Obsah dohody z 19.11.2011 treba vykladať v zmysle interpretačných pravidiel pre právne úkony v obchodných záväzkových vzťahoch tak, ako sú uvedené v ust. § 266 ods. 1, 2, 3 Obch. zák.. Dôležité je rokovanie, ktoré predchádzalo písomnému vyhotoveniu zmluvy, ale najmä prax, ktorá predchádzala uzavretiu tejto dohody založená na tom, že spotrebu vody, ktorú odoberal žalovaný cez potrubie vedúce k jeho objektu v minulosti žalovaný platil vždy žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi. Pre poruchu na tejto vetve sa nedalo namerať objektívne množstvo odberu na podružnom vodomere, ktorý mal žalovaný. Dohodou si preto účastníci upravili svoje práva, ktoré boli medzi nimi sporné tak, že sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť to, čo po úkonoch, ktoré realizuje žalobca voči dodávateľovi vody vyplynie vo vzťahu ku výške fakturovanej ceny vodného a stočného aj s nákladmi na diagnostiku poruchy.
Podľa názoru odvolacieho súdu je preto dohoda z 19.11.2011 svojím obsahom dohodou o urovnaní, ktorou si účastníci upravili svoje práva a povinnosti medzi nimi pre poruchu na potrubí sporné. Nárok, ktorý uplatňuje žalobca v konaní nie je teda nárokom na náhradu škody, ale nárokom z uzavretej zmluvy. Dohoda o urovnaní je zmenou obsahu záväzku dohodou. Keď v minulosti pred predmetnou udalosťou žalovaný plnil žalobcovi cenu podľa stavu zaznamenaného na jeho podružnom vodomere, uvedenou dohodou došlo k zmene obsahu záväzku tak, že záväzok odvádzaný od nameraného stavu na podružnom vodomere bol nahradený obsahom tejto dohody tak, že sa odvádzal od toho, s akým úspechom, či neúspechom bude vybavená žiadosť žalobcu ako hlavného odberateľa vody, o zníženie fakturovaného a nameraného množstva podľa vodomeru pri vzniknutej poruche. Pôvodný záväzok žalovaného vo vzťahu k žalobcovi odvádzaný od stavu nameranom na podružnom vodomere bol pre poruchu sporným, a preto sa sporné a pochybné práva upravili predmetnou dohodou na novo. V zmysle ust. § 585 ods. 1 Obč. zák. dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné, alebo pochybné. Dohoda, ktorou mali byť medzi účastníkmi upravené všetky práva sa netýka práva, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka je použiteľné aj na obchodno-právne vzťahy v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obch. zák..
Ak žalovaný vo svojej obrane zdôrazňuje, že uzavrel túto dohodu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, je táto jeho obrana irelevantná aj v zmysle ust. § 267 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Obč. zák.. Dovolávanie sa takéhoto dôvodu neplatnosti právneho úkonu s tým, že by malo ísť o úkon urobený neslobodne (§ 37 ods. 1 Obč. zák.) neobstojí, a neobstojí ani dôvod na odstúpenie od zmluvy upravenej v § 49 Obč. zák., pretože explicitne podľa § 267 ods. 2 Obch. zák. je toto vylúčené v obchodných záväzkových vzťahoch.
Nemôžu byť za relevantné posúdené ani argumentácie žalovaného, že predmetný úkon urobil v omyle. Podľa § 49a Obč. zák. právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom
zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Citované ustanovenie obsahuje úpravu právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol urobený v omyle ako nevedomosti o skutočnom stave veci. Právna podstata omylu spočíva v tom, že konajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu. Omyl vo vôli je právne významný (má za následok neplatnosť právneho úkonu) len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca, resp. podstatná a osoba, ktorej bol právny úkon určený tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť v čase právneho úkonu. Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci, resp. podstatný, ak sa týka právneho dôvodu, alebo iných skutočností, ktoré boli pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúce. Právne následky omylu sú teda spojené len s určitým kvalifikovaním (právne významným) omylom. Právne významný je omyl vtedy, ak je tento omyl skrytý (t.j. účastník konajúci v omyle o ňom nevie) a druhý účastník omyl spôsobí priamo úmyselne. O omyl však pôjde aj vtedy ak druhý účastník omyl vyvolal inak, napr. neúmyselne, alebo o ňom musel vedieť. V takomto prípade omyl musí vychádzať zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca (musí ísť o omyl podstatný). Omyl je podstatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca (podstatná), bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo, a ďalej osoba, ktorej bol právny úkon určený tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela v čase právneho úkonu aspoň vedieť. Ustanovenie § 49a Obč. zák. však nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama podľa okolnosti konkrétneho prípadu zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu.
V predmetnej veci žalovaný uvádza, že bol uvedený do omylu vo vlastníctve predmetnej vodovodnej prípojky. Túto skutočnosť relevantnú na právne posúdenie si mohol, a mal žalovaný objasniť už pred samotnou realizáciou predmetného právneho úkonu, od ktorého žalobca odvádza uplatňovaný nárok. Na strane druhej relevantným pre toto konanie bolo to, čo už je uvedené vyššie, aká bola prax v minulosti v platení ceny dodávky vody žalovaným žalobcovi, resp. jeho predchodcovi. Každopádne išlo o zaplatenie vody, ktorá prešla cez hlavný vodomer, ktorým sa účtovala cena od dodávateľa vody žalobcovi a išla ďalej cez potrubie vedúce k objektu žalovaného. Žalovaný mohol a mal možnosť verifikovať si skutočnosti, ktoré by boli dôležité pre dohodu o urovnaní pomerov medzi účastníkmi konania v nadväznosti na poruchu na vodovodnom potrubí. Tvrdenia, že bol uvedený do omylu v súvislosti s údajom o vlastníctve prípojky nie sú podstatnými, či určujúcimi pre realizáciu predmetného právneho úkonu, a preto dohodu z 19.11.2011 z toho dôvodu nemožno posúdiť ako neplatnú. Súdom nebolo možné na túto námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu prihliadať. Neboli totiž preukázané skutočnosti, ktoré by svedčili o takých dôsledkoch omylu, aké by mali vyplynúť z ustanovenia § 49a Obč. zák. citovaného vyššie.
Pre vec nebolo určujúcim ani to, že nebolo úplne presne lokalizované miesto poruchy vodovodného potrubia. Každopádne k takejto poruche došlo na vetve, ktorá viedla k nehnuteľnosti žalovaného. V minulosti išla cez túto vetvu aj dodávka vody do amfiteátra. Ale v čase keď došlo k predmetnej udalosti, od ktorej sa uplatňuje nárok, už dodávka vody do amfiteátra mesta sa nerealizovala.
Faktúrou 20111201 žalobca účtoval žalovanému už dodávku vody v rozsahu, aká bola účtovaná dodávateľom vody jemu. Išlo teda len už o „refundáciu“ toho, čo žalobca samotný zaplatil dodávateľovi vody, aj keď on už vodu neodoberal.
Za takéhoto stavu je aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedajúce spravodlivému usporiadaniu pomerov účastníkov, ak žalobe uplatňujúcej zaplatenie tejto ceny dodávky vody a stočného bude vyhovené.
Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, a žalobe vyhovel.
Žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného záväzku tak, ako bol vyúčtovaný predmetnou faktúrou. Zodpovedajúco ust. § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. odvolací súd preto vyhovel aj návrhu žalobcu, ktorým uplatňoval 9%-né úroky z omeškania. Aj v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa o priznaní úrokov z omeškania bolo zmenené. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že výška úroku z omeškania bola oproti pôvodnej žalobe upravená v návrhu na vydanie platobného rozkazu podaním z 9.2.2012 (č.l. 221 spisu), v takomto rozsahu bol vo veci vydaný aj platobný rozkaz (§ 172 ods.6 O.s.p.) a v nasledujúcom konaní bol predmetom konania takto upravený posledný návrh.
Pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo zmenené podľa § 224 ods. 2 O.s.p. bolo rozhodnuté o náhrade trov celého konania. Žalobcovi, úspešnému v konaní je potrebné priznať náhradu trov konania s tým, že pri rozhodovaní o výške o náhrade trov konania treba vychádzať z ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. Úspech žalobcu je daný procesným výsledkom konania, keď bolo jeho žalobe vyhovené v časti istiny, i uplatňovaných úrokoch z omeškania. Preto pri aplikácii § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. mu patrí nárok na náhradu trov konania. Vo vyčíslení požadovanej náhrady trov konania uplatňuje žalobca náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 54,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby realizované jeho aktuálnym právnym zástupcom. Pri viazanosti podaným návrhom je potom potrebné priznať žalobcovi náhradu trov zaplateného súdneho poplatku v požadovanej výške, ale aj náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, za podanie odvolania, za vyjadrenie vo veci samej realizované v odvolacom konaní v nadväznosti aj na výzvu odvolacieho súdu k možnému použitiu ustanovení právneho predpisu (aj reakcia na podanie žalovaného), i za zastúpenie na odvolacom pojednávaní. Pri týchto úkonoch právnej služby je treba vychádzať z ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), b), c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a jeden úkon právnej služby je v tarifnej hodnote 51,45 eur. K tomu treba pripočítať náhradu tzv. režijného paušálu 4x po 8,04 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), a pretože zástupca žalobcu je aj platcom DPH, všetko sa zvyšuje o DPH t.j. o 20% o sumu 47,59 eur (§ 18 cit. vyhl.). Celkom na trovách právneho zastúpenia to je suma 285,55 eur. Opakovane treba zdôrazniť vyčíslenie trov konania tak, ako bolo realizované zástupcom žalobcu podaním doručeným odvolaciemu súdu 15.12.2014 (§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.).
Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.