Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_31Cb-51-2010.pdf
PDF · 114.36 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/51/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Júliusom Tóthom v právnej veci žalobcu: FLASHAUTO, s.r.o., Timonova 4, 040 01 Košice, IČO: 36 188 557, zast.: JUDr. Rudolf Žikla, advokát, Tichá 18, Košice proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, v konaní o zaplatenie 89,97 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 21.5.2010 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 89,97,-EUR s 8,5% ročným úrokom z omeškania odo dňa 14.6.2008 do zaplatenia. Zároveň požadoval aj náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že realizoval opravu motorového vozidla poškodeného , pričom poistná udalosť bola likvidovaná žalovaným na základe Zmluvy o havarijnom poistení, ktorú mal poškodený uzatvorenú so žalovaným. V rámci likvidácie tejto poistnej udalosti bola výška poistného plnenia vypočítaná na sumu 1.741,15,-EUR, pričom výška nákladov za opravu bola v zmysle faktúry č. 28800108 vo výške 2008,09,-EUR. Žalobca bol v oznámení o poistnom plnení zo dňa 13.6.2008 upozornený na nesprávne účtovanú normohodinu pre značku S. a preto dňa 17.6.2008 vystavil poškodenému faktúru - dobropis č. 28600001 na sumu 85,32,-EUR. Žalovaný však pri výpočte poistného plnenia krátil položky, ktoré sú v rámci odborného postupu opravcu nevyhnutnými a primeranými nákladmi potrebnými na opravu motorového vozidla. Rozdiel medzi nákladmi na opravu a poukázaným plnením , po odpočítaní zmluvne dojednanej spoluúčasti vo výške 91,65,-EUR a dobropisovanej sumy 85,32,-EUR , predstavuje nedoplatok na poistnom plnení vo výške 89,97,-EUR. Listom zo dňa 16.6.2008 bol žalovaný vyzvaný na úhradu žalovanej sumy, no k listu sa dosiaľ nevyjadril. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odôvodnil titulom priameho nároku poukazníka v zmysle ust. § 535 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ). V danom prípade k prejavu poukázanca - žalovaného o prijatí poukážky došlo a to jednak v písomnom oznámení o poistnom plnení a jednak v samotnom poukázaní neúplného poistného plnenia na bankový účet poukazníka - žalobcu.
Žalovaný k žalobe uviedol, že ju žiada zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal najmä na to, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v tomto konaní, ani dôvodnosť žalobného návrhu. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu žalovaný odôvodnil jednak tým, že v zmysle oznámenia o postúpení pohľadávky a pohľadávka - záväzok žalovaného z predmetnej poistnej udalosti bola postúpená spoločnosti SERVISEXPERTA s.r.o. a jednak z dôvodu, že žalovaný má za to, že nedošlo k platnému vzniku
poukážky, právny úkon „splnomocnenie“ zo dňa 29.5.2008 nedáva dostatočne určito a zrozumiteľným spôsobom najavo, že má ísť o právny vzťah založený na poukážke.
K preukázaniu svojej aktívnej legitimácie žalobca v podaní doručenom súdu dňa 7.12.2010 a v ďalších písomných a ústnych vyjadreniach uviedol, že ju odôvodňuje titulom priameho nároku poukazníka v zmysle ustanovení o poukážke podľa ust. § 535 a nasl. OZ. Na základe uvedeného sa poukážkou oprávňuje poukazník - žalobca vybrať plnenie u poukázanca - žalovaného a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu - poškodeného, resp. zákazníka autoservisu. Priamy nárok môže poukazník proti poukázancovi nadobudnúť len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijal. V danom prípade je jednoznačne preukázané, že k prejavu poukázanca o prijatí poukážky došlo, a to jednak v písomnom oznámení o poistnom plnení a jednak v samotnom poukázaní neúplného poistného plnenia na bankový účet žalobcu. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že všetky zákonné povinnosti na priamy nárok poukazníka, teda žalobcu proti poukázancovi boli splnené. Obsahom priameho nároku poukazníka proti poukázancovi je nárok na poistné plnenie poukazcu - poškodeného voči poukázancovi - poisťovni, a to v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. alebo ustanovení § 420 a § 788 a nasl. OZ. Predmetom poistného plnenia je teda svojou podstatou náhrada škody. Predmetný záväzok podľa ust. § 536 ods. 1 OZ zanikne až vtedy, ak poukázanec uhradí poukazníkovi plnú výšku poistného plnenia, na ktoré mal poukazca nárok. Poukazca mal nárok na poistné plnenie, ktorého obsahom je náhrada škody. Jedným z podstatných údajov pri výpočte škody je údaj o nákladoch na opravu motorového vozidla, ktorý v sebe odzrkadľuje náklad na náhradné diely a cenu opravárenských prác. Takéto náklady na opravu sú obsiahnuté vo faktúrach, ktoré žalobca vystavil poukazcovi. Poukázanec - žalovaný však bez právne relevantného dôvodu odmietol uznať náklady na opravu vyplývajúce z vystavených faktúr žalobcu. Namiesto týchto vystavených faktúr žalovaný vytvoril vlastné hypotetické náklady na opravu podľa akéhosi vlastného kalkulačného programu. Ohľadne námietky postúpenia pohľadávky spol. SERVISEXPERTA, s.r.o., žalobca uviedol, že keďže k postúpeniu došlo až po vzniku poukážky , postupník ( SERVISEXPERTA, s.r.o. ) vstupuje do právneho postavenia veriteľa - poškodeného a tým aj do právneho vzťahu z poukážky. Priamy nárok poukazníka, teda žalobcu, zostáva zachovaný. Žalobca taktiež nesúhlasí s neoprávneným krátením poistného plnenia žalovaným, nakoľko žalovaný, ani jeho dcérska spoločnosť SLOVEXPERTA s.r.o. nie sú spôsobilí na takéto vykalkulovanie nákladov na opravu, pretože ani jeden z nich nemá v predmete podnikania činnosti spojené s opravou motorových vozidiel, ani takúto činnosť nevykonávajú, a teda nie je možné, aby reálne odhadli tieto náklady s ohľadom na fungovanie trhu v tejto oblasti. Žiadny právny predpis platný na území SR nedáva oprávnenie poisťovni, aby mohla určiť za aké ceny majú autoservisy opravovať motorové vozidlá, tak ako žiadny právny predpis neoprávňuje autoservis určiť za aké ceny má poisťovňa poskytovať poistenia. Na preukázanie výšky nákladov na opravu vozidiel žalobca predložil znalecké posudky. Znalecké posudky nechal žalobca vypracovať za účelom preukázania toho, že pri výpočte výšky škody ( a teda aj poistného plnenia ) ako jediný východiskový údaj pre potreby zistenia nákladov na opravu, sa používa faktúra autoservisu, resp. jej prílohy s podrobným popisom prác a náhradných dielov.
Predvolanie na pojednávanie konané dňa 11.12.2014 bolo právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému riadne a včas doručené. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov.
Podľa ust. § 101 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len O.s.p. ) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd za splnenia vyššie uvedených skutočností a s poukazom na ust. § 115 ods. 1, 2 O.s.p. a ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec dňa 24. 6. 2010 prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci :
Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že zo strany žalovaného došlo k čiastočnej úhrade sumy žalobcovi a k plneniu zo strany spoločnosti SERVISEXPERTA, s.r.o., nedošlo.
Z Poistnej zmluvy č. 2112810304 uzatvorenej poškodeným a žalovaným dňa 23.12.2004 , zo Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie a Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie
motorových vozidiel ( ďalej len VPP) okrem iného vyplýva, že poškodený si poistil predmetné vozidlo u žalovaného za tam stanovených podmienok vo výške poistného 9100,-Sk. Z čl. X bodu 3 VPP okrem iného vyplýva, že za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia žalovaný poskytne poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom miestne na uvedenie poškodeného alebo zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, so zohľadnením dojednanie spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.
Zo Splnomocnenia zo dňa 29.5.2008 vystaveného a podpísaného poškodeným okrem iného vyplýva, že poškodený splnomocnil žalovaného k vyplateniu škody v zmysle poistnej zmluvy za poškodenie jeho motorového vozidla špecifikovaného v tomto splnomocnení a zároveň si poškodený objednal opravu tohto vozidla u žalobcu a úhradu za opravu žiadal poukázať na účet žalobcu.
Z faktúry č. 28800108 zo dňa 9.6.2008, splatnej 16.6.2008 okrem iného vyplýva, že žalobca vyúčtoval poškodenému cenu 60495,60 Sk ( 2008,08 EUR ) za opravu motorového vozidla ( č. zákazky 28000315 ).
Z kalkulácie zákazky č. 28000315 PU vystavenej žalobcom vyplýva rozpis jednotlivých položiek opravy poškodeného motorového vozidla a zároveň vyčíslenie opravy na sumu 60495,60,-Sk.
Z faktúry - dobropisu č. 28600001 zo dňa 17.6.2008, okrem iného vyplýva, že žalobca vystavil poškodenému dobropis vo výške 2570,40,-Sk ( 85,32,- EUR ).
Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.6.2008 k poistnej udalosti poškodeného č. 8010149745 okrem iného vyplýva, že žalovaný oznámil poškodenému ukončenie šetrenia poistnej udalosti a výšku poistného plnenia 52454,-Sk ( 1741,15 EUR ) a poukázanie uvedenej sumy žalovaným na účet žalobcu. Z Prílohy k tomuto oznámeniu vyplýva špecifikácia výpočtu výšky plnenia a to zo sumy 60495,60,-Sk vyčíslenej faktúrou č. 28800108 žalovaný neuznal a teda nepriznal plnenie vo výške 5280,60,-Sk a zároveň odrátal aj spoluúčasť 5% vo výške 2761,-Sk.
Z kalkulácie opravy č. 8010147745 zo dňa 3.6.2008 vystavenej žalovaným vyplýva rozpis jednotlivých položiek opravy poškodeného motorového vozidla a zároveň vyčíslenie nákladov na opravu na sumu 51433,54,-Sk.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej poškodeným ako postupcom a spol. SERVISEXPERTA, s.r.o. ako postupníkom dňa 17.6.2008 okrem iného vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému vo výške 2710,20,-Sk s DPH.
Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 24.6.2008 vystaveného spoločnosťou SERVISEXPERTA, s.r.o. a adresovaného žalovanému okrem iného vyplýva oznámenie žalovanému, že dňa 17.6.2008 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a spol. SERVISEXPERTA, s.r.o. vo výške 2710,20,-Sk. Z fotokópie doručenky vyplýva doručenie tohto oznámenia žalovanému 30.6.2008.
Zo Znaleckého posudku č. 5/2012 vypracovaného K.. T. O. , ako aj výsluchu znalca okrem iného vyplýva záver znalca, že náklady na opravu predmetného motorového vozidla predstavujú čiastku 1788,00,- EUR ( 53865,29,-Sk s DPH ).
Podľa ust. § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového
zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu. Na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla občanovi členského štátu na území cudzieho štátu, v ktorom nepôsobí príslušná kancelária poisťovateľov, počas jeho cesty z územia jedného členského štátu na územie iného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy členského štátu, na ktorého území sa motorové vozidlo spravidla nachádza.
Podľa ust. § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 22)
Podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
Podľa ust. § 789 Občianskeho zákonníka osobitný predpis môže ustanoviť, že poistenie vznikne bez uzavretia poistnej zmluvy na základe inej skutočnosti a za podmienok v ňom uvedených (zákonné poistenie). Osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie). Ak osobitný predpis členského štátu Európskych spoločenstiev alebo štátu, ktorý je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len "členský štát"), ustanoví povinné zmluvné poistenie, táto povinnosť je splnená, ak je poistná zmluva uzavretá v súlade s osobitnými predpismi členského štátu, ktoré sa týkajú tohto poistenia. Ak osobitný predpis členského štátu ustanovuje povinné zmluvné poistenie a súčasne právo tohto členského štátu ukladá poisťovateľovi povinnosť oznámiť oprávneným orgánom zánik poistného plnenia, môže tento zánik poisťovateľ uplatniť voči poškodeným tretím osobám len za podmienok ustanovených osobitným predpisom tohto členského štátu.
Podľa ust. § 790 Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
Podľa ust. § 795 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej
zmluvy alebo neskôr. V poistení týkajúcom sa medzinárodnej dopravy tovaru možno dohodnúť, že sa poistenie vzťahuje aj na dobu pred uzavretím poistnej zmluvy. Poistiteľ však nie je povinný poskytnúť poistné plnenie, pokiaľ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, v čase uzavretia poistnej zmluvy vedel alebo musel vedieť, že poistná zmluva už nastala.
Podľa ust. § 797 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa ust. § 535 Občianskeho zákonníka poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma.
Podľa ust. § 536 Občianskeho zákonníka pokiaľ je poukázanec to, čo má plniť, už poukazcovi dlžný, je voči nemu povinný poukážke vyhovieť. Jeho záväzok zanikne, ak nie je inak dohodnuté, iba tým, že splní podľa poukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorý s tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vyzvať, aby plnil. Ak poukazník nechce použiť poukážku alebo ak poukázanec odopiera poukážku prijať alebo podľa nej plniť, je poukazník povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu poukazcovi.
Podľa ust. § 537 Občianskeho zákonníka ak prijme poukázanec poukážku voči poukazníkovi, môže uplatniť len také námietky, ktoré sa týkajú platnosti prijatia alebo ktoré vyplývajú z obsahu poukážky alebo z jeho vlastných vzťahov k poukazníkovi.
Podľa ust. § 538 Občianskeho zákonníka dokiaľ poukázanec ešte neprijal poukážku voči poukazníkovi, môže ju poukazca odvolať. Ak medzi poukazcom a poukázancom nie je iný právny dôvod, platia o právnom vzťahu medzi oboma ustanovenia o príkaznej zmluve; ale poukážka nezanikne smrťou poukazcu alebo poukázanca. Či a pokiaľ zrušenie poukážky pôsobí aj proti poukazníkovi, spravuje sa právnym vzťahom medzi ním a poukazcom.
Podľa ust. § 31 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo. Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 35 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní ako predbežnú otázku súd musel posúdiť platnosť poukážky udelenej poškodeným žalobcovi.
Poukážka podľa právnej teórie ( Švestka, J. , Spáčil, J., Škárová, M. , Hulmák, M. a kol. Občanský zákonník II. § 460 až 880 Komentář . 2. vydávání. Praha: C. H. Beck , 2009, 1591 s. a nasl. ) je trojstranným právnym vzťahom, k účinnosti ktorej sa vyžadujú tri právne úkony: 1/ Dohoda medzi poukazcom ( poškodeným ) a poukazníkom ( žalobca ). Právny vzťah medzi nimi ( valutový pomer ) vzniká, akonáhle poukazník ( žalobca ) prijme splnomocnenie poukazcu a súhlasí teda s tým, že vyberie ( prijme ) plnenie od poukázanca. Z tohto pomeru vyplýva dôvod ( kauza ) vystavenia poukážky ( napr. splnenie dlhu, darovanie a pod. ), a prečo sa poskytuje poukazníkovi určitá hodnota ( valuta ), spočívajúca v plnení od poukázanca. 2/ Dohoda medzi poukazcom( poškodeným ) a poukázancom ( žalovaný - poisťovňa) . Poukazca splnomocní zároveň poukázanca, aby plnil poukazníkovi na účet poukazcu. Tým, že poukázanec splnomocnenie prijme ( súhlasí, že bude plniť poukazníkovi ), vzniká medzi ním a poukazcom právny vzťah ( krycí, či úhradový pomer ). Poukázanec nemusí prijať splnomocnenie poukazcu. Jedine v prípade, pokiaľ je dlžníkom poukazcu, pričom ide o dlh, ktorý je predmetom poukážky má voči nemu povinnosť poukážke vyhovieť ( vyššie citované ustanovenie § 536 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). 3/ Jednostranný právny úkon poukázanca ( žalovaný - poisťovňa) adresovaný poukazníkovi ( žalobca )
- prijatie poukážky. Okamihom, keď poukazníkovi dôjde oznámenie poukázanca, že poukážku prijíma vzniká právny vzťah medzi nimi ( platobný pomer ). Poukazníkovi týmto okamihom vzniká priamy právny nárok voči poukázancovi, takže môže nárok na plnenie proti nemu uplatniť na súde. Poukázancovi totiž týmto vznikla povinnosť splniť poukazníkovi to, načo ho poukazca splnomocnil. Pokiaľ poukázanec splní potom ako bol na to poukazníkovi vyzvaný má sa zato, že poukážku prijal.
Pokiaľ sa tieto právne úkony neuskutočnia, nemôže ísť o poukážku. K vzniku poukážky preto nestačí len jedna z uvedených zmlúv, ani dve zmluvy a súčasne poukážka nemôže vzniknúť ani bez prijímacieho prejavu poukázanca, lebo bez tohto prejavu nevznikne právny pomer medzi poukazníkom a poukázancom. Zmluvy ani prejav poukázanca nevyžadujú písomnú formu, i keď poukážka bude mať najčastejšie práve formu písomnú.
Zo žalobcom predloženého listinného dôkazu a to zo splnomocnenia poškodeného zo dňa 29.5.2008 , že poškodený splnomocnil žalovaného k vyplateniu škody v zmysle poistnej zmluvy za poškodenie jeho motorového vozidla , úhradu žiadal poukázať na účet špecifikovaný v tomto splnomocnení, ktorý bol účtom žalobcu a zároveň objednal opravu motorového vozidla u žalobcu. Toto splnomocnenie však bolo podpísané iba poškodeným. Právny úkon „splnomocnenie“, ktorým sa na jednej strane splnomocňuje žalovaný ako poisťovňa na vyplatenie škody v zmysle poistnej zmluvy a na druhej strane splnomocňuje opravca na vykonanie opravy nedáva dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom najavo, že by malo ísť o právny vzťah založený z poukážky.
Z Oznámenia o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému, že plnenie v zmysle § 797 ods. 3 OZ poukázal žalobcovi vo výške 52454,-Sk.
Z uvedených dôkazov teda vyplýva, že ak k založeniu právneho vzťahu z poukážky medzi žalobcom ako poukazníkom, poškodeným ako poukazcom a žalovaným ako poukázancom na vybratie finančného plnenia došlo tak iba v spojení Splnomocnenia, Oznámenia o poistnom plnení a poukázaním sumy vo výške 52454,-Sk, avšak iba do výšky sumy 52454,-Sk. Vznik vzťahov z poukážky je totiž daný len v rozsahu takého finančného plnenia, ktoré zodpovedá škode ako bola ustálená žalovaným v rámci plnenia z poistnej zmluvy. Ak poukázancovi nie je zrejmý v čase udelenia splnomocnenia na plnenie na účet poukazcu rozsah pohľadávky, ktorú má plniť poukazníkovi, nemožno hovoriť o jej prijatí, ak poskytne len nejakú časť plnenia a to v rozsahu, ktorú si sám určil. Svojou povahou a účelom poukážka vylučuje, aby poukázanec - teda žalovaný - bol tým subjektom, ktorý určuje rozsah ( charakter ) plnenia, ktorý z poukážky poskytne poukazníkovi - žalobcovi - ako je to práve v predmetnom spore. Aj v prípade existencie poukážky, ak tzv. valutový vzťah medzi poukazníkom a poukazcom predstavuje dlh väčšieho rozsahu než poukázanec plnil poukazníkovi je možné z čiastočného plnenia naopak vyvodiť odmietnutie poukážky. Žiadny z úkonov ani predložené listiny nepreukazujú, aby žalovaný z pozície poukázanca prijal poukážku v rozsahu plnenia po prepočte 1922,76 EUR, ale iba 1741,48 EUR z titulu čoho by vznikal potom priamy nárok medzi žalobcom ako poukazníkom a žalovaným ako poukázancom. Takéto finančné čiastky nefigurovali v žiadnom splnomocnení, neboli zrejmé v čase vzniku právnych úkonov, ktoré mali zakladať vznik poukážky, a preto nemôžu ani zakladať povinnosť poukázanca na plnenie v tomto rozsahu vo vzťahu k poukazníkovi. Z oznámenia o poistnom plnení žalovaného vyplýva, že tento poistné plnenie vo výške 52464,-Sk poukázal žalobcovi. Žalovaný z pozície poukázanca teda prijal poukážku nie v rozsahu plnenia 1922,76 EUR, ale iba 1741,48 EUR.
Tvrdenie žalobcu, že je to práve poukázanec ( žalovaný ) ako poisťovateľ kto určuje predmet poukážky nezodpovedá inštitútu poukážky, keďže plnenie poukázanca z poukážky má čo do rozsahu „kopírovať“ vzťah poukazcu a poukazníka, a k tomu má výslovne smerovať aj dohoda a na jej základe udelené splnomocnenie medzi poukazcom a poukázancom. Žalobcovi preto nevzniklo právo na plnenie titulom „poukážkového“ záväzkového vzťahu.
Pretože súd nezistil ani existenciu iného právneho vzťahu, z titulu ktorého by žalobca bol oprávnený domáhať sa priameho plnenia proti žalovanému a v konaní nebola preukázaná ani aktívna vecná legitimácia žalobcu titulom poukážky, teda také právne postavenie vyplývajúce z hmotného práva, ktoré by mu umožňovalo uplatňovať rozdiel medzi poistným plnením a skutočne vynaloženými nákladmi na opravu motorového vozidla voči žalovanému ako poistiteľovi, súd žalobu zamietol.
Súd zároveň pre úplnosť uvádza, že i v prípade, ak by bol žalobca uniesol dôkazné bremeno týkajúce sa jeho aktívnej legitimácie, súd by žalobu zamietol s poukazom na znalecký posudok č. 5/2012 K.. T. O. a jeho výsluch, keďže žalovaný uhradil žalobcovi ešte viac, aká bola výška nákladov na opravu určená znalcom.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa už súd nezaoberal ďalšími skutkovými okolnosťami žaloby týkajúcimi sa rozsahu a dôvodnosti uplatňovaného nároku z dôvodu, že žaloba bola zamietnutá pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p.. Keďže žalovanému trovy v tomto konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
O trovách štátu titulom priznaného znalečného, pričom o časti uplatneného znalečného súd ešte nerozhodol, bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s. p. sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 205 ods.2 O.s.p. )
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov),ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).