Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/126/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava dieťa rodičov: matka - I. zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460, a otec - D. o návrhu otca na uloženie informačnej povinnosti matke maloletej, takto

rozhodol:

I. Matka maloletej je povinná informovať otca maloletej vždy k poslednému dňu v mesiaci o zdravotnom stave maloletej, záujmových mimoškolských aktivitách maloletej, zmenách na majetku maloletej a o všetkých podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletej. O absolvovaných ošetreniach, vyšetreniach a prípadných hospitalizáciách maloletej je matka povinná otca maloletej informovať bez zbytočného odkladu. II. V prevyšujúcej časti súd návrh otca zamieta. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletej sa podaním doručeným súdu 12.07.2022 domáhal, aby súd uložil matke povinnosť informovať otca jedenkrát týždenne elektronickou formou o fyzickom a psychickom zdravotnom stave maloletej, výsledkoch a známkach dcéry v škole, záujmových, školských aj mimoškolských aktivitách maloletej, nakladaní s majetkom maloletej (elektronické prístroje, športové prostriedky či iné dary od otca, vopred o plánovaných záujmových, školských či mimoškolských podujatiach maloletej dcéry a o ostatných podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletej. Zároveň navrhoval, aby súd uložil matke maloletej povinnosť informovať otca maloletej do 3 hodín od dozvedenia sa, telefonicky alebo SMS správou, o vážnych ochoreniach, zlomeninách, či dentálnych záležitostiach maloletej. Taktiež sa domáhal, aby súd uložil matke maloletej povinnosť informovať otca na polročnej báze, a to do 3 dní od odovzdania školského vysvedčenia maloletej dcére, elektronicky kópiou vysvedčenia o školskom vysvedčení maloletej. Návrh odôvodnil tým, že maloletá je na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bol upravený styk. Uvádzal, že matka maloletej ho už dva roky odmieta informovať o maloletej, dcére bráni a zakazuje, údajne jej vraví, že nemusí rodičovi ukázať vysvedčenie. Uvádzal, že matka má maloletú psychicky týrať, jeho ako otca má pred dcérou očierňovať, zároveň má vymazávať jeho otcovskú rolu. Maloletá je podľa neho vo vážnom ohrození, a hrubom narušení jej rodinného života, duševného zdravia alebo priaznivého psychického, emocionálneho a sociálneho vývinu matkou, týraná matkou, patologicky k matke priväzovaná, matkou manipulovaná, jeho osoba je v očiach maloletej degradovaná, matka podľa neho namiesto toho, aby mu dcéru odovzdala, núti ju pred ním utekať, matka dcére nedovolí komunikovať s ním, dcére je podľa neho vštepované, že má len jedného rodiča (matku) a že otec neexistuje. Pracovníci úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj konajúci sudcovia podľa neho ignorujú jeho oznámenia a dôkazy o domácom násilí na jeho dcére. Uvádzal, že matka mu opakovane odmieta poskytovať informácie o dcére (poukazoval

na svoje žiadosti adresované matke napr. 26.08.2021, 30.06.2021, 02.07.2021, 07.07.2021, resp. 30.06.2022, mu mala matka odoprieť styk s dcérou), odmieta odpovedať na otázky o zdraví dcéry, o jej prospechu v škole a podobne. 2. Matka vo svojom vyjadrení k otcovmu návrhu uvádzala, že nemá žiadne záujem, resp. úmysel, aby otec nebol informovaný o maloletej. Za dôležitý faktor však považovala otcove agresívne, útočné, prípadne osočujúce a znevažujúce správanie voči matke, jeho komunikáciu považovala za neprípustnú. Uviedla, že otca opakovane oboznámila s tým, maloletá je psychicky a fyzicky zdravá, v tejto súvislosti poukázala na znalecký posudok L., ktorý vylúčil manipuláciu, resp. programovanie maloletej zo strany matky. Zároveň uviedla, že otec má vedomosť o konkrétnej pediatričke maloletej, má teda možnosť informovať sa u nej priamo o zdravotnom stave maloletej. Takisto má otec možnosť informovať sa o hodnotení maloletej, hoci maloletá nie je v škole známkovaná, matka samotná je o jej napredovaní informovaná sporadicky, asi štyrikrát v priebehu roku, ide pritom o slovné hodnotenia. Nepoprela, že maloletá odmietla otcovi poskytnúť vysvedčenie, pričom ona toto rozhodnutia rešpektovala, a to s ohľadom na psychickú záťaž, ktorú otec pre maloletú v súčasnosti predstavuje. Žiadne mimoriadne záležitosti týkajúce sa zdravotného stavu maloletej otcovi nezatajuje. Mala za to, že otec by nemal prenášať na matku informačnú povinnosť v oblastiach, o ktorých môže získať kompletné informácie vlastnou aktivitou. Veľkú časť otcom požadovaných informácií, resp. uloženie povinnosti ohľadom nich matke považovala za presahujúce ustanovenie § 24 ods. 6 zákona o rodine. Mala za to, že aktuálne nie je taký stav, ktorý by odôvodňoval povinnosť o uložení informačnej povinnosti matke rozhodnutím súdu. Poukazovala na skutočnosť, že otec odmieta spolupracovať s inštitúciami, čo konštatoval aj znalec L.. Zároveň poukázala na to, že aj znalcovi sa javili rodičovské kompetencie otca ako značne limitované, na to, že maloletá dokáže aj podľa znalca verbalizovať aj podľa znalca svoj kritický postoj k otcovi a jeho konzistentné odmietanie, resp. že maloletá v rámci znaleckého dokazovania udávala pozitívny postoj k matke a negatívny postoj k otcovi. Ani otcom doložená komunikácia podľa matky nepreukazuje, že by si neplnila informačnú povinnosť. Poukazovala na to, že v minulosti otcovi posielala aj fotografie, či videá zo života maloletej, otcove reakcie však boli neprimerané, až urážlivé, s tým, že jeho správanie sa vôbec nezmenilo, skôr svoje útoky stupňuje. Pokiaľ ide o otcove tvrdenia, resp. poukazovanie na komunikáciu, z ktorých by malo vyplývať, že otec sa opakovane dostavil k bydlisku matky, aby sa stretol s maloletou, tie považovala za nepravdivé, s tým, že ho pred domom hľadala, keď je písal, že je pred domom, otec tam ale nebol. Rozsah, v akom sa otec domáha rozhodnutia súdu o informačnej povinnosti matky, považovala až za šikanózny, s tým, že nesúhlasila s tým, aby jej informačná povinnosť matky nahrádzala nedostatok aktivity otca. Pre prípad, že by súd považoval za potrebné vymedziť informačnú povinnosť matky v rozhodnutí, navrhla, aby táto zaväzovala matku informovať prostredníctvom e-mailu o podstatných zmenách v zdravotnom stave maloletej dcéry a o iných podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletej dcéry a to vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. 3. Matka v konaní na pojednávaní dňa 13.01.2023 uvádzala, že v minulosti otca informovala o maloletej aj nad rámec toho, čo požaduje návrhom v konaní. Neskôr sa vzťahy v jari 2020 zhoršili. Napriek tomu mu zasielala fotky ešte aj v júli a v auguste 2020. Reagoval na to znevažujúco útokmi na ňu, hľadal v tom dôvody na vzájomné hádky. Nejednalo sa z jeho strany úprimný záujem dozvedieť sa ako sa maloletá má, aj keď mu niečo povedala, povedal jej že jej neverí, resp. jej hovoril, že maloletú týra. Aj v záujme zachovania vlastného psychického zdravia už s komunikáciou s ním prestala. Na jeho výzvy nereagovala. Pokiaľ ide o možnosť kontaktovať sa so školou, tú má otec v plnom rozsahu. Napriek tomu, že tam v júni 2020 spôsobil napätú situáciu a nevytvoril si tam žiadne zázemie, má matka za to, že mu nič nebráni v tom, aby sa obrátil na školu a požiadal priamo školu o informácie o maloletej. Myslí si, že informovanie vopred o aktivitách by opätovne viedlo ku konfliktom, k mareniu zo strany otca, tak ako to robil aj v minulosti kedy aktivity narúšal. Neskôr sa síce situácia v tomto smere upokojila, osobne si však myslí, že je to dôsledok nedostatku materiálnych prostriedkov na strane otca, keďže podľa jej informácií nepracuje a má pokazené auto. Neverí tomu, že by s tým inak prestal. S informovaním otca súhrnnou správou na mesačnej báze by problém nemala. 4. Podľa znaleckého posudku L. (vyhotoveného v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, č. k. ) zo dňa 07.09.2022, maloletá sa v prítomnosti matky cíti bezpečne a spokojne, voči otcovi popisuje zraňujúce zážitky, v jej prežívaní voči nemu dominujú odmietavé postoje voči nemu. Konfliktné rodičovské interakcie pre ňu predstavujú záťaž s tendenciou k subdepresívnemu ladeniu. Jej vyhýbavé a odmietavé správanie voči otcovi možno interpretovať ako formu zvládania, t.j. úniku z neželanej a stresujúcej rodinnej situácie. Osobnosť otca mohol znalec hodnotiť len pomocou orientačného profilovania, pre jeho neúčasť na vyšetrení, na základe štýlu komunikácie, v spise zadokumentovaných postojov a behaviorálnych stratégií, ktoré poukazujú na pravdepodobnú

dekompenzáciu akcentovanej paranoidnej osobnosti s kverulačnými rysmi, s horšou kvalitou sociálnej adaptácie, v dôsledku neželaného vývoja dlhodobo zaužívanej formy rodičovskej starostlivosti po nástupe pandémie koronavírusu. Matka bola v kompenzovanom psychickom stave, bez viditeľnej psychopatológie, avšak v pretrvávajúcej záťaži kvôli rodičovskému konfliktu, sociálne a profesijne primerane adaptovaná. V jej prípade ide skôr o sociabilný, prívetivý, svedomitý, pasívny, submisívny a otvorený typ osobnosti. Matka má pri vystavení konfliktným situáciám znížený zvládací potenciál, s tým, že u nej znalec pozoroval zvýšenú aktivitu obranných mechanizmov pri vyrovnávaní sa s komplikovaným priebehom rodičovskej starostlivosti s naznačeným úzkostným prežívaním avšak objektívne bez relevantného dopadu na kvalitu jej adaptačného potenciálu. Zvládacie stratégie otca mohol znalec hodnotiť len orientačne, s ohľadom na jeho neúčasť na znaleckom dokazovaní, tieto sa javia ako menej efektívne, keďže otec nevyužil na osobnú účasť na znaleckom dokazovaní a na oboznámení znalca s priebehom rodičovskej starostlivosti, jeho postojmi k interakciám, s jeho návrhmi riešenia. Matka podľa výsledkov psychologického vyšetrenia duševnou poruchou netrpí, u otca mohol znalec len predpokladať pretrvávajúcu dekompenzáciu paranoidne štruktúrovanej osobnosti pod vplyvom neželaných životných situácií, ale podľa názoru znalca ani jeden z rodičov nepredstavuje priamu hrozbu pre maloletú. Maloletá má zachovanú identifikáciu rodičovskej role otca, avšak vzhľadom na zraňujúce zážitky otca popisuje ako „sklamanie“, opakovane referuje svoju túžbu po tom, aby si matka našla nového partnera, ktorý by nahradil pozíciu otca. Dominujú u nej negatívne percepcie otca. Postupné zhoršovanie vzťahu s otcom a jeho odmietanie maloletá popisovala najmä v dôsledku vystavenia rivalizujúcim rodičovským interakciám. Postoj otca k maloletej znalec nedokázal, vzhľadom na jeho neúčasť na znaleckom dokazovaní, resp. na vlastnom psychologickom vyšetrení, ako aj na pozorovaní jeho interakcie s maloletou, relevantne popísať. Podľa v spise zadokumentovaných vyjadrení otca má otec k maloletej pozitívny postoj, jej odmietavý postoj k nemu interpretuje ako dôsledok manipulačných výchovných stratégií matky, pričom dcéra je podľa otca obeťou psychického týrania zo strany matky. Otec odmietol účasť na vyšetrení preventívne, pretože predpokladal jednak odmietnutie zo strany programovaného dieťaťa, ako aj neschopnosť znalca takéto prejavy maloletej rozpoznať a tým rodičovskú situáciu objektivizovať. Maloletá sa v domácom prostredí matky v jej rezidenčnej starostlivosti cíti podľa jej vyjadrení subjektívne bezpečne a spokojne. Maloletá referuje prevažujúco kladný vzťah k matke, dokáže matku verbálne oceniť, s čím korešpondovala jej celková emočná reaktivita, ako aj výsledky jednotlivých použitých psychodiagnostických metód. Matka má primárne pozitívny a rešpektujúci postoj k maloletej, pričom objektívne jej dokáže stanoviť aj adekvátne hranice. Protektívny a obavný postoj matky súvisí skôr s konfliktným a rivalizujúcim rodičovským vzťahom, v rámci ktorého hodnotí matka svoj interpersonálny štýl ako hyperprotektívny a interpersonálny štýl otca ako asertívny, podozrievavý, neponížený, neprispôsobivý, nepriateľský a nestarostlivý. Maloletá prezentovala preferenciu matky a jej rezidenčnej starostlivosti, a súčasne odmietala stretávanie sa s otcom. Maloletá sa dlhodobo stretávala s otcom v štandardnom nerezidenčnom režime, vrátane víkendového prespávania, a to až do vypuknutia pandémie koronavírusu, je tak možné predpokladať, že za aktuálnym odmietavým postojom maloletej k otcovi sú nedorozumenia a konflikty, ktoré sa medzi rodičmi, resp. medzi otcom a maloletou prehĺbili v druhom kvartáli roku 2020. Tento odmietavý postoj je nezamýšľane posilňovaný návrhmi otca na prezverenie maloletej, so súčasnou devalváciou kompetencií matky. Znalec nevylúčil prenášanie negatívnych postojov a emócií zo strany matky na maloletú, ani prípadné známky reaktívneho mierneho negatívneho ovplyvňovania maloletej v domácnosti matky, zvlášť s ohľadom na neštandardné a neprimerané obviňujúce a útočné správanie otca nielen vo vzťahu k matke, ale aj k všetkým zainteresovaným inštitúciám. Podľa znalca však je možné vylúčiť manipuláciu, programovanie i týranie maloletej zo strany matky tak, ako to formuluje otec. V tomto kontexte javí správanie otca (obvinenia matky, kurately, súdov, znalca) neporovnateľne závažnejšiu neprimeranosť a z toho vyplývajúce potenciálne riziko negatívneho ovplyvňovania maloletej. 5. Uznesením č. k. -1627 zo dňa 12.05.2022 Okresný súd Bratislava IV nariadil neodkladným opatrením rodičom maloletej a samotnej maloletej povinnosť podrobiť sa odbornému sociálno - psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia ich výchovných zručností a obnovy vzťahu medzi otcom a maloletou a budovania dôvery maloletej vo vzťahu k otcovi. 6. Uznesením Krajského súdu č. k. z č.l. 1320 zo dňa 06.12.2022 Krajský súd v Bratislave potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. -258 zo dňa 15.06.2021, ktorým súd uložil rodičom maloletej povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v TENENET o.z., so sídlom Lichnerova 41, Senec, za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, tvorby čiastkových rodičovských dohôd, akceptácii postavenia druhého rodiča v rozsahu 20 hodín, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, s tým, že presný čas stretnutí určí TENENET, o.z., so sídlom Lichnerova 41, Senec.

7. Podľa § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

8. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi, vyjadrenú otcom maloletej, konajúci sudca k tejto uvádza, nepozná osobne nikoho z účastníkov konania, ani právneho zástupcu matky, ani zamestnancov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, nemá k nim ani prejednávanej veci žiaden pomer a nie je mu známa ani žiadna skutočnosť, pre ktorú by mohol byť v konaní zaujatý. Podľa ustanovení až 3 , sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že podstatou námietky bolo vyčítanie procesného postupu súdu (a to predovšetkým v súvisiacich konaniach týkajúcich sa maloletej, súd na námietku neprihliadol. Pokiaľ ide o možné dôvody zaujatosti sudcu, teda pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, žiadna z týchto skutočností nebola v samotnej námietke zaujatosti ani konkretizovaná. Konajúci sudca nemá žiaden pomer k účastníkom konania, ich zástupcom, ani osobám zúčastneným na konaní, nie je v príbuzenskom pomere so žiadnou osobou pracujúcou na Okresnom súde Bratislava IV, hoci ani táto skutočnosť by sama o sebe nepredstavovala dôvod na vylúčenie z konania a rozhodovania namietaných veciach. Pokiaľ ide o pomer k sporu (k veci), mohlo by sa jednať o skutočnosť, že sudca získal informácie o spore inak ako v konaní vykonávaným dokazovaním a vnímaním toho, čo v konaní vyšlo najavo, prípadne by sa mohlo jednať o ekonomickú závislosti sudcu a pod. O žiadnej takejto skutočnosti konajúci sudca nemal a nemá a žiadna takáto skutočnosť nebola v námietke ani len konkretizovaná, nie to ešte preukazovaná. Aj to bolo dôvodom, prečo súd na námietku zaujatosti neprihliadal. Ani z ďalších podaní doručovaných súdu (prikladaných k podaniam navrhovateľky, resp. otca maloletej) nevyplynuli skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa a , . Naopak, tieto nespĺňali náležitosti ustanovenia , súd preto na ne neprihliadal. Z prikladaných podaní nie je zrejmé, aký pomer k veci, zakladajúci dôvod na jeho vylúčenie, by mal konajúci sudca mať. Súd preto na námietky otca maloletej z dôvodov upravených ustanovením a , druhej vety, neprihliadal.

9. Z otcom založenej komunikácia medzi rodičmi (č. l. 9-47 v spise) je zrejmý vyhrotený vzťah medzi rodičmi maloletej, neschopnosť komunikovať na racionálnej úrovni, hoci je z nej zrejmé, že tento spôsob vedie predovšetkým otec maloletej, čo aj pri istom pochopení frustrácie z neprebiehajúceho styku s maloletou nemožno považovať za prípustné (príkladmo č. l. 16 v spise „Budem ťa titulovať ako „PÚTČ“=Páchateľka Úmyselných Trestných Činov“, čl. l. , č.l. 19 v spise, kde matku označuje za „vyšinutú klamárku“, č. l. 41 v spise „netrep Ty narcistická a psychopatická matka...“. Matkina komunikácia, hoci aj matka v nej označuje za chorého (napr. „choď si liečiť hlavu“ z č. l. 33) v porovnaní s komunikáciou otca vyznačuje vyššiu mieru kooperácie a snahy o spoluprácu pri riešení vzniknutých problémov.

10. Návrh otca s ohľadom na skutočnosť, že medzi rodičmi aktuálne neprebieha racionálna komunikácia, a to ani ohľadom maloletej, ani vzájomná medzi rodičmi, v spojení so skutočnosťou, že styk otca s maloletou prakticky neprebieha, súd považoval za čiastočne dôvodný. Súd mal za to, že aj z výsledkov znaleckého dokazovania, ako aj z prístupu k realizácii nariadených výchovných opatrení (otec sa nezúčastnil realizácie ani jedného z nich, matka s maloletou naopak áno), vyplýva, že otec sa značnou mierou pričinil o aktuálny stav, namiesto konštruktívneho prístupu však zvolil cestu neúčasti na procesných úkonoch (nezúčastnil sa ani pojednávania vo veci, bez toho, aby neúčasť ospravedlnil), cestu spočívajúcu v neochote participovať na procesoch, ktorými sa súd snažil zvrátiť nepriaznivú situáciu vo vzťahu medzi otcom a maloletou. Aj správanie otca tak v zásadnej miere prispelo k tomu, v akom stave je jeho vzťah s maloletou, aktuálne už aj samotnú pandemickú situáciu možno považovať len za štart problémov vo vzťahoch, rozvoj týchto problémov súvisí s ďalším správaním otca. Táto skutočnosť tak logicky mala za následok, že otec má len obmedzený prístup k informáciám o maloletej, pričom samotná matka maloletej priznala, že aktuálne už otca sama o maloletej neinformuje, čo je ale podľa nej spôsobené aj reakciami otca na ňou zasielané informácie. Aktuálna kvalita vzťahu medzi otcom

a maloletou, resp. medzi otcom a matkou maloletej, nevylučuje otcovo právo na informácie o maloletej a to ani pri akceptovaní výhrady matky o nevhodných reakciách otca na fotografie zasielané matkou v minulosti (napr. prirovnávanie maloletej k psychotroske (č. l. 68 v spise), príp. úvahy o psychickom stave bratranca maloletej, s ktorým sa maloletá hrala, označovanie za zbastačenú (č.l. 70 v spise - druhá strana).

11. Pokiaľ ide o rozsah, v akom sa otec domáha, aby súd uložil matke maloletej informačnú povinnosť, tento súd nepovažoval za dôvodný ani pokiaľ ide o požadované informácie, ani pokiaľ ide o časovú frekvenciu, v akej ich je matka povinná otcovi poskytovať. Za podstatné informácie, ku ktorým otec nemá bežný prístup, súd považoval informácie o zdravotnom stave maloletej (keďže ten sa môže v čase meniť), záujmových mimoškolských aktivitách maloletej, zmenách na majetku maloletej a prípadných iných podstatných skutočnostiach maloletej (môžu to byť závažné udalosti v živote maloletej, ktoré majú podstatný charakter, súvisiace s jej aktuálnym prežívaním, jej aktuálnymi potrebami, ktoré svojou povahou odôvodňujú vedomosť otca o nich). Pokiaľ ide o časovú frekvenciu týchto informácií, súd mal za to, že informovanie na mesačnej báze (obaja rodičia v zásade preferujú elektronickú formu, postačuje teda napr. email), naplní právo otca na informácie o maloletej v týchto oblastiach, návrh na poskytovanie informácií na týždennej báze tak súd zamietol. Pokiaľ ide o informácie o školskej dochádzke maloletej, prípadne o jej prospechu, súd sa stotožnil s argumentáciou matky, že nie je dôvod prenášať v tejto oblasti povinnosť na matku, keďže otec ako nositeľ rodičovských práv má právo na informácie priamo od školy, ktorú maloletá navštevuje (otec pritom vie, akú škola maloletá navštevuje), a preto súd uzavrel, ž k týmto informáciám má otec prístup pri vyvinutí elementárnej aktivity voči škole maloletej. Pokiaľ ide o informácie o zdravotnom stave, vo všeobecnej rovine túto povinnosť súd matke uložil na mesačnej báze, v prípade, že maloletá absolvuje nejaké vyšetrenie zdravotného stavu, ošetrenie, prípadne bude hospitalizovaná, súd považoval tieto udalosti tak závažné, aby matka o nich informovala otca bez zbytočného odkladu. Limitovať túto povinnosť presným časovým údajom (otec požadoval do troch hodín), súd považoval za kontraproduktívnu, nakoľko matke môžu v súvislosti s týmito úkonmi vzniknúť povinnosti, ktorým bude musieť náležitú pozornosť a čas, potom, ako zariadi všetky potrebné záležitosti, je však dôvodné od matky žiadať, aby otcovi v tejto oblasti bez zbytočného odkladu poskytla relevantnú informáciu.

12. Vo zvyšku, predstavujúcom informácie o výsledkoch a známkach maloletej škole, záujmových školských aktivitách, vopred plánovaných záujmových školských či mimoškolských podujatiach maloletej dcéry resp. o vysvedčení maloletej, súd návrh otca zamietol. Aj v tomto prípade platí, že pokiaľ ide o aktivity súvisiace so vzdelávacím procesom maloletej (či už je to prospech maloletej, alebo záujmové školské aktivity), otec má možnosť k týmto informáciám sa dopracovať vlastnou aktivitou smerovanou k škole maloletej, platí to aj pre informácie smerujúce zo školy k rodičom maloletej, pri ktorých má otec možnosť žiadať školu maloletej, aby mu zasielala všetky informácie, ktoré zasiela matke, a to vrátane vysvedčení maloletej. Pokiaľ ide o informácie o vopred plánových aktivitách vo voľnom čase trávenom maloletou s matkou, súd nevidel dôvod na to, aby o nich matka informovala otca vopred, a to aj s ohľadom na obavu matky, že by takéto aktivity mohli byť narúšané (s ohľadom na kvalitu vzťahu medzi otcom a matkou a absentujúcu snahu otca o zlepšenie aktuálnej situácie súd túto obavu považoval za dôvodnú). Za naplnenie práva otca na informácie, pokiaľ ide o voľnočasové aktivity, tak súd považoval, ak ho o týchto aktivitách bude matka informovať na mesačnej báze v zmysle výroku rozhodnutia.

13. O trovách konania súd rozhodoval podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.