Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5P-91-2014.pdf
PDF · 93.04 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/91/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mgr. Monika Dubjel v právnej veci navrhovateľa M. A., G.. XX.XX.XXXX, K. C., E. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Matejom Okálym, advokátom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7 proti odporkyni M.. A. A., P.. Š.C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. C., E. XXXX/XX, E..Č.. O. X, C., právne zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou v Spišskej Novej Vsi, Zimná 62, za účasti mal. W. G.. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy, Kúpeľná 9, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa M. A. a odporkyne M.. A. A., P.. Š., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C., vo zväzku 11, ročník 2010, na strane 396, pod poradovým číslom 38 rozvádza.
Schvaľuje sa dohoda rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k mal. W. G.. XX.XX.XXXX v tomto znení:
Z v e r u j e sa mal. W. G.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaväzuje prispievať na jej výživu po 60,- EUR mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné sa zaväzuje platiť do rúk matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 27.5.2014, domáhal rozvodu jeho manželstva s odporkyňou, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX a z ktorého pochádza maloleté dieťa - W. A.. Na čas po rozvode manželstva navrhol zveriť maloletú W. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na jej výživu výživným vo výške 40,- € mesačne. V návrhu uviedol, že u oboch ide o prvé manželstvo. S odporkyňou sa zoznámil začiatkom roka 2005. Po prehĺbení vzťahu a po päťročnej známosti uzavreli manželstvo. Už pred uzavretím manželstva bývali v spoločnej domácnosti v rodičovskom dome navrhovateľových rodičov. V roku 2008 vznikli medzi partnermi prvé vážnejšie nezhody. Manželia sa však rozhodli zotrvať vo vzťahu. Do jesene 2012 bol ich vzťah bez väčších problémov. V tom čase sa odporkyňa zamestnala a začali sa prvé nezhody. Práca navrhovateľa má turnusový charakter, 9 dní je v práci a 5 dní je doma. Manželia zrekonštruovali dom. Navrhovateľ aj napriek svojej dlhšie trvajúcej neprítomnosti vyplývajúcej z charakteru práce nepociťoval ochabnutie
záujmu o udržanie manželstva a rodiny. Odporkyňa, však tomuto pripisovala vzájomné odcudzenie. Komunikácia začala byť medzi manželmi problematická, dochádzalo častejšie k nezhodám. Od začiatku roka 2014 navrhovateľ spozoroval zmenu v správaní odporkyne. Navrhovateľ to odôvodňoval záujmom odporkyne o iného muža. S ohľadom na maloleté dieťa mal odporca záujem udržať manželstvo. Odporkyňa sa dňa 23.04.2014 odsťahovala spolu s dcérou zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom. Spolužitie manželia neobnovili.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX.
Obaja účastníci sú štátnej príslušnosti SR. U oboch ide o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko manželov je E. XX, C..
Z ich manželstva pochádza jedno maloleté dieťa.
Na prvom pojednávaní konanom dňa 19.06.2014 obaja účastníci zhodne uviedli, že nezhody medzi manželmi vznikali pre zlú komunikáciu a preto, že manželia kvôli pracovnej vyťaženosti trávili málo času spolu. Odporkyňa uviedla, že počas manželstva nadviazala mimomanželský vzťah, ktorý však už netrvá. Súd sa pokúsil o zmierenie manželov, ktorí zhodne uviedli, že majú záujem o odborné poradenstvo, za účelom obnovy manželského spolužitia a zároveň obaja súdu navrhli, aby konanie prerušil na dobu troch mesiacov.
Súd požiadal občianske združenie Úsmev ako dar o spoluprácu, za účelom realizácie odborného poradenstva s manželmi so zameraním na možnosť obnovy manželského spolužitia.
Vyššie uvedené občianske združenie oznámilo súdu vo svojej správe zo dňa 28.08.2014, že kontakt s oboma manželmi nebol nadviazaný ani po opakovaných výzvach. Odborné poradenstvo z dôvodu nezáujmu oboch strán nebolo realizované.
Na pojednávaní konanom dňa 11.12.2014 navrhovateľ uviedol, že od posledného pojednávania nedošlo k zmene vo vzťahu medzi manželmi a teda trvá na svojom návrhu na rozvod. Odporkyňa uviedla, že taktiež vníma túto situáciu, že nedošlo k zlepšeniu manželského vzťahu.
Navrhovateľ uviedol, že má vedomosť, že odporkyňa má mimomanželský vzťah a ako najväčšie negatívum vníma to, že manželka neprejavuje žiadnu ochotu riešiť ich manželský vzťah. Manželka ignorovala obe pozvania od organizácie Úsmev ako dar a navrhovateľ povedal, že ak pôjde ona, súhlasí s tým, ale ona nereagovala. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2014.
Odporkyňa uviedla, že súhlasí s rozvodom, ale popiera, žeby mala mimomanželský vzťah. Nedošlo k zlepšeniu komunikácie, nekomunikujú na úrovni akoby manželia mali komunikovať, keď sú spolu, necíti sa odporkyňa dobre, cíti nejakú bariéru medzi nimi, ktorú nevie pomenovať.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obaja manželia, podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem mal. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujúc si vzájomne pomoc a podporu.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, keďže neplní žiadnu z uvedených funkcií. V dôsledku častého odlúčenia spôsobeného pracovnou vyťaženosťou oboch manželov, nedostatočnej komunikácie a vzájomného zdieľania sa, bolo jednoznačne preukázané narušenie vzájomných manželských vzťahov, citové ochladenie. Navrhovateľom vyčítanú neveru odporkyne súd posúdil nie ako príčinu rozvratu manželstva, ale skôr ako dôsledok rozvratu. Obaja účastníci síce na prvom pojednávaní prejavili ochotu vzťah zachrániť, ale ani jeden z manželov nereagoval na pozvanie organizácie oslovenej súdom, za účelom poskytnutia odborného poradenstva. V súčasnej dobe účastníci spolu nežijú v jednej domácnosti, ich manželstvo je len formálne a neplní svoj účel. Za tohto stavu sa rozvrat manželstva javí súdu ako hlboký a trvalý, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené i konanie o úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon rodičovských povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne nato, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z manželstva účastníkov pochádza maloletá W.. Osobnú starostlivosť o dieťa od doby, kedy účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, zabezpečuje odporkyňa. Navrhovateľ pracuje mimo bydliska v pravidelných smenách tak, že asi 10 dní za sebou je v práci, potom je 5 dní doma, počas tohto času asi tak 3 alebo 4 dni je maloletá W. v jeho domácnosti, odporca v tom čase zabezpečujú celú starostlivosť o maloleté dieťa. Odporca prispieva odporkyni na výživu maloletého dieťaťa sumou 40,- € mesačne, okrem toho hradí ďalšie potrebné výdavky. Obaja rodičia sa vedia dohodnúť na realizácii styku s otca s mal. W..
Obaja účastníci konania majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej W.. Navrhovateľ má priemerný mesačný príjem približne 750,- € a odporkyňa 600,- €. Zdravotný stav maloletej W. je dobrý.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne, trvalo rozvrátené a v prípade rozvodu rodičov navrhol mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať výživným vo výške 60,- € mesačne tak, ako to navrhli obaja rodičia, styk s maloletou navrhol neupravovať.
V priebehu konania účastníci konania - rodičia mal. W. uzavreli rodičovskú dohodu ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k mal. W., s ktorou súhlasil aj kolízny opatrovník. Úpravu styku s mal. dieťaťom rodičia nežiadali.
Súd rodičovskú dohodu schválil, keďže je v záujme maloletého dieťaťa.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 144 O.s.p. a ich náhradu účastníkom nepriznal, keďže ide o konanie o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a Exekučnom poriadku.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko môže do troch mesiacov po právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma
opäť svoje predošlé priezvisko.