Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/110/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov E. M., trvale bytom v K. G. K., E. R.. XXX/ XX, štátnej občianky SR a Q. Z., bytom Z. XXXX, K. XX/XX/XX, P. P., za účasti Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, v konaní o návrhu B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v K. G. K., P. č. XXXX/X, štátneho občana SR, o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 3. júla 2014, č.k. -195, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom od otca dieťaťa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti B. J., ktorý je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, má právo ho zastupovať a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach. Matke dieťaťa uložil povinnosť platiť výživné na maloletého v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu k rukám starého otca B. J., vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starému otcovi B. J.. Otcovi dieťaťa uložil povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 90 Eur k rukám starého otca B. J., vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o zverení maloletého V. do náhradnej osobnej starostlivosti starému otcovi B. J.. Vyslovil, že tým sa mení rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. zo dňa 30.06.2011, právoplatný dňa 04.10.2011 v časti vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa a rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. zo dňa 20.11.2002, právoplatný dňa 05.03.2003 v časti starostlivosti o mal. V.. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Štátu náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že maloletý V. bol zverený do výchovy matky rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20.11.2002 a jeho otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 33,19 Eur mesačne s účinnosťou od 15.07.2002. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 30.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2011 bola zvýšená vyživovacia povinnosť od otca na maloletého z dovtedajších 33,19 Eur na sumu 70 Eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2007 do 31.08.2008 a od 01.09.2008 na sumu 90 Eur mesačne, ktoré výživné mal otec platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý V. sa od 23.01.2014 nachádza v priamej starostlivosti svojho starého otca B. J., ktorý sa o maloletého riadne stará. Zistil, že starý otec má po každej stránke

predpoklady na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o maloletého a je medzi nimi vytvorená silná pozitívna citová väzba. S prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery rodičov dieťaťa určil výživné od matky v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktoré bude matka poukazovať k rukám starého otca maloletého dieťaťa. Otcovi ponechal vyživovaciu povinnosť v doterajšej výške 90 Eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktoré bude rovnako ako matka poukazovať k rukám starého otca dieťaťa. Pri výške výživného od otca zohľadnil tie skutočnosti, že otec poberá zo strany štátu dávku v hmotnej núdzi vo výške 27,31 Eur denne, čo je cca 819,30 Eur mesačne. Vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa má ešte ďalšie tri vyživovacie povinnosti, pričom na najstaršie dieťa prispieva výživným vo výške 190 Eur mesačne.

Zo spisu vyplýva, že dňa 25.09.2014 sa dostavil na Okresný súd Bánovce nad Bebravou otec maloletého dieťaťa za účelom prevzatia rozsudku súdu prvého stupňa. Prevzatie rozsudku potvrdil vlastnoručným podpisom.

Listom, ktorý podal na Okresný súd Bánovce nad Bebravou dňa 26.09.2014, sa otec dieťaťa vzdal práva na odvolanie vo veci náhradnej starostlivosti o maloletého, avšak podal odvolanie proti výroku o výživnom s poukazom na to, že je nezamestnaný a má zdravotné, ako aj rodinné problémy (štyri deti).

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo výroku, ktorým bolo určené výživné od otca na maloletého vo výške 90 Eur mesačne a zistil, že v tejto časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Odvolací súd preskúmaním rozsudku okresného súdu zistil, že súd prvého stupňa si zistil všetky potrebné podklady pre určenie výšky výživného a o výživnom rozhodol v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine.

Citované zákonné ustanovenie upravuje predpoklady, ktorými sa súd riadi pri určovaní výživného od rodičov na deti. Upravuje tak zásadu, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Zároveň upravuje rozsah tejto vyživovacej povinnosti tak, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Je tam vyslovená aj zákonná zásada, podľa ktorej výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V prejednávanej veci nie sú pochybnosti o tom, že maloletý bol bezprostredne po jeho narodení zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné vo výške 33 Eur. V roku 2008 bolo výživné zvýšené na sumu 90 Eur mesačne.

V dôsledku zmeny pomerov na strane matky maloletého, ktorá nebola schopná zabezpečovať riadne výchovu, ako aj starostlivosť o maloletého, požiadal o zverenie do osobnej starostlivosti starý otec Jozef Zibura. Okresný súd po zistení všetkých osobnostných predpokladov pre zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti návrhu vyhovel. Výrok o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti nadobudol právoplatnosť dňa 26.09.2014, pretože otec maloletého sa vtedy vzdal práva na odvolanie proti tomuto výroku. Rodičia maloletého majú preto svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, tak ako im vyplýva z ust. § 62 Zákona o rodine plniť k rukám B. J., ktorému bolo dieťa právoplatným rozsudkom zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Pri určovaní výživného od otca súd prvého stupňa podrobne preskúmal jednak potreby maloletého, ako aj majetkové pomery osoby, ktorej bol zverený do náhradnej starostlivosti a zistil, že Jozef Zibura má mesačné náklady vo výške 150 Eur za nájom, 29 za elektrinu, 12 Eur za plyn, ďalej internet a televíziu

13 Eur mesačne a mobilný telefón vo výške 5 Eur mesačne. Jeho príjmom je starobný dôchodok vo výške 383,80 Eur a vdovecký dôchodok vo výške 99 Eur mesačne. Zároveň je nepochybné, že maloletý V. je dieťa vo veku 12 rokov, pričom od poslednej úpravy výživného, kedy bolo otcovi uložené platiť 90 Eur mesačne, uplynula doba šesť rokov. Za túto dobu došlo k nárastu všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa, a to ako v oblasti stravovania, obliekania, tak i zabezpečovania jeho školských, kultúrnych a športových potrieb. Ani výživné vo výške 90 Eur od otca + výživné od matky, ktoré predstavuje cca sumu 30 Eur mesačne, spolu s rodinným prídavkom nepostačuje na pokrytie všetkých odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.

Zo spisu vyplýva, že okresný súd pri určovaní výživného prihliadal predovšetkým na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca dieťaťa, keď neurčil výživné v takej výške, ktoré by zodpovedalo všetkým potrebám maloletého dieťaťa, ale len v takej výške, ktorú môže otec dieťaťa platiť vzhľadom na jeho príjmy a počet vyživovacích povinností. Bolo jednoznačne zistené, že otec dieťaťa poberá príspevok od štátu vo výške 819,30 Eur. Má vyživovaciu povinnosť k ďalším trom deťom, pričom od poslednej úpravy výživného mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť.

V otázke jeho zdravotného stavu pripojil otec oznámenie penzijnej poisťovne vo Viedni zo dňa 15. októbra 2013, ktorá jeho žiadosť o poskytnutie invalidného dôchodku zamietla, nakoľko sa nejedná o invaliditu. V závere tohto posudku bolo uvedené, že podľa výsledku lekárskych znaleckých posudkov pracovná schopnosť otca dieťaťa sa neznížila do takej miery, aby nemohol viac vykonávať prácu, ktorá je na pracovnom trhu ešte cenená. V jeho prípade preto neexistuje invalidita a nenastane ani v dohľadnom čase, a preto nemá nárok ani na profesijnú rehabilitáciu.

Z takto vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že na strane otca sú dané možnosti a schopnosti platiť výživné na maloletého vo výške 90 Eur tak, ako to rozhodol súd prvého stupňa. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa o výživnom rozhodol správne, rešpektoval ust. § 62 Zákona o rodine a vychádzal zo skutkových zistení, týkajúcich sa osobných, zárobkových a majetkových pomerov tak otca maloletého dieťaťa, ako aj jeho matky, osoby, ktorej bolo zverené do náhradnej starostlivosti a samotného dieťaťa. Odvolaniu otca preto nebolo možné vyhovieť.

Rozsudok okresného súdu bol preto odvolacím súdom potvrdený.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .