Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Cb-159-2022.pdf
PDF · 101.99 KB
Case nature
Subarea
25Cb/159/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: ASSYX, spol. s r.o., Karadžičova 9, 811 09 Bratislava, IČO: 36 388 807, zastúpeného: Nozdrovický, Šuvert & Co. s. r. o., Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 858 536 proti žalovanému: Discovery Residence s. r. o., Mlynské nivy 4948/53, 821 09 Bratislava, IČO: 51 059 631, zastúpenému: L/R/P advokáti, s.r.o., Slávičie údolie 6, 811 02 Bratislava, IČO: 52 735 354, o zaplatenie sumy 336.048,71 eur s príslušenstvom a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu dňa 30.12.2022 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa vo veci samej domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 336.048,71 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia časti ceny diela v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 18.07.2019 (D. A. - A. T.). Podaním doručeným súdu dňa 30.12.2022 sa zároveň žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým požaduje zriadiť v prospech žalobcu záložné právo k pohľadávkam žalovaného z bankových účtov žalovaného vedených v Slovenskej sporiteľni, a.s. Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, číslo účtov X.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a X.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a tiež zriadiť v prospech žalobcu záložné právo k pohľadávkam žalovaného z účtu žalovaného vedeného v J&T BANKA, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom organizačnej zložky: Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava 811 02, IČO: 35 964 693, číslo účtu I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to všetko na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške istiny 336 048,71 eur, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha titulom nároku na zaplatenie časti ceny za dielo tzv. zádržného podľa Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.07.2019, spolu s príslušenstvom - úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 336.048,71 eur od 15.05.2022 do zaplatenia a nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 40,- eur a na zabezpečenie pohľadávky žalobcu titulom zmluvnej pokuty ku dňu 22.12.2022 vo výške 37.301,41 eur, ktorú si uplatňuje žalobca podľa Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.07.2019, pričom pohľadávky sú žalobcom uplatnené v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 25Cb/159/2022.
2. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil obavou, že vymoženie pohľadávky po získaní exekučného titulu môže byť problematické. Ide najmä o majetkovú situáciu žalovaného (najmä nedostatok exekvovateľného majetku) a aktívne zbavovanie sa jediného dlhodobého majetku. V návrhu uvádza ďalej nasledovné: Po preskúmaní účtovnej závierky žalovaného za rok 2021 je zrejmé, že žalovaný má evidovanú nedokončenú stavbu projektu „A. T.“, teda majetok, v hodnote 22 841 868 Eur. Hodnotu tohto majetku je potrebné zároveň znížiť o prijaté zálohy (na byty) v hodnote 4 398 843 Eur. Záväzky súvisiace s výstavbou eviduje žalovaný v hodnote 23 247 654 Eur, čiže vyššie ako hodnota dlhodobého majetku/ výstavby. V časti záväzkov žalovaný vykázal vnútroskupinové úvery vo výške 8 128 336 Eur a dlhodobé bankové úvery vo výške istiny 8 000 000 Eur, pričom nie je zrejmé, aké sú úroky z týchto úverov, ktoré tiež predstavujú navýšenie záväzkov na strane žalovaného. Žalovaný ďalej vykazuje záväzky z obchodného styku vo výške 2 316 381 Eur. V roku 2021 žalovaný navýšil kapitálové fondy o 500 000 Eur, teda máme
za to, že existovala negatívna majetková situácia, v dôsledku ktorej vznikla potreba navýšiť majetok žalovaného. Žalovaný je počas svojej existencie permanentne v strate. Straty minulých rokov dosiahli sumu 921 491 Eur. Po dátume účtovnej závierky (31.12.2021) prišlo ku kolaudácii stavby „. A. - A. T.“, čiže u žalovaného nastali udalosti, ktoré táto účtovná závierka nezohľadňuje. Existuje tak riziko, že v súčasnosti - cca 12 mesiacov po dátume účtovnej závierky - táto nemusí byť spoľahlivým indikátorom objemu exekvovateľného majetku, naopak, objem exekvovateľného majetku sa predajom bytov rapídne znížil. Jeden z momentov indikujúcich, že u žalovaného mohlo prísť k negatívnemu obratu vo vývoji majetku v roku 2022 je fakt, že záložná zmluva na obchodný podiel jediného spoločníka žalovaného z roku 2019 bola zapísaná do obchodného registra až v júni 2022. Konkrétne, na obchodný podiel jediného spoločníka žalovaného bolo zriadené záložné právo v prospech Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653; pričom z obchodného registra je preukázané, že záložná zmluva zo dňa 28.11.2019 bola zapísaná do obchodného registra až v júni roka 2022. Tento krok vzbudzuje otázky, prečo k zápisu - a teda aj k vzniku záložného práva v zmysle § 117a ods. 4 Obchodného zákonníka - prišlo až v roku 2022 a potvrdzuje neistotu vo vzťahu k tomu, či žalovaný bude schopný platiť všetky svoje záväzky. Keďže žalovaný je súčasťou investičného fondu U. I., O..I.., je možné usudzovať, že po predaji bytov a nebytových priestorov zámerom žalovaného nie je rozbehnúť ďalšie podnikanie na takej úrovni, aby generoval zisky na úhradu pohľadávky žalobcu. Nakoniec, žalovaný ani podľa účtovnej závierky nevykazuje relevantný príjem z inej činnosti, v ktorej vykonávaní by mohol pokračovať po predaji bytov a z ktorej by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu. Predajom bytov, ktoré sú súčasťou projektu „D. A. - A. T.“ sa žalovaný zbavil medzičasom už takmer všetkého (dlhodobého) exekvovateľného majetku. Aktuálne žalovaný predal už takmer všetky byty aj nebytové priestory, podľa aktuálneho stavu Q. Č.I. XXXX, J..Ú.. R. žalovaný je vlastníkom už len 17 garážových státí z toho 3 už sú predmetom konania na katastri, 5 garáží a troch bytov, z toho 2 sú predmetom vkladového konania. Je zrejmé, že tento stav sa neustále vyvíja, a od podania prvého návrhu na zabezpečovacie opatrenie v auguste 2022 došlo k predaju väčšiny bytov a nebytových priestorov. Napriek tomu, že za predaj nehnuteľného majetku žalovaný získal kúpnu cenu, peňažné prostriedky sú vo svojej podstate likvidnejšie a menej stabilné, ako vlastníctvo nehnuteľného majetku a je možné ich rýchlejšie umiestniť mimo dosahu exekúcie. Navyše, existuje vysoká pravdepodobnosť, že žalobca týmito peňažnými prostriedkami bude splácať pohľadávky bánk z poskytnutých úverov a ďalšie záväzky, teda peňažné prostriedky obdržané za predaj majetku žalovaného nebudú k dispozícii na úhradu záväzkov voči žalobcovi. Dokonca, vzhľadom na existujúce vnútropodnikové úvery je možné, že žalovaný použije získané financie na vyplatenie dlhov voči svojim spriazneným osobám na úkor žalobcu. Už len v dôsledku týchto skutočností je daná naliehavosť zriadenia zabezpečovacieho opatrenia, lebo v dôsledku neexistencie iného dlhodobého exekvovateľného majetku žalovaného ako boli nehnuteľnosti v bytovom dome, a existencie ľahko likvidných peňažných prostriedkov na účtoch je veľké riziko, že po skončení súdneho sporu nebude na strane žalovaného dostatočný majetok na uhradenie pohľadávok žalobcu. Zároveň, vzhľadom na úverovú zaťaženosť žalovaného je možné predpokladať, že predmetom záložného práva v prospech banky sú aj pohľadávky žalovaného, čo je obvyklá podmienka pri poskytovaní úverov na developerské projekty. Žalobca zdôrazňuje, že žalovaný je tzv. projektovou spoločnosťou - t.j. spoločnosťou vytvorenou len a výlučne na účel jedného projektu, ktorá po ukončení výstavby, predaja bytov a vyplatenia záväzkov a podielu na zisku, sa dostáva do stavu stagnácie, nevykonávania ďalšej podnikateľskej činnosti až likvidácie. Je možné úplne reálne predpokladať, že po predaji bytov nastane úhrada všetkých záväzkov, ktoré žalovaný má a je ktoré je ochotný dobrovoľne uhradiť. Následne, veľmi ľahko jediný spoločník môže rozhodnúť o rozpustení kapitálových fondov, aj o vyplatení podielov na zisku, čím sa zo spoločnosti odčerpá disponibilný cash flow a na záväzky, ktoré sú predmetom sporov, vrátane pohľadávky žalobcu, už nezostáva často dostatok financií. Tieto všetky tvrdenia vyplývajú priamo z platných zákonov, najmä Obchodného zákonníka. Žalobca oslovil aj odborníka, ktorý pozná z vlastných skúseností fungovanie developerov a nimi vlastnených projektových spoločností v obdobných projektoch, keď ako finančný riaditeľ v minulosti pôsobil v developerskej skupine P.. Jedná sa o X.. X. J.. Jeho vyjadrenie prikladáme. Ako vyplýva z jeho odborného názoru podloženého dlhodobou praxou a skúsenosťou v danej oblasti, účtovná závierka žalovaného za rok 2021 nemusí zohľadňovať niektoré predpokladateľné a obvyklé náklady, ktoré sa vyplácajú obyčajne na konci projektu. Pri zohľadnení veľkosti projektu sa môže jednať o sumu v rozmedzí 3,5-4,5 mil. eur. Takéto náklady spôsobia odčerpanie získaného cashflow po predaji bytov zo spoločnosti žalovaného a v závierke z roku 2021 ich nie je možné špecifikovať. Zároveň upozorňujeme na všeobecne známe a objektívne skutočnosti, ktoré sa udiali na realitnom a stavebnom trhu za posledné dva roky, kde v developerských spoločnostiach sa nepodarilo preniesť na zákazníkov - kupujúcich bytov, všetok nárast cien stavebného materiálu, energií aj služieb pri výstavbe a teda tieto skutočnosti znižujú výsledný zisk
z projektu. Aj táto okolnosť objektívne zvyšuje obavu, že žalovaný nebude mať dostatok finančných prostriedkov na úhradu všetkých svojich dlhov. Z už priloženej prílohy k účtovnej závierke vyplýva, že spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov, pričom v roku 2019 ich mala ešte 5, t.j. aj závery X.. J. vo vzťahu k externým nákladom sú odôvodnené, lebo projekt výstavby projektu uvedenej veľkosti musí od počiatku až do konca niekto manažovať, pričom hovoríme obvykle o tíme min. 10 ľudí, ktorí zabezpečujú priebežný manažment projektu, financovanie projektu, predaj a marketing, ako aj osoby organizujúce a kontrolujúce výstavbu, osoby zabezpečujúce klientske zmeny, controlling a účtovníctvo projektu. Je tak úplne zrejmé, že to, že dnes spoločnosť predáva byty aj keď za reálnu cenu, objektívne nemusí stačiť na pokrytie všetkých záväzkov. Kúpna cena bytov dnes nemusí odrážať reálnu cenu na trhu, lebo zmluvy k takémuto projektu sa uzatvárajú často aj 1,5 roka pred kolaudáciou niekedy aj skôr, t.j. kúpne ceny, ktoré žalovaný získava v dnešnej dobe, nemusia vôbec pokryť, alebo určite nie z takej časti ako bolo plánované, stavebné náklady na výstavbu bytov, ktoré vzrástli, čo je všeobecne známa skutočnosť. Pokiaľ sa jedná o tzv. projektovú spoločnosť, riziko „vytiahnutia majetku - peňazí“ je veľmi veľké a najmä, ak mnohé služby pri výstavbe museli byť zabezpečené dodávateľsky, s veľkou pravdepodobnosťou cez spoločnosti v skupine, ako sa to obvykle robí. Vo vzťahu k projektovým spoločnostiam, t.j. spoločnostiam založeným len a výlučne pre výstavbu jedného komplexu, bytového domu, kde sa dlhodobo neudržiava majetok ani zamestnanci, je riziko, že po skončení projektu zostane len málo financií alebo aj žiadny majetok na pokrytie záväzkov, ktoré dlžník dobrovoľne neuhradil, veľmi veľké. Je to denno-denná realita, že takéto spoločnosti po vyplatení zisku končia a sú predané osobám, ktoré s nimi už nepodnikajú, alebo dávané do konkurzu. S prihliadnutím na obvyklú dĺžku súdnych konaní, je tak riziko ešte väčšie. Veriteľ pri takomto nastavení projektu nemá ako dokázať, že dlžník sa reálne zbavuje majetku, to bude viditeľné až keď to urobí a majetok vo forme peňazí už bude vyplatený titulom úhrady za služby, vyplatenia podielov na zisku, titulom poradenstva a pod. A popri tom, pokiaľ zoberieme do úvahy ako rapídne a neobvykle za posledné dva roky stúpli náklady pri výstavbe, s čím nemohol žalovaný rátať pri stanovovaní pôvodných cien bytov, obava ešte rastie, lebo kalkulácie predajných cien môžu byť nízke. Už len to, že žalovaný dopĺňal počas roku 2021 finančné zdroje cez kapitálové fondy môže nasvedčovať, že sa náklady zvýšili a pôvodne zabezpečené financovanie nebolo dostačujúce. V kontexte toho o akú veľkú pohľadávku žalobcu sa jedná, a to cca 336 tisíc eur len základná istina, plus cez 50 tis. úrok z omeškania a zmluvná pokuta, treba riziko nevymožiteľnosti pohľadávky žalobcu v exekúcii brať o to vážnejšie. Okrem predaja nehnuteľností tretím osobám, žalovaný počas posledného obdobia previedol na spoločnosť W. N. I., O.. I.., X.: XX XXX XXX, spolu dva byty, 23 parkovacích stojísk a 13 nebytových priestorov v objekte A. T., pričom táto transakcia nemá žiadne logické vysvetlenie. Štatutárnym zástupcom spoločnosti W. N. I., O..I.. je pán K.. S. I., ktorý je zároveň aj štatutárnym zástupcom žalovaného. V mene oboch subjektov je oprávnený konať samostatne. Taktiež, oba subjekty majú rovnakého 100% spoločníka, resp. jediného akcionára - spoločnosť U. I., O..I.., Q. XX/X, R. K., N. X XXX XX. Máme za to, že žalovaný týmto spôsobom vedome znižuje svoj majetok prevodom na spriaznenú spoločnosť, čím znemožňuje výkon uspokojenia pohľadávok svojich veriteľov. K tejto skutočnosti žalovaný v konaní 22Cb/133/2022 vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že prevod na spriaznenú spoločnosť W. N. I., O.. I.. bol uskutočnený za cenu podľa znaleckých posudkov. Avšak nič bližšie k transakcii neuviedol, ani samotnú výšku kúpnej ceny. Svoje tvrdenia nijako nepreukázal, t.j. zatiaľ len potvrdil, že vykonal prevod časti nehnuteľností na svoju spriaznenú osobu, ale nie je isté za akú sumu, či táto suma bola už uhradená žalovanému a či podmienky splatnosti ceny nie sú nejako zvýhodnené oproti bežným obchodom a najmä vôbec neobjasnil prečo túto transakciu urobil. Preto treba aj tento úkon žalovaného vnímať ako ohrozujúci vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu a ako dôkaz o tom, že sa žalovaný bez logických dôvodov zbavuje majetku. Žalovaný má zriadený bankový účet číslo I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v Slovenskej sporiteľni, a.s., názov účtu A. W., I..W..V.. Je to účet, z ktorého žalovaný uhrádzal platby za dielo, ako aj časť zádržného. Taktiež má žalobca druhý účet, ako to vyplýva z listu žalovaného z 13.5.2022, kde vyzýva žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty na účet číslo I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. pre majiteľa A. W., O..I... Žalobca predpokladá, že na týchto účtoch by sa mohli kumulovať aj prostriedky získané z kúpnych cien za predané nehnuteľnosti. Zároveň žalovaný od uzatvorenia Zmluvy o dielo až do jeho odovzdania uvádza ako svoj účet na Zmluve o dielo aj na liste z 13.5.2022, ako aj na iných jeho listinách ako jeho účet číslo I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v J&T BANKA, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom organizačnej zložky: Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava 811 02, IČO: 35 964 693. Žalobca požaduje zriadenie záložného práva k viacerým účtom žalovaného z dôvodu, že žalobca nemá ako preveriť, kde sa peniaze z kúpnych cien za nehnuteľnosti aktuálne nachádzajú a či žalovaný neurobil už medzičasom aj prevody na svoj starší účet v J&T Banke, a.s. Zriadenie záložného práva na pohľadávky z účtov nijako neobmedzujú podnikateľskú činnosť žalovaného, pretože jeho jediným projektom bolo nateraz vybudovanie a predaj bytov a nebytových
priestorov v projekte A., ktoré sú už takmer predané. Vzhľadom na skutočnosť, že výška záväzkov v skupine vedených ako vnútropodnikové úvery (záväzok žalovaného), ako aj výška kapitálových fondov presahujú vysoko hodnotu žalovanej istiny aj s príslušenstvom, záložné právo tak môže najmä obmedziť vyplácanie finančných prostriedkov spoločníkom alebo spriazneným osobám, čo je možné považovať za adekvátny spôsob ochrany pohľadávky žalobcu. 3. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
4. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
5. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)
6. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný predáva byty v bytovom dome, ktorý si dal zhotoviť, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, nakoľko žalobca nijak neosvedčil, že nehnuteľnosti žalovaný predáva za nízku cenu (alebo darovaním či zámenou za veci nižšej hodnoty), resp. že má v úmysle svojím konaním poškodiť spoločnosť žalobcu tým, že úmyselne nebude schopný uhradiť uplatnenú pohľadávku žalobcu. Je logické, že žalovaný predáva byty v predmetnom bytovom dome, s týmto cieľom ich dal ako developer postaviť. Takéto jeho konanie preto súd nemôže považovať za snahu zbaviť sa svojho majetku s cieľom vyhnúť sa úhrade pohľadávky žalobcu. To isté platí aj vo vzťahu k prevodu bytov
žalovaným na spoločnosť W. N. I., O. I.. Hoci v tejto spoločnosti sú štatutárom, aj spoločníkom totožné osoby ako u žalovaného, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by žalovaný nebol oprávnený previesť byty na takúto osobu, resp. ani zo žiadnej listiny založenej v spise nie je zrejmé, že tieto prevody bytov boli uskutočnené za cenu značne nižšiu ako je trhová cena, pričom žalovaný v inom konaní výslovne uviedol, že predaj týchto bytov bol uskutočnený za cenu podľa znaleckých posudkov. Žalovaný pritom nie je povinný akýmkoľvek spôsobom ďalej zdôvodňovať, prečo takúto alebo iné transakcie uskutočnil. Pokiaľ ide o odvolávanie sa žalobcu na účtovnú závierku žalovaného za rok 2021 (hodnota záväzkov, úverov, navýšenie fondov, vykázanie hospodárskej straty, či relevantného príjmu z inej činnosti), táto už podľa názoru súdu nereflektuje aktuálnu majetkovú situáciu žalovaného v čase rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v roku 2023, preto ju súd ani nemôže považovať za smerodajnú na posúdenie, či je žalovaný schopný platiť svoje záväzky. Úvahy žalobcu o tom, či po predaji bytov nebude zámerom žalovaného rozbehnúť ďalšie podnikanie na generovanie ziskov na úhradu pohľadávky žalobcu, majú len charakter domnienok a predpokladov, nie sú relevantným spôsobom osvedčené. Žalovaný získal predajom bytov značné finančné prostriedky a domnelé tvrdenie žalobcu, že ich použije na splatenie iných svojich záväzkov (napr. pohľadávky bánk z úverov) než záväzku voči žalobcovi, taktiež samo o sebe neobstojí pri posúdení dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ ide o odvolávanie sa žalobcu na vyjadrenie odborníka X.. X. J. ohľadom fungovania developerov, súd ho nepovažuje za relevantné, nakoľko nejde o vyjadrenie odborne spôsobilej osoby ku skutočnostiam priamo vyplývajúcim z konkrétneho zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Okrem toho sa táto osoba vyjadruje predovšetkým k účtovnej závierke žalovaného za rok 2021, ktorá podľa názoru súdu už nereflektuje aktuálnu majetkovú situáciu žalovaného a ani jeho schopnosť plniť si svoje záväzky. Na druhej strane súd považuje za potrebné uviesť, že v danom štádiu konania vo veci samej nemá jednoznačne osvedčenú danosť pohľadávky žalobcu, ktorú tento požaduje zabezpečiť formou zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný sa totiž vo svojich vyjadreniach vo veci samej bránil tým, že predmetná pohľadávka žalobcu neexistuje, keďže zanikla na základe jednostranného započítania vzájomných nárokov sporových strán (nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a pokuty za porušenie BOZP s nárokom na zaplatenie zádržného). V konečnom dôsledku súd zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj z dôvodu jeho neprimeranosti a potencionálneho ohrozenia podnikateľskej činnosti žalovaného. Z petitu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia totiž vyplýva, že žalobca požaduje zriadiť záložné právo k všetkým peňažným prostriedkom žalovaného na troch špecifikovaných bankových účtoch, hoci všetky tieto prostriedky majú slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 336.048,71 eur, zmluvnej pokuty vo výške 37.301,41 eur ku dňu 22.12.2022 a úroku z omeškania 8 % ročne zo žalovanej sumy od 15.05.2022 do zaplatenia. Takáto formulácia petitu zabezpečovacieho opatrenia neprimeraným spôsobom zvýhodňuje žalobcu oproti žalovanému, pre ktorého by takýto zásah mohol znamenať ohrozenie jeho ďalšieho fungovania, či podnikania. V dôsledku toho by nariadením požadovaného zabezpečovacieho opatrenia mohlo dôjsť k nevyrovnanému postaveniu sporových strán v konaní, čo by mohlo mať negatívny vplyv v rámci rozhodovania súdu vo veci samej, v priebehu ktorého bude súd posudzovať relevantnosť tvrdení a dôkazov sporových strán ohľadom uplatnenej pohľadávky žalobcu.
7. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde, písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ CSP).