Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15P-15-2014.pdf
PDF · 85.44 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/15/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci navrhovateľky: M. J., W.. XX.X.XXXX, F. U. XXX, občianka Slovenskej republiky proti odporcovi: Y. J., W.. XX.X.XXXX, F. T., C. XXXX/X, občan Slovenskej republiky, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej U. J., W.. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Poprad takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania Y. J. E. M. J., C.. Č.-U. uzavreté dňa 18.6.2011, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu U. vo zväzku III., ročník 2011, na strane 81, pod poradovým číslom 3, r o z v á d z a .
Súd na čas po rozvode s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
Maloletá U. J. sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky M. J., M. F. U. XXX, M..Č.. F. N. Q., V. XXX/X, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec maloletého dieťaťa Y. J. sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej U. sumou 100 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Odporca je p o v i n n ý uhradiť súdny poplatok vo výške 66 eur na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu domáhala, aby rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Návrh v písomnom podaní odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa 18.6.2011 vo Východnej. U oboch sa jednalo o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza maloletá dcéra U., W.. XX.X.XXXX. S odporcom sa uzatvorili manželstvo na základe želania rodičov oboch účastníkov konania, pretože navrhovateľka otehotnela pred uzatvorením manželstva. Po uzatvorení manželstva sa nevytvorili medzi nimi pevné citové väzby, pretože navrhovateľ pracoval v Českej republike. Po uzatvorení manželstva začali žiť spolu u starých rodičov odporcu v Poprade, a to len od júna 2012 do septembra 2012. V septembri 2012 navrhovateľka odišla spolu s mal. dieťaťom k svojim rodičom do Východnej. Účastníci konania žili intímnym životom naposledy v lete
2012, kedy naposledy viedli spoločnú domácnosť a spoločne vychovávali mal. dieťa. Od uvedeného času si manželstvo účastníkov konania neplní riadne svoje základné funkcie, a to funkciu výchovnú, ekonomickú a biologickú.
Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnili navrhovateľka, odporca a kolízny opatrovník.
Na pojednávaní navrhovateľka žiadala, aby súd manželstvo rozviedol. Poukázala na to, že spočiatku bolo manželstvo harmonické, neskôr začali vznikať konflikty. Vážne narušenie vzťahov začalo tým, že odporca odišiel pracovať do Českej republiky a došlo k ochladeniu citových väzieb. Domov chodieval len sporadicky a prestali žiť manželským životom. Navrhovateľka sa následne odsťahovala k svojim rodičom a v súčasnosti žije v podnájme v Liptovskom Hrádku. Za podnájom platí 200 eur. Dodala, že po dobu dvoch rokov nežili s odporcom ako manželia, manželstvo preto pokladala za hlboko a trvale rozvrátené a nevidela možnosť obnovy manželského spolužitia. Obaja boli toho názoru, že manželstvo neplní žiadnu spoločenskú funkciu. T.č. je invalidná dôchodkyňa, poberá invalidný dôchodok vo výške 138 eur a okrem toho je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 200 eur a taktiež rodinné prídavky. Býva spolu s dieťaťom v podnájme, kde uhrádza 200 eur. Iný príjem nemá. Dieťa má v celodennej starostlivosti, maloletá zatiaľ nenavštevuje materskú školu. Žiadne iné vyživovacie povinnosti nemá.
Odporca na pojednávaní uviedol, že po uzavretí manželstva žili s navrhovateľkou len asi po dobu 8 mesiacov ako manželia, následne začal pracovať v ČR, pričom začali ochladzovať citové väzby. Z týchto dôvodov následne navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti. Dodal, že po dobu dvoch rokov spolu nežili, manželstvo taktiež pokladá za hlboko a trvale rozvrátené a nevidí možnosť obnovy manželského spolužitia. V súčasnosti pracuje ako stavebný robotník v ČR, v rámci firmy chodieva po celej republike a dosahuje priemerný mesačný zárobok okolo 700 eur. Iný príjem ani vyživovacie povinnosti nemá. Navrhovateľke prispieva na nájom sumou 200 eur mesačne a touto formou si aj plnil vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností sa vedia dohodnúť, preto styk nie je potrebné upravovať. Keď je odporca na Slovensku, navrhovateľka mu vždy dovolí navštíviť maloletú.
Navrhovateľka a odporca na pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že v prípade rozvodu manželstva odporúča schváliť dohodu rodičov.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na to, že všetci účastníci konania sa na pojednávaní po vyhlásení rozsudku a poučení o opravných prostriedkoch vzdali práva podať odvolanie, súd vyhotovil rozsudok v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 157 ods. 3 O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Súd nezistil také okolnosti prípadu, resp. pomery účastníkov, pre ktoré by bolo odôvodnené priznanie trov jednému z účastníkov.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Účastníci konania, ktorí sa práva odvolania výslovne vzdali, toto právo nemajú.