Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/67/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpená: JUDr. Dušan Remeta, advokát AK so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1. D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2. G. F., H. I., na neznámom mieste, žalovaná v 2. rade zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova cesta 36, 811 04 Bratislava, v konaní o zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno in rem v prospech vlastníka nehnuteľnosti - stavby súpisné číslo XXX, postavenej na parcele KN C č. 55/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 706 m2, zapísanej na LV č. XXX, kat. územia C., zaťažujúce nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaných a to parcela KN E č. 248, druh pozemku: vodná plocha o výmere 712 m2, zapísanú na LV č. XXX, kat. územia C., zodpovedajúce povinnosti žalovaných a každého budúceho vlastníka tohto pozemku strpieť a umožniť žalobcovi a každému ďalšiemu vlastníkovi stavby číslo súpisné 135, postavenej na parcele KN C č. 55/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 706 m2, zapísanej na LV č. XXX, kat. územia C. i každému subjektu, ktorý so súhlasom vlastníka túto stavbu užíva, vstup, prechod peši a prejazd motorovými vozidlami a nemotorovými dopravnými prostriedkami v rozsahu podľa geometrického plánu, číslo plánu 014/2021, vyhotoveného geodetom Ing. Róbertom Kancianom, dňa 11.5.2021, autorizačne overeného dňa 11.5.2021 a úradne overeného D. E. J. dňa 7.6.2021 pod číslom K./XXXX, vyznačeného ako diel 1 o výmere 34 m2, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 34,50 eur a žalovanému v 2. rade sumu 34,50 eur titulom jednorazovej náhrady za zriadené vecné bremeno, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný v 1. rade, pričom o výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žalobkyni nepriznáva náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zriadenia vecného bremena in rem, spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok vo vlastníctve žalovaných z dôvodu, že žalovaný v 1. rade od roku 2021 začal žalobkyni brániť v pokojnom užívaní v jedinom možnom prístupe k nehnuteľnosti žalobkyne. Po spresnení petitu žaloby žalobkyňa žiadala vecné bremeno zriadiť v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne Ing. Róberta Kanciana č. 014/2021 za náhradu podľa znaleckého posudku číslo 262/2022 znalca Ing. Igora Molitorisa. V žalobe žalobkyňa poukázala na uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. , zo dňa 7.9.2021, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie a žalovanému v 1. rade bola uložená povinnosť strpieť právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami

cez parcelu KN E č. 248 a súd uložil povinnosť žalobkyni podať žalobu vo veci samej o určenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu.

2. Zástupca žalovaného v 2. rade podal dňa 18.1.2022 vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že z predloženého geometrického plánu vyznačený rozsah vecného bremena zodpovedá dlhodobému užívaniu a je primeraný. Vecné bremeno zaťažuje spornú parcelu len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby bol zabezpečený nevyhnutný prístup k uvedenej stavbe. Ak sa v konaní preukáže, že prístup k stavbe číslo súpisné XXX vo vlastníctve žalobkyne nie je možné zabezpečiť inak a nebránia tomu iné skutočnosti, zástupca žalovaného v 2. rade nemá výhrady k zriadeniu vecného bremena, spočívajúceho v práve vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami a nemotorovými dopravnými prostriedkami cez spornú parcelu v rozsahu predloženého geometrického plánu. Ďalej žalovaný v 2. rade uviedol, že nesúhlasí so zriadením vecného bremena bezodplatne a taktiež nesúhlasí s náhradou trov konania.

3. Žalovaný v 1. rade v podaní zo dňa 31.3.2022 uviedol, že problém nie je v zriadení vecného bremena k prechodu cez parcelu číslo XXX, ale v ukradnutí časti tejto parcely, pričom žalovaný ako vlastník je zablokovaný sa dostať k prístupovej ceste - potoku k svojmu pozemku. V podaní zo dňa 22.4.2022 žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobkyňa svojvoľnou zmenou hraníc po geodetickom zameraní na parc. č. XXX zabránila žalovanému v 1. rade ako vlastníkovi vstup na vlastný pozemok, čím vykonala krádež, ktorú by súd zriadením takto zadefinovaného vecného bremena len potvrdil.

4. Dňa 13.7.2022 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému 1. rade povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu žalobkyni a osobám odvodzujúcim od nej svoje práva, sťažiť alebo znemožniť prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami a prechod pešo cez časť pozemku parcely KN-E číslo XXX, podľa predloženého geometrického plánu. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému 1. rade zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by zničil, poškodil, odstránil alebo urobil neupotrebiteľným akúkoľvek časť mosta nachádzajúceho sa na časti pozemku parcely číslo L. XXX a to do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde stará Ľubovňa pod sp. zn. . Tento návrh žalobca dôvodil tým, že napriek nariadenému neodkladnému opatreniu sp. zn. a odsúdeniu žalovaného v 1. rade za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa , tento nielenže sťažuje právo prechodu a prejazdu na pozemok žalobkyne, ale pokračuje v robení schválnosti, najnovšie sa začal dopúšťať aj protiprávneho konania, ktorým poškodzuje majetok žalobcu.

5. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením sp. zn. na zo dňa 20.7.2022 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by zničil, poškodil, odstránil alebo urobil neupotrebiteľným akúkoľvek časť mostu nachádzajúceho sa na časti pozemku parcela číslo KN-E XXX, kat. územia C., a to do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. , prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zastavil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku III. dňa 10.8.2022 a vo výroku I. a II. dňa 3.10.2022 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Prešov zo dňa 7.9.2022 pod sp. zn. .

6. Dňa 18.7.2022 žalovaný v 1. rade uviedol, že spor žalobcu neprislúcha súdu, keďže k domu číslo XXX nevedie len táto cesta, ale sú i ďalšie možnosti cez parc. č. XX/X, XXX/X M. XX, ktoré sú v kompetencii Obecného úradu, avšak tam sú „ulahodené vzťahy“ a cez parc. č. XXX, sú nielen nepriateľské, ale 100 rokov nenávistné vzťahy.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalovaný v 1. rade a zástupca žalovaného v 2. rade nezúčastnili. Zástupca žalovaného v 2. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Žalovaný v 1. rade svoju neprítomnosť neospravedlnil, napriek prevzatiu termínu pojednávania. Súd vec prejednal v zmysle . Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe žalobca trvá v znení jej úprav a žiada, aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v rozsahu tak, ako bolo vymedzené geometrickým plánom a za náhradu v zmysle predloženého znaleckého posudku. Zároveň uviedol, že si uplatňuje náhradu trov konania len vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Zástupca žalovaného v 2. rade nenamietal zriadenie vecného bremena, preto si trovy konania žalobkyňa voči nemu neuplatňuje.

Na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými budú dôkazmi súd za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje: 8. Z výpisu z listu vlastníctva číslo XXX má súd preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XX/X, orná pôda o výmere 1093 m2, parc. č. XX/X na záhrada, o výmere 396 m2, parc. č. XX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 706 m2, a rodinného domu číslo súpisné XXX postaveného na parc. č. XX/X.

9. Z výpisu z lista vlastníctva číslo XXX má súd preukázané, že žalovaný 1. rade a žalovaný v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1-ina parcely registra E evidovanej na mape určeného operátu parc. č. XXX, vodná plocha o výmere 712 m2. Žalovaný v 1. rade nadobudol podiel na parc. č. XXX na základe darovacej zmluvy zo dňa. 6.8.2021 a uznesením sp. zn. .

10. Žalovaný v 1. rade bol na základe trestného rozkazu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 9.6.2021 odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania podľa , na tom skutkovom základe, že dňa 5.6.2021 prišiel na most potoka, ktorý vedie cez pozemok rodinného domu číslo XXX k rodinnému domu číslo XXX v obci C., pričom v ruke držal vidly a tam prítomným J. B., E. L., ktorí sa nachádzali v blízkosti tohto mosta na pozemku rodinného domu číslo XXX povedal „poď tu ku mne nech ťa zabijem“ a hroty vidiel nasmeroval na nich a tieto slová zopakoval viackrát, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 8 mesiacov s podmienečným odkladom a uložením skúšobnej doby 16 mesiacov.

11. Z geometrického plánu číslo 014/2021 zo dňa 11.5.2021 vyhotoveným geodetom Ing. Róbertom Kancianom vyplýva rozsah žiadaného vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez parcelu KN- E číslo XXX, ktoré je zakreslené ako diel 1 o výmere 34 m2, za účelom vyznačenia práva prechodu a prejazdu.

12. Znalec Ing. Igor Molitoris znaleckým posudkom číslo 262/2022 stanovil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez časť pozemku parcely KN-E číslo XXX, vodný tok o výmere 712 m2 v rozsahu predloženého geometrického plánu číslo 014/2021 v hodnote 69,- eur.

13. Z potvrdenia Obce C. zo dňa 12.7.2022 vyplýva, že stavba so súpisným číslom XXX na parcele KN C č. 55/1 kat. územia C. bola postavená v roku 1972. Jediná prístupová cesta vedie cez parcelu KN E XXX. Obec potvrdila, že most určený na prejazd k rodinnému domu č. XXX musel byť postavený pred, alebo počas výstavby rodinnému domu.

14. Z čestných prehlásení M. I., N. O., E. I., P. N., D. Q., a G. O. vyplýva, že žalobkyňa dlhodobo - niekoľko desaťročí realizuje prístup k svojej nehnuteľnosti a rodinnému domu cez most, ktorý sa nachádza na parcele KN E č. 248.

Zákonné ustanovenia aplikované vo veci a právna teória: 15. Podľa čl. 20 ods. 1 Ú stavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

16. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17. Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

18. Podľa vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

19. Podľa ustanovenia , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

20. Podľa vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

21. Podľa ustanovenia ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

22. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Vecné bremená v sebe zahŕňajú rozličné vecnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu. Obmedzenie spočíva v tom, že vlastník nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená vecným bremenom je v prospech niekoho iného povinný niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať, teda niečo nekonať (non facere) alebo niečo konať (facere), pričom tieto povinnosti v rámci vecného bremena možno kombinovať. Na strane povinného pôsobí vecné bremeno vždy „in rem“. Na strane oprávneného môže pôsobiť „in rem“ alebo „in personam“. Obsahom vecných bremien sú subjektívne práva a subjektívne povinnosti. Subjektívnou povinnosťou je zákonom uložená miera nutnosti určitého správania sa alebo určená miera nutnosti niečo konať, niečo strpieť alebo sa niečoho zdržať. Subjektívnej povinnosti zodpovedá subjektívne právo - zákonom chránená určitá miera možnosti správania sa. Práva a povinnosti musia byť vymedzené tak, aby v budúcnosti pre účastníkov alebo tretie osoby nevznikali žiadne pochybnosti, čo je obsahom vecného bremena.

23. Vecné bremená v súlade s citovaným ust. , môžu vznikať tiež konštitutívnym rozhodnutím oprávneného orgánu v prípadoch, v ktorých to právny predpis umožňuje. Vecné bremeno môže svojím rozhodnutím zriadiť aj súd pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, a to za náhradu za podmienky, že toto vecné bremeno je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. V oboch spomínaných prípadoch najčastejšie ide o právo prístupovej cesty k druhej nehnuteľnosti.

24. Ak sa vecné bremeno zriaďuje k časti pozemku, vyznačuje sa táto časť pozemku na geometrickom pláne, ktorý je potom súčasťou listiny o právnom úkone, ktorým sa vecné bremeno zriaďuje (R 28/1986).

25. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

Súd dospel k záveru:

26. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je oprávnená a dôvodná.

27. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov.

28. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobkyňa má jediný možný prístup k rodinnému domu a priľahlým pozemkom cez parcelu KN E č. 248, pričom tento prístup aj dlhodobo nerušene užívala. Parcela KN E č. 248 je vodným tokom a žalobkyňa most, cez ktorý žiada zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu, vybudovala už pri výstavbe rodinného domu v roku 1972. (ako to vyplýva z potvrdenia obce viď bod 13. tohto rozsudku).

29. Taktiež v konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade od doby, kedy nadobudol podiel o veľkosti 1-ina na parcele KN E č. 248 (júl – august 2021) začal robiť žalobkyni a jej rodinným príslušníkom prieky, pričom sa dopúšťal i protiprávneho konania, za ktoré bol odsúdený. (viď bod 10. tohto rozsudku).

30. Obrana žalovaného v 1. rade spočívala v tvrdení, že žalobkyňa má i iný prístup k svojim nehnuteľnostiam. Toto tvrdenie žalovaný v 1. rade nepreukázal. Naviac z fotografií č.l. 1533 a zákresu na čl. 155, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku D. G. je zrejmé, že prístup k rodinnému domu je možný len cez parcelu KN E XXX, ktorá je vodným tokom a na ktorej je vybudovaný prejazdový most, pričom susedný pozemok vo vlastníctve I. je celý oplotený.

31. Zástupca žalovaného v 2. rade nenamietal zriadenie vecného bremena za predpokladu, že sa preukáže v konaní, že sa jedná o jediný možný prístup.

32. Súd podrobil obmedzenie vlastníckych práv strán sporu aj tzv. testu proporcionality, pričom dospel k záveru, že zriadením vecného bremena na pozemku žalovaných v prospech žalobkyne je menej významne dotknuté vlastnícke právo žalovaných, pričom sporná parcela je vodným tokom a rozsah žiadaného vecného bremena – právo prejazdu a prechodu cez prejazdový mostík je jediným prístupom k nehnuteľnosti – rodinnému domu žalobkyne, ku ktorej by užívanie žalobkyňou bez zriadenia vecného bremena bolo nemožné.

33. Pokiaľ ide o súdom stanovenú ceny odplaty za vecné bremeno súd sa stotožnil s výškou určenou na základe predloženého znaleckého posudku Ing. Molitorisa č. 262/2022, zo dňa 27.6.2022, ktorý stanovil výšku jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena – práva prechodu a prejazdu cez časť pozemku parcely KN E č. 248, v rozsahu podľa geometrického plánu č. 014/2021 v sume 69,- eur ( po zaokrúhlení na celé euro). Podiel žalovaných je 1-ina z celku, preto súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému v 1. rade a zástupcovi žalovaného v 2. rade sumou 34,50 eur každému jednému z nich, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol takto: 34. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania súd vzhľadom na skutočnosť, že žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, priznal žalobkyni ako úspešnej strane sporu proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný v 1. rade, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si voči nemu ani náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.