Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-327-2014.pdf
PDF · 118.25 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/327/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci navrhovateľa spol. KVANTUM Slovakia, s.r.o., so sídlom Matice slovenskej 8, Prievidza, IČO: 36 334 359, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou, so sídlom Bakalárska 4, Prievidza, proti odporcovi C.. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X., R. V. XXX/XX, občan SR, o zaplatenie 991,- eur s príslušenstvom,
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 859,50 €, spolu:
- s úrokom z omeškania 5,15% ročne zo sumy 47,75 € od 30.03. 2014 do 12.08. 2014
- s úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 47,75 € od 30.03. 2014 do 09.11. 2014
- s úrokom z omeškania 5,15% ročne zo sumy 859,50 € od 30.03. 2014 až do zaplatenia a
trovy konania vo výške 50,90 € titulom s súdneho poplatku a vo výške 103,82 € titulom trov právneho zastúpenia, všetko v 50 € mesačných splátkach s prvou splátkou najneskôr do 15.01. 2015 a s každou ďalšou splátkou vždy do 15-teho dňa nasledujúceho mesiaca až do úplného uhradenia, všetko pod následkom straty výhody splátok.
V zbytku súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 15.08.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.08.2014 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 991 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 995 eur od 30.03.2014 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 995 eur od 30.03.2014 do zaplatenia.
Návrh skutkovo odôvodnil tým, že s odporcom ako dlžníkom uzavrel dňa 30.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na tomto základe poskytol odporcovi istinu úveru 750,- eur, s dohodnutým úrokom 396 eur, splatný v 24 mesačných splátkach po 47,75 eur, vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom 11/2013 do zaplatenia. Celkom odporcovi vznikol záväzok uhradiť navrhovateľovi istinu 1.146,- eur, ako súčet istiny úveru a zmluvného úroku z neho. Do dňa podania návrhu odporca uhradil len časť svojho záväzku v sume 191,- eur, neuhradených zostalo 955,- eur. Navrhovateľ v súlade so zmluvnými dojednaniami odňal odporcovi výhodu splátok úveru a úver vyhlásil za predčasne splatný dňom 29.03.2014. Pre prípad omeškania dlžníka si účastníci dojednali zmluvnú pokutu v sadzbe 0,1
% denne z každej splátky, ale túto sankciu si navrhovateľ uplatnil iba v sadzbe 0,05 % denne. Strany si tiež dohodli paušálnu sumu náhrady za každú dôvodne zaslanú upomienku po 6,- eur/1 upomienka, navrhovateľ ich zaslal žalovanému celkom 6 ks, spolu si tak navrhovateľ uplatnil sumu 36,- eur.
Celkovo si tak navrhovateľ uplatnil sumu 991 eur, z čoho suma 955 eur predstavuje nesplatenú istinu a úrok a suma 36,- eur predstavuje paušálnu náhradu nákladov za upomienky.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.11.2014. Odporca uviedol, že bol spokojným klientom u navrhovateľa, záväzky včas plnil, ale priznáva, že v plnení zo zmluvy č. 63116 bol nedisciplinovaný. Požiadal o možnosť splátok.
Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 03.12.2014 vzal svoj návrh čiastočne späť a upravil petit žaloby, o čom rozhodol súd uznesením zo dňa 10.12.2014 a predmetom konania po čiastočnom späťvzatí a zmene návrhu zostalo:
- istina dlhu 895,50 eur,
- s úrokom z omeškania 5,15% ročne a tiež aj zmluvná pokuta 0,05% denne takto:
zo sumy 47,75 eur od 30.03. 2014 do 30.09. 2014, zo sumy 47,75 eur od 30.03. 2014 do 09.11. 2014 a zo sumy 859,50 eur od 30.03. 2014 do zaplatenia.
Súčasne navrhovateľ oznámil, že súhlasí, aby súd zaviazal odporcu na splatenie záväzku v primeraných mesačných splátkach s ohľadom na majetkové pomery odporcu pod sankciou straty výhody splátok.
Súd nariadil pojednávanie na deň 10.12.2014. Právny zástupca navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 03.12.2014 oznámil, že navrhovateľ aj právny zástupca súhlasia, aby súd konal a rozhodol aj v ich neprítomnosti. Odporca sa na pojednávanie dostavil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením listinných dokladov nachádzajúcich sa v spise.
Odporca na pojednávaní uviedol, že záväzok uznáva čo do dôvodu a výšky a požiadal o splátky vo výške 50,- eur mesačne, keďže navrhovateľ odsúhlasil splátky a posiela aj šeky na sumu 47,75 eur, ktoré hradí.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
Dňa 30.10.2013 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník zmluvu o úvere č. XXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 750,- eur s úrokom vo výške 2,2 % mesačne, teda s navýšením za 24 mesiacov o sadzbu 52,80 %, čo je 396 eur. Celkovú dlžnú sumu vo výške 1.146,- eur sa odporca zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach vo výške 47,75 eur splatných vždy do 20. kalendárneho dňa v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola uvedená na 64,66 %, ročná fixná úroková sadzba na 57,02 % s tým, že priemerná hodnota RPMN pre príslušný typ úveru je 46,06 %.
Výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 30.10.2013 bolo potvrdené poskytnutie úveru 750,- eur, príjmovým pokladničným dokladom zhodne zo dňa 30.10.2013 bolo potvrdené, že odporca zaplatil poplatok za poskytnutie úveru v sume 30,- eur.
K zmluve o úvere bol vypísaný dotazník označený ako žiadosť o poskytnutie úveru a oboznámený bol formulár o zmluvných podmienkach podpísaný obidvomi sporovými stranami. Predložený bol aj splátkový kalendár.
Navrhovateľ upomínal odporcu o zaplatenie predmetného úveru upomienkami z dní 13.01.2014, 05.02.2014, 07.04.2014, 05.06.2014, 09.07.2014. Listom zo dňa 10.03.2014 zaslal navrhovateľ odporcovi Oznámenie o strate výhody splátok, ktorým navrhovateľ zosplatnil celý dlh ku dňu 29.03.2014.
Navrhovateľ predložil aj predchádzajúce úverové zmluvy uzatvorené s odporcom, z ktorých si neuplatnil žiadne nároky.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len "zák. č. 129/2010 Z.z."):
1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z.z. : Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 OZ: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania odporcu: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania odporcu: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku omeškania odporcu: Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internetovej stránke NBS SR).
V konaní mal súd preukázané, že účastníci uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXX podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe predmetnej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver celkom vo výške 750,- eur, ktorý mal odporca splatiť v 24 splátkach po 47,75 eur, teda celkovo mal zaplatiť sumu 1.146,- eur. Z tohto úveru odporca zaplatil sumu len 191,- eur (pred podaním návrhu) a sumu 95,50 eur
- o toto bol návrh vzatý späť (tj. spolu 286,50 eur), čo predstavuje rozdiel 859,50 eur. Pretože odporca riadne nezaplatil, a to ani napriek opakovaným výzvam navrhovateľa bolo rozhodnuté o povinnosti odporcu zaplatiť dlžnú sumu, ako zvyšok nezaplateného úveru, nakoľko túto sumu odporca aj sám uznal na pojednávaní.
Podľa citovaného ustanovenia § 517 ods. 1,2 OZ je povinný odporca zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške určenej podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 5,15 % ročne (základná úroková sadzba ECB 0,15% + 5 percentuálnych bodov), a to odo dňa 30.03.2014 do zaplatenia s tým, že sa reflektujú jednotlivé platby odporcu vykonané po tomto dni.
Navrhovateľ zosplatnil dlh listom zo dňa 10.03.2014 ku dňu 29.03.2014, zosplatnenie dlhu bolo odporcovi doručované podľa priloženého podacieho hárku dňa 10.03.2014, preto odo dňa nasledujúceho po dni 29.03.2014, teda odo dňa 30.03.2014 je odporca v omeškaní s úhradou dlhu, pričom k tomuto dňu činili úroky z omeškania sadzbu 5,15% ročne.
Súd priznal úroky z omeškania nasledovne:
- 5,15% ročne zo sumy 47,75 € od 30.03. 2014 do 12.08. 2014, v tejto časti žiadal navrhovateľ úroky z omeškania až do 30.09.2014, pričom súd mal z predloženého potvrdenia o úhrade (č.l. 70) a z výpovede odporcu na pojednávaní preukázané, že uvedená platba bola uhradená dňa 11.08.2014, teda pripísaná na účet navrhovateľa dňa 12.08.2014, preto súd priznal úroky z omeškania len do 12.08.2014 a vo zvyšku súd návrh zamietol
- 5,15 % ročne zo sumy 47,75 € od 30.03. 2014 do 09.11. 2014
- 5,15% ročne zo sumy 859,50 € od 30.03. 2014 až do zaplatenia. Čo sa týka zvyšných uplatnených úrokov z omeškania, tieto boli uplatnené správne reflektujúc čiastkové platby odporcu, a preto v tejto časti návrhu súd vyhovel.
Súd návrh v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 47,75 € od 30.03. 2014 do 30.09. 2014, zo sumy 47,75 € od 30.03. 2014 do 09.11. 2014 a zo sumy 859,50 € od 30.03. 2014 do zaplatenia, zamietol
Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy uzavretej dňa 30.10.2013, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona, ako aj všeobecného predpisu, ktorým je OZ. Toto konštatovanie je podstatné len potiaľ, pokiaľ má súd posudzovať navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z tejto zmluvy vyplývajúcej, ktorá je povahou záväzkovým zabezpečovacím právnym prostriedkom. Súd vychádza z toho, že predmetné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v Čl. IV. bode 2 všeobecných obchodných podmienok má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, keďže v tomto prípade išlo medzi účastníkmi konania jednoznačne o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, ktorá mala podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie kupujúceho k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s predávajúcim vstúpiť do zmluvného vzťahu. Ak je totižto splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti. Súd je k tomu vo veciach spotrebiteľských zmlúv povolaný aj z úradnej povinnosti. Ak splnenie povinnosti zaplatiť splátky úveru je zabezpečené ex lege úrokmi z omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty popri tom vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy je tak zmluvnou podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán a z hľadiska jej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia). Vychádzajúc z uvedeného potom takéto právo na zaplatenie zmluvnej pokuty nemôže podľa názoru súdu v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ požívať právnu ochranu a návrh, ktorým je v súdnom konaní uplatnený nárok z tohto práva vzniknutý, musí byť súdom zamietnutý.
Riadiac sa vyššie uvedenou úvahou teda súd zamietol návrh v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd povolil odporcovi splatiť dlžnú sumu v splátkach, ako je uvedené vo výroku rozsudku, a to vzhľadom na to, že navrhovateľ nenamietal nič proti povoleniu splátok, výslovne sa vyjadril, že výška splátok má byť určená podľa majetkových pomerov odporcu. Odporca poukázal na to, že zo strany navrhovateľa mu posielajú šeky na sumu 47,75 eur mesačne, z čoho súd usúdil, že splácanie v navrhovanej sume 50,- eur navrhovateľ vzal na vedomie a súhlasí so splátkami v tejto sume.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP: Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Zároveň súd aplikoval ust. § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Navrhovateľ sa domáhal priznania celkovo 991,- eur, s úrokom z omeškania 5,15% ročne zo sumy 47,75 eur od 30.03.2014 do 30.09.2014 (1,24 eur), zo sumy 47,75 eur od 30.03.2014 do 09.11.2014 (1,51 eur), zo sumy 859,50 eur od 30.03.2014 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 31,04 eur. Ďalej zmluvnej pokuty 0,05% denne zo sumy 47,75 eur od 30.03. 2014 do 30.09. 2014 (4,41 eur) , zo sumy 47,75 eur od 30.03. 2014 do 09.11. 2014 (5,37 eur) a zo sumy 859,50 eur od 30.03. 2014 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 110,01 eur.
100%- ný úspech by bolo priznanie sumy 1.144,58 eur.
Navrhovateľ vzal návrh späť v časti istiny 95,50 eur, nakoľko odporca po podaní návrhu túto sumu preukázateľne zaplatil. Procesné zavinenie na zastavení tejto časti návrhu preto nesie odporca, ktorý dôvodne uplatnenú sumu zaplatil až po podaní návrhu, a preto v tejto časti o zaplatenie 95,50 eur bol navrhovateľ úspešný.
Navrhovateľ bol úspešný aj v časti, v ktorej súd jeho návrhu vyhovel, teda čo do sumy 859,50 eur, s úrokom z omeškania 5,15% ročne zo sumy 47,75 eur od 30.03. 2014 do 12.08. 2014 (0,91 eur), s úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 47,75 eur od 30.03. 2014 do 09.11. 2014 (1,51 eur), s úrokom z omeškania 5,15% ročne zo sumy 859,50 eur od 30.03. 2014 až do zaplatenia (31,04 eur). Navrhovateľ bol úspešný aj v časti o zaplatenie 892,96 eur. Celkový úspech navrhovateľa tak je 988,46 eur (95,50 + 892,96).
Z celkovej sumy 1.144,58 eur bol navrhovateľ úspešný v 988,46 eur, čo je 86,36%, vo zvyšku - 13,64% bol úspešný odporca. Čistý úspech navrhovateľa (úspech - neúspech) je 72,72%. V tomto rozsahu má navrhovateľ právo na náhradu trov.
Navrhovateľ si uplatnil trovy konania titulom náhrady za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania a titulom náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby, a to:
1. prevzatie a príprava zastúpenia;
2. písomné podanie na súd vo veci samej - podanie návrhu na začatie konania.
Súd preskúmal navrhovateľom uplatnený nárok z hľadiska jeho súladu s príslušnými ustanoveniami OSP a § 13a vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhl.") a navrhovateľovi proti odporcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 72,72 % z uplatnených trov konania nasledovne:
A/ 72,72 % zo zaplateného súdneho poplatku v sume 70,- eur - priznaná náhrada v sume 50,90 eur
B/ tarifná odmena a režijný paušál advokáta za :
1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 37,41 eur (72,72 % z 51,45 eur) , režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 5,85 eur (72,72 % z 8,04 eur);
2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 37,41 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 5,85 eur.
z toho DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. vo výške 20% : 17,30 eur
Celkové trovy právneho zastúpenia činia: 103,82 eur
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.