Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Er-170-2006.pdf
PDF · 74.22 KB
Case nature
Subarea
26Er/170/2006
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Ministerstvo vnútra SR, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, 041 02 Košice, proti povinnému: U. O., nar. XX.X.XXXX, S. X, XXX XX S., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskvičom, Exekútorský úrad Prešov, Floriánova 2, pod sp. zn. EX 3522/2005 takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. U k l a d á povinnému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi trovy exekúcie v sume 31,44 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
V návrhu na vykonanie exekúcie navrhol oprávnený vykonať exekúciu na základe exekučného titulu
- bloku na pokutu č. U. XXXXXXX zo dňa 10.4.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.4.2003 a vykonateľnosť dňa 26.4.2003.
Dňa 2.2.2006 bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi Okresným súdom Košice I vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX *.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012, došlo dňa 31.12.2012 k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vrátane Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR v Košiciach, čím v súlade s § 21 ods. 13 posledná veta zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prešli jeho práva a povinnosti dňom zrušenia na jeho zriaďovateľa - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Dňa 22.9.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP).
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
V zmysle ustanovenia § 88 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.12.2005, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o prekluzívnu lehotu a táto uplynula dňa 26.4.2006, pričom v dôsledku jej uplynutia záväzok povinného zaplatiť pohľadávku zanikol, nastal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP.
Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko uplynutím prekluzívnej lehoty zaniklo právo priznané exekučným titulom.
Podľa § 200 ods. 2 EP, účinného v čase začatia exekúcie, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 EP, účinného v čase začatia exekučného konania, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 EP, účinného v čase začatia exekučného konania, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1 písm. f) EP, nakoľko v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.12.2005, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie, pričom v danom prípade ide o lehotu prekluzívnu a k jej uplynutiu došlo dňom 26.4.2006, čím zároveň došlo aj k zániku záväzku povinného zaplatiť pohľadávku. V zmysle § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd nemohol zaviazať oprávneného na uhradenie trov exekúcie, nakoľko v danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu objektívnej právnej skutočnosti - uplynutie času, v dôsledku čoho sa exekučný titul stal nevykonateľným a oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že nebude možné ukončiť exekučné konanie pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Z uvedeného dôvodu nemohol oprávnený procesne zaviniť zastavenie exekučného konania. Rovnako nemohol zaviazať oprávneného na uhradenie trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 EP, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, tým pádom nebolo možné dané ustanovenie aplikovať pri rozhodovaní o tom, kto bude uhrádzať trovy exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal na uhradenie trov exekúcie povinného (§ 197 ods. 1 EP), pretože súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie zo zákona (§ 196 EP) patrí a oprávnený svojím konaním nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška č. 288/1995 Z. z.), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo pred 01.05.2008, súd rozhodoval o trovách exekúcie podľa znenia vyhlášky platného do 30.04.2008.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa § 15 ods.1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie
príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Vyúčtovaním trov exekúcie žiadal súdny exekútor priznať trovy exekúcie vo výške 31,44 Eur vrátane DPH. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie považoval za účelne vynaložené a priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. takto:
Odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 cit. vyhlášky:
- spracovanie žiadosti o udelenie poverenia - 1 zač. hod.....................................6,64 Eur
- upovedomenie o začatí exekúcie - 1 zač. hod....................................................6,64 Eur spolu - 2x 6,64 Eur.......................................................................................................13,28 Eur Odmena podľa § 14 ods. 1 a ods. 3; § 15 cit. vyhlášky:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie...........................................................3,32 Eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie..........................................................3,32 Eur spolu...............................................................................................................................6,64 Eur Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky:
- poštovné (1x 1,36 €; 3x 0,45 €; 1x 1,40 €; 1x 1,75 €)........................................5,86 Eur
- obálky (7x 0,07 €)...............................................................................................0,49 Eur spolu...............................................................................................................................6,28 Eur DPH 20%......................................................................................................................5,24 Eur Trovy exekúcie celkom vrátane DPH 31,44 Eur
Na základe uvedeného súd po preskúmaní predmetného vyúčtovania trov exekúcie priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v plnej výške, nakoľko trovy vzniknuté počas exekučného konania boli účelné a hospodárne.
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a teda exekúciu zastavil a povinného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 31,44 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.